zľava: Jiří Macháček (NNŠ), eN (LDDC)
foto:
dao (NDC)

47. Ostravský maraton
Ostrava, 11. 10. 2008.

Výsledky

Úvodom sa zorientujme v skratkách a pojmoch.

NNŠ  = nenastúpil na štart

LDDC = ledva dobehol do cieľa

NDC  = nedobehol do cieľa

Jiři Macháček ( NNŠ) sledoval so záujmom dianie na Náměstí tatíčka Masaryka z priečelia Baťovho domu, ale nebežal.

Bál sa zliezť z priečelia, aby sa šiel prezentovať na cca 1 km vzdialenú Čapkáreň. Bál sa, že mu strategické miesto na Baťovom dome nejaký nestyda  vyfúkne. Preto NNŠ.

eN mal odvahy na rozdávanie. Na štart nastúpil. Ale samotná odvaha bez dostatku síl nestačí. Preto LDDC.

Dao mal aj, odvahy, aj síl tiež na rozdávanie, ale jeho žalúdok nemal pri Ostravici dobrý deň, preto NDC.

Cover bilboard verzia Nestydu nie je myšlienka eN. Iba realizoval nápad z hlavy Ervína Podžorného vytrysknutý. Spýtal sa eN, ako utekal. Keď sa dozvedel, preškrtol NESTYDA a napísal OSTUDA.

Ervínek je borec. Neprísluší nám s ním polemizovať. Hranicu ostudy má prirastené ku svojej momentálnej výkonnosti. Kedysi sa takto na svet pozeral aj eN. Ale nie je to nadčasová metóda určovania hraníc ostudy.

Mierečná hranica ostudy vlastne neexistuje. To čo považujeme za ostudu u iných, sú korene našej hrdosti, bez ktorých nám hynie. Nedá sa odsudzovať cudziu ostudu bez toho, aby sme tým neškodili vlastnej hrdosti. Ostuda a hrdosť jedno je. Aj tá najväčšia ostuda je zároveň hrdosťou, ktorá si dokáže nájsť svoje korene. A aj najväčšia hrdosť môže byť zároveň koreňom pre najväčšiu ostudu. Záleží jedine na uhle pohľadu.

Takéto ťažké úvahy pulzovali v mozgu eN, vizualizujúc svoju ostudu, ktorú má rád. Čím ďalej, tým viac začína veriť tomu, že to tak má byť. Šklbať sa v snahe meniť to, by bolo rovnako smiešne, ako zbytočné.

eN už roky kráča cestou pasívnej adaptácie, lebo tá sa najviac rýmuje s prírodou. Ak raz nebude schopný prebehnúť mierečnú vzdialenosť, čo iné mu zostane, ako zvyknúť si na to?


foto: behajko

Miro eN Kriško ( 4:21 - 85. / 11. M50 ) zabehol Košice lepšie, ako si zaslúži. Vedel, že musí zoskočiť na zem a vrátiť sa k motaniu sa okolo štyroch hodín. Naplánoval si dabl zoskok. Ostrava v sobotu, Trnava v nedeľu.

Až do štartu plán priezračne jasný a jednoduchý. Ale už prvý zoskok sa nevydaril. eN vybehol a nebol schopný sa nadýchnuť. Už pri tepe 140 bpm. Postupne spomaľoval a čakal, že kyslík, ktorý niekto zo vzduchu ukradol, vráti späť. Nestalo sa. Zlodeji gentlemani už vymreli.

V druhom 6 km okruhu eN vážne uvažoval, že hodí do ringu uterák. Ale to by znamenalo, že nezíska z plánovaných dvoch víkendových akcií ani jednu. Bolo mu jasné, že do Trnavy, opäť osud pokúšať, už určite  nepôjde. Rozhodol sa minimalizovať straty. Napriek upchatým tryskám chcel Ostravu dobehnúť.

Po prvom kole sa mu zdalo, že do sedem sa napočítať nedá. Napočítal, dobehol. Čo sa okolo neho dialo, príliš nevnímal. Hlboké myšlienky riešil.

Ešte pred Ervínkom Borcom Podžorným ho k nim donútil Vlado Krčmárik, ktorý sa cestou do Poznane, zastavil v Ostrave. S Lacom Marasom a Šaňom Simonom očumovali prvé kilometre.

Zúfalca eN neprehliadli. Hneď rozpoznali, že mu motor nepracuje. Šaňo, dobrá optimistická duša, núkal eN cukríček Bonpari. Na cverne z koľaje  vyskočenú lokomotívu chcel dvihnúť a naspäť položiť. To mozog eN nie veľmi zamestnalo.

Vlada však eN kreácia na tému umierania zjavne tešila. To eN mozog v stave hlbokej hypoxie zamestnalo na pár okruhov. Nerozumel tomu a až po behu prišiel na to, že vnímať tieto príhody smrteľne vážne, sa nedá. To by už človeku zostalo len vziať povraz, naštudovať uzlovanie uzla so siedmymi závitmi a hľadať konár, ktorý sa nezlomí.

Zatiaľ veľmi divná story. Pokúsime sa ju vrátiť do normálu.

Josef Váňa ( Juventus - 3. / 1. M55 ) už bičík neudrží. Na jeden dostih potrebuje tri. Ale zase vidí kto je už "vyřízen", bičík nepotrebuje a môže mu ho podať. 

Sme v Pardubiciach, ale už sa vraciame do Ostravy.

eN tiež bičík neudržal. Stratil ho hneď po prvých krokoch. Nemusel príliš dlho čakať, kým sa k nemu prirútila vedúca skupinka jazdcov. Pozrel im na nohy a vedel, od koho si bičík pýtať nebude.

Daniel Orálek ( NDC ) cupkal mäkučkým pružným krokom, v ktorom eN veľké úsilie nepozoroval. Lenže eN nie je Pepa Váňa. Nemá tak školené oko, ako on. Dana vo štvrtom kole opäť raz zradil žalúdok. 

Zastavil, pokúsil sa to radikálnym spôsobom vyriešiť. Čelo pretekov dobehol, ale žalúdok ho zastavil opäť a už natrvalo. 

Dan konzultuje s lekármi, kde je pes zakopaný, ale nevedia nájsť príčinu, prečo je Danov ventriculus občas tvrdohlavý a nie vždy spolupracuje. 

Dan neutekající, Dan fotící. To je kombinácia, ktorú majú najradšej Leporelisti. My máme radšej prípad, Dan vítězíci, Dan fotící.

Mulugeta Serbesa ( 2:38:34 - 3. / 2. M35 ) tiež nebol medzi tými, od ktorých by si eN bičík pýtal. Mireček sa vrátil do mierečného kolotoča po dlhšej pauze a hneď ho roztočil do obrátok, na aké sme boli u neho zvyknutý pred zranením.

Ešte nevyhráva jeden maratón za druhým, ale má to v pláne. Ostravu bežal tri kolá v kontakte s víťazom. Vo štvrtom zaostal, ale pred tretím borcom si náskok stále zvyšoval. Keď v poslednom kole predbiehal eN, už by si bičík vypýtať mohol, ale bol by mu na nič. Nevládal by s ním bičovať.

Koncovka Mirečkovi nevyšla, lebo poslednom kole stratil druhé miesto. Po behu sa ho eN opýtal, či plánuje v budúcej sezóne posunúť svoje časy na 2:30, čo mu zaručí pohodlné výhry na väčšine maratónov, ktoré beháva.

Mireček zaskočil eN odpoveďou, že plánuje, ale nie na 2:30. Pokúsi sa dostať k hranici 2:20. Nie na malých maratónoch, ktoré aj v minulosti behal len tak rýchlo, ako bolo potrebné na prvé miesto. Ale na jar v Prahe by už chcel utekať rýchlo.

Ak sa Mirečkovi podarí plán zrealizovať, v československom priestore bude najrýchlejší maratónec popri zamestnaní behajúci, naturalizovaný 38 ročný Etiópčan. Československo je báječná země.

Zapísal eN 16. 10. 2007


foto: behajko

O zvyšných rýchlych chlapcoch Vám toho veľa nepovieme, napriek tomu, že eN s víťazom počas behu stihol pár slov prehodiť. Doslova.

Jiří Žák ( 2:31:07 - 1. / 1. M35 ), na obrázku posledný, ale v cieli prvý, rozhovor započal. „Hej! zakričal pre istotu na v protismere bežiaceho eN, aby sa v zákrute, do ktorej trčal krík zakrývajúci výhľad, nezrazili. eN o Jirkovi vedel, ale aby vedel, že vie, mu odpovedal, „Bež." Takto si eN s víťazom počas behu pokecal.

Časy nad 2:30 sú v mierečnom životopise Jiřího zriedkavejšie, ako časy pod 2:30. V Ostrave mieril pod, ale split +3:48 výstrel skazil. 

K prvenstvu v absolútnom poradí pridal nie len 1. M35, ale aj prvenstvo v poradí vekom rezanom. Nôž ho už vidí, ale z času mu odrezal iba pár sekúnd - 2:30:31.

Nová trať Ostravského maratónu pozostávala zo siedmich okruhov z veľkej časti totožných s okruhmi v minulom roku. Štart nebol v mieste cieľa, ale o pár metrov posunutý, preto bol prvý okruh kratší. 

Nakoľko sa jednalo o nie závažnú vzdialenosť, vypočítali sme čas 1/2M rozdelením času štvrtého kola na dve rovnaké polovice a pripočítali ich k prvým trom kolám A1/2M a k posledným trom kolám B1/2M.

Možno preto, že A1/2M bol de facto na úkor B1/2M kratší, bol negative split vzácny ako šafrán. Iba jedna bežkyňa a dvaja bežci ho dokázali bežať. Najviac zrýchlila v druhej polovici

Šárka Krčková ( 3:36:54 - 8. / 6. F18 ) č. 121. Za split -0:48 jej patrí titul Majsterka rovného tempa.

Na MUMe Šárka eN ofúkla v posledných metroch Tišnovské etapy. Vtedajšou optikou to videl ako potupu. Optikou súčasnou veľký výkon. Zaostal pár sekúnd. V Ostrave to bola trištvrte hodina.

Miro Osladil ( 3:14:39 - 19. / 2. M55 ) č. 120 behá veľa maratónov a behá ich rýchlo. Košice dal 3:19. V Ostrave, po najvyrovnanejšom behu, ubral ešte 5 minút. Split -0:11 mu vyniesol titul Majster rovného tempa.  

Nedávno zavŕšenú 200-vku akcí navýšil 47. OM na 202 za čo mu patrí 11-ta priečka na Českom rebríku zberačov. 

Mirov čas v 6- tom maratóne v sezóne ( + tri ultrabehy ) sa zapáčil aj vekovému nožu. Upravil mu ho na 2:44:59, za čo mu patrí 9-te miesto v poradí vekom rezanom.

O Jirkovi Žákovi, víťazovi, ktorý je i víťaz poradia vekom rezanom, sme už hovorili. Ale nehovorili sme o víťazke.

Vilma Podmelová (3:31:11 - 2. / 1. F45 ) č. 104 na 1. miesto v absolútnom poradí, tak ako v Rychnove nad Kněžnou nedosiahla, ale handicap 15 rokov si nemohol vekový nôž nevšimnúť. S upraveným časom 3:08:04 Vilma v poradí vekom rezanom zvíťazila.

Baby, ktoré robili eN zle na MUMe, sa asi dohodli. Aj Vilma ho v závere jednej z etáp poriadne vyškolila. V Ostrave sa školenie nekonalo. Ťažko sa školí, keď je medzera medzi školiteľkou a školeným blízka hodine.

Asi to bude v tom, že Vilme harmonické tričko funguje. eN harmonickú silu umeliny vyplytval v Košiciach. Zázraky sú energeticky náročné. 

Skokan, to je súťaž pre starších a pokročilých. Lepšieho kandidáta na víťazstvo, ako starejšieho českej mierečnej pospolitosti

Františka Zikeše ( 5:08:59 - 96. / 1. M75 ) nenájdeme. Franta bežal v Košiciach, šesť dní na to aj v Ostrave. eN táto dvojkombinácia škaredo prekotila, 80 rokov čítajúci František sa v Ostrave zlepšil o 30 minút.

Z absolútneho poradia ubral v poradí vekom rezanom 59 miest, čo je o jedno viac, ako 58 Františka Kopeckého (4:05:43 - 78. / 1. M70) č 13.

U dievčat sa také mohutné skoky, ako robia chlapci, robiť nedajú. To by nám dievčatá úplne vyskákali z výsledkovej listiny. 

Klára Rampírová ( 3:37:50 - 9. / 2. F35 ) č. 91 skočila 5 priečok, čo bol v dievčenskom oddelení najdlhší zaznamenaný skok. Môže sa od tejto chvíle nechať oslovovať, jej blahorodie Skokanka 47. OM.

Zapísal eN 16. 10. 2007