|
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
1.
Maratón Nad Jazerom Nedobre vidieť do tvárí aktérov 1. Maratónu Nad Jazerom na obrázku, ktorý pár sekúnd pred štartom urobil Samo Spúšť. Vybrali sme teda tváre manželov Bucových, ktorí nové podujatie na Slovenskej bežeckej mape pripravili a úspešne zrealizovali. Aby naše slová Samo Spúšť nepovažoval za zavádzanie, lebo on urobil veľký obrázok, tak sa do tvárí tých, ktorí boli pri tom, prizrite lepšie. Peter Buc nemá nikdy k slovám chvály ďaleko, preto ani my nimi šetriť nebudeme. Ale aj keby sme chceli, nemohli by sme. Podujatie nemalo chybu. Každý z bežcov na ňom našiel to, čo hľadal. Kvalitný tempový tréning, beh v pásme obecnej vytrvalosti, beh pre akciu, či len bežecké stretnutie s kamarátmi. Všetko bolo v ponuke dňa. K usporiadaniu náhradného maratónu za zrušený Považský maratón sa Peter podujal na popud
Robo sa v praveku behu nevenoval. Slávu sídliska Pri Jazere, keď sa tam usporadúvali ultrabehy, ako bežec nezažil. Bol na tvári miesta prvý a po prvý krát v živote. Keď sa tam objavil druhý behuchtivý, skoro padol na svoj maličký zadok. Nevedel vyjsť z úžasu, že komik behu eN meral Nad Jazero takú diaľku. Jemu to divné neprišlo. Podstatne dlhší kus to máva Pepa Kubále z Mladé Vožice do Žiliny a prežil.
Keď eN u nej zisťoval, kde vystúpiť, aby sa dostal ku splavu, nevedela, ale poradila, že ľudia v električke vedieť budú. eN sa rozhodol, že to bude na konečnej a "místních se neptal". Na jednej zastávke milá pani otvorila dvierka a opýtala sa cestujúcich za eN. Miestni vedeli, ukázali rukou smer, eN vystúpil, aby sa o chvíľu stretol s Robom a vedel, že nezablúdil, ako deň pred tým, keď nenašiel Rychnov nad Kněžnou. Robo sa Petrovi za náhradný maratón odvďačil svižným a rovnomerným behom. Od začiatku bežal sám, ale samotu určite nepociťoval. Bežalo sa totiž po hrádzi Hornádu na 2,5 kilometrovom úseku tam a späť osem krát a na záver ten krátky dlhý zbytok. Na hrádzi je široký chodník s veľmi kvalitným asfaltom, na ktorom sa preháňalo hafo korčuliarov od pomalých až po čertovsky rýchlych. Na hrádzi jednoducho nikdy nie si sám. Že Robo utekal rovnomerne, dokazuje jeho čiara v Grafe primerných km v jednotlivých deviatich meraných úsekoch maratónu.
Milovníkom čísel ponúkame aj Robovu tabuľku.
Viac slov k tabuľke pridávať nemienime, lebo milovníci čísel sú v obraze a ostatných aj tak tabuľky nezaujímajú, slová by boli zbytočné. Robove tempo bolo obdivuhodne vyrovnané, ale nestačilo na 1. miesto v Majstrovi rovného tempa. To, s pomocou Diabla na predlaktí získal Rišo Zvolánek ( 3:14 - 2. ). Jeho zelená čiara v grafe signalizuje po 35 km spomalenie. To ho paradoxne urobilo MRT. Keby nebolo, dosiahol by negative split, stal sa Majstrom tempa zrýchleného a urobil by si ešte väčší osobný rekord, ako si urobil. Za osobné rekordy prináležia obrázky väčšie ako malé.
Kto vie dobre čítať obrázky, tak vidí oddychovať na múriku prestri sa Richarda aj so svojim mierumilovným diablom a vidí aj to, že utekali aj v Rajci. Jubilejné rajecké ponožky ich prezradili. Tam bežali za 3:16.
eN Richarda registruje už dlhšie a nešlo mu do hlavy, prečo nebehá maratóny rýchlejšie. Pri pohľade na jeho nohy by ho radil medzi bežcov s časmi okolo 2:30. Jediné vysvetlenie, nebehá toľko, ako by mal, sa po zoznámením sa s Rišom a diablom ukázalo ako správne. Richard má v pláne bežať MMM pod tri hodiny. Nadjazerný osobný rekord zabehnutý bez väčšieho úsilia jeho cieľ za nereálny nepovažuje. My tiež nie. Robo kvalitný výkon, Rišo osobák. Možno sa už niekto zamýšľa, či bola správne odmeraná trať. Priatelia bola.
Vlado začal prvú päťku na jeho pomery piánko. Dve nasledujúce päťky o minútu zrýchlil, ale v štvrtej sa vrátil nad 24 minút a plus mínus nie veľký kus v tempe zotrval až do cieľa. Dve usilovnejšie päťky v prvej polovici sa zákonite prejavili na výsledku v rovnosti tempa. +2:54 ho radí na tretie miesto.
Zapísal eN 2. 9. 2008 Aj nepozorný čitateľ podľa výsledkov zistí, že 1.MNJ bola čisto mužská záležitosť. Lenže jedna dáma samedzi pánmi pohybovala. Minimálne dva okruhy ju eN registroval. Nevieme, prečo nie je vo výsledkoch. Nevieme ani jej meno, preto ju do nich nemôžeme dopísať. Vieme len, že je to tá dáma, ktorá dopĺňala stratené tekutiny na múre hrádze Hornádu 1,5 m od 0-tého km. A Peter Buc nám dodatočne pošepkal, že je to pani Sciranková, ktorá si výslovne nepriala byť vo výsledkoch uvedená. Škoda. 1. MNJ si bude musieť na svoju prvú dámu počkať.
Ten múr Vám je úžasne univerzálna vec. Nedovolí zbehnúť z trate do vody. Slúži ako úschovňa, občerstvovňa, osviežovňa, povzbudzovňa, oddychovňa, pozorovateľna... a dokáže odradiť nie len veľkú túlavú vodu, ale aj veľkého hlupáka s vandalskými sklonmi. Stovky metrov dlhý betón, to nie je vetchá lavička na Bôriku, ani kameň na Šeríkovom okruhu informujúci o metroch. Rozlámať ho, na to treba viac sily, koľko je vandal ochotný uvoľniť.
eN, napriek nesúhlasu ostatných účastníkov tvrdí, že 1.MNJ je maratón Hamburgového typu. Nevznikla okolo toho dišputa, alebo hádka, lebo kto vie lepšie, čo Hamburg je a čo nie, ako ten, kto vymedzil tento termín. Ani v tejto story nad tým eN nemieni hĺbať. Iba jeden argument uvedie. Keby 1.MNJ nebol Hamburg, musel by byť X-hodinovka, lebo pretekári pred štartom neavizovali vzdialenosť, akú majú v pláne bežať. To znamená, že každý, kto nebežal 42,195 km, by mal vo výsledkoch miesto času NDC, DNF, alebo vzdal. Len Hamburg tie skratky nepozná, lebo Hamburg sa nedá vzdať. Dá sa iba neodštartovať. Kto odštartuje, ten dobehne do cieľa. Je úplne jedno, či prebehol maratón, alebo jediný meter. Vďaka tomuto Hamburgovému pravidlu, chlapci s ktorými eN utekal časť maratónu nevzdali. Bežali len toľko, koľko mali v pláne, alebo koľko im chutilo.
Peter Polák ( 1:53 - 17. / 20km ) má problém. Zdá sa, že svoj ojedinelý cieľ, odbehnúť svoj 300 000-ci kilometer počas 85. MMM nesplní. Bude to skôr :-). Pred Rajcom sa mu behalo veľmi zle. Mal problémy s dýchaním, ale 3:14 ho milo prekvapilo. Čakal oveľa horší výkon. Preto pred Košicami, ktoré sú čí chceme, alebo nie, mierečnou výkladnou skriňou, kde sa chce každý ukázať v tom najlepšom svetle, Peter naordinoval 30 km denne, ktoré behá v troch denných fázach. Kvôli 300 000-cke nemieni dávku znižovať. Peter mal v pláne bežať 20 km a plán splnil. 18 km sa venoval výchove spolubežcov. Dokázal ich silou svojej osobnosti naučiť, že na chodník na hrádzi sa nepľuje, lebo je to jeho chodník. Denne po ňom beháva do práce a späť. Keď bol presvedčený, že výchovná práca sa podarila, skupinu nechal bez dozoru a zvyšné dva km zrýchlil. eN ho poveril úlohou, aby mu priniesol napísané ročné sumy kilometrov. Peter priniesol plnú náruč kilometrov:
Ak trpíte strachom, či náhodou nebeháte veľa, tak by Vás zápisky PP od 1. 7. 1971 zo strachu určite vyliečili. Z ľubovoľne zvolenej stránky sa na Vás vyvalia neskutočné dávky kilometrov, pred ktorými tie Vaše zblednú závisťou. Ale Peter sa nenarodil ako bežec. Začal behať až ako 23 ročný. Prvú tréningovú bežeckú úlohu, 13 km, nezvládol. Vydržal iba 6,5 km. Ale to ho neodradilo. Nasledovali ďalšie, výrazne náročnejšie úlohy, ktoré už splnil. Za 38 rokov a tri mesiace dokáže nabehať 300 000 km.
A takýto borec by mal mať vo výsledkoch 1.MNJ napísané NDC? Vivat Hamburgy. Odolnosť Petrovho organizmu je výnimočná. 99,999% ľudí by podobné dávky bez milosti z pomedzi bežcov vygumovali. Z Petra urobili ikonu Slovenského maratónu. Milan Furín ( 2:24 - 15. / 25km ), druhý z eN skupinky, má zrovnateľné bežecké predpoklady s Petrom. Ale nie odolnosť organizmu. Behá toľko, koľko mu operovaná chrbtica dovolí. Veľmi dobre vie, že sú to dávky s niekdajšími neporovnateľne menšie, ale zároveň neporovnateľne väčšie, ako 0 km, ktoré odporučili lekári. Milana sa nedávno ujal úradu veľvyslanca na Hawaii a zároveň sa stal predsedom Zväzu Slovensko - Poľsko - Hawaiiského priateľstva. Milan chce povinnosti, vyplývajúce z nových funkcí plniť zodpovedne, tak šiel do dôchodku. To sa príliš nepáčilo Petrovi Polákovi, lebo je o dva roky starší, ale do dôchodku mu ešte pár mesiacov zostáva. „Ze skúšačeku si pár rokov pobehá okolo vysokých pecí a má dôchodok!"
Milan si prišiel zabehnúť spolu s vnukom, ktorého nevie presvedčiť, že bežec musí aj trénovať, nie iba počítať, koľko sekúnd mu chýba na Bekeleho. Jakub Plavčko ( 53:51 - 18. / 10km ) odbehol desiatku a bol s výkonom spokojný. Za Kennenisom zaostáva už iba 27 minút a 14 sekúnd. Ešte pár Maratónov Nad Jazerom a má ho. Jakub, ani v najmenšom o tom nepochybujeme, ale keby si začal aj trošku trénovať, dobehol by si ho o kus skôr. Milan plánoval bežať 20km. Dal 25km a keď končil, posťažoval si, že sa mu bežalo veľmi dobre a nebyť toho, že v noci letí do New Yorku, bežal by celý maratón. Je svetobežník a vie, že ak nemusí, tak je lepšie do lietadla nasadať s nie príliš ubolenými nohami. Do NY asi letí so zámyslom zriadiť komoru SVK - POL - HAW priateľstva pre Slovákoameričanov. Keď sa vráti, poinformuje. Ďalší dôkaz jeho zodpovedného prístupu k povinnostiam a máme ešte jeden. Milan bežal s mobilom. Čo keby nejaká stránka volala a on by nedvíhal? A neniesol ho nadarmo, úradoval. Vďaka tomu sa eN dozvedel poučku, kolík hore, fáza vľavo, ktorou poučil stránku v elektrine tápajúcej.
Jana priviezol z Furče Nad Jazero prepichový Meďák. Kde pichneš, tam prepichneš, ale motor zdravý. A zdravý motor mal aj Jano. Zvládol celú mierečnú dávku a na furčiansky kopec si na prepichovom autom odviezol deviatu tohoročnú a 119-stu akciu celkom. Jano sa dlho priečil výchovnému pôsobeniu Petra Poláka, aby nepľul na chodník. „Neser ma, lebo ti ujdem," vyhrážal sa neodbytnému Petrovi Janči. „To sa ti nepodarí. Poznám skratky," uškrnul sa Peter a jednu hneď ukázal. Bola to vertikálna skratka. Asi na 1,5km vedie cez Hornád most, ktorý je nad hrádzou vo výške malého muža. Asfaltový chodník klesá asi 1,5 metra pod úroveň hrádze a za mostom zase stúpa. Peter je malý veľký muž. Dokáže podbehnúť most priamo po múre, nemusí zbytočne klesať, aby zase stúpal. Keď to Jano uvidel, usúdil, že Petrovi na jeho chodníku neujde a prestal mu naň pľuvať. Zapísal eN 3. 9. 2008
Jano utekal 30km spolu s eN. Na 30km zastal a dlho pil. eN sa napil skôr a cupkal čakajúc na parťáka. Dočkal sa, ale Jano presmerovával toky energie vo svojom veľkom tele a dosť spomalil. Preto eN od 32,5km pokračoval sám, ale veľký kus Jančimu neušiel. Dobehol, vytiahol foťák, cvakol dobiehajúceho Jana a už si gratulovali k získaniu akcie, lebo z tvrdého zberačského jadra bežali 1.MNJ iba oni dvaja.
Miro eN Kriško ( 4:09 - 4. / 42km ), s detinskosťou sebe vlastnou veril, že zvládne dabl. Z Rychnova plánoval presun priamo do Košíc, ale plán stroskotal na tom, že do Rychnova netrafil. Došiel iba do Pardubíc, kde ho myšlienka dablu porazila. Keď nad tým po 1.MNJ premýšľal, dospieva k názoru, že mal šťastie. Ak by bežal Rychnov, kde nebolo určite malé teplo a ani malé kopce, asi by Maratón Nad Jazerom nedokončil. Na hrádzi Hornádu kopce nie sú. Ale malé teplo tam tiež nebolo. Keby ste sa opýtali eN, či je dobré počas behu piť ľadovú vodu, povedal by, že je to atentát na žalúdok. Ale posledné kilometre na hrádzi by eN bez fľaše z mrazničky, s kusom ľadu vo vnútri, ktorú ponúkal z bicykla Peter Buc, teplo z tela nevyhnal. Na počudovanie, ani žalúdok neprotestoval, asi mu bolo tiež teplo.
eN si opäť pokazil vyhliadky na split blízky nule prvou päťkou. A to ju utekal ešte rýchlejšie, ako hovorí tabuľka, lebo štartoval neskôr. Keď Samo Spúšť urobil skupinové foto, bolo ho treba upratať. Nevie sa to, lajdák jeden, urobiť sám. Vždy to za neho robí eN. Chlapci už utekali, eN schovával foťák.
Ale jednalo sa iba o pár zanedbateľných sekúnd. Kapelu, s ktorou eN väčšinu promenádneho koncertu hral, dobehol po pár desiatok metrov. Ale boli to najrýchlejšie metre cudzinca na pobreží, čo nie je zlučiteľné s dobrými mravmi majstra rovného tempa. Po treťom kole eN vedel, že v závere príliš rezkú melódiu nevylúdi. Dve noci nespal, nemal energetické gely, bolo teplo. Spomalenie +7:15 je veľké, ale oveľa menšie, ako eN predpokladal na 15-tom km. Dokonca po 35km svoju žltú čiaru v grafe dokázal otočiť smerom hore. 283-tiu akciu, po ktorú sa trepal celú noc eN získal a zaplnil dieru po Rychnove. eN má veľmi rád maratóny Hamburgového typu. Netvrdí, že 1. MNJ bol Hamburg, ale podľa toho, že sa mu priateľská atmosféra Nad Jazerom, kde utekal 23-tí maratón v roku 2008, veľmi páčila, by ruku do ohňa, že to bol Hamburg veru nedal.
Dva argumenty, že sa o Hamburg nejednalo, uvedieme na záver. 1. Peter Buc pripravil pre prvých piatich, ktorí zvládli celú mierečnú porciu vecné ceny. To Hamburgové pravidlá nevyžadujú. 2. V tejto story nepíšeme o každom účastníkovi, ako mávame vo zvyku v Hamburg story. 1.MNJ nebol maraton na Mýtince. "Slezlo se" viac ľudí, ako na Hamburgy v Žiline, alebo v Čadci. Preto nemôžeme písať o každom. Reč padla iba na mierečných a dvoch VIP SZM-ákov z eN kapely. A samozrejme na dámu, pre nás najskôr tajomnú a potom len trestuhodne skromnú. Hamburgový zvyk Šaňa, čoby organizátora ŽH, ktorý platí každému účastníkovi po behu pivo, sa ctil aj Nad Jazerom. Napriek tomu, že sa zišlo viac ľudí ako málo. Peter Buc pohostil každého. Náhrada za náhle zosnulý Považský maratón bolo vydarené, pohodové podujatie a eN je veľmi rád, že bol pri tom. Môže na Nástenke zanechať o 1.MNJ zasvätenú správu pre budúce generácie. Vďaka Anka, vďaka Peter. Zapísal eN 4. 9. 2008 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Roba
Tatraia ( 2:46 - 1. ). Pred MMM mal v pláne práve Nové Mesto.
Peter povedal dobre, 1. 9. 8,00 pri splave.
Komika
skôr interesovalo to, s akou ľahkosťou tvár miesta, pre neho tiež
cudziu, našiel. Preto trochu odbočí od behu a poďakuje sa milej
pani, riadiacej električku číslo 3. 
Úsek
2,5 km meral svojho času oceľovým pásmom Ondrej
Guľvaš, s ktorého precíznosťou zoznámil eN Milan Furín,
ktorý mu asistoval. Ondrej nepoužíval na značenie kriedu, lebo tá
vraj robí príliš širokú a nejednoznačnú čiaru. Mal na to
zhotovenú oceľovú ihlu. Jej stopy na asfalte minimalizovali chybu pri
kladení pásma. Milan netvrdí, že na 2,5 km úseku chyba nevznikla.
Viac ako 5 cm ale nepripustí. 
Vlado
Balog ( 3:24 - 3. ) poňal 1. MNJ ako tréning pred MMM. Tam sa
bude snažiť podbehnúť hranicu 2:50, čo sa mu nepodarilo o 30 sekúnd
na jar v Prahe.
Janči
Mičko ( 4:13 - 5. / 42km ), ďalší z kapely, v ktorej eN pri
Hornáde bavil, je silne deduktívny typ. „To znamená, že ja mám fázu
vpravo. Mám totiž kolík dole."
