|
|
|
1. Spišský Hamburg v Slovenskom raji SNV - Košiarny briežok, 1. 12. 2009. Či už niekto verí, alebo nie, Spišský Hamburg vznikol spontánne, ako nápad bežcov SNV na koncoročnej schôdzi. Nešlo o snahu konkurovať Žilinskému, alebo Čadčianskemu Hamburgu. K behom tohto typu mám pozitívny postoj. Nezúčastňovala som sa ich, lebo sa konajú veľmi ďaleko od môjho bydliska. Preto ma napadlo, urobiť niečo podobné doma. Môj nápad podporil na schôdzi iba Laco Goč, čo bolo rozhodujúce pre jeho realizáciu. Nebyť Laca, tak by som nápad založila do kategórie hlúpe a zapadol by prachom. Neskôr uznal aj Peter Hus, že to nie je zlý nápad. Musím zdôrazniť, že práve vďaka nemu sa novoročný Hamburg mohol uskutočniť. Pomocou GPS vymeral a zakreslil do mapy trať, zistil aj nadmorskú výšku, urobil fotky a poslal to na 42195.sk. Vďaka tomu nás bez problémov nájdu aj cezpoľní záujemcovia. Troška sa aj ja pochválim. Bola som podvečer na Silvestra dokončiť značenie trate, lebo Peter bol v práci. Zároveň som skontrolovala, či nejaký horlivec už zavesené stužky zo stromov a kríkov nepostrhával.
Pochváliť musím aj Ondreja Chabadu, ktorý vybavil s majiteľom mnoho krát spomínanej maringotky, aby dal kľúč a sprístupnil nám ju. Vďaka tomu sme si mali kde odložiť veci a po behu sa trochu zohriať. A nesmiem zabudnúť pochváliť Milana Hrušovského. Počas behu strážil maringotku, meral medzičasy po každom 10,55 km okruhu, staral sa o občerstvenie. Strážnik, rozhodca, čašník, fanúšik. Mal toho na starosti neúrekom.
Pomohli všetci, ktorí sa 1. SHVSR zúčastnili. Či už behali ľubovoľnú trať od 10,5 km až po maratón, alebo sa postarali dovoz aj odvoz bežcov. Skôr, ako napíšem pár postrehov o priebehu podujatia, musím priznať, že radšej behám, ako o behu píšem. Ale pokúsim sa. Bola to pekná novoročná akcia. Na štarte sa nás zišlo viac, ako som počas príprav očakávala. Dokonca aj bežci zo Smižian. Atmosféra bola srdečná. Na úvod nám pripravil novoročné prekvapenie Ondrej, už spomínaným sprístupnením maringotky. Keďže bol prvý deň roku 2009, pred krátkym príhovorom strelilo aj šampanské a vyštartovali sme. Každý svojim tempom v ústrety pekne zasneženej zimnej krajine.
Polovicu trate som absolvovala s Evkou Berníkovou (2:11 - 2. / 1/2M). Nemusela som bežať sama. Ale ani vtedy by som nebola osamotená, lebo pred každou obrátkou sme v protismere stretávali bežcov, ktorí bežali pred nami. Keď Evka dobehla plánovaný 1/2M, ďalej som bežala sama. Nohy ma už po polovici trate:-) upozorňovali, že od MPK nebežali v tréningu viac ako 10 až 18km. Musela som im dohovárať, aby utekali aj ďalej. Lesná cesta v Slovenskom raji, na ktorej Peter vymeral trať, je veľmi obľúbená tréningová trasa spišských bežcov. V tréningoch som bežala po nej mnoho krát, ale nikdy maratón. To bolo predsa len niečo iné. Ale bola som v pohode. O čas nešlo, žiadna bežkyňa ma nenaháňala, takže nebol stres :-).
Poslednú hodinu a pol som už stretávala iba Ondreja Chabadu a Petra Husa. Všetci traja sme bežali celý maratón. Peter stíhal okrem behu aj fotografovať, vďaka čomu máme aj fotky z trate. Posledných cca 9 km som vedela, že už nestretnem nikoho. Ondrej aj Peter už boli v cieli. Podarilo sa mi presvedčiť nohy, aby sme to nejako dobojovali až do cieľa. Poslúchli. Doniesli ma k maringotke za 4:26. Tam ma čakali štyria spolubežci. Ostatní už odišli. Bol predsa Nový rok a oni toho mali ešte veľa pred sebou :-).
V maringotke sme dali symbolický prípitok. Ondrej vyhlásil, že by chcel Hamburg zopakovať 6. 1. Myslela som si, že žartuje. Nežartoval. Pozvánka na 2. SHVSR je už na stránke 42195.sk a vyzerá to tak, že Spišský Hamburg nekončí:-). V každom prípade som bola rada, že som mohla na Nový rok zabehnúť maratón, navyše v mojom obľúbenom prostredí. Som rada, že sa 1. SHVSR všetkým účastníkom páčil. A keby náhodou nie všetkým, pevne verím, že aspoň väčšine. Eva Hatalová 3. 1. 2009 |
