|
|
|
7.
Porubský dvojmaratón
Vyhováral sa eN 22. 12. 2008 Čakanie
na Má v ruke základný kameň v podobe Diplomu s dlhou veršovankou pre eN Anjelku skazy, okolo ktorého bude Mad story budovať. Preto musí začať od nej.
V Kladně 2007 si eN prvý krát všimol Mapo súťaživé poňatie behu. Žiadne "ukončete nástup, dveře se zavírají". Mapo nastupuje permanentne od štartu do cieľa. Zrýchli, spomalí a stále dokola. Vyznávačkou steady state rozhodne nie je. Na Kladně eN odolal, ale tento rok v Prahe, napriek tomu, že podľa slov Anjelky „PIM byl pro mně hrozný propadák", už nie. Zahral ešte hroznejší kúsok, ale ten sa nepočítal, lebo Anjelka nebola Anjelkou, ale iba čakateľka. Na Monaku sa stretli opäť. Martina bola týždeň po 100 km behu vo Winschotene, eN unikol, na MUMe, kde eN utekal iba tri kúsky, dokončila Martina všetkých sedem napriek boľavému členku. eN v roku 2008 ešte dabl nebežal. Vzhľadom k jeho trénovanosti je to na neho dávka viac ako veľká. Vedel, ak chce dokončiť oba maratóny, musí prvý utekať langsám, komótno. Vtom sa zjavila Martina. Predsavzatia eN sa rozplynuli ako jeho chuť trénovať. Premenil sa na bojovníka, ktorý buď zomrie, alebo nepodľahne. Zajtrajšok neexistoval. Bolo iba teraz a tu.
To eN zaskočilo. Nechutné, neslýchané, nevídané, nepochopiteľné! Prezident SZM pomáha eN Anjelke skazy proti. Ale bolo to inak, ako si eN myslel. Martina so Šaňom hrala hru na nástupy. Po prvom, alebo druhom z ôsmich kôl mu ušla a obaja spomalili. Vďaka tomu sa eN dotiahol na Šaňa a za chvíľu dobehli Martinu. Keď prebiehali cez jednu z viacero blatových sekcií, eN brblal, ako chorá vrana. Mapo sa zapojila do diskusie nástupom, ako inak. „Vieš kto to je?" spýtal sa eN Šaňa tak, aby to počul iba on. „Nie," odvetil prezident. „Moja Anjelka skazy, nechcem, aby ma predbehla." „Tak makaj, ja o intervalový tréning záujem nemám," rozlúčil sa Šaňo, prestal hru na nástupy hrať a zaostal. Nebyť utekajúcej Anjelky, eN by spomalil tiež, lebo v prvom dni dablu sa dá len málo získať, ale veľa stratiť. Ale Anjelka nemala zľutovania a eN ak nechcel prehrať, musel jej nástupy chytať. Martina pod chvíľou nasávala Carbosnack. eN nasával ešte častejšie, ale iba vzduch. Gél nezohnal. Utekal len na to, čo bolo v ňom. Sobotný výkon to príliš neovplyvnilo, ale vedel, že v nedeľu bude palivo chýbať. Postupne sa naučil odhadnúť, kedy a na aký dlhý úsek Anjelka zrýchli. Ale z druhej figúry radšej nevyliezal. Pichať do osieho hniezda sa mu nezdalo rozumné. Občas pozrel POLÁRnemu trénerovi do kuchyne. Ten sa nestačil diviť. Tak zubatú čiaru nie je zvyknutý maľovať. Okolo tretej hodiny sa eN zazdalo, že Martinine nástupy už nie sú tak ostré, ako spočiatku. Začal snovať plány, kedy ujde, aby nemusel finišovať až pred cieľom. Spýtal sa POLARneho Švéda, ako to vidí on. Že v akej vzdialenosti pred cieľom by navrhoval zrýchliť, aby eN vydržal až do cieľa. Švéd sa zamyslel a navrhol eN, aby ešte čakal. Ale dokedy mám čakať, vyzvedal eN. Povedz nejakú vzdialenosť. Ak chceš mať istotu že nespomalíš, dva, maximálne tri pred cieľom. Tiež som si myslel, že dva až tri kiláky budú optimálne. Aké kiláky? Ja som myslel metre. Ten tvoj švédsky humor z Fínska mi začína pekne liezť na nervy, osopil sa eN na Švéda. To nie je humor, to je realita. O pár sekúnd zistíš, že mám pravdu, stál si za svojím POLARny Švéd.
Miro je v člen Českého ultra repre tíme. Tak isto aj Martina, ktorá mu skočila do háku a začali sa diať veci. Švéd napísal na displej 153-ku. eN pochopil, že jeho odhad dva až tri ( metre ) nebol až tak od veci. Kamión odtiahol Martinu od eN odtrhol. Vzdialenosť narástla na viac, ako 10 metrov. Našťastie Anjelka z háju vypadla, čo dvojicu opäť spojilo. Keby si vtedy Martina sadla na medzu, eN by si prisadol, aby sa vydýchal. Ale Martina si nesadla, tak sa vydýchaval celé kolo. V poslednom kole, asi 300 m za miestom incidentu s kamiónom Martina nastúpila opäť. eN na rozdiel od predošlých nástupov už nebežal za ňou, ale vedľa nej. Nesnažil sa ujsť. Bežal jej tempom a počúval silnejúci dych. Keď začala spomaľovať, trošku pridal. Trošku preto, lebo viac ako trošku by aj tak nevládal. Taktika, ktorá sa na prvý pohľad zdá zákerne jednoduchá, celkom taká nie je. Zákerná dajme tomu, ale jednoduchá rozhodne nie. Asi po 500 metroch eN prekotilo ako korytnačku. Do cieľa 3 kilometre, pár metrov za chrbtom Anjelka, zásoba paliva nízka, únava vysoká. Nič závidenia hodné. Švédovi skoro paličky z rúk vypadli, keď musel chvíľu bubnovať rytmus 158 bpm. Našťastie pred eN bolo pár bežcov, ktorých dobiehal. To mu pomáhalo držať také tempo, aby ho Anjelka nedobehla.
Milič Hlucháň ( 3:57:23 - 29. / 5.-M50 ) bol jeden z tých, ktorí boli na eN strane ich zväčšujúca sa silueta pomohla eN utiecť krídlam Anjelky skazy. Miliča eN pozná z MUMu. Utekali spolu Bystřickú etapu a dopadli v nej ako sedláci u Chlumce. Milič nebehá dlho. Jeho mierečná hviezda stúpa. V Ostrave sa ocitla po prvý Sub4. eN dal na MUMe Miličovi pseudonym Satchmo, lebo utekal s veľkou bielou vreckovkou, do ktorej si utieral tvár. V Ostrave bežal bez vreckovky, ale pseudonym aj tak sedí. Satchmo znamená ústa ako brašna. Pár záberov z dielne Dao, ktorý si dal na posledných Miličových metroch záležať to dokazuje. Trikolóra v ruke zase dokazuje, že bežal iba prvý deň a urobil dobre. Sub4 si treba užiť. Nie ho na druhý deň prekryť pomalým a uboleným časom. Poučenie z prvého dňa? eN unikol o kúsok skaze. Veľmi dobre vie, že takto sa prvý deň v dabl maratónu behať nemôže, ale strach z Anjelky bol silnejší, ako racionálne myslenie. Stratégiu, ak nemôžeš, tak musíš, si môže dovoliť iba trénovaný borec a aj ten iba v prípustných medziach. eN, ako netrénovaný má medze veľmi blízko pri sebe, asi preto ich prekročil a za prešľap pyká. O ostatných postavičkách stručne pohovoríme až v "treťom dni". Zapísal eN 30. 12. 2008
Prvý deň Mad story príliš ľudnatý nebol. Ale v porovnaní s druhým bol preľudnený. Druhé dejstvo odohrá s eN jediná postavička. Deň druhý nezačal vôbec dobre. eN skoro zmeškal štart. O príčinách si pohovoríme až keď svitne deň tretí. Stihol a bez bojovej nálady, s cieľom prebehnúť cieľ sa vydal na milosť a nemilosť druhému dňu. Málo ho interesovalo, kde má Anjelka skazy, kde je Šaňo. Ak chcel dobehnúť prvý dabl v roku 2008 a to chcel stoj čo stoj, musel sa zaujímať výhradne o seba. Výnimku tvorila v prvých stovkách metrov funkčná šnúrku v gatiach. V chvate si ju nezaviazal, preto si neplnila ani jednu z dvoch funkcií, ktoré má v popise práce. Nedržala gate tam, kde majú byť a nemohla sa ani svojpomocne rozviazať. Plnila si kľúčovejšiu funkciu. Odviedla pozornosť od technického stavu eN vozidla, kým sa zohrialo. O to menej sa chlapec ľutoval a o to menej kleslo odhodlanie dobehnúť až do cieľa.
Štefan Krč (8:07:43 - 14. / 4.-M50). Priezvisko Krč si eN lýtko opakovalo mesiac po behu s ním. Štefan sa na bolesti v ňom ničím nepričinil. Je len náhoda, že má priezvisko zhodujúce sa s príčinou mesačnej bežeckej eN prestávky. Pravá príčina, nerovnováha medzi eN trénovanosťou a zaťažením, nemá v sebe toľko poetiky. Ľahšie je podozrievať Štefanovo priezvisko, ako pravde do očí hľadieť. Štefan, podobne ako prvý deň, bežal kúsok za eN. Ale iba cca 18 km. Keď pribiehal eN na obrátku po tri a pol kole, dobehol ho najprv Štefanov vyslanec a zabodol sa do pravého lýtka a následne aj Štefan, lebo eN trochu spomalil, v detinskej predstave, že kŕč z lýtka vytrasie. Štefan sa po dobehnutí eN nešklbal, nesnažil sa ho striasť. Je konverzačný typ bežca. Rád prehodí pár slov počas behu. Vraj mu to potom lepšie odsýpa. Tempo, ktoré Štefan diktoval bolo rovnomerné a pre eN, napriek zapnutému diferenciálu a trakciou pravej nohy na minime, trvalo udržateľné. Štefana eN registroval v mierečnom peletóne aj predtým. Boľavý beh za ním mu umožnil spoznať ho lepšie. Bežeckými ambíciami smeruje už viac do nadmierečného pásma. Mnoho hodinovky stoja najvyššie. Maratón je pre neho šprint. V sobotu mazácky, o 18 sekúnd, podbehol štyri hodiny a bol nadmieru spokojný. Vďaka dvojmaratónu sa prvý krát v živote dostal nad 500 nabehaných kilometrov za mesiac. Štefan má počas behu oči všade. Zdravil sa s bežcami, ktorí bežali v protismere, pár viet vždy venoval tým, ktorí ho predbiehali a skúpy na slovo nebol ani k tým, ktorých predbiehal on. Ak videl niekoho kráčať, pozdravil ho veselým, „Co jsi na pochodovém cvičení? Tady třeba běžet". eN POLARny Švéd tepal v priemere o desať úderov menej, ako v prvý deň. Štefan ho z letargie prebral iba posledných pár desiatok metrov. Záver, v snahe dobehnúť pred eN mixoval na 152 bpm, čo bol najvyšší rytmus počas 4:08:02 pobytu eN na tanečnom parkete. Nebolo treba zrýchľovať. Po 42-hom km eN nikdy nepredbieha. A ak sa priživoval na niekoho tempe viac, ako polovicu trate, bolo by od neho nechutné, snažiť sa dobehnúť skôr. Výnimku tvorí iba Anjelka skazy. Výsledky po prvom dni dostupné neboli. eN, ale ani Štefan nevedeli, že bojujú o tretie miesto v M50. Keby vedeli, druhý deň by vypadal inak. Sandokan by nedostal od eN šesť lahváčov Budvar, čo bola odmena za tretie miesto na pódiu a eN by bolelo lýtko nie mesiac, ale dva. Zapísal eN 6. 1. 2009
|
- Takto
sa pýtame. V čom je problém, že Mad story zo 7. P2M lezie z eN ako
žuvačka z chlpatej deky?
- Takto
odpovedáme. Problém je v dodávateľských vzťahoch. Čakáme na základný
kameň story, ktorým musí byť inauguračná básnička na Diplom pre
novú eN Anjelku skazy.
Martina
Mapo Neměčková (8:33:23 - 3. / 2.-F35) má tú česť odprevádzať
do nižšieho výkonnostného levelu komika behu. 
Martina
sa v prvom kole prilepila na Šaňa Simona
(8:32 - 15. / 1. M60) a začali sa od eN vzďaľovať.
Súperiacu
dvojicu o pár sekúnd dobehol kamión Miro
Osladil ( 7:05 - 9. / 1. M50 ), ktorému už zostávali do cieľa
približne 4 km. Dvojici o 5 km viac. 
Jedinou
postavičkou v deň druhý bude