|
|
|
6.
Čadčiansky Hamburg To, že sme znížili firemnú tabuľu Šeríkovho okruhu hádam stvoriteľa a menodarcu nenahnevá a eN sa nestane terčom jeho hnevu, ako hríby, ktoré do eN počas utekania vyrývali.
Oznam o 6. ČH zavesil eN na Nástenku až v stredu. To vieme prepáčiť. Až v stredu večer ho s Pefom dohodol. Pôvodne na nedeľu. Ale keď zavolal Juro Šerík, ktorý mal byť pracovne zaneprázdnený, že na jarmoku bude iba do piatku, Pefo prešaltoval na sobotu. Nedeľu má rád voľnú. Iné flagrantnejšie porušenie pravidiel eN spáchal. Bežal nadmierečnú vzdialenosť. S POLARným trénerom sa dohodli, že eN bude utekať a Švéd bude počítať kolá, zapisovať časy a merať bubnovanie. Švéd ale nie je Garmin. Potrebuje asistenta. eN mal teda okrem utekania, každé kolo stisnúť červený gombík. Maratón týždeň pred MMM beháva iba ortodoxné jadro zberačov, alebo aj zle trénovaní borci, ktorí potrebujú nastrádať km. Druhý prípad je eN. S takým stavom trénovanosti, v akom sa momentálne nachádza, nemá praktické skúsenosti. Nevie dobre odhadnúť, ako bude telo reagovať. Stratégia bola jasná. Keď utekal členité Monaco za 4:05 na priemernom bpm 140, tak to isté bude utekať na ŠO, ale na 135 bpm.
„Nerozumiem zle trénovaným telám," povedal si a bežal ďalej s cieľom, bežať aspoň negative split. Ale netrénovaným telám sa príliš zrýchľovať v druhej polovici nežiada. eN ho teda netýril. Osamotene, lebo mierečnú dávku utekal ako jediný, dokrúžil na 40-ty km. Posledné dva okruhy musel zapnúť forsáž, aby zubami nechtami negative split stihol. Podarilo sa, ale bol sklamaný. Priemerný tep 135 splnil, ale zaostal za plánovaným časom 7 minút. Doma sa spýtal Švéda v hodinkách, čo si o tom myslí. Ten mu povedal, že utekal o kolo viac. Z 13km na 14km nameral čas 11:24. eN nestlačil červený gombík. Preto bežal o kolo viac, preto bol sklamaný a preto si myslel, že nerozumie zle trénovaným telám. Švéd odpočítal posledné kolo a rozhodol, že mierečný čas je 4:07:15. Je síce horší, ako eN čakal, ale nie o toľko, aby sa cítil ako diletant, netušiaci kde je sever. eN snáď o akciu 287/27 nepríde. Dobrovoľne by po maratóne kilometer navyše určite neutekal. Je iba jeden dôvod a ten bude na programe až v Košiciach po MMM. Šaňo vymyslel klaňanie sa soche. Treba k nej po dobehnutí maratónu prebehnúť a vzdať jej hold.
Keď sa to Juro Šerík dozvedel, rázne na ne vyceril zúbky. Veliteľom okruhu je on. Všetko živé a neživé na ňom ho musí poslúchať. Ak pôjdete na Šeríkov okruh huby hľadať, tak záškodníkov podľa farby asi nenájdete. Od strachu sú už určite celé zelené.
Prvá téma z avizovaných je odfajknutá. Druhá a tretia nasleduje.
V Žiline Vlada, ani jeho unikátne BO vyfotografovať eN nestihol. V Čadci mal väčšie šťastie.
Svojho času behával v sandáloch Dežko Ferenci. Vlado ho nasleduje. Nezaťažuje sa hľadaním v neprebernom množstve modelov vyhlásených výrobcov bežeckej obuvi. Monolitné Nonejmky mu vyhovujú. Behá sa mu v nich dobre, problém BO má vyriešený. Ak nadobúdate dojem, že eN sa Vladovi posmieva, nie je správny. Na Vladovej BO ho zaujala päta. Nie podrážka, ale opora päty za ňou. Tá by možno vedela poskytnúť dostatok miesta eN boľavým pätám. Ak sa eN v Monolitkách objaví, nebude hnaný túžbou prekonať sandálový SR rekord Vlada v 1/2M. Motorom bude boľavá päta. Vlado pri svojom útoku na rekord nenechal nič na náhodu. Nadmieru zdatného vodiča do veci zaangažoval. Bol ním
„Neprikladám tomu veľký význam. Robo nebol vo svojej koži. Radšej by som prehral, ale bežal lepší čas," povedal, keď sa ho eN na to pýtal. Pefo viezol eN z KNM do Čadce. Hneď ako dorazili k ŠO, vytiahol tričko Kysuckej 10-ky a daroval ho eN. Pár krát sa na Nástenke písalo nie príliš pochvalne o niektorých krokoch organizátorov K10-ky v KNM a Kysuckého maratónu v Čadci. eN na to vymyslel termín "pravobrežný", lebo Čadca a KNM ležia na pravom brehu Kysuce. Zhodou okolností oba tieto preteky považuje Pefo za svoje domáce a nie celkom s nadšením čítal eN vyrývania. Tričko je prvá časť úplatku, aby sa eN pravobrežným témam na Nástenke vyhýbal, čo len to bude možné. Keď k tričku pridal Pefo cereálne chlebíky poliate čokoládou, eN uznal, že omieľaním pravobrežnej témy veci nepomôže, skôr naopak. Prisľúbil, že pravobrežnú kartu vytiahne iba v ohrození života. Vysporiadali sme sa aj so štvrtou témou, ktorá by sa dala zhrnúť do vety, dajte robotníkovi do hrnca sliepku, zabudne na to, že má byť revolučný. Bonzovať sa nesmie, ale hlásiť sa to musí. Tu je úplatok, za ktorý eN na pravobrežnú tému "zabudol".
Pefo sa cíti bežecky v pohode a práve preto nebežal viac, ako 30km. Za roky tréningov sa naučil, že najviac obozretný musí byť, keď je telo v "laufe". Vtedy sa veľmi ľahko dostane do stavu preténovanosti. Týždeň po 6. ČH ho čaká MMM. Neskrýva ambície, že by rád siahol na jednu z troch majstrovských mierečných medailí. Ostré maratónsky pokusy mal v roku 2008 dva. Ani jeden mu nevyšiel celkom podľa jeho predstáv. Bratislavu nedobehol, v Rajci zaostal za očakávaním. Do tretice by to malo klapnúť v Košiciach lepšie. O Slovenskú mierečnú trojkorunu sklamania Pefo nestojí. Družstvo ŠKP Čadca, za ktoré v Košiciach pobeží, nie je tiež bez šancí na medailu. Pefo sa do Košíc teší, čo je prvá podmienka úspechu. Ale ako k vodičovi Slovenského rekordéra máme k jeho práci výhrady. To už nevedel ukontrolovať, aby slovenský sandálový rekord bol pod 1:42? Sekunda nad. To je ale úroveň :-). Keď sa Vlado odpojil, Pefo trochu pridal, potom si šiel zaplávať. Počas jeho regenerácie zúfalec eN stále utekal a počúval drevokazné pindy. Keď dobehol, Pefo ho opäť s Vladom, ktorý sa neúspešne pokúšal do KNM dopraviť vlakom, nalodil a vyklopil v KNM. Rýchlonohému čakať na pomalého nie je jednoduché. Zapísal eN 29. 9. 2008 Dievčatá bývajú na Hamburgoch vzácne kvetiny. 85. Žilinských má len tri kúsky. Čadčiansky je na tom lepšie. Šesť edícií, šesť dievčat.
V šiestom dejstve ČH hrala tú istú, 15km rolu, ale v komornejšom tempe. Na vine je šepkár tempa Pefo. Ako v prvom dejstve, tak v šiestom sa pripojila k nemu. Lenže teraz šepkal Vladovým sandálom, artikuloval pomalšie. Maťa bežala o 5 minút pomalšie, ale víťazne. Obrázky pri menách je autentická flóra. Víťazke sa z Jurovej záhradky ušiel kvietok.
V roku 2008 bežal jeden maratón. Kysucký dal za 3:17. Veríme, že posilnený 6. ČH, bude MMM utekať ešte lepšie. Zapísal eN 30. 9. 2008 Keď biele pozemské hríby videli, ako si vládca okruhu
Juro si na jeho pomery v lahodnom tempe odkrúžil 30 km, spolu s Tomášom odniesli k autu stolček prestri sa, odviezli ho na štadión a Juro sa na okruh vrátil. Vždy tam má čo robiť. Kým eN dokrúžil 12 zostávajúcich okruhov, Juro zo žihľavy vytiahol foršňu "a kamení tam utloukal".
Keď sa eN s Jurom vracal od pňa, na ktorom rázne napomenul neslušné huby, ukazoval, čo má v pláne na okruhu zmeniť. „Tuto viac vykopeme, túto zákrutu vyrovnáme, túto priehlbinu zavezieme, tu to rozšírime... Na Šeríkovom okruhu sa raz uskutočnia preteky Formule 1. Keď chýbalo eN do konca 5 okruhov, Juro sa ho spýtal, či sa mu uteká po urovnanom brizolite lepšie. Popravde utekalo sa po ňom rovnako na ho*no, ako pred tým. Je navezený na úsekoch, kde býva blato. Keď trochu sadne, až potom ho bežci docenia. eN ťažko nesie, keď sa na neho musí čakať. Keď prišiel na okruh, stihol sa prezliecť, odskočiť si a už sa chlapci na štart stavali. Samo Spúšť sa hneval, že ho eN nezamestnal. Nebolo času špekulovať, kde sa práve nachádza. Lojzo Stráňava bol po ruke, spúšť stláčal on. eN odniesol foťák do batohu, odštartoval a zistil, že sa nenamazal, že nemá zicherku na upnutie okuliarov a že nemá pri sebe ani gély. Optiku vyriešil s genialitou sebe vlastnou. Veď je nejaký skaut. Príroda bola pri ňom.
Urval z kríku konárik, dlhšiu časť strčil pod čelenku a na háčik zavesil okuliare. Práve teraz ho napadá, či tie vyrývacie žlté huby nemali na mysli toto mŕtve drevo. Ak áno, sorry bytosti drevokazné. Že nemal pri sebe gély, to hodil za hlavu. Neplánoval utekať rýchlo, tak spotreba energie nebola kritická. Pre istotu si pred 1/2M po ne do batohu odskočil. Strata maximálne 10 sekúnd, ale nebola nutná. Viac menej nasilu natlačil do seba iba jeden. Ale to, že sa nenamazal, ho desilo. Indulonovník zatiaľ Juro na okruhu nepestuje. Urvať si kúsok počas behu sa nedalo. Hrabať sa v batohu a mazať, to by zabralo veľa času. Nenamazaný sa rozhodol, že zastaví, až keď sa mu harmonická umelina, pod pažami nie príliš voľná, do kože zahryzne. Našťastie 100% polyester sa správal veľmi priateľsky. Žiadne šmirgľovanie sa nekonalo.
Na Šeríkovom okruhu zatiaľ problém s chýbajúcim tretím bežcom nikdy nebol, ale stať sa môže, že Emil Čisárik ( bez času - 6. / 3km ) svojimi tromi okruhmi urobí ČH smeroplatný. Nevieme, či Emil plánoval bežať viac, ale niečo mu to prekazilo. 6. ČH bežal a preto spomenúť ho bolo našou povinnosťou. Máme dobrý zvyk a dobré zvyku musíme dodržovať, že v hamburgových story hovoríme o každom bežcovi, ktorý sa objaví vo výsledkoch. Nasledovné riadky sú len pre silné povahy.
Keď Juro rekognoskoval po návrate okruh, na 985 metri ležala na trati zelená ratolesť. Odkopol ju a zmeravel. Časti z ľudského tela sa pod ňou nachádzali!
Mračnám múch určite liezol na nervy, ako plavec rybárom. Hlasito bzučiac museli každý okruh hostinu prerušiť. Nebolo to prvé stretnutie eN s muchami v počte väčšom ako strednom. Pri rannom čakaní na vlak v čakárni v Turčianskych Tepliciach sa stal nechtiac delegátom Zjazdu múch. Na asi 2,5 metra dlhom a príjemné teplo sálajúcom radiátore ich sedelo nesčítane. Z lavičky, na ktorej si chcel 30 minút povegetiť, ho muchy nekompromisne vyhnali na studenú lavičku na peróne. Ale muchy na ŠO boli na eN prikrátke. Plánovanú vzdialenosť nie len splnil, ale nechtiac aj prekročil. Preto v Kompase nesú riadky o 6. ČH názov Mušia story. Zapísal eN 1. 10. 2008 |
Miro
eN Kriško ( 4:12:43 - 1. / 43,2km ) porušil Hamburgové pravidlá a hrozí mu diskvalifikácia. Nemáme na mysli pravidlo č. 5,
že oznam o konaní Hamburgu treba zverejniť najneskôr päť dní pred
jeho konaním. 
Prvý
1/2M bežal bez toho, aby pozeral na čas. Riadil sa iba tepom. Keď
mu Švéd napísal na displej, že uteká 22 kolo, pri 100-vkovom kameni sa prvý raz
pozrel na čas a zostal dosť zaskočený - 2:07! 
Za
to, že eN nestlačil červený gombík môžu v úvode spomínané
huby. Drevokazný záškodníci rozptyľovali eN počas behu. Vraj sa už
na
neho tešia, lebo je mŕtve drevo. Pod takým tlakom sa rekordy
behajú ťažko.
Vlado
Mičák ( 1:42:01 - 5. / 21,1km ) zaujal eN na 85-tom Žilinskom
Hamburgu. Jednak tým, že bežal pomalšie, ako ho eN odhadoval, ale
hlavne BO, v ktorej bežal. 
Peter
Pefo Tichý ( 2:22:56 - 2. / 30km ). Po jarnej oštare s chrbtom
sa dokázal rozbehnúť do pozoruhodných obrátok. Zdvihol mesačné objemy nad 600 km, na Zátopkovej desiatke
porazil Roba Rolka, ale nohami je stále
pevne na
zemi. 
Martina Bábelová
( 1:13:30 - 1. / 15km ) bola na
premiére ČH. Skončila druhá iba vďaka zoraďovaniu výsledkov
najprv podľa odbehnutých kilometrov. 
Tomáš
Šurik ( 2:36:05 - 3. / 30km ) si prišiel na Šeríkov
okruh doladiť nohy pred MMM. A dolaďoval výdatne. Ohľady na domáceho
pána ani v najmenšom nebral a o sedem sekúnd ho predbehol. Hore sme
tvrdili, že všetko živé a neživé musí Jura na okruhu poslúchať.
Na skoro všetko to meníme. Tomáš je živá výnimka.
Juro Šerík (2:36:12 - 4. / 30km ) vyšlápol
na žlté, od strachu zbledli a "zdrcli" sa k sebe ako ovce.
Tie sa ho boja, nie ako Tomáš.
Na
podujatiach Hamburgového typu je každá noha na štarte vzácna. Nezáleží,
koľko odbehne. 
Juro má v nohe ohromnú silu. Hrôzostrašný
nález rozotrel po chodníku. K veľkej radosti múch, treba dodať. Keď
bežal eN
okolo, najskôr ucítil, čo vzápätí uvidel.