|
|
|
3. Spišský Hamburg - polárna expedícia Košiarny briežok - 3. 2. 2009. Po prvých dvoch Hamburgoch, ktoré sa konali začiatkom roka krátko po sebe, som mala predstavu, že tretí by mal byť niekedy v polovici, alebo koncom februára. Dlhšia prestávka by asi nebola dobrá. Spolubežci zo SNV síce hovorili, že až na jar, keď zmizne sneh, dokonca vraj až na veľkú noc. Ale na jar sa už budú konať iné bežecké akcie v okolí, ktoré budú mať prednosť. Preto som 3. SHVSR naplánovala pred bežeckou sezónou na termín 15. 2. 2009. Spolubežci súhlasili, ale bolo takmer isté, že mierečnú trať pôjdem iba ja.
Peter Hus prisľúbil účasť s tým, že pôjde iba polmaraton. Ondrej Chabada mal ísť do zahraničia na súťaž v bežeckom lyžovaní, takže jeho účast na 3. SHVSR nebola možná. No a ostatní, čo prisľúbili účasť, neplánovali bežať viac, ako polmaraton. A majú pravdu. V rámci zimnej prípravy, navyše v takom teréne, to úplne stačí. V sobotu 14. 2 sme sa ešte stretli na tréningu, aby sme sa prebehli po Hamburgovej trati. Počasie bolo celkom fajn. Nejaký sneh síce napadol, ale bolo to ešte v norme. Žartovali sme, že budeme losovať, kto sa zajtra obetuje a pôjde celý maratón. To preto, lebo na Hamburgu musí byť aspoň jeden mierečný výkon. Ale to bolo len žartovanie. Ja som chcela bežať maratón a nie ako obetovanie. Jednoducho som chcela. Ešte sme prebrali posledné pokyny na nedeľu, spomenuli si aj na chodbových bežcov, ktorí v tom čase už krúžili po chodbách školy v Prievidzi.
Doma som viackrát počúvala predpoveď počasia a nechápala, čo stále hovoria, že je zima a severák. Veď tu nič také nie je. Ale v noci zo soboty na nedeľu sa počasie veľmi zmenilo. Zima, severák a kvalitne nasnežilo. Ale už sa nič nedalo robiť. Nastal deň tretieho Hamburgu. Na štarte sme sa zišli, najprv iba piati, z toho dvaja rozhodcovia. Jeden z nich bol pán, ktorý nám sprístupnil maringotku, druhý bol bežec Jano Dominik. Ten vopred avizoval, že bude rozhodovať a strážiť maringotku. Odteraz ju budem nazývať základný tábor, lebo tento názov sa mi páči viac. Dvaja rozhodcovia, traja bežci, okrem mňa tam bol Peter Hus a Slávka Servátková, ktorá mala Hamburgovú premiéru. Rozhodli sme sa chvíľu počkať na prípadných oneskorencov a oplatilo sa. Postupne dobehli všetci ďalší, ktorí sú vo výsledkovej listine. Dobrá zostava sa zišla. Pred štartom sme sa odfotili v základnom tábore. Fotka pred štartom je dôležitá. Spoločné foto po behu nebude. Každý odchádza v inom čase.
Vyštartovali sme znova v ústrety krásnej zimnej krajine. Tento krát ale veternej. Bežkyne sme boli tri, čo je rekordná ženská účasť na SHVSR. Slávka mala v úmysle bežať štvrtmaratón a Evka B. polmaratón. Lámať osobné rekordy, ani súperiť nemala v pláne ani jedna z nás. Bežali sme spolu.
Druhý kilometer, kde už autá nejazdia, v stúpaní na Bikšovú lúku, tam už bolo citeľné, že v noci snehu pribudlo. Ale ešte sa bežať dalo. Horšie to bolo asi od tretieho kilometra, na úseku za Bikšovou lúkou. Tam asi nasnežilo viac. Vrstva snehu bola výraznejšia. Bolo potrebné brodiť sa snehom, alebo triafať do stôp, ktoré urobili bežci pred nami. Ani jedno, ani druhé nebolo ľahké. Zo začiatku sme z toho mali srandu. Prvý okruh bol fajn, pri rozhovore nám to rýchle ubehlo. Teda podľa medzičasu až tak rýchle nie, ale ja som mala pocit, že áno.
Píšem to preto, lebo ma žiadala, aby sme jej vo výsledkoch neuvádzali čas. My sme jej čas vo výsledkoch uviedli. Bez času by to vyzeralo, že sme nemali pozorného rozhodcu. Viem, že je zvyknutá na iné časy, tak nech sa nehnevá, že jej čas vo výsledkoch zverejnený je. ( Žilinské a Čadčianske Hamburgy behávame na kilometrovom okruhu. Dá sa bežať mnoho tratí. Na zverejňovaní času, pokiaľ sa nejedná o maratón, netrváme. Rozhoduje o tom organizátor. SHVSR sa behá na 10,5 km okruhu. Teda sa beží jedno až štyri. Pre dlhodobé štatistiky je dobré čas zaznamenávať. )
Druhý okruh som bežala spolu s Evkou B.. Tak veselo, ako v prvom kole nám už nebolo. Bežalo sa citeľne ťažšie. V protismere sme sa stretali s bežcami, ktorí už boli ďaleko pred nami. Peter Hus stíhal ako vždy popri behu aj fotografovať. Po snehu behávam rada. Ale nevychodený sneh ide po 15 km dosť na nervy. Kým sme boli dve, ešte sa nejako dalo zvládnuť. Keď sme druhý krát dobehli do základného tábora, Evka B bola v cieli. Dala som si čaj, vymenila som premočené ponožky za suché a vyrazila do tretieho kola. Jediná, lebo všetci ostatní už boli v cieli. Ešte musím spomenút, že Evka B. oslávila nedávno okrúhle jubiLeum. 3. SHVRR bol taký slávnostnejší. Bola torta, aj prípitok, ale samozrejme až po behu. Spolubežci mi núkali z torty ešte počas môjho behu s tým, že keď dokončím, už možno nebude, ale ja som vedela, že bude. Určite by neboli takí zlí, že by zjedli celú a nič nenechali.
Tretie kolo bolo na psychiku najťažšie. Boleli nohy a v hlbokom
snehu som mala problém s udržaním rovnováhy. Občas zafúkal
silný severný vietor, ktorý si našiel cestu aj medzi kopcami.
Potaral sa o to, aby mi nebolo priveľmi horúco Napadlo ma, že horolezci, alebo polárne expedície to majú ešte horšie a napriek tomu všetko zvládnu. Myslím, že aj to mi pomohlo. Skúšala som mp3 prehrávač. Pomáhal, ale menej ako na 2. SHVSR.
V "treťom" základnom tábore sa pridal. Mp3 som mohla vypnúť, lebo už rozprával Jano. Mne veľmi do reči nebolo, takže to bol jeho monológ. Janko bol aj optimista. Navrhol, aby sme kilometer hore na Bikšovú lúku vybehli rýchlejším tempom, lebo potom to už kvôli snehu nepôjde. Jeho nápad som zamietla. Mala som v nohách viac ako 30km, takže žiadne experimenty. Nerád, ale musel prijať moje, takmer sedmičkové tempo. Približne 2,5 km pred cieľom sa mi reč vrátila. Vedela som, že najhoršie chvíle 3. SHVSR mám za sebou, Do cieľa to už ubiehalo celkom dobre. Tam nás čakali Evka Berníkova a Milan Hrušovský. Bola som veľmi rada, že mám ďalší SHVSR, hoci v čase, ktorý je uverejnený vo výsledkoch.
Určite sa v budúcnosti budeme snažiť zorganizovať ďalší. Pozdravujem všetkých priaznivcov, ale aj odporcov Hamburgov.
Eva Hatalová 20. 2. 2009 |
|
......................42195.sk.............................................42195.cz...................... |
Keď by som mala opísať
trať, čo sa týka povrchu, tak prvý
kilometer, bola vrstva ujazdeného snehu. Bolo treba dávať pozor na pošmyknutie. 
Mala
som za sebou štvrtinu z plánovanej trasy a Slávka už bola v cieli. Tu musím ešte
dodať, že Slávka je výborná bežkyňa, ktorá mala trochu výpadok a teraz z behom
opäť začína. Zatiaľ rekreačným
tempom, ale verím, že sa znova dostane tam kde bola, alebo aj ďalej. 
.
Bolo
potrebné zvládnuť hlavne tretie kolo. Vedela som, že v štvrtom mi pomôže Jano
Dominik. Sľúbil, že ho bude bežať spolu so mnou a sľub aj dodržal. 
Všetci sme chceli bežať rýchlejšie, tentokrát to nevyšlo.
Podmienky boli náročné,
ale aj napriek nim mal 3. SHVSR svoje čaro. 