|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
28.
Liptovský maratón
V ostrom protiklade s ním je vznik tejto story. Nedarilo sa nám presvedčiť eN, aby konečne napísal zoštíhlený pohľad na vydarené predstavenie, do ktorého sa mu príliš vlastnej vydarenosti vložiť nepodarilo. Na Liptov cestoval eN autom v 4-člennej výprave z Hornej Nitry. Dva týždne sa pokúšal dobehnúť Dobu na Nástenke. Dobiehanie Doby je žiaľ vždy spojené s poklesom bežeckého "majstrovstva".
Tomáš obracal na konci hrádze Liptovskej Mary, čo je 22,260 km, s nie zanedbateľným náskokom 3:49, pred štvoricou bežcov Kavacký, Faško, Lipovský, Kucharík. Za nimi s pol minútovou stratou bežal Havířovčan Petr Walla ( 2:51 - 5. / 4.-M18 ). V stúpaní od priehrady sa štvorica roztrhla. Utiekol z nej Mišo Kavacký ( 2:44 - 3. / 3.-M18 ), ktorého eN stretal ako druhého. Za ním bežala dvojica Vladislav Lipovský ( 2:43 - 2. / 2.-M18 ) a Jano Kucharík ( 2:43 - 2. / 2.-M18 ). eN správne predpokladal, že aspoň jeden z nich sa na Miša, ktorý býva v nástupoch nedočkavý, dotiahne. Vladislav pred štartom spomenul eN, že už dva týždne behá bez bolestí chrbta, spomienky na zrážku s automobilom počas tréningu v auguste. Trať LM je pre stíhacie jazdy vhodná. Po 35 km je vidieť ďaleko pred seba a v prípade, že má stíhajúci dostatok síl, zrakový kontakt vlieva ďalšie a pomáha. To využil Vladislav. Split +1:36 platil na Miša +2:27, ale nie na víťaza. Tomáš mal na obrátke tak veľký náskok, že si aj napriek spomaleniu +5:55 prvé miesto udržal. Jano Kucharík +4:26 Miša nedobehol. Ale ani nikto nedobehol jeho, tak si dobehol pre prvé miesto v M40. Paľo Faško tiež nedobehol, ale do cieľa. To posunulo Petra Walu na 5-te, ešte honorované miesto v absolútnom poradí a neodchádzal z LM s prázdnou, lebo M18 nemajú na Liptove vypisovanú kategóriu. Zapísal eN 14. 11. 2008 Nedobrým smerom sa uberáme v story, ktorá má byť zoštíhlená. Všetko zatiaľ vyslovené, okrem toho, že VL po úraze behá bez bolestí, ste si mohli vyčítať z výsledkov. Treba písať o tom, čo výsledky neprezradia. Napríklad, že spišiaci Ondrej Chabada ( 3:04 - 14. / 6. M40 ) a Peter Hus ( 3:12 - 21. / 11. M18 ) uviedli eN do omylu. eN klesal k priehrade, oni sa už šplhali od nej. Pri stretnutí mu nabulikali, že má ľahké nohy. Ej chlapci moji, keby ste na nich mali utekať, inak by ste hovorili, pomyslel si eN, ale hodnú chvíľu rozmýšľal, že by mal pridať. Čo ak mali chlapci pravdu. Škoda by bola nevyužiť ľahký krok. Zo život ohrozujúcich úvah vyrušil eN Ivan Ďurkovský ( 3:11 - 19. / 2. M50 ). Pred štartom nevidel svoje možnosti príliš optimisticky. Spomínal 3:20, alebo niečo veľmi blízke. Keď ho eN uvidel, nahlas podal tip 3:10. Nebol ďaleko od pravdy. Ivan bežal 3:11 a obsadil druhé miesto v M50. Ivan má rád poriadok. Už má v kope svoje maratóny a ultramaratóny, akurát nemá v dvoch, troch úplné údaje. Preto zoznam neodovzdáva, pátra a preto mu stále píšeme meno zelenou farbou.
Bežať negative split nebolo počas 28. LM ľahké. Vietor v prvej polovici pretekárov hnal, aby ich cestou späť, už unavených, brzdil. Lenže Ivan zákerný vietor "prekukol" a pomýlil sa iba o 13 sekúnd. Čas na 1/2M sme vypočítali z medzičasu na obrátke, ktorá bola o vyše km ďalej. Iba traja borci dokázali byť v druhej polovici rýchlejší, ako v prvej. Okrem Ivana to bol Peter Mikovíny ( 3:13 - 22. / 4. M50 ), po 1/2M nebezpečne skracujúci stratu 7 minút na Števa Polca ( 3:12 - 20. / 3. M40 ). Keby dosiahol Peter miesto -0:29 split -2:38, ako
Dosahovanie negative splitov je Lacov koníček. Rád sa drží hesla "Šak netreba še šalic", alebo modifikácie vojenského ...bežec čaká, aby sa mohol ponáhľať. A Laco sa do LM fakt ponáhľal. -2:38 je split, za ktorý mu udeľujeme titul MZT 28. LM.
eN za päť dekád tohto života dokázal zabudnúť na všakovaké veci. Ale na mierečný súboj ešte nie. To sa mu prihodilo až na 28. LM, ktorý si osobne dohodol, ako ďalšie kolo mierečného súboja s Gabom Kováčom (3:48 - 58. / 20.-M50). Spomenul si naň, keď uvidel spokojne sa usmievajúceho Gaba sedieť na lavičke v telocvični. Niečo vyše hodiny do štartu bolo príliš málo času na dotrénovanie zameškaného. Zostalo mu iba spoľahnúť sa na zázrak. Lenže zázrak je preto zázrakom, že sa udeje iba občas. Zázraky na rok 2008 už eN minul. Vetrom vytvorené biele hrebene na vlnách Liptovskej Mary neboli zázrakom naklonené. Priniesli iba brutálnu realitu. Vzdať boj pred bojom je urážka súpera, preto eN bojovať musel. 10 km utekal eN s Gabom. Ľahkým nohám veľký význam eN nepripisoval. Bežal sa s vetrom v chrbte a veľmi dobre pozná, že začiatky mierečných behov po dlhšom nebehaní bývajú na rozdiel od záverov bezstarostné. POLARny eN tréner zostal doma. Hodinky, ktoré vraj so silnou batériou nie sú hodinky, boli len nedoslýchavé hodinky. S nedostatkom energie trénera nepočujú. Ale eN aj bez neho cítil, že beží v ústrety záhube. Radšej pred 10km spomalil a spoliehal sa, že Gabo po obrátke spomalí tiež. Gabo spomalil, ale eN súboj v spomaľovaní vyhral s veľkou prevahou. Gabo +13:59 a eN +24:35. To chce graf. Kartúza Parmská - červený a čierny.
Prvý 5km úsek je tradične položený o približne o 200 m skôr, ako by sa na slušnú päťku patrilo. Súperiaci chlapci bežali tempom 5min/km Na vine škaredej červenej čiary nemôže byť eN. Bolo preto nutné nájsť vinníka. Nachádzal sa na 10km, schovaný v plastovom poháriku. Za čaj vydával. Keď eN začul slovo čaj, hneď si jednu dávku zo stola uchytil. Najprv si popálil prst, ktorý do tekutiny vopchal, keď pohár uchopil. Piť sa to nedalo, lebo by si popálil aj jazyk a pery. Požiadavka smerom k bežcovi za eN, aby nezahadzoval prázdny pohár, ho priviedla do údivu. eN mu vysvetlil, že nepatrí k ekologickej rozviedke, len si chce ochladiť čaj. Chladenie neprebiehalo optimálne. eN si oblial obe ruky, POLARne hodinky nevynímajúc. Ešte že nemal so sebou trénera Švéda. Tomu by baterka z tela vyskočila, tak by pindal. Zvyšok ochladeného moku eN túžobne nalial do otvoru v hlave a FÚÚJ! "Čaj" zarobený zo sirupu, ktorým kuchári nešetrili. Nápoj nekompatibilný so žalúdkom eN. Našťastie ho vypil iba trochu. Vzbura v žalúdku nebola veľká. Po pár metroch ustala. Ale ako vinník nám nápoj s dušou rumu v sebe prišiel vhod. On je na vine! Zapísal eN 15. 11. 2008 Na hrádzi si eN skontroloval, ako je na tom v súboji s Gabom. Strata pod dve minúty by sa za normálnych okolností dala zlikvidovať, ale pri Mare eN žiadne normálne okolnosti nevedel nájsť. Zaujatého hľadaním ho na konci stúpania od priehrady dobehol Eugen Pástor ( 3:44 - 54. / 4. M60 ). Stará škola sa ospravedlnila eN, za to že ho predbieha. Keby eN našiel normálne okolnosti a s Eugenom vládal držať krok, bol by Gaba dobehol. Ale tam, kde ho Eugen dobehol, sa ako na truc nenachádzali. O dva kilometre ďalej sa mu zazdalo, že ich našiel. Uvidel pred sebou červený 500-vkový dres Šaňa Simona ( 3:51 - 61. / 6. M60 ) a veľmi pomaly sa k nemu začal približovať. Nebyť toho, že Šano sa zastavil pri občerstvovacom stole na 30km, asi by ho nedobehol. So Stanislavom Loffajom ( 3:50 - 59. / 5. M60 ) Šaňo zapratal prístup eN k vode. „Nestojte pred stolom vy ko*oti," zaspieval chlapcom pri školskej lavici eN a dievčatá pri občerstvovačke to tak rozveselilo, že skoro od smiechu na zem popadali. eN sa bezstarostnou kamuflážou snažil skryť pred Šaňom, že melie z posledného. Uchopil pohár minerálky a krok sun krok pokračoval k cieľu. Po pár metroch ho dobehol Stano. eN sa s ním nikdy nezhováral, ale pozná ho zo story z poľských maratónov. Stano nahlas ľutoval, že vypil iba päť pohárov vody. Nebol si istý, či ich nemalo byť aspoň šesť. Potom sa reč zvrtla na počty maratónov. Stano Nástenku nečíta, nebol v obraze. Keď sa dozvedel, že Šaňo má na konte vyše 500 maratónov, nechápal. My o vlku a vlk ich predbehol. „Aha, tu je tých 500 maratónov," ukázal Stano na 500-vku na Šaňovom tričku a začali preteky. 60-nici si nič nedarovali. eN sa zubami nechtami snažil starých pánov držať, ale iba 5km s nimi vydržal. Kúsok pred občerstvovačkou na 35km rezignoval. Šaňo na nej zastavil, tak sa dotiahol, aby zaznamenal posledný kontakt na trati. Ďalší bol až v cieli. V úspornom energetickom režime sa priblížil k Tatralandu. Masívny betónový ponad cestu ho donútil opäť k zamysleniu, „Bol tu už aj pred rokom, alebo nebol?" „Aký most, ktorý most? Ukáž mi ho. Chcem ho vidieť," ozval sa rumový čajík v eN žalúdku. „Normálny most ako každý iný. Len pekne zostaň tam, kde si," osopil sa na čajík v prázdnom žalúdku eN a snažil sa na most nemyslieť. Neskoro. Čajík pár krát vyžblnkol na trávu v priekope vedľa cesty a most ho vôbec nezaujímal. Zvolil lepšia kamufláž ako eN. Po vynútenej prestávke na krajnici sa eN uľavilo, ale energie mal ešte menej, ako keď mu bolo ťažko. Obrovské milimetrové vyvýšeniny na ceste mu sťažovali pohyb. Nevládal do takej výšky nohy dvíhať. Pod chvíľou zakopával a bojoval, aby nesplynul s cestou v horizontálnej polohe. V tomto rozpoložení ho našiel Peter Hodossy ( 3:54 - 65. / 20. M18 ), ktorého predbehol na 30-tom km. Zdesene sa opýtal, „Môžem ti nejako pomôcť?" eN odpoveď v momente napadla, ale neprezradil ju. Vedel, že Peter so strelnou zbraňou maratóny nebeháva a holými rukami by to mohlo bolieť. A navyše by eN prišiel o akciu. Mlčať je naozaj zlato. Úsek od 40km do cieľa eN zvykne nazývať krátka päťka. Tá na 28. LM veru krátka nebola. Boli časy, keď 5-ky v maratóne eN behával eN za menej sekúnd, ako potreboval na zdolanie poslednej, dlho-krátkej liptovskej päťky. Boli časy boli, ale sa minuli. Po maličkej chvíli minieme sa i my. Ale pred tým musí eN ešte pár krát zabojovať:
Zapísal eN 16. 11. 2008 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
28.
LM bolo podujatie pripravené s mazáckou šikovnosťou. Plynulo
pokojne, bez pozorovateľných rušivých momentov. 
Tomáša
Gazdaricu ( 2:41 - 1. / 1. M18 ), celkového víťaza stretal eN
približne na tom istom mieste, ako minulý rok Mariana
Makaru. 
