foto: "vót vaprós", bero441

25. PODVIHORLATSKÝ MARATÓN
Michalovce, 1. 5 .2009

 Výsledky

Počasie sa naozaj vydarilo, posúďte sami:

Keď si uvedomíme, že na dráhe je vietor nad 2,0 m/s už nesmeroplatný, fúkalo citeľne.

Zapísal eN 21. 5. 2009

Ale vietor nemôže byť hlavný hrdina tejto story, napriek tomu, že nesie meno Veterná. Nie sme hinduisti. Sme predsa zberači. 

Mierečný hrdina tejto story musí byť z mäsa a kostí. Vyhlasujeme akciu, Hľadá sa hrdina. Mohli by to byť členovia výpravy z Hornej Nitry, v ktorej sa nachádzal aj eN?

Miro Šorek, Roman Lukačka, Jožo Zeleník, Tóno Gombár, Miro eN Kriško
foto: Samo Spúšť

Mira Šoreka ( 3:07 - 14. / 7. M40 ) eN z kandidátky hrdinov škrtá, lebo bol neúprosný. Vraj ide na druhý deň do roboty. Auto nebude čakať dlhšie, ako do 19,00 hod.. Kto nestihne, nech sa stará, ako sa domov dostane. 

Zbytočné bolo naliehanie pomalého eN. 19,00, ani o minútu dlhšie. 

Až keď si Miro pri prezliekaní položil v telocvični na žinenku udavačský dres a trenky (značka? asi X), zahral eN na citlivú strunu. 

„Nebyť mňa, nemal by si takú peknotu. Ja som ťa udal, aby si mohol v Bratislave udávať. A ty?  19,00!" 

Miro zmäkol, ale nie veľmi, „Dobre, 19,10 a už nepridám ani minútu."    

A pritom mohol byť Miro Š. hrdina. Nie za to, že v Michalovciach utekal 67-my maratón. Ani za 5-ty v tomto roku, ale za to, že napriek vetru utekal season best. Bol o minútu bol rýchlejší ako na Chodbe. 

Nepochybne hrdinská zásluha, ale neúprosnému platná, ako beduínovi korčule. Vyškrtnutý. 

Roman Lukačka ( 3:28 - 26. / 11. M18 ) hrdinské zásluhy má. Bez jeho auta by sa výprava z Hornej Nitry na veľmi ďaleký východ neuskutočnila. 

Ale eN ho tiež z hrdinskej kandidátky škrtá. Prečo? 

Cestou späť k smrti vyľakal sám seba. Niekde si založil doklady s policajným služobným preukazom. Strata preukazu je vraj rovná strate zbrane. To sú veľmi ťažké policajné hriechy.

Roman sa v Michalovciach lúčil s kategóriou M18. Podľa roku narodenia je už M40, ale podľa dňa ešte nie. Dal si tú prácu, aby si pôvodnú M40 zmenil na M18. Práca sa ukázala, ako zbytočná. Roman utekal ďaleko za svojimi predstavami a konkurencia v M18 bola mocnejšia, ako čakal.

Doklady samozrejme našiel, ale zľaknutý hrdina? To sa veru nerýmuje, vyškrtnutý.

Jožo Zeleník ( 3:25 - 25. / 5. M50 ) musí byť tiež vyškrtnutý. Za nebohabojnosť. Napriek hrdinským zásluhám, čoby koordinátor výpravy. 

Druhý maratón v 2009 mu zmnožil počet akcií na 165. To je o jednu viac, ako má Boh...k, na rebríku SZM 10-ty, teda o miesto za Jožom. 

Jozef je pretekár, ale začína byť v M50 starý. S mladšími 50-nikmi sa preteká z roka na rok ťažšie. Uznávame, ale aj tak škrtáme. Nebohabojný hrdina byť nemôže.

Tóno Gombár ( 4:07 - 49. / 4. M60 )? Vyškrtnutý pre neroduvernosť. 

Zvolenský rod ruchal do Michaloviec ranným vlakom. Tóno sa napáskoval do auta z Hornej Nitry. Znížil tým náklady, čo eN privítal rovnako, ako fakt, že ho Tóno po dlhom čase nepredbehol. 

Ale neroduverný hrdina? To je vylúčené. Musí byť vyškrtnutý.

Tóno to nemal v M60 vôbec ľahké. Majster sveta, ikona SVK maratónu a nebývalo čulý zvolenský "starček". Ťažké remeslo. 

Ale 131-vú akciu, ergo druhú tohoročnú Tóno s prehľadom získal. Na 11 akcií sa priblížil k Zvolenskému zberačskému trónu, na ktorom sedí už nezbierajúci Jozef Truska. nebehajúci 

Miro eN Kriško ( 3:56 - 44. / 11. M50 ) si brilantne vyčistil hrdinskú šachovnicu, vypol hruď a... vyškrtnutý! Vraj za rozvrat kolektívu. Bolo to takto.

eN sa príliš zo začiatku neponáhľal. Že fúkal vietor 15,1 - 16,6 m/s už viete. Keď sa vybehlo z mesta, dul zľava. eN sa ocitol v šesť, sedem člennej skupinke. Terezín (pýtajte sa cyklistov) sa pre autá postaviť nedal. 

Jožo Čurlej ( 4:21 - 53. / 14. M50 ) potiahol hodný kus a keď ho vietor unavil, navrhol logickú vec, aby sa na špici striedalo. Nik neprotestoval, iba eN Švéd mal pripomienky. Keď sa dostal s eN na špicu, tepal o 10 bpm viac. Ale to bol problém asi každého.

Keď prišla na eN druhá, alebo tretia runda v tiahlom stúpaní, Švéd tepal obvyklých +10, ale skupina sa roztrhla. Spolu s Jožom, utekajúcim svoj 87/3-tí maratón, zaostal aj 

Anton Vojtičko ( 4:14 - 51. / 5. M60 ), utekajúci 56/2. Obaja zaostali o kus za svojimi SB a kúsok za eN. Nedá sa nič robiť, sú vyškrtnutí.

Paľo Kincel ( 3:56 - 45. / 12. M50 ) utekal v skupine s eN. Keď sa parta rozpadla, bežal za eN, aby ho o chvíľu predbehol a zmizol mu z radaru. 

eN predpokladal, že ho uvidí až v cieli a 82-hý Paľov maratón sa odohrá podľa scenára, Paľo prvý, potom eN.

eN dal na rady svojho Švéda a nad 137 bpm to netýril. Neľahkých 27km bolo pred ním, členitý záver a boj s vetrom, ho držali pri zemi.

Veľmi dlho to bola osamelá jazda. Vietor po 25km ustal, alebo fúkal do chrbta. eN ho, na rozdiel od tepla, prestal vnímať.

Teplo sa stalo osudné desiatkam mladých užoviek. Prilepené na asfalte vysušene hútali, kam sa im podel tretí rozmer. A nie len užovkám. 

Úsek Vinné - Biela Hora má vo zvyku lámať charaktery. Tam eN začal dobiehať tých, ktorí neprispôsobili jazdu stavu a povahe počasia. Už si nespomína, kedy v závere maratónu predbiehal.

Harmonická dvojica Prānjal (3) & eN (36) a Rasťo Štenda (27) 

Pár neznámych padlých bojovníkov predbehol a potom na poslednej občerstvovačke dobehol kráčajúceho

Rasťa Štendu ( 4:14 - 51. / 5. M60 ). Rasťo prijal ponuku eN, aby si k nemu nastúpil. Prestal kráčať a rozbehol sa. Ale nebol zorientovaný v čase. Nemal hodinky. eN mu dal pevný bod, „Ak nespomalíme, pod štyri to stihneme."

Lenže Rasťovi tesnotky nič nehovoria. Začal diktovať tempo, ktoré eN vedel akceptovať, ale bolo za hranicou pohody. Spomenul si, že pred rokom na tom istom úseku preklínal 

Betku Tiszovú ( 4:24 - 4. / 4. FFF ), ktorá diktovala také isté tempo. Udržateľné, ale nepohodlné. Betka bežala 112/2 kúsok tento rok za eN.

Len vďaka Rasťovi dobehol eN cca dva km pred cieľom

Prānjala Milovníka ( 3:57 - 46. / 14. M18 ). Kto by už mal byť hrdinom Veternej story, ak nie Prānjal (džn, džn, čítaj Prandžal)? Priniesol do Michaloviec dve CD plné obrázkov z 6h, 12h a 100km behu v Nitre. A navyše vyhral s eN M-SR 2009 v harmonickom maratóne rovnakých tričiek. 

eN si obliekol harmonický dres, lebo nechcel, aby mu agresívne jarné slnko pripálilo plecia. Keď uvidel, že Prānjal má rovnaký dres, radoval sa, že vyhrajú M-SR v maratóne rovnakých tričiek. Ale rovnakých tam bolo viac, preto ich eN nevyhlásil, ale celú "užovkovú" cestu si lámal hlavu, ako to vyšpekulovať, aby vyhrali.

Keď v stúpaní na Bielu horu Prānjala v diaľke identifikoval, vyhlásil M-SR v harmonickom maratóne. Podmienka - rovnaké tričko a čo najmenší rozdiel výsledných časov.

Nebyť Rasťa, Prānjal s eN by mali rozdiel 0 s. Preto musíme, aj keď s ťažkým srdcom, Rasťa vyškrtnúť z hrdinskej kandidátky. A ešte ťažšie srdce máme, keď škrtáme Prānjala. Zaostať za komikom behu je žiaľ nezlučiteľné s kandidatúrou na hrdinu Veternej story.         

Po chvíli, ako Rasťo s eN predbehli Prānjala, dobehli Paľa Kincela. Prijal ich tempo. Dvojica povýšila na trojicu. 

Zbehli do mesta, odbočili na mestský okruh a Rasťo vraj „Tak čaute," zamával a zrýchlil. 

„Jak Čaute?!" zamyslel sa eN a vydal sa za ním. Vytýril Švéda na 150 bpm, ale Rasťa neudržal. Ušiel mu o osem sekúnd. Ale odtrhol ho od Paľa. Nebyť Rasťa, dobehol by s Paľom plece pri pleci, ako v Senici 2008.

Paľo zaostal 35 sekúnd a už Vám ani nemusíme hovoriť, čo to znamená. Stačí povedať: škrt.

Zapísal eN 22. 5. 2009

Jedenásť kandidátov je prelustrovaných, jedenásť  vyškrtnutých. Skôr neúspech, ako úspech, ale Just keep finding. Nič iné nezostáva. 

Mrknime sa na bystrejších kandidátov.

Marcel Matanin (1:17 - 1. / pol.) ani Mišo Ivančo (1:17 - 2. / pol.), čč. 125 a 146 sa na nás budú hnevať, ale na hrdinom mierečnej Veternej story nemôže byť polmierečný bežec. Dvojitý škrt.

Možno keby spojili svoje výkony do jedného a bolo by z toho solídnych mierečných 2:34:13, potom... Oni ale utekali každý na svoje triko, nie štafetu, nie okolo jazera, takže "litujeme, příště snad". 

V súvislosti s Michalovským 1/2M sa eN nevie zbaviť dojmu, že vytlačí maratón z menu Michalovského prvomájového kolieskovo bežeckého popoludnia. 

Je pre organizátora oveľa menej problematický, ako nekonečne trvajúci maratón.

Kolieskári sú doma raz, dva, tri. Polmiereční za dve a pol hoďky,  ale okolojazerní snaživci sú on the road o dve hodiny dlhšie. 

Iná trať, viacej občerstvovačiek, viacej ľudí, viacej prostriedkov na ich zabezpečenie, viacej starostí... a to všetko pre pár desiatok mierečných bežcov? Kiež by sa eN mýlil.

Peter Portášik ( 2:57 - 7. / 5. M40 ), č. 25, bol hrdina Bratislavského maratónu. Zabehol 2:40 a to už spozornel aj nepozorný. Michalovce sa ale na potvrdenie Bratislavy nie veľmi hodia. Neporovnateľné počasie a profil, ako aj sebavedomý začiatok, urobili Petrovi škrt cez rozpočet. V druhej polovici sa prepadol až na 5-te miesto v M40 a za Bratislavou zaostal vo svojom 54/2 maratóne až 17 minút. 

Škoda, že sa nemeral, ako bývalo na PM zvykom, medzičas na 1/2M. Ten by nám o taktike bežcov prezradil viac. Ale chápeme, že to súvisí s ľudskými a finančnými zdojmi. 

Sub3 si PP s prehľadom ustrážil. Chuť si bude môcť popraviť napríklad v Čadci. Tam mu možno štatút hrdinu priznáme. Za Michalovce mu ho škrtáme. 

zľava 1. Biri Ferenc, 2. VL, 3. Zabari János 

Hneď v úvode trojici najrýchlejších mierečných chlapcov v cieli 25. PM prezradíme, že ani jeden z nich sa vyškrtnutiu z hrdinskej kandidátky nevyhol. 

Ako jeden muž porušili pravidlá. Ani jeden nemal pri dobiehaní štartové číslo. Aj keď to chipom neprekáža, nám áno. Ako máme povedať kto je kto. Škrt! Škrt! Škrt! 

Biri Ferenc ( 2:43 - 1. / 1. M18 ) bol pre eN neznáma postavička, kým sa pred štartom nestretol s úradujúcim víťazom posledného PM 

Vladislavom VL Lipovským ( 2:44 - 2. / 1. M40 ). „Biri vie na požiadanie utekať za 2:25," charakterizoval borca z Maďarska VL. 

Ferenc si prišiel k Zemplínskej zatrénovať. Priebeh súťaže mal stále pod kontrolou, hoci sa zo začiatku dopredu netlačil. 

Od VL je sympatické, že sa nevzdal pred bojom. Ujal sa prvej figúry a utekal v ústrety obhajobe až po 36-ty km. Tam ho snaha zlomila, Ferenc si nechal tréning zaplatiť najväčšou, z ponúkaných kôpok peňazí, lebo po veniec víťaza pribehol práve on. Cestou do cieľa si ešte stihol odskočiť do McDonaldu na kolu s brčkom. (NeovereNá indícia.)

Prekotenie VL nebolo tak fatálne, aby ho predbehol ďalší Maďar,

Zabari János ( 2:45 - 3. / 2. M40 ). To by bolo nemilé, lebo by mu vzal prvé miesto aj v M40.

25. PM bol 48-my maratónsky štart a 42-hý maratónsky cieľ VL. Vŕta Vám v hlave, odkiaľ to eN vie, keď VL ešte nie je členom SZM a navyše štatistiku NDC nevedieme? Kliknite si na 2:18:33, dozviete sa. 

A už len tak na okraj zošita. Aj Vám sa zdá, že zelený vavrínový veniec je krajší, ako strieborný? 

17 postavičiek za nami a nič! Veternej story hrdinu stále nemá. Kde robíme chybu netušíme, ale ani sa nemienime vzdať. Skúsme medzi nami dievčatami. 

Na úvod dievčenského oddelenia dobrá správa. Konečne neškrtáme. To znamená, že máme štyri hrdinky Veternej story. Ale žiaľ, aj jedna zlá správa. Zadanie znelo Hľadáme hrdinu, nie hrdinku. Čiže sme tam, kde sme boli. 

Anka Balošáková (3:35 - 1., č. 11) potvrdila úlohu papierovej favoritky. Svoj druhý maratón v roku 2009 ozdobila prvým miestom, podobne ako veľkú časť z jej 142 akcií. 

Len pre orientáciu, lebo nemáme po ruke aktuálny výpis. K 10.11.2007 má Sandokan vo svojich zväzkoch registrovaných 131 maratónov Anky. Z nich vyhrala 64 krát! V chlapčenskom oddelení bilancia nemysliteľná.

Kým víťazstvo Anky nebolo pre eN nič prekvapivé, druhé miesto

Zlatky Semanovej (3:40 - 2., č. 6) prekvapením bolo. A nie malým. Jej výkon si všimol aj vekový nôž a odmenil ju nasledovne:

PM bol pre Zlatku druhý kúsok v tomto roku a 152-há akcia celkovo. Z výkonu, ktorým vstupovala do sezóny Furčianskym maratónom na jar, ubrala 15 minút. Jednoducho povedané, jubilejné Michalovce nachytali Zlatku veľmi dobre pripravenú. 

Erika Billá ( 3:43 - 3., č. 20 ), medzi nami dievčatami jediná bez SZM príslušnosti, asi tiež od Zlatky tak srdnatý výkon nečakala. O týždeň na ňu čaká striebornou nálepkou prizdobená Praha. Isto sa bude chcieť vytiahnuť práve tam. 

eN píše tieto riadky dva týždne po Prahe. Už vie, či bola Erika v Prahe rýchlejšia, ako v Michalovciach. Ale musí písať tak, ako keby nevedel. Nesmie predbiehať Dobu, ale naznačiť môže: 3:31 - 161. / 2. F45. 

Betku Tiszovú (4:24 - 4., č. 23) sme už vo vyšších vrstvách Veternej story spomínali. Tri dievčatá sa príliš ponáhľali a ona si nemienila ich naháňaním kaziť umelecký zážitok z počúvania prehrávača. Dobehla, to je hlavné.

Zapísal eN 23. 5. 2009

Keby sme vedeli, že sa v hľadaním hrdinu veternej story budeme tak dlho patlať, Finding hero by sme radšej ani nevyhlasovali. 

Ale vyhlásili sme, načim v hľadaní pokračovať. Skúsme, či nebudeme mať šťastie na geriatrickom oddelení, kde robí primára 

Vinco Bašista ( 3:10 - 18. / 1. M60 ), č. 141. Primára na SVK oddelení má iba ako bokovku popri funkcii prednostu Svetovej geriatrickej kliniky M65. 

Peter Polák ( 3:13 - 21. / 2. M60 ), Vincov zástupca SVK GK, privítal eN slovami, „Mirko zle je, prišiel Bašista. Ja sa chystám bežať rýchlo až v Čadci. Idem z plného tréningu." 

„Neboj. Vinco nepozná Michalovský záver. Na ňom si vyláme zuby. Len si ho drž na dostrel," mudroval eN a napriek tomu, že pozná Vincove kvality, svojim slovám veril.

Keď po behu stretol Peťa, hneď sa pýtal, ako súboj dopadol. 

„Mal som ho stále pred sebou a na 35-ke..."

„No vidíš, hovoril som Ti, že ho v závere zlomí," skočil Petrovi do reči eN, neskonalo hrdý, že uhádol priebeh a Peter vyhral.

„Lenže zlomilo mňa," spresnil dialóg Peter a schuti sa obaja zasmiali.

Vinco je mierečný ročník 42. Ale 67 rokov nebadať na jeho výkonnosti, technike behu, ani na vzhľade. A to je na obrázku o týždeň starší, ako v Michalovciach bol. Oboch mladých starých chlapcov si eN odfotil až týždeň po v Bardejove.

Peter utekal 248-mu akciu, alebo 174-tý maratón, alebo druhý v roku 2009 za Team Buc Košice. 

eN sa v šifrách vyzná rovnako dobre, ako vie hádať priebehy súbojov na behoch mierečných. Názov Petrovho klubu poľahky rozlúskol. Stačí prehodiť prvé dve slová a zameniť Košice za prídavné meno, ktoré patrí k MMM, najlepšiemu slovenskému maratónu a dostanete"

Peter Buc ( 3:50 - 40. / 9. M60 ), patrón klubu, bude na plnenie šifry isto prísne dozerať, lebo Peter sa netají, že chce aj ako M60 aspoň raz utekať Sub3. 

Najbližší pokus bude už v spomínanej Čadci. Ak sa Petrovi Sub3 podarí, bude hrdina spolu s patrónom Buc tímu. V tejto story ním byť nemôže. A to platí aj o Vincovi. Starí páni urobili z eN mierečného diletanta bez prehľadu a to hrdinovia nerobia. 

Ani tvrdo lobujúci vekový nôž za Vinca konečný verdikt eN zmeniť nemôže. Michalovskú Vincovu premiéru nôž upravil na 2:24:26! 

Vinco nerád behá bez obecenstva. Michalovce sú príliš komorné, aby ho vyburcovali k rýchlejšiemu behu. Sušené užovky na ceste za 25-kou boli v hojnom počte, ale nevydali ani hlások. Preto ani tie honor hrdinu nedostanú. 

Milan Krajči ( 3:37 - 32. / 3. M60 ) by ho dostal, ale to by nesmel predbehnúť eN. Predbehol, vytlačil ho z najdostupnejšieho stupňa víťazov, hrdina sa ruší.

Milan zabehol skvelý výkon. Po boľavom MMM, kde dobiehal s lýtkom v obväze ako múmia za 3:51, bol v Michalovciach opäť čulý. 

Napriek počasiu rýchlym časom nie zasľúbenom, dal 3:37, čo nemohol vekový nôž prehliadnuť. Ročníky 1941 neprehliada. 

Milanov čas upravil na 2:43 a povedal, že Milan zo Zvolena bol relatívne ôsmy najrýchlejší muž 25-teho Podvihorlatského maratónu.

Okolo Milana sa vytvorilo 60-nické vákum. Striebro v nedohľadne pred ním a bronzoutŕhač rovnako, ale za ním. Tretie miesto mu v jeho 110-tom maratóne bolo prisúdené. Iba väčšia galiba, aká ho stretla na MMM, mu ho mohla odňať. Galiba sa nekonala, tretie miesto mu neodňala, ale eN mu titul Hrdina Veternej práce odníma. Prečo, to už viete.

Zapísal eN 28. 5. 2009

GO-M60 hrdinu nevydalo, vyhľadávacie algoritmy putujú o poschodie nižšie. Na GO-M50 vládne

Paľo Obraz ( 2:58 - 8. / 1. M50 ), ťažko postihnutý chronickou úchylkou, behávať maratóny Sub3. 

Zo 133 klasických maratónov pred 25. PM utekal pod tri hodiny 129 krát. 130-ty Sub3 zaznamenal v Michalovciach. 

Za zmienku určite stojí aj jeho druhé miesto v poradí vekom rezanom a čas 2:31:11.

Keby sme tieto riadky nepísali tak neskoro, povedali by sme, že je to veľmi dobrý signál pred PIM, kam Paľo pravidelne chodieva. 

Je už dávno po PIM a teda vieme, že pražské horko bolo horšie, ako Michalovský vietor. Ale to je námet na iný príbeh. 

147-ma akcia bola pre Paľa prvá v roku 2009. Inak, ako keby z oka vypadla predošlým. Bola Sub3 a aj víťazná vo vekovej kategórii, ale ani Paľo sa hrdinom veternej story stať nemôže. 

Nepredbehol eN o viac ako hodinu, čo by podľa nás hrdina mal spĺňať.

Tibor Tisza ( 3:09 - 17. / 2. M50 ) sa už tri rokov snaží Paľovi poradiť, ako sa dá z chronických úchyliek zbaviť. Podvihorlatský maratón 2006, bol posledný, ktorý utekal pod tri. Potom pridal sedem Sub4 a určite z nich má rovnakú radosť, ako zo Sub3. Na rozdiel od Paľa utekal Tibor v Michalovciach druhý maratón v tomto roku a ako keby si z oka vypadli. Rozdiel 25 sekúnd v prospech Furče. 

Za 106 akcií patri Tibikemu 36-te miesto na rebríku SZM a druhé na rebríku Tiszovcov, ktorý vedie Betka T. so 112-timi akciami.

Tibor bol blízko titulu hrdina. Prekážkou ale bolo, že sa votrel vo výsledkoch pred pána domáceho.

Vlado Hirjak ( 3:13 - 22. / 3. M50 ) po behu posunul k eN pikošku, že s organizovaním Podvihorlatského maratónu končí. Nevie zladiť dokopy časové nároky na organizátora s ambíciami pretekára.

Čo k tomu povedať? Je to výrok tesne po maratóne a tie sú málokedy pravdivé. Ale aj keď je to Vladove rozhodnutie už dávno pred štartom, ktoré bývajú realizované častejšie, nik ho zaň nemôže kritizovať. 

eN to pozná z vlastnej skúsenosti. Rok čo rok začínať pripravovať odznova. Rok čo rok tie isté ťažkosti a rok čo rok navyše ťažkosti nové. Je to súboj kameňa a kvapky vody. 

Vlado do poslednej chvíle pred štartom fungoval pri prezentácii. Potom utekal a Podľa nás výborne. Za časom z Krakowa, kde nebol taký vietor a ktorý neorganizoval, zaostal iba minútu a 40 sekúnd. Potom sa umyl a makal pri vyhlasovaní víťazov a ešte organizoval tombolu. 

eN si obed, ktorý býva v Michalovciach doslova obedom, veru nechcel nechať ujsť. Obetoval radšej tombolu, lebo hrozba Mira Šoreka stále platila. Auto odchádza 19:10!

Keď nejde pretekár k tombole, ide tombola k pretekárovi. Vlado zbalil hrču tombolových cien a presunul losovanie z priestoru štartu a cieľa do reštaurácie Galaxia, vďaka čomu eN zažil toto. 

Michalovce boli Vladov 70-ty maratón. Z nich 20 odbehol na trati okolo Zemplínskej šíravy. O rok sa bude určite pokúšať o svoj 21-vý štart na domácom maratóne. Či sa bude podieľať na organizácii, isté nie je.

Hrdinovia zdrojom neistoty byť nesmú, a Vy už viete, čo to znamená. 

Zapísal eN 29. 5. 2009

Opäť nič. Klesáme na GO-M40. Snáď...

Horní dvaja z tohto oddelenia už spomenutí boli. Hrdinov sme z nich ale neurobili. Tretí v M40 bol

Rudo Lorenčík ( 2:48 - 5. / 3. M40 ) č. 12. Utekal druhý maratón v roku 2009 a utekal ho o osem minút rýchlejšie, ako Furču. Štvorminútový rytmus, ktorým navzdory vetru obehol Zemplínsku Šíravu, ho zaradil do prvej desiatky AASR09 rebríka. To by na hrdinu stačiť mohlo, ale čo by na to povedal VL, ktorý utekal rýchlejšie? 

Takže ani na GO M40 sme hrdinu nenašli. Zostávajú mladé zajace.

Ferenc vyhral, ale hrdina nie je. Druhý z M18 dobiehal do cieľa

Jožo Szabó ( 2:47 - 4. / 2. M18 ) č. 48. Jožo je pre Nástenku persona neznáma. Ešte sme o ňom, ak eN pamäť neklame, nepísali. A neznámy je aj pre AASR rebríky. Zdá sa, že utekal prvý maratón. Ak áno, o to je jeho výkon lepší.  

Absolútne  poradie ho potešilo štvrtým miestom menej, ako 2. v M18. Keby sme na 100% vedeli, že Jožo mal mierečnú premiéru, už by sme hrdinu mali. Nevieme, nemáme.

Peter Jendželovský ( 2:47 - 4. / 2. M18 ) č. 60 premiéru určite nemal. Iba tohoročnú. Počasie nie ideálne, napriek tomu Sub3. To by si hrdinu zaslúžilo. Druhý dôvod, za ním sa už bežci pod tri hodiny nedostali. 

Petra povzbudzoval otec Vinco J., člen SZM. Tretí dôvod na hrdinu. Ale Jožo S. utekal oveľa rýchlejšie. Mohol by sa pýtať, čo je, čo je. A my by sme mu zmysluplne odpovedať nedokázali. Takže hrdinu nedáme.

Zapísal eN 31. 5. 2009

Tak si to zhrňme. Hrdina nie je medzi nami dievčatami, nie je ani medzi nyjrýchlejšími, ani na geriatrii, či pediatrii. Poradie vekom rezané o ňom nechyruje, ani výprava z Hornej Nitry ho nevydodala. Kde sa do p*dele ten hrdina Veternej story (HVS) schoval?

Nachádza sa tam vôbec, pýtame sa? Áno? Tak hľadáme ďalej.

Pri Zemplínskej Šírave bývalo dobrým zvykom, merať medzičas na 1/2M. Jubilejné medzičasy sa nemerali, preto nemáme Majstrov tempa. Nie je náhodou HVS neznámy Majster rovného, alebo zrýchleného tempa? Nie je. Tak potom to musí byť

Petr Hrček (3:49 - 39. / 15. M40), jediný Čech, ktorému sa neťažilo merať cestu na ďaleký východ. 

Severní vítr je krutý, počítej Péťa náš s tým. Vietor rozfúkal Petrove plány o mierečnom čase blízkom 3:30 a s ním aj dobrú náladu, ako perie. eN s ním stihol prehodiť iba pár slov, lebo jediná vec, ktorá ho zaujímala bol hotel a vertikálna poloha. 

Výhoda častého behania maratónov je, že sklamania netrvajú dlho. Príde ďalší týždeň, ďalší maratón a staré boľačky nahradia buď nové, alebo sa zhoja po lepšom výkone. 

Petr hľadel s optimizmom k PIM. Predpovede počasia "strašili" ochladením, ale opak bol pravdou. 

Péťove rany spôsobené vetrom sa Praha pokúšala, zahojiť teplom. Zlepšenie času z PM o dve minúty progres je, ale či mal hojivé účinky nevieme. Skôr nie, ako áno,

Ale výhoda častého behania maratónov je, že sklamania po dvoch nie kóšér maratónoch netrvajú dlho. A za tým si stojíme.

Riga 3:33 a Regensburg 3:33. A nie dobrá dvojička Michalovce - Praha je vyliečená. 

25. PM bol pre Petra štrnásty kúsok v aktuálnom roku. V čase, keď píše eN tieto riadky ich má na konte 17 a na spadnutie je prienik do prvej desiatky Českého zberačského rebríka. Na 215 kúskov Jároslava Štrupa mu chýbajú jeden, dva kúsky.  

A dostávame z réžie správu, že ani Petr nie HVS. Keby sme to vedeli skôr, tak šetríme písmenkami. 

Už zostáva jediná možnosť. HVS bude zatiaľ nespomenutý SZM-ák.

Peter Bačík (3:49 - 39. / 15. M40), číslo 5, ktoré žije pre to, aby bolo HVS. 

V M50 obsadil štvrté miesto, preto o ňom nešla reč. PM bol jeho druhý mierečný počin 2009 a zapadá do rokmi osvedčenej schémy, ktorá má za rok okolo 10 maratónov, s dôrazom na ich kvalitu. Peter nebehá Hamburgy, ani "oddychové" maratóny. Keby áno, mal by už výrazne viac akcií, ako 302.

Peter svojimi výkonmi kopíruje fyziologický pokles výkonnosti podľa veku. 

Jeho prepočítaný čas 25. PM je 2:49:31 a osobák z roku 1986 je 2:47. Brezno sa pripomína časom 2:44, ale o Brezne vieme svoje.

eN si túto Peťovi záľubu všíma už dlhšie a vie, že ak sa mu maratón vydarí, prepočet býva lepší, ako je osobák. Je to v tom, že každý sme nastavený inak.

Ale ani Petrova vyrovnaná relatívna výkonnosť nestačí na zisk HVS. Zostáva vsadiť na poslednú kartu, ktorou je 

Janči Mičko (4:26 - 54. / 15. M50). Jeho osmička nám pripomína vysoký počet neúspešných pokusov v hľadaní HVS.

Jano sa postavou na hrdinu hodí. V Michalovciach si zaknihoval tretí maratón v sezóne a 112-ty celkovo a spolu s ultras má 126 akcií, ktoré ho oprávňujú obývať tri a dvadsiatu priečku rebríka SZM.

Michalovce si asi nezaradí medzi príliš vydarené, ale medzi akcie sme mu ich už zaradili. Spolu s Janom sleduje eN vždy aj Joža Čurleja. Vymyslel si totiž, že sú to veľkí súperi.

Jozef je teraz o výkonnostné poschodie vyššie, ale Michalovce sa mu nevydarili viac, ako Jančimu. Nechýbalo veľa a Janovi by sa podaril husársky kus v podobe víťazstva nad Jozefom. Keby áno bol by Hrdinom Veternej story. 

Nie je, rušíme pátraciu akciu, priznávame prehru. A pritom sme boli tak blízko. Hrdinu sme dokonca neraz spomenuli. Hrdinom Veternej story je predsa 25. ročník Podvihorlatského maratónu.

Zapísal eN 32. 5. 2009

V dátume sa o chybu nejedná. Zabudli sme, že eN mal v Michalovciach vlajkonosičské povinnosti. Je nutné vo Veternej story o nich zanechať zmienku. Nakoľko nechceme, aby sa story rodila dlhšie ako mesiac, máj sme povýšili na najdlhší mesiac v roku 2009.

Vlajky pre držiteľov Prvej Slovenskej mierečnej trojkoruny sa nám nie veľmi darí dopraviť k adresátom. Ale Michalovciach to pohli správnym smerom. 

Skóre sa začína blížiť k remíze. Už mohla byť. eN sa zbavil šiestich kúskov. Siedmu vlajku nestíhal Anke Balošákovej odovzdať. 

Stretol ju na prezentácii, vlajky boli v aute. Stretol ju na štarte, vlajky boli v telocvični. Dobehol, mal vlajky pri sebe, ale Anku už nestretol. Ak neutečie k Plitvickým jazerám, ako minulý rok, v Čadci sa isto stretnú.

Aby nebol 33. máj 2009 nahnevaný, že mu eN iba tak málo písmeniek pridelil, mrknime sa na hrdinu Veternej story po organizačnej stránke. 

Propozície, prihlasovanie, informácie o podujatí jedna veľká pohoda. Všetko potrebné sa nachádza na webe organizátora.

Prezentácia menšia pohoda. Príliš husto, dlhé rady, pomalý posun. Treba však povedať, že sa prezentovali tri disciplíny. Neprihlásení boli brzdy. Tých treba odpáliť nabok, nech čakajú, kým sa vypíše, čo písať treba. Prihlásený by potom postupovali rýchlejšie. Liptovský Mikuláš to síce nebol, ale býva aj horšie.

Značenie trate. Maratón v porovnaní s 1/2M ťahal za kratší koniec. eN trať pozná, vedel, kde sa približne nachádza. Tí čo nepoznajú, mali v tom asi trochu hokej. Zablúdiť nemohli. Križovatky boli zabezpečené na jednotku. Ale 5km úseky príliš do očí neudierali. Keď sa dobehlo na trať 1/2M, to už bola iná káva. Označený bol každý kilometer.

Občerstvenie na trati bolo dostačujúce. Na každej voda iont, na každej stíhajúca obsluha (eN bežal väčšinou sám, ale aj zo začiatku, keď sa mrvil v skupine stíhali). Niečo na pitie a pod zub bolo aj v cieli, ale eN nekoštoval, lebo auto odchádzalo 19:10.

Obed je silná stránka PM, lebo ide o kompletný obed, navyše vždy chutne pripravený.

Výsledky si eN nestíhal pýtať, ale boli hneď k dispozícii na webe. 

Vyhlasovanie eN nevidel, ale určite oproti predchádzajúcim ročníkom nevybočilo z úrovne, ktorej niet čo vytýkať. 

Dal som 10€. Dostal som tričko (3,3€), kompletný obed (3,7€), vec z keramiky s logom podujatia, asi stojan na listy a písomnosti. Odhad ceny je problematický, preto neodhadujeme. Jožo Zeleník bol zo zelenej veci smutný, lebo jemu sa viac páčili niekdajšie džbániky. 

Výhra v tombole spolu so skutočnosťou, že eN má PM rád, mu posúva matematiku do výrazného plusu. 

Získal akciu, bežal lepšie, ako čakal, maratón sa mu páčil, čo viac si už môže zberač želať? 

Zapísal eN 33. 5. 2009