Tak som to dokráčal - aspoň to. 

4. Lybian Challenge Master Trek - Líbya, 24. 2. - 27. 2. 2009
Utekal a písal Jozef Rajchl.

Výsledky

Xi xi xi. Tak som sa cítil, keď som pred týždňom "dokráčal" do Ghaty v Líbyi, kde bol cieľ 4. Lybian Challenge Master Trek-u. 

Bola noc, hlavný organizátor popíjal sangriu, ktorú prepašoval cez hranice moslimského sveta. Po prípitku s domorodcami sme sa začali objímať. Sadol som si, ponúkli ma domácou Muradou, teda Mirindou a mohol som hodnotiť. 

V prvom rade som bol šťastný, že sedím, že som odovzdal nepoužitú svetlicu a že sa môžem ísť konečne osprchovať. Poznáte to. Krásne prízemné veci. Ale hlavne JEDLO!

Páni, aký som bol hladný. Ako viete, Všetci museli mať v batohu jedlo pre prípad, že sa stratíme, alebo aby sme, ako tak decentne, dokráčali do cieľa. Minimálne 6000 kcl. Ja som mal vyše 8000 kcl., ale boli mi v celku na..., vďaka čomu som dosiahol tak fenomenálny čas. 

Týždeň pred štartom som cez víkend navštívil frajerku v Trebaticiach. Trasa behu DNV-Trebatice-DNV podľa GPS meria 184 km mi trvala 34 hod.. Ale možno som našiel skratku :)

V Líbyi, čo sa terénu a počasia týka, sme samozrejme a našťastie mali všetci rovnaké podmienky. To do výhovorky, čo sa týka kvality môjho výkonu, zahrnúť nemôžem. 

Ale príčinu toho, že som len a len kračal v priemere 5km za hodinu a z nohy na nohu som sa vliekol medzi kontrolnými bodmi ( cca po 25 km ), pričom som to v každom chcel zabaliť, vidím v tomto.

Za prvých 48 hod. som dokázal iba zožrať 2 proteinove tyčinky a vypiť tri litre "ionťáku". Ale štyri krát som zvracal. Mal som pocit malátnosti, ako keď beháte a máte chrípku. Slané tablety proti dehydratácii, ktoré som mal so sebou, bola moja jediná záchrana.

Problém bol v tom, že som nemal energiu. Dosť naivne som sa spoľahol na môj FitLine. Všetko, čo som mal na dopĺňanie energie bolo na báze sacharidov. Nič slané, ani sýte. Jednoducho som to posral (a vygŕcal).

Až na ôsmej kontrole mi chalanisko z Viedne dal do ruky 10 dkg kešu orieškov, štvorček syra a taký ten ich tenký nemecký "würstl" salám.

Chlapi to ste mali vidieť. Hneď som bežal 11km za hodinu. Júúj, ako som sa tešil. 

O 11 km bola ďalšia kontrola. Tam som dojedol kešu oriešky, dal 30 min pauzu a opäť v rýchlom tempe do cieľa.

Aké poučenie z tohto výletu si Jozefko zobral?

- Ver viac svojim skúsenostiam, ako vplyvu sponzora.

- Viac rešpektu pred terénom, ktorý nepoznáš.

- Do púšte si zober trekingové palice. Preliezať duny štvornožky, alebo si pomáhať palicami a viac využiť silu rúk, je veľký rozdiel.

- Spánok pri teplote 0°C v Tesco spacáku za veľa nestojí.

Človek sa učí celý život. Som šťastný, že som o skúsenosť bohatší.

Sponzori, v tomto prípade Adidas Bajan (BSK) a moja rodná vieska (Devinska Nová Ves) neboli príliš nadšení. Ale taký je šport.

Výkonnosť chlapov bola naozaj vysoká. Môžem povedať, že EU elita. A ich postreh je, že Slovákov na takýchto podujatiach vôbec nevidno.

Boli tam Taliani, ktorí bežali minulý rok ME - IAU 100km World Cup v Tuscanii-Tarquinii. Poznali Petra Tichého a zopár Čechov. Ale inak je to vraj s našou účasťou bída. Som sa im pokúsil vysvetliť, že sú u nás chalani omnoho lepší ako ja, ale že väčšinou ich odrádza štartovné...

OKa chlopi. Uvidíme sa najbližšie asi až na BA maratóne. Pripravujem aj nejaké ultra podujatie pre Vás. Bude to prekvapko a dúfam, že sa Vám bude páčiť. Takže na august toho moc  neplánujte.

Ďakujem, že ste na mňa mysleli, s pozdravom papa

Jozefko R., 8. 3. 2009


Názor eN na Jožove utekanie púšťou odznel v úvode správy 1157


......................42195.sk............................................. 42195.cz......................