zľava: Marek, hovorca Štefan, Rasťo
foto: Ondrej Hanzlík

ŠTAFETA WORLD HARMONY RUN 2008

Handlová - Bojnice, 24. 9. 2008

Prievidza - Nováky, 25. 9. 2008

World Harmony Run je štafeta, organizovaná chlapcami a dievčatami z Sri Chinmoy, motajúca sa po celom svete. Okres Prievidza je súčasťou sveta, teda zablúdili aj do neho. 

eN, na rozdiel od roku 2006, kedy neutekal, bol tento rok s Ondrejom Hanzlíkom pri tom. 


Prvé blízke stretnutie Ondreja a eN so štafetou.

eN je spirituálny ignorant. Náboženstvá, alebo duchovné vibrácie ho neinteresujú. Vytvoril vlastné náboženstvo, pre iné v makovičke miesto nemá.

Duchovné posolstvo Sri Chinmoy-istov sa mu preto len po holej lebke skĺzlo. Ulakomil sa na 20-km, ktoré by bez štafety nahradilo sedenie pri počítači. A boli to veľmi výživné kilometre.

Handlovská činžiaková vežička, na ktorej sa čas o tri minúty jedna zastavil, vítala prievidzskú dvojicu v slnečnom jase zaodetá.

Na hornom konci Handlovej, pri Relaxačnom centre Hutira už čakal futbalový dorast s trénerom. Velil im chodecký veterán Edo Straka. Z bežcov tam boli Jožo Spiška, ktorého stiahol už po tréningu bežecký hovorca nie len Handlovčanov, ale aj zbytku sveta, Števo Lehocký.

Ondrej a eN stáli bokom. "Z povzdáli sledovali", ako prišla štafetová dodávka. To bol pre Števa povel, aby sa do veci vložil.

Vie, že slovo dodávka vzniklo zo slova dodávať. Pretlačil sa omladinou, aby dodal Ondrejovi, eN a seba samozrejme dvojnásobne tričká s logom WHR. Umelina, ale kvalitná a veľmi pekná.

Dav pod ochranou Polície prebehol komótne asi kilometer k MÚ. Počas prijatia štafety na najvyššej mestskej úrovni začalo pršať. Len tak nezáväzne. Ondrej, eN a Števo sa obradu nezúčastňovali, ale dážď ich zahnal do budovy MÚ. Po obrade sa vygúľali von a...

Nezáväzný dážď prestal, pršalo už fest. Ani fest dážď nesmie zastaviť duchovné posolstvá. Ale niekto ich musí niesť. Posolstvá nohy nemajú. Ten niekto bolo šesť bežcov. Traja SCH, Števo, Ondrej a eN.

Števo sa ujal pochodne a udal šestici rytmus. Kto iný v jeho meste by to zvládol lepšie? Lenže tempo sa trénerovi v eN POLARných hodinkách nezdalo byť trvalo udržateľné. Keď si uvedomil, že sa nebeží maratón, ale iba dvacka, sklapol. Števo označil tempo za výborné. Ako inak, v tempe sa vyzná.

Po 5km Štefan usúdil, že dosť bolo výborného tempa, pustil pochodeň a bez toho, aby niečo dodával, vliezol do dodávky.

Ďalej pokračovali štyria bežci. Tempo vzrástlo, eN napodiv stíhal, ale tepal hodnoty, ktoré sú počas maratónu tabu.

Po pár km zo štvorice zostali traja. Pochodeň vzal do ruky Ondrej, teda utekal prvý a tlačil tempo hodne pod 5 min/km. To už eN zadýchavalo.

V Chrenovci slúžil na ceste policajt Roman Lukačka, handlovský bežec. eN na neho vplýval, nech dá chlapcom pred ním pokutu za prekročenie dovoleNej rýchlosti. Neuspel. Roman vyhodnotil rýchlosť ako primeranú stavu a povahe vozovky.

Keby mal eN v tomto tempe niesť pochodeň, ktorá určite nie je ľahká, prekotilo by ho. Asi 2-3 km mu prischla do ruky Slovenskú zástavu a vcelku "národovcovi" zavadzala. V polovici nepríjemne tiahleho stúpania pred Prievidzou mu odľahlo, lebo sa roduvernej zástavy zbavil. 

Prométeus Ondrej cupkal do kopca svojim drobným krokom a slobodné ruky eN vehementne mávajúc nútil nohy, aby sa Ondreja držali. Búšil 160 bpm, ale na vrchol stúpania za Ondrom uvisel. Potom nasledovalo už len klesanie do Prievidze v ktorom dodávka dodala do skupiny najprv Štefana a už v meste sa vyrojili z doprovodných áut aj ostatní SCH.

Bežalo sa už výrazne pomalšie, čo eN vcelku vyhovovalo. Bežiaca skupinka dievčat šírila s bezhraničným a neodolateľným optimizmom medzi nechápajúcich okoloidúcich prievidžanov osvetu. Ako dôkaz by moholi poslúžiť dvaja mladíci s nohavicami na pol žrde.

„Poďte bežať s nami," vyzvala dvojicu mladíkov jedna z dievčin. Chlapci si podvihli gate z pol zadku a k eN prekvapeniu sa rozbehli. Padajúce nohavice sú v kurze, ale neuteká sa v nich najlepšie. Štyri ruky by sa človeku zišli. Dve na bežecký pohyb a dve na držanie gatí. Mladíci to zvládali s jedným párom rúk. Asi po kilometrovom behu sa už ich smer nezhodoval so smerom štafety, tak sa odpojili.

Voľným tempom sa štafeta dosunula až do Bojníc, kde ich už čakal pán primátor. Primátor, ktorý má eN sympatie. Na sa primátorský stolec sa posadil z miesta primátorovho vodiča. Kúsok minimálne tak ojedinelý, ako husársky.

Nasledoval malý kultúrny program. Niekoľko náhodných okoloidúcich hádalo, akou rečou hovoria do mikrofónu jednotliví členovia štafety, aby potom zbor SCH zaspieval pekne zocvičeným viachlasom pieseň Run Run Run Run, ktorú zložil sám zakladateľ hnutia, Sri Chinmoy.

Jeho učenie sa nasledovníci snažia šíriť nenásilnou formou aj za pomoci behu. eN vie, že beh zostáva iba behom pod akoukoľvek nálepkou. Ak je využívaný tak nenásilnou formou, ako to robí SCH, kedy má človek možnosť slobodne sa rozhodnúť, či áno, alebo nie, potom je všetko v poriadku.

Nebol by to ale eN, keby nad vecou nehĺbal. Nevie a celkom by ho to interesovalo, akým spôsobom je celá štafeta financovaná. eN sledoval iba štvrtinu jedného dňa, v ktorej organizátori rozdali hodne tričiek. Kmeňových štafetárov je viac, ako málo. Treba ich voziť, stravovať, prenocovať. To musí stáť nemalé peniaze.

Jedno je isté. Nefinancuje sa to z našich daní. Teda až na asistenciu Polície, bez ktorej by štafeta ďaleko nedobehla.

Pri debate s Rasťom, ktorý utekal celý úsek z Handlovej do Bojníc, sa eN dozvedel, že pochodeň mu nie je ťažká, že z nej čerpá energiu. eN uznal, že má pravdu, lebo v energiu z pochodne verí. Všetko, v čo veríme, nám energiu dodáva. Ale existujú aj výnimky.

eN neveril, že štafeta mu dokáže dodať energiu k tomu, aby zdvihol zadok od počítača a šiel utekať. Ani v to, že dokáže rozbúchať hrdzavý plechový bubienok tak, ako mu ho rozbúchala.

Neveril, štafeta to napriek tomu dokázala. Aj preto, že Ondrej dokázal presvedčiť eN, aby sa k štafete pripojili. 

A potom že zázraky sa nedejú.

Zapísal eN 24. 9. 2008

A diali sa aj na druhý deň. Napriek tomu, že eN do štvrtej hodiny rannej smolil prvú časť tejto story, o 7,45 už kríval s boľavou pätou ku škole, kde býva Ondrej. Chceli ešte štafetu odkopnúť do Novák.

Znalci heraldiky vedia aj bez šepkania, že trasa viedla z Prievidze cez Opatovce nad Nitrou, Koš do Novák. Znalci geografie zase vedia, že je to cca 11 km.

Keby eN vedel, že o 8,00 bude pred MÚ v Prievidzi iba žena zákona, bol by si pospal o pár minút dlhšie. Nevedel, tak trpezlivo s Ondrom čakali. SCH šírili v neďalekej základnej škole harmóniu.

Ale o 8,35 sa v doprovode detí objavili pred MÚ, chvíľku polaškovali so zástupcom primátora a mohlo sa vyraziť. Cez Prievidzu utekalo veľa behuchtivých, preto sa šlo "slowly base". eN päte to vyhovovalo. 

Dvoch mužov zákona na motorkách nahradilo druhé policajné auto. Vo vnútri iná dvojica mužov zákona, z ktorých jeden bol na vodičov tak ostrý, že to až s hraničilo neslušnosťou. Vodiči, ktorí mali česť, jeho ráznosť koštovať, určite medzi sympatizantov štafety v budúcnosti asi patriť nebudú. 

Hans, (spludržiteľ ohňa obrázku s dátumom), veterán z Nemecka, mal bežeckú slinu. Utekal 7,5 km, čím mladších kolegov trochu udivoval. Ale na jeho šediny brali ohľad a bežalo sa preto stále slowly. Šediny v skupine eN vítal. Po včerajších pretekoch mu klus vyhovoval.


Nositeľ ohňa Ondrej, Hans prvý zprava.

V Koši Hans svoj beh ukončil. Pridali sa opäť dievčatá a opäť slowly. eN opäť spokojný. Pred Novákmi prebrala pochodeň nová čerstvá behavá dievčenská sila a tempo sa zvýšilo. Ale spokojnosť eN to nenarušilo.

Pri poslednom striedaní eN navrhoval Ondrejovi, aby si už vzali z auta bundy a hneď po dobehnutí štafety zahájili návrat späť do Prievidze, lebo Korida.

„Máme čas," tvrdil Ondrej, o Koride netušiac. Tak isto reagoval aj pri dobehnutí na školský dvor Základnej školy v Novákoch, kde vypukol tradičný SCH program.

eN stál, nohy tuhli, päta bolela, Korida sa vzďaľovala. Kým po programe rozhýbal eN tuhé nohy, nejaký km to trvalo. Pri VOZ v doline, ktorú nedávno zrovnal so zemou výbuch munície, cŕŕŕn. Ondrejov foťák, ktorý robil obrázky do tejto story zazvonil a Ondrej, ktorý mal časúú, ho už nemal. Nemohol cupkať vedľa eN, ale musel sa ponáhľať do školy.

eN škrtol Koridu s rýchlonohými bežcami. Klesol na svoje obľúbené bpm 120-125 a začal si do hlavy zapisovať druhý diel tejto story. Doma ho už len presypal do počítača.


Ani eN, ktorý sa s ohňom nerád hrá, sa mu nevyhol.

Domov pribehol 15 minút po tom, ako mu volal kámo Roman Arbet, s ktorým mal ísť na BB Koridu.

Doba rozhodla, že priberať k dvom nedokončeným témam tretiu, by sa priečilo harmónii, o ktorú vo WORLD HARMONY RUN ide v prvom rade. Beh je pre Sri Chinmoy prostriedkom k zviditeľneniu, nie cieľom, ako u eN.

Napriek tomu neľutuje, že dva dni nazeral do SCH kuchyne. Stretol sa s ľuďmi, ktorí majú priateľstvo v popise práce. Z tvár im priam srší. Teda až na tvár zástupcu Iránu. Typická funkcionárska postavička. Asi veľa z 20 000 km, ktoré štafeta kľučkujúc Európou z Ríma do Prahy nebežal. Ale to je iba faktami nepodložený eN dojem. Skutočnosť môže byť iná.

Zvyšné postavičky pôsobia opačným dojmom. Len ústretovosť, v pár prípadoch až bezmocná oddanosť myšlienke, s akou sa eN stretáva, keď sa venčia Svedkovia počas prestávok ich slezín v Žilinskej hale na Bôriku.

Ideový zisk eN bol neveľký. Lepšie výsledky vykazuje po materiálnej stránke. Získal vyše 40 bežeckých kilometrov, ktoré by bez účasti v štafete nemal. Získal tričko, ktoré je zaslúžené, lebo v ňom prebehol mierečný počet kilometrov. Získal boľavejšiu pätu, ktorú by tiež nemal, keby štafetu nebežal. Harmónia velí, že za všetko sa platí. Kto chce brať, musí aj niečo obetovať. 

Toto všetko eN vyčítal zo vzďaľujúcich sa chrbtov bežcov WHR. 

Zapísal eN 25. 9. 2008