|
|
|
5.
Spišsky Hamburg v Slovenskom Raji Viem, že v porovnaní s mierečnými akciami počas minulého víkendu, bol 5. SHVSR iba miniakciou (ale smeroplatnou, poznámka. eN). Uskutočnil sa, patrí sa o ňom niečo napísať.
Po troch arktických SHVSR, ktoré som absolvovala, som si chcela vyskúšať aj jarný v typicky jarnom počasí a prostredí. To sa mi minulý víkend podarilo. Peter aj Jany tento môj nápad podporili. Hlavná podmienka, aspoň traja štartujúci, bola splnená. Predpoveď počasia pozitívna, všetko ostatné zabezpečené, akcia sa mohla uskutočniť. Počítali sme s menším počtom, ale myslela som, že budeme približne ôsmi. Ale je jar. Začala záhradkárska sezóna a ostatné aktivity. To náš počet zredukovalo, vyštartovali sme traja, Jano, Julo a ja. Peter ostal v základnom tábore. Keď Jano dobehol polmaratón, vymenili si úlohy. Z Jana sa stal strážny rozhodca a Peter odbehol jeden okruh. To mu úplne stačilo, lebo sa chystal na prvomájový Podvihorlatský maraton.
V druhom okruhu sme sa rozdelili a každý už bežal tempom, ktoré mu vyhovovalo. Jano ušiel na čelo, Eva vyštartovala dosť ostrým tempom a Julo mi ušiel asi na vzdialenosť 200m. Povedala som si, "šak netreba še šalic", alebo spisovnejšie, netreba šalieť. Chcela som predsa dobehnúť maratón. Nemalo zmysel naháňať ich. Bolo treba šetriť sily.
Je nepohodlné bežať s fľašou v ruke, najmä v stúpaní na Bikšovú lúku. Ale je to lepšie, ako dehydratácia a z nej prameniace vyčerpanie. Asi dva km pred koncom tretieho kola sa mi podarilo dobehnúť Jula, ktorého teplo pred jeho cieľom spomalilo a tretí okruh sme dokončili spoločne. Julo mi stihol prezradiť, že niekoľko dní pred 5.SHVSR mal v pláne bežať maratón, ale rozmyslel si to. Dôvodom bolo, že jeho nasledujúca akcia bude jubilejná. Chce ju bežať v Prahe. Štvrté kolo ma prekvapilo. Netvrdím, že som 30km v nohách necítila, ale bežalo sa mi celkom dobre. Psychicky som bola OK, to ma pozitívne naladilo. Medzičas prezrádzal, že pokiaľ sa nič neudeje, zabehnúť pod 4:15 bolo reálne. Jany ma počkal v cieli, lebo opäť prevzal od Petra, ktorý musel odísť, funkciu strážneho rozhodcu. Bežal oproti mne, takže posledné km sa mi bežali naozaj dobre. S výsledným časom 4:09 som veľmi spokojná, najmä keď si spomeniem na časy z 1., 2. a 3. SHVSR. Porovnávať sa nedajú, lebo je iné bežať našu trať v zime, v mraze a po snehu, zápasiť s vetrom, alebo bežať na jar, takmer v ideálnom počasí.
5.SHVSR sme zvládli. Pravdepodobne bude nasledovať dlhšia pauza, lebo sezóna vypukla a čaká na nás veľa bežeckých akcií. Predbežne sme sa dohodli, že 6. SHVSR bude pravdepodobne letný, v mesiacoch júl, alebo august. Pozrdavujeme všetkých rýchlych, ale aj tých pomalších bežcov. Eva Hatalová 2. 5. 2009 |
|
|
(Nástenkové
špendlíky vyslovujú pochvalu Petrovi Husovi
za expresné zasielanie výsledkov SHVSR, ako aj fotodokumentácie. Tiež za
ostrahu Základného táboru, aj Maringotkou nazývaného. Poznámka
eN.)
Prvý okruh sme
bežali všetci traja spolu, Aj keď bolo slnečné počasie, bolo dosť
chladno, v tieni obzvlášť. Po prvom okruhu sa k nám pripojila aj Evka Berníková,
ktorá spoločný štart nestihla. 
Napriek
tomu som mala v druhom a čiastočne aj v treťom kole krízu. Nestačilo mi
občerstvovať iba v základnom tábore, t. j. po 10km. Okolo obeda sa
výrazne oteplilo a slnko výdatne hrialo. Preto som si nosila v druhej
polovici fľašu s vodou, alebo čajom so sebou.