14. 12. 2008 - Nedeľa

1079.

eN si v sobotu ráno maľoval pestrofarebný obrázok, lebo v nedeľnej správe chcel o udavačoch zvesela pohovoriť. Nie o tých ozajstných, čo udávajú ľudí. O "udavačoch tempa" na Bratislavskom maratóne. 

Na krásnom modrom Dunaji si eN z bielych kociek siluetu Bratislavského hradu postavil, natiahol farebné stužky a vtom ... Prásk!!!

Blesk z čierneho Neba rozsekol obrázok na dve polovice a z väčšej vzal farbičky. Zasiahol najhorší udavač. Udavač Osud, čo ľudí Smrti udáva.

Svatopluk Sedláček, eN kamarát z Brna poslal veľmi smutný mail.

eN vedel, že pani Katka je ťažko chorá. Napriek tomu ho mail zaskočil. O odfarbenom obrázku veselo rozprávať nedokáže. Bol by to len falošný smiech cez slzy. Keď sa na obrázok vrátia farby, potom povie, čo chcel povedať dnes.

Svojho času poslal Svatopluk eN obrázok. Zmoknutý kos na rímse okna jeho kancelárie sa vtedy zdal eN ponurý, až depresívny. Dnes sa mu zdá veselší. Je to iba zmoknutý kos a Smrti ho Osud neudal.

Prišiel mail v ňom slová smutné
Bolí to keď Osud utne
Osobu v srdci vrastenú
Slzy do očí sa ženú

Chcem pomôcť Svatoplukovi
Odopnúť smútku okovy
A zmierniť bôľ kamaráta
Neúprosne Osud ráta

Má svojou matematiku
Brať ohľad nemá vo zvyku
Veľmi ťažké chvíle sú to
Nevyliečim veľký smútok

Nedostatok slov je v nás
Pomôcť môže iba Čas