foto: Karel Dvořák, L. Tarant, eN

II. Monacký maraton 
Slatiňany, 20. 9. 2008.

Výsledky

Monako, alebo Monaco. Slovo asociované v eN mozgu s F1 Veľkou cenou, ktorá neprebúdza ani kladné, ani záporné city. Je mu voľná. Rovnako maratón v tomto malom Talianskom štátiku. 

Vo tak hlbokých vrstvách, že už ruku do ohňa za pravdivosť dať eN nemôže, má Monako spojené s jazierkom pri Štóse. Asociácia len kladné city generujúca je bezmála 50 rokov stará, preto tá neistota.

Do 20. 9. 2008 bolo Monaco v Slatiňanoch spojené s Veľkými a Malými cenami. Bežeckými pretekmi s centrom v reštaurácii Monaco. 

Na 28 Veľkých cien Monaca, konaných raz za rok a 228 Malých cien Monaca s mesačnou periódou, hľadel eN s rešpektom, ale praktickú skúsenosť s nimi nemal. 

A nemal by dodnes, keby k 10,1 km dlhým behom nepribudol maratón. 2. Monacký maratón bol tretí maratón na Monacu, pred prvým sa konal "nultý", ako Stý maratón Karla Tužinského.  

Zákaz vstupu do lesa vyhnal organizátorov II. MM z klasickej lesnej trate lesom na asfaltový cestný okruh s prevýšením 50 m minimálnou automobilovou premávkou. Trať pozostávala z jedného 3,2 km okruhu a desiatich 3,9 km. 

V termíne II. MN sa konal premiérový ročník Baroko maraonu pri Plzni, v meste Plasy. Okrem dažďa asi aj táto skutočnosť spôsobila, že na štart sa postavilo iba 21 pretekárov. Do cieľa maratónu ich dobehlo 16. 

Martina Neměčková ( 4:21:39 - 1. ) bola jedinou dámou na štarte a v cieli. eN sa trochu preľakol, keď ju uvidel. Ešte šťastie, že ju do funkcie osobnej Anjelky skazy ešte neuviedol. Porazila by ho napriek tomu, že pred šiestimi dňami bežala 100 km beh vo Winschotene.

Martina si rozložila sily lepšie ako eN. Napriek výraznému spomaleniu v poslednom kole, druhú polovici ( ktorú sme si z medzičasov vypočítali ) spomalila len 6:31, kým eN až o 9:49. Za to bola v MRT štvrtá a eN až 8-my. V cieli bol skôr, ale kto zaručí, že aj pred budúcim stretnutím na mierečnej dištancii bude Martina po 100 km behu. 

Pepa Kubále ( 3:16:28 - 1. ) vyhral systémom štart - cieľ. Úvodný obrázok je maľovaný pár metrov po štarte. Prvú figúru, ktorej sa ujal, už z rúk nepustil, ale tradičnému spomaľovaniu sa nevyhol. 

Pepan letel pred týždňom v Kladne zo začiatku k času 2:50, aby pristál 31 sekúnd nad tri hoďky. Rieši teraz problém, či mu chýba horčík, alebo vápnik. 

eN sa len popod fúz usmieva, lebo vie, že mu chýba primeranejšie úvodné tempo a hlavne "mladé léta". Vhupol do veku, kedy má najlepšie roky za sebou a veteránsky vek ďaleko pred ním. Je na to lepší liek, ako hľadať, či mu chýba viac horčík, alebo vápnik. Ten liek je zvyknúť si. 

Pepo dobehol eN na 15-stom km, teda na svojom 19-stom. Obaja boli v dobrej nálade. Prehodili slovo dve. Pobavili sa na ospravedlňovaní Vláďu Čumpelíka na štarte, že sa neuteká na klasickej lesnej, ešte členitejšej trati. Zhodli sa na tom, že by boli menej veselí a víťaz zmizol z eN radaru. 

Druhý krát sa stretli, na 32-hom, teda na 40-tom km. Už toho veľa nenarečnili, napriek tomu, že eN bežal s Pepom až do jeho cieľa. 

Časom Monaco Pepu nenadchlo, ale celkové víťazstvo sa počíta. Ak sa "mladé léta překulí přes 35" začína byť dobiehanie na prvých miestach vzácnejšie, ako vzácne.

Pepo vyhral, lebo bežal 21-vý maratón v roku 2008. Oko berie. 119-ty maratón v jeho zozname je víťazný. Na rebríku českých zberačov mu patrí 25-te miesto. Tesne pred ním sú staršie, menej činorodé ročníky. Mladé zberačské roky majú dlhšiu trvanlivosť, ako roky ponáhľania sa do cieľa. Cestu k horným priečkam rebríka má Josef otvorenú. 

Zapísal eN 23. 9. 2008

Ladislav Tarant ( 3:20:49 - 2. ) mal rozptyl priemerných kilometrov v jednotlivých kolách iba 23 sekúnd. V porovnaní s 1:07 víťazného Pepy Kubáleho si sily rozložil výrazne enviromentálnejšie. Jeho graf sa zmestí na podstatne menší papier.  

Nevieme, či najpomalší štvrtý okruh bol súčasť taktiky, či ho spôsobilo odskočenie si do lesa na potrebnú potrebu. V nasledujúcich štyroch kolách postupne zrýchľoval, ale napriek tomu strata za prvým vedúcim Pepou K. narastala. Až v ôsmom kole, ktoré bolo Láďove najrýchlejšie, znížil stratu o skromné 4 sekundy, aby sa v zvyšných troch okruhoch približoval výraznejšie. V deviatom ubral 1:13, 10 - 1:59 a v poslednom 2:06. Stratu po 7-mom kole 9:43 dokázal znížiť na 4:21 v cieli. 

Ladislav skončil celkovo na druhom mieste, ale po prepočítaní časov vekovým koeficientom je víťaz. Upravený čas má hodnotu 3:03:06.

Pepan si musí dať v budúcnosti majzla. Za druhé miesto si Láďa vybral veľký ventilátor. Asi v najbližšom súboji plánuje Pepu ofúknuť.

Laco je spoluautor tejto story. Len vďaka jemu že mierečný orloj II. MM kompletný. Desiatu postavičku, ktorou je eN, odfotil práve on.

Alexander Borovec ( 3:31:21 - 3. ) zmizol z eN radaru, keď ho sledoval cestou zo stanice na Monaco. A zmizol aj jeho výsledný čas. Preklep vo výsledkoch hovorí o čase 3:31:61, ktorému eN počítač porozumel ako 3:32:01. Záhadu sme preverili a zistili, že správny čas je 3:31:21.

Alexandrova Monacká čiara života mala s výnimkou troch kôl klesajúcu tendenciu. Od druhého po siedme kolo bežal na druhom mieste. Ale už od piateho spomaľoval, čo v ôsmom kole využil Láďa T., aby ho odsunul na tretie miesto, ktoré mu bolo súdené až do cieľa. 

Ale napriek zaostávaniu za druhým, štvrtému počas celého maratónu utekal. V poslednom kole sa dokonca vzopäl k výraznému zrýchleniu a svoj náskok pred štvrtý v poradí upravil na 8:14. Tým štvrtým bol

Vladimír Peřina ( 3:39:35 - 4. ), ktorý má na obrázku svätožiaru. Nie je to náhodou. Dokázal, spolu s Pepou Kebálem, v deviatom a desiatom kole zrýchliť eN. Keď sa od eN odpojil, lebo už mal fajront, čaro prestalo účinkovať a eN stratil v jedenástom kole všetko, čo v začarovanom kole a pol získal.

Aj keď má Vláďa svetožiaru, neodpustili si spolu s eN rúhanie. Preklínali členitý profil trate II. MM, lebo nevedeli čo činia. Chválili by ho, keby museli utekať na klasickej lesnej Monackej trati. 

Vladimír je zaslúžilý päťdesiatnik. To vie vekový nôž oceniť. Prisúdil mu druhé miesto s upraveným časom 3:04:35. Keby s eN menej nadávali a viac utekali, možno by bol poradie vekom rezané aj vyhral.

Zapísal eN 25. 9. 2008

Nemáme vo zvyku v maratónskych story spomínať bežcov, ktorých nepoznáme. Tak isto nebýva vo zvyku, aby vecnú cenu dostal každý účastník maratónu. V tejto story naše zvyky, pod vplyvom štedrosti Monackého kniežatstva, porušíme. Graf tempa dostane tak isto každý bežec mierečný.

 

Nie len tak do vetra sme udelili akademický titul. Doktor behu

Mirek Krumer ( 3:52:19 - 7. ) nás každým krokom presviedča, že sme vybrali správne. Po dvoch úrodných zberačských rokoch, naplnených batériou Českých rekordov, znížil kvantitu a zvýšil kvalitu.

Monako bol iba 9 maratón v roku 2008. Deväť maratónov za necelých deväť mesiacov, celkom iba nie je, ale v porovnaní s rokom 2007, kedy ich Mirek nastrieľal 60, to iba obstojí.

Ale o odňatí titulu z dôvodov "IBA" SZM a. s. neuvažuje. Mirek sa blysol Majstrovským odhadom tempa. Pomýlil sa iba o 57 sekúnd, čo je na tak členitej trati, akou je "mäkký asfaltový Monacký variant" titulu hodné. 

Deväť toho roku, 149 celkovo, 19-sta priečka na Českom zberačskom rebríčku. To sú zberačské hodnoty doktora behu po 2. MM.    

Martin Culek ( 3:52:59 - 8. ) nepatrí do okruhu nám známych bežcov, ale reč o ňom byť musí. Z jeho červenej čiary života počas 2. MM aj laik vyčíta, že je to Maajster zrýchleného tempa.

eN si ho všimol ihneď po štarte. Nezaujal ho ani tak svojou štíhlosťou, vhodnou na miesto herca v hlavnej úlohe v reklame na hlad. Ani mäkkým dlhým krokom, ale jeho neuveriteľne pomalou frekvenciou. 

Keď tesne po štarte utekal eN za  začiatku utekal eN za Martinom, tak nevedel pochopiť, že zo vzduchu nespadne na zem. Pokiaľ máte oporu na zemi, tak sa spomalený pohyb dá imitovať. Vo vzduchu to dokáže iba Martin. 

eN sa v prvých kolách ťahal za prsty s Mírou Krumerom. Nemal čas študovať, ako Martin prešiel cez rozum gravitácii. Šiel pred neho. Po 5 kole mal náskok bezmála 4 minúty, ale potom sa stalo to, čo Maťovu červenú čiaru tempa prudko zodvihlo. Keď sa v ôsmom kole stretli, zase nemohol eN študovať Martinov fígeľ. Ofúkol ho veľmi rýchlo, aby sa mu niečo vyskúmať podarilo. 

Martin zrýchli druhú polovicu o 9:36 a skoro porazil doktora behu.   

Miro eN Kriško ( 4:05:38 - 10. ) bol so svojim výkonom spokojný, hoci čas nie je nijak valný. 

V prvých troch kolách, ktoré utekal za Mírou dúfal, že sa mu rozbehnú nohy. Dole kopcom sa im vôbec nechcelo. Míra mu utekal, v stúpaniach ho eN dobiehal. V štvrtom kole Mirek zrýchli v klesaní a eN pochopil, že labky mu nie zle radili, keď sa im dole nechcelo. Začali ho bolieť päty. Klesania sa zmenili na bastonádu. Paradoxne sa tešil na stúpania, kde ho päty otravovali menej.

Obligátne desať minút pomalšia druhá polovica byť nemusela, keby ho v poslednom kole neopustila inšpirácia, ktorá na neho preskočila dve a pol kola pred cieľom z Pepu Kubáleho a Vláďu Peřiny. 

Hneď ako zostal sám počul, ako sa mu červená čiara zlomila. Posledný okruh mu zvýšil spotrebu vzácneho grafového papiera o tri riadky. 

286/26-ty maratón sa eN veľmi páčil. Veľmi sa mu páči. Rovnako aj nie ďaleký, ale 15 krát drahší Rychnov. Monako sa stalo eN favoritom, lebo rozdiel v atmoške nepatrný, ale rozdiel v cenovo značný. Dôkazom tohto tvrdenia je, že za symbolických 20 CZK dostal každý šiltovku s veselým bežcom do cieľa Monaca vbiehajúcim. 

Pôvodný zámysel pri zhotovovaní obrázkov bol, že Vám ukážeme aj cenu, ktorú si každý borec do jedného odniesol. Ale to by postavičky na orloji boli s príliš maličkými hlavičkami. A nakoľko to o čo nám ide je hlavička, tak sme ceny odstrihli. Sú to iba veci. Pocity sú viac.

eN si vybral nočnú stolovú lampu, ktorú nechal sestre v Skutči. Lampu nepotrebuje. Buď svieti počítač, alebo spí. Pekný pocit, že sa mu na Monacu ušla cena napriek svojej pomalosti si na svoju planétu priniesol.

O rok by sa rád vrátil, aby čas, ktorý má starká v perníkovej chalúpke v tesnej blízkosti reštaurácie Monaco na nástenných hodinách zabehol. 

Jirko Březina ( 4:22:17 - 12. ) je zdravý ako repa. Vykrivené ústa má na svedomí nešikovný prst eN na spúšti. Nepočkal na "chutnejší sýr". Jirko zaskakoval na Monacu za eN v súboji s Martinou a jej bojovnosti v závere neodolal. Tak aspoň ušetril grafový papier, ktorý v poslednom kole na "verimoné" eN vyplytval.

Jiří má tiež problém s cestovaním. Na rozdiel od eN si ho nespôsobuje sám, ale škodnou sú České dráhy. Nedovezú ho tam, kam potrebuje. Že mu vrátia "jízdné" je pekná vec, ale stratenú akciu mu nevráti nikto.

Posledná akciová lúpež sa udiala cestou do Kladna. Jiří sa musel pre poruchu vrátiť a o Kladno prišiel. 

Na Monaco však dorazil a o 466/14-tu akciu neprišiel. Napriek tomu, že si už Jiřího sedemdesiatka "pucuje" nohy na rohožke pred jeho dverami, dosiahnutie hranice 500 akcií je reálne. Možno viac, ako to, že eN bude s Jiřím po 23. 4. 2009, kedy Jirko 70-ku vpustí do bytu, vládať utekať. Na Monacu ho nedokázal dobehnúť ani o jedno 3,9km dlhé kolo.     

Výlet eN na Monacký maraton bol po každej stránke vydarený. Menej je vydarený obrázok organizátorov s maskotom bežeckých podujatí na Monacu. Nad foťákom eN sa už blýskať nechcelo.

Monacký maratón je podujatie, ktoré má dušu. Organizujú ho ľudia bez ambícií urobiť do sveta športu a biznisu dieru. Keby bola o trochu menej členitá trať, bol by to pravé orechové pre každého zberača maratónov, ale i ostatných, nehľadajúcich v behu nič viac ako beh a priateľstvo. 

Ale nakoľko nemáme radi odporne pozitívne story, chceli sme nájsť aj nejaký nedostatok. Ale ten sa hľadá rovnako zložito, ako rovina na trati Monackého maratónu. Museli sme si pomôcť švindľom.

eN sa cestou zo Slatiňan pokazil MP3 prehrávač. Dohodol sa sám so sebou, že na vine je Monako. Kvalitný čínsky výrobok, podarúnok od nemeckých telecomunistov sa len tak z ničoho nič pokaziť nemôže.

Strojček funguje, len sa nedá zapnúť. Hlavný mikrospínač odišiel. Asi do Číny, ktorá raz zavalí svet "aušusom". A koho nezavalí, tak toho otrávi. A "na vine" je Monaco! Kto iný? 

Zapísal eN 28. 9. 2008