|
|
|
Žilinský Hamburg 88/1. Len miereční historici dokážu doceniť výkon eN na Chodbe. Vieme, že toto Forty story o ŽH 88/1. Vieme, že výkonnosť eN má takú úroveň, akou sa blysol na Bôriku. Preto si dovolil chladnúcu polievočku trošku prihriať. A teraz sa už pekne poporiadku môžeme prehrýzať cez 88-me dejstvo predstavenia na Bôriku. Použijeme postup B, od konca výsledkov k ich začiatku. Snáď budeme úspešnejší, ako eN, počas behu riešiaci zásadnú otázku postupom A, "Prečo beháš, keď nebeháš"? Odpoveď nenašiel, ani keď ju hľadal postupom B, t. j., "Prečo nebeháš, keď beháš"? Niečo nám hovorí, že v tejto story na otázku odpovedať dokážeme.
Našťastie mladý Ticháček nemal v pláne utekať s komikom behu. Len sa rozklusal a ďalej krúžil športovou chôdzou. eN zostal v stope sám, len s károu plnou svojich bolestí. Ale nie na dlho. Zo stopy ho začal vyháňať
Dve káry sa do úzkej eN stopy nezmestia, ale odháňať Vlada od seba eN nechcel. Jediná možnosť bola spomaliť. Ale Vlado je tiež z cirkusu. Vie si poradiť. Použil starú indiánsku zbraň. Striedal beh a chôdzu. Keď sa od eN utekaním vzdialil, chodiac si na neho počkal. Takto brnkal na eN nervy dve hodiny. Potom zabočil so svojou károu do depa a eN už zo stopy vyháňala iba jeho nemohúcnosť.
Nevieme, prečo v červenom nahodená Toyota Corola nebežala spolu s Janom. Kým eN nakrútil mierečný počet kilometrov, JaRu aj s Japonkou zdúchli. Slovný kontakt mal eN iba so Slovenskou časťou delegácie. Po Japonsky zatiaľ hovoriť nevie. JaRu sa na okruhu zahlásil zdvorilostnou frázou, „Ako sa ti beží?". eN mu neúprimne odpovedal, že na pi*u. V skutočnosti sa mu bežalo o kus horšie. Ale to si Jano určite z eN pohybu vypočítal. Japonka pri Kamélii netrpezlivo dupkajúc čakala. Na dlhšie čakanie ako 1/2M nervy nemala a stiahla Jana z obehu. Určite sa jej nepáčilo, že sa jej počas behu nevenoval. Väčšiu časť Bôrikovej dávky utekal s
Sedem kilometrov, ktoré mu chýbali k maratónu, by hravo zvládol. Ale Peter nie je zberač. Má na mierečný čas prísne kritériá, ktoré pre zisk akcie nemá záujem znížiť. Ale práve dostávame do sluchátok správu, že všetko bolo inak. Peter mal v pláne bežať mierečnú trať, ale jeho koleno na 35km povedalo, že stačí. Hamburg je skôr tréning ako ozajstné preteky. Peter sa nepriečil a skončil skôr. Preto má posledný zimný mierečný výlov na Bôriku v protokole šesť, nie sedem mierečných rýb.
V Rytre sú 60+ "zwolnieny od oplaty", eN Jiřího iba prihlásil a myslel si, že má "vystaráno". Mal, čiže nemal. 20 € malo putovať do Bratislavy. To bola pre eN "jóbovka". Vôbec sa nepamätal, že má Jiřího prihlásiť na dva maratóny. Keď sa Jirko sa v bratislavskej štartovej listine neobjavil, zmenil svoju cestovnú mapu. IV. Bratislavu prepísal XXXIV. Dálkovým pochodem a během J. Á. Komenského zo Suchdolu do Poruby. Takto eN ochudobnil Bratislavu o Českého kráľa. Z toho sa len tak ľahko nevyzlečie. Pokusy eN napraviť chybu a prihlásiť ho do Bratislavy dodatočne, boli zbytočné. Pochody sú Jiřího prvá láska, ktorá nehrdzavie. Má ich na konte toľko, ako maratónov. A tých má požehnane. Nezadržateľne sa blíži k 500-vke. eN v prvej polovici behu venoval pozornosť iba svojej škrípucej káre. Nestaral sa, ako beží Jiří, teda nevedel, že uteká 100 metrov za ním. „Je česť, alebo "ostuda", ak ťa predbehne 70-ročný matador?" položil si eN otázku. Dospel k tomu, že B je správna odpoveď. Trochu pridal, ale nadšenie mu dlho nevydržalo. Získal na Rytiera štíhlej postavy len dve kolá. Potom opäť upadol do letargie a oddal sa osudu. V predposledným kole Jiří eN dobehol, aby posledné kolo postupovali spolu indiánskym behom, lebo Jiří ku koncu maratónov strieda beh s chôdzou. eN, pokiaľ to je možné, sa chôdzi snaží vyhnúť. Výsledkom toho býva, že sa sunie o máličko rýchlejšie, ale neporovnateľne škaredšie. Pokiaľ Jiří uteká, uteká dôstojne, bez známok utrpenia. Musí, je kráľ a komik behu si môže povedať, "Doprovázel jsem Českého krále." ŽH88 štartoval bezmála o pol hodinu neskôr, ako mal. Spolu s pomalším behom, ako býva zvykom, to spôsobilo, že Jirko dobehol, schytil tašku a pokračoval smerom k nádraží. Najkrajší bod programu, post posedenie v Kamélii nestíhal. eN na tom nebol oveľa lepšie. Doba mu prisúdila iba 15 minút a hnala ho k autobusu. eN donekonečna na Nástenke opakuje, že rok 2009 je Divná sezóna. Ak by tomuto tvrdeniu niekto nerozumel, určite to nebude
Šaňo je analytik. Dokázal chybu kvantifikovať. Divnú sezónu urobilo 40 kilometrov, ktoré nabehal v tomto roku mimo preteky. eN má analytické myslenie trochu pomalšie. Tuší, že 40 km bude objem nie optimálny, ale zabudol sa spýtať, či je to veľa, alebo málo. Je divná sezóna. Šaňo nezačal podľa obvyklého svižného Bôrikového scenára, napriek tomu na 10km dobehol eN o kolo. Apatický eN to vzal na vedomie, ale to bolo všetko. Má tiež divnú sezónu, nemohol urobiť nič iné. Nemal na radare nikoho, iba cieľ. Rovnako prázdnu radarovú obrazovku mal Šaňo. Pozornosť zameral iba na to, aby dobehol a pripísal si 516-ty maratón. Štvrtá akcia v divnej sezóne nemala tú silu, aby by ho na domácej trati donútila pretekať.
Vo štvrtok trénoval na Chodbe rýchlosť, čo nerobieval ani vtedy, keď rýchlo utekať ako tak vedel. Tušil, že to je posledná vec, čo pred ŽH potrebuje, ale jedeN nikdy nevie. Čo keby náhodou držal s Pefom krok až pár metrov pred cieľ? Potom by sa mu rýchlosť zišla. Tušenie zbytočnosti sa premenilo na presvedčenie, keď ráno vystúpil v Žiline z autobusu. Zdalo sa mu, že maratón práve dobehol. Bolela ho päta, ľavá strana križovatky a všetky šľachy na nohách, prepožičané na dobu určitú aj s upozornením láskavej tety prírody, „Šetriť! Druhú sadu neposkytujem." Prvé kilometre otravovali kríže. Potom päta. Po dvoch hodinách "behu" sa eN zazdalo, že sa behostroj rozbehol. Ale bolo to iba zdanie. Potom ho už bolelo všetko. Napriek tomu, že začal veľmi pomaly, dosiahol split +22 minút. Ale čo od výpravy do Žiliny očakával, do si z nej aj odniesol. 301-vou akciou potvrdil 300-vku, posunul sa na tretie miesto SZM rebríka a navyše sa presvedčil, že je fakt divná sezóna. Dokázal predbehnúť na Bôriku Šaňa. Také sa môže podariť iba v divnej sezóne. Keď na 34km dobehol kráčajúcu Šaňovu postavičku, v momente začal kráčať popri ňom. Myslel si, že má kolo stratu. Aby ju znížil na pol kola, čo je prijateľná hodnota, potreboval sa pred "speedom" nadýchnuť. Šaňo ho prekvapil informáciou, že majú rovnaký počet kôl. O jednom predbehnutí eN vedel. Vedel aj to, že mu Šaňo potom ušiel ešte o pol kola. Kedy znížil stratu o kolo, to netuší. Ale hádať sa, že chce bežať o kolo viac, to bolo to posledné, na čo mal chuť. Navyše Šaňo ho sprdol, že tepe iba 105 bpm a vyhnal ho od seba. Ako to vedel? Keď debatujúc kráčali, ich POLARni Švédi si tiež pokecali. Veď ich jedna fínska mater mala.
Leszek prespal v prezidentskom paláci a vyslúžil si prezidenskú "důtku". Na zásadnú otázku, koľko má akcií, nedal Šaňovi vyhovujúcu odpoveď. 93, alebo 94 je pre prezidentskú kanceláriu odpoveď neslušná. To alebo je pre Šaňa nepochopiteľné a neprípustné. „Ak nabudúce nedáš jasnú odpoveď, máš na Bôrik vstup zakázaný. Kto má vedieť, koľko máš akcií, ak nie Ty!" Leszek prezidentskú "důtku" rozdýchal a utekal, ako pochválený. Tretie miesto mal vyárendované od štartu. V závere naháňal hranicu 3:50, ale tá o 27 sekúnd odolala.
Poletovanie Muchy na Bôriku nie výnimočné. Kedysi tam viac krát poletovala Mucha Daria. Mucha je len prezývka, Daria meno bývalej Leszkovej ženy, ktorá mu uletela. Život vie nerozmotateľne zamotať ľudské osudy. Kým stihli smeroplatne Naziemiencov rozviesť, ten za ktorým odletela Daria sa vrátil k tej, od ktorej ušiel on. Voľná Daria sa nemá kam vrátiť, lebo uvoľnené miesto po nej je už obsadené. Ako v českom filme!
Mišo Holík bol pozrieť otca, tak zavítal na Bôrik. Behať ešte nemôže, tak doniesol eN bežecké časopisy písané v Hispánčine. eN nevie ani po Japonsky, Hispánčina je mu španielska dedina. Leszek má multilingvistickú úchylku. Číta okrem iného aj po Španielsky. Snáď sa Mišo nenahnevá, keď sa dozvie, že eN dal časopisy Leszkovi, nech má vo vlaku do Katowic do čoho oko zapichnúť. Že bude ŽH88 utekať Leszek eN vedel. Že prifrčí najčinorodejší zberač divnej sezóny, "pražák"
eN nestíhal sledovať, ako to Petr rozbehol, či v závere spomaľoval, či bežal vyrovnane. Mal dosť problémov, aby udržal sám seba na okruhu a nezliezol z trate predčasne. Petrov čas z Bôrika je tretí najlepší čas z tohoročných maratónov, čím si vylepšil priemerný čas 3:42:15. To nám našepkáva, že cestu do ZA vyhodnotí ako úspešnú. Petr je mierečný "európobežník". Nečudo, že za ubytko platí v rôznych menách. Počas Chodby spal dve noci v penzióne Telocvičňa, poslal po eN školníkovi Ondrejovi dva ruble. A nie hocaké. Výborný ročník 1961, kedy bol rubeľ, aj napriek tomu, že nebol, najlepší peniaz na svete. Dve noci po sebe, preto majú dva ruble číslovanie tiež po sebe.
O rubľoch Vám porozprávať môžeme, lebo ich vidíme. O počte akcií za život Petra nie, lebo ich na nete nevidíme. V hlbších vrstvách Nástenky by sme dokázali nájsť smeroplatné údaje, ale nemáme na to čas. Musíme Vám prezradiť hlavnú zápletku Forty story. Jej menodarca
Po bublinkovej Forty oslave odovzdal eN Pefovi Diplom čoby držiteľovi 2. Bull Terrier trofeje. Vo štvrtok ho eN vymyslel, urobil, dal vytlačiť, v sobotu odovzdal. Tak sa nám to páči. Nie ako Diplom za rok 2006. TeN ešte neodovzdal, lebo sa nevie sa s Dušanom stretnúť. eN nemá rád "alkoholistické" bublinky a počas behu nemal rád ani Pefa. Jeho bublinky kontaminovali poháre, ktoré smrdeli aj po naplnení vodou. eN je z rodu Limonádového Joea. Kontaminovanú vodu piť nemôže. Mal aj 1,5 litra bezalkoholickej bublinkovej vody z Matúšovho prameňa. Ale počasie pitiu príliš nprialo. Stačili cca 2 dcl. Pefove utekanie eN sledoval presne tak, ako sledoval ostatných, čiže skoro nesledoval. Všimol si iba to, že nebežal rovnomerne. Čas 6 minút Sub3 zahŕňa rozklusanie, nejaké rýchlejšie úseky a vyklusanie. A ešte si eN všimol, lebo Pefo ho predbiehal častejšie, aby si nevšimol, že Pefo našľapuje viac na prednú časť chodidla, ako mával vo zvyku. Ale pripúšťame, že Pefov krok nevykazuje žiadnu zmenu, leN zmysly voayera boli strádaním otupené. Je úplne jedno, či viac, alebo menej cez špičky. Dôležité je, že Pefo je v laufe. V Bratislave, kde mu pred rokom chrbát znemožnil dobehnúť do cieľa, sa dá od neho očakávať výborný výkon. Dokázal vo výbornej forme prežiť najhoršie obdobie, čo býva u bežcov 38 - 39ty rok života. Je M40 ale určite ho bude zaujímať aj absolútne poradie a organizátorom, ktorí vypisujú M18 ako hlavnú kategóriu bude Pefova účasť spôsobovať problémy. Z jeho prestupu medzi 40-nikov sa chlapci v M18 radujú, naopak v M40 smútia a to sa mnohým bežcom nepodarí. Narodeninový maratón na Bôriku je Pefova 77-ma akcia, druhá v roku 2009 a 41-vý klasický maratón. Sedmička je vraj šťastné číslo. Dve sedmičky sú šťastné dvojnásobne a šťastie praje pripraveným. Pefo je pripravený. Veríme, že sezóna 2009 bude pre neho šťastná a nie divná. Takéto bolo otváranie sezóny 2009 na Bôriku kľúčom ŽH88/1. Divné? Šťastné? Nehodiace sa preškrtnite a sľubovanú odpoveď na zásadnú otázku tiež. Pokiaľ eN behá, aj keď nebehá, netreba si s ňou hlavu lámať. Nech premýšľa kôň. Má väčšiu hlavu ako eN. Zapísal eN 16. 3. 2009 |
|
|
Peter
Tichý jr. ( bez
merania času - 10./8km šp. chôdza ) hneď po štarte vystrašil eN. Motal
sa okolo neho, čo eN desilo. Najradšej sa posúva k cieľu vo svojej
vychodenej stope. 
Vlado
Mičák ( 1:59 - 9. /
21,1km ). Zdalo sa, že sa mu neuteká ľahko. Ťahal si asi tiež nejakú káru.
Dobehol eN o kolo a prispôsobil svoje tempo.
Jana
Ružbarský (1:28 - 8.
/ 21,1km) na skupinovej podobenke nehľadajte. Prišiel tradične neskôr,
ale netradične s kamarátkou z Japonska. 
Petrom
Gajdošom (2:32 - 7. /
35km), ktorý sa na Hamburgu objavil bezmála po roku. Vyzvedal, kedy sa
uskutoční ďalší. Asi nemá divnú sezónu, ako eN so Šaňom, lebo je
plný chuti do behania. 35
km, ktoré nakrútil na 88-mom pokračovaní ŽH, to potvrdzuje jasne.
Jirko
Březina ( 4:50 - 6. )
otvára mierečnú sekciu Forty story. Hneď, po Bôrikovom zvítaní mu
chcel eN vrátiť 20 €, ktoré mu dal Jirko na Chodbe aby zaplatil štartovného
do Rytra.
Šaňo
Simon ( 4:44 - 5. ).
Sezóna je vskutku divná. O štyri kúsky nevalnej kvality vyrástol v 2009
Šaňov akciopis. eN s prezidentom vedia kde je chyba. Vystúpili zo zberačského
vlaku a chýbajú im kilometre.
Miro
eN Kriško ( 4:34 - 4.
) je v porovnaní so Šaňom bežecký bifľoš. Bez maratónov nabehal
245km. Nemusí sa pýtať, vie že je to žalostne málo. Preto prišiel na
Bôrik s malou dušičkou, ktorá mu v tele hrkotala.
Leszek
Naziemiec ( 3:50 - 3. )
spôsobil, že stroj na Bôriku začal v divnej sezóne konečne vyrábať
akcie. On má na svedomí všetko eN trápenie, ale aj všetku eN radosť z
trápenia prameniacu.
Po
behu poletovala na Bôriku Mucha a hostila sa na eN rožkoch. Mucha je meno
čiernej psej slečny na obrázku. 
Okrem
Muchy sa na Bôriku mihol jeden Koker Španiel. Kde je Koker, musí byť aj
Mišo Španiel. 
Petr
Hrček ( 3:38 - 2. ),
to eN nevedel. Uvítal to, lebo si konečne spresnil v hlave počet akcií
Petra. ŽH88 je jeho ôsma tohoročná. Unhošť, Ostrava 2x, Berlín, České
Budějovice, Prievidza, Barcelona, Žilina. Petr nepreberá, Petr behá.
Preto je na prvom mieste 
Peter
Tichý ( 2:54 - 1. ) si
zvolil ŽH 88 za prvý bod oslavy svojho 40-teho výročia príchodu na
tento svet. Pred štartom rozlial prítomným bublinky do pohárikov na stolčeku
prestri sa.