zľava: Pefo, Peter, Jiří, eN, Šaňo. Ilustračné foto: Samo Spúšť

ŽILINSKÝ HAMBURG 92/5 - Žilina, 1. 8. 2009.

 Výsledky

Nelámte si hlavy s hľadaním metafor, ktorých nositeľmi sú Manžetové gombíky, hemžiace sa v tejto story. Ak by ste predsa nejakú našli, je to metafora Vaša, nie naša.

Gombíky sú v tejto story preto, lebo eN nedokázal upustit myšlenku a dotiahol ju ad absurdum.

Predrajecká próba na Bôriku je tradícia. Jeden z účastníkov gombíkovej vojny mal emineNtný záujem, aby sa tradícia dodržala. Nie kvôli tradícii. Hrubo egoistické ciele sledoval:

- Potrebuje kilometre, dostal kilometre.

- Potrebuje akcie, dostal akcie, doslova.

- Potrebuje akcie finančne nenáročné, dostal presne také.

- Potreboval Number Oné u srpnového Behajka, dostal ho.

- Potreboval štipku slávy, dostal jej za vedro.

- Potreboval prelamovať príkaz prezidenta? Dostal za to príučku.

Ale poďme mi leN pekne po poriadku. Bolo nás päť.

Peter Gajdoš (2:15 - 5. / 30km) prifrčal motorom z Kysuckého nového mesta tesne pred štartom. 

Po zahriatí biomotora postupne tempo pritvrdzoval. V závere tradičnej 30-ky už utekal svižné tempo na úrovni 4 min/km. Ak utekal iné, sorry. eN iba háda podľa toho, ako často ho Peter predbiehal.

eN vidí Petra z 90% zozadu a na jeho chrbte ho dve veci vždy zaujmú. Prvá, ako je opálený a druhá, zachovalé vyrysované svalstvo bez tuku. Nebýva to pravidlom 47 ročných vytrvalcov. 

Nabudúce sa ho opýta, či posilňuje, alebo mu to iba tak narástlo, lebo svaly od práce vypadajú inak. 

Peter Tichý (2:14 - 4. / 30km) prifrčal motorom z Kysuckého nového mesta tesne pred štartom. 

Mohli by sme skopírovať druhý odstavec zo sekcie gombíku č. 5 a mali by sme pravdu.

Pefo, povzbudený nečakane dobrým výkonom doma na KNM10-ke (33:04), nevedel vysvetliť, prečo? V týždni sa príliš dobre necítil. Mal stále pocit, že je pribratý. 

Začal bežať bez pretekárskych ambícií. Ale jeho súperi sa mu držali za chrbtom, lebo diktoval svižné tempo. Vedel, že Robo Rolko ho v závere spraví, ale nezačal špekuľovať a taktizovať. Sústredil sa na čas a ten je pred Rajcom povzbudivý. 

Na Bôriku bežal dlho s Petro G. Potom zrýchli, trochu sa hral z tempom na obľúbenom klesajúcom úseku od Kamélie. V závere spomalil, parťák ho skoro dobehol, zapísali, čo bežali a na motoroch odfrčali domov.

Jedna vec eN zaujala. Dvaja Petrovia. Zhodné KNM, zhodný ŽH92/5, zhodný príchod, zhodný čas štartu, zhodná vzdialenosť, zhodné tempo, zhodný cieľ, zhodný odchod. Tak prečo do čerta nie zhodné auto!?

Každý prišiel sám s tromi kubíkmi kysuckého vzduchu a každý tri kubíky žilinského vzduchu odviezol. Chápete to? eN teda nie.

Pefo                                                           4. augusta 2009 9:39

Jednoduché vysvetlenie, prečo s Petrom na Hamburgy nechodíme spolu jedným autom. Nechceme sa časovo viazať.

Nevieme totiž, koľko kto nakoniec odbehne, hoci teraz som vedel, že pred RM to bude max. 30km. 

Šiel som však, ako vždy potom ešte plávať, Peter ponáhľal domov.

Jiří Březina (4:40 - 3. / 42km) je zberač s veľkým Zet. Neťaží sa mu z Přerova vyrážať skoro ráno a večer sa s akciou domov vracať. 

Komu sa neťaží, tak z toho vyťaží. 494 je Jiřího číslo po ŽH92/5. eN si to nechal odobriť českým kráľom, lebo Česká stránka 100MK+ to s aktualizovaním až tak neprežíva. Už iba šesť kúskov delí Jiřího od 500-vky. 

Predbiehanie udalostí Jiří nemá rád, ale eN to vychádza, že rozhodne už tento rok.

eN ušiel v prvej polovici Jiřímu viac, ako je zdravé, nečudo, že záver utekal spolu s ním. Iba vtedy sa môžu porozprávať. Po behu má Jirko naponáhlo, lebo vlaky na Českého kráľa nečakajú. 

Stihli pospomínať ako behali v minulosti. Stihli trochu budúcnosť hádať a špekuľovali, kam povedú kroky Českej koruny zberačskej z Přerova. Nie, že by to bolo aktuálne, ale vynára sa otázka. Do stovežatej, alebo do "nevelikého městečko s rozvinutou sítí služeb?" 

Jiří a eN sa zhodol kam by ju poslali oni. Ale aj v tom, že ich prianie je je histórii voľné. Nech je tak, ako bude.

Samozrejme nezabudli pospomínať "darebákov, kteří roupama už nevědí co se sebou". Jirko má nový objekt, ale na tom sa s eN nezhodol. 

Tomáš Töpfer Jiřího zlobí, "že žádá za vysílání Četníckych humoresek peníze. Co nemá dost!" 

eN hovorí, ak s ním podpísali pred nakrúcaním tak hlúpe zmluvy, ktoré mu to umožňujú, bol by hlupák, keby nežádal.

Ale to je jedna z mála nepodstatných maličkostí, na ktorých sa Jiří a eN nezhodli. Väčšinou sú v názorovej zhode. Dokonca viac, ako eN a 

Šaňo Simon (4:04 - 1. / 42km). Napríklad nezhodli sa po ŽH91/4, čo s načatou akciou eN.

Šaňo urobil štátnické gesto. Dopočítal chýbajúce eN kolo a dovolil mu akciu započítať. Ale eN sa to zdalo nie kóšér. Mohol to zamlčať a akciu si započítať. Ale ako to zamlčať pred sebou samým?

eN akciu nechcel. To by bolo v poriadku, keby o tom neklebetil, lebo jeho reči sa dali pochopiť, že hrá na spravodlivejšieho ako spravodliví.

Šaňo svoje riešenie eN nevnucoval, iba mu ho ponúkol. Tým, že to eN vyšplechol na verejnosť, ošpliechal aj majestát prezidenta SZM. To si vtedy neuvedomoval, ale dnes uznáva, že z toho mal Šaňa vynechať.

Asertivita je silná zbraň. Šaňo po nej siahol a bez použitia sily dotlačil eN tam, kde potreboval. Kde, to si povieme až keď Šaňo dobehne.

Vyštartoval nie pomaly, ale ani nie tak rýchlo, ako máva vo zvyku. Mal na zreteli teplotné pomery. Mraky, ktoré bránili Oskarovi vo výhľade na Bôrik sa začínali trhať a ostro rezané tiene tesne po štarte strašili nie len jeho, ale obával sa ich aj 

Miro eN Kriško (4:19 - 2. / 42km). Nezaostával za Šaňom tak, ako býva zvykom, ale príčina nebola v pomalosti Šaňa, ale v trvalo neudržateľnom tempe eN.

Tri týždne po MUMe, kde sa vcelku dobre rozbehal, toho veľa nenabehal. 60 km je na udržanie stavu po MUMe žalostne málo. Vedel, že beží zbytočne rýchlo, hoci Švéd nemal žiadne pindy. Oddýchnuté nohy ho neboleli, nespomaľoval. 

Kúsok po štarte prišiel na Bôrik tréner Vlado Krčmárik. Zas nebehá, bolí ho achilovka. Hneď si všimol, že eN dvíha vyššie nohy, ako mával vo zvyku. Keby počkal hoďku, dve, veci by sa vrátili do starých koľají. eN neboleli päty, tak sa vznášal, tak si lietal.

1/2M za 2:02 neznie príliš rýchlo, ale eN si počas neho musel dva krát odskočiť. Na konzultáciu ho neodkladne zavolalo Ministerstvo vnútra.

Na rozdiel od niektorých vedeckých kruhov považuje kríkovú časovú stratu za faktor, ktorý mení primerané na zbytočne rýchle. 

Prečo sa po 1/2M rozhodol eN zrýchliť, to bez použitia paranormálnych metodík vysvetliť nevie. 

Jediná racionálna príčina je, že začal dobiehať Šaňa. Ale stále sa mu strácal z radaru a na jedinom mieste, kde bol zamerateľný na neho väčšinou zabudol. 

Po 25km začal eN cítiť, že sa mu prehrieva motor. Príznakom sú suché a horúce dlane. Roleta z oblakov bola našťastie zatiahnutá, ale aj cez ňu Oskar kúril viac ako akurát. Harmonický dres suchý, ako zo sušiarne, nič dobré na neboráka nečakalo.

Pred 30km sa Šaňo náhle zjavil o dobrých 200 metrov bližšie, ako kolo pred tým. eN spozornel a vložil rýchlejšie kolo. Ale výkaz ziskov a strát mu na Bôriku nie je vždy jasný.

Výkaz strát chápal. Šaňo si na 30km zvykne brávať z batohu pivo. Tam mu vydrží studené. Na stolčeku prestri sa hrozí, že nevydrží a keby aj vydržalo, tak určite nie chladné. Vybratie piva z batohu a naliatie do búdky by korešpondovalo s 200 m.

Ale výkaz ziskov nepochopil. Napriek tomu, že eN zrýchlil, Šaňo počas jedného kola ušiel o 200 metrov, ktoré kolo pred tým stratil. Pive to je veľká sila. eN ho nepije a prichádza o veľa .

SchváteNý po rýchlom kole radšej vypol radar a venoval sa iba stavu a povahe vlastného stroja. Začínal haprovať a do cieľa bolo ďaleko.

eN - ŽH92/5, Žilina, 1. 8. 2009

5 km

10 km

15 km

20 km

25 km

30 km

35 km

40 km

42,195

0:28:07

0:56:32

1:26:01

1:56:10

2:24:50

2:54:46

3:27:34

4:02:18

4:19:00

28:07

28:25

29:29

30:09

28:39

29:56

32:48

34:44

16:42

5:37

5:41

5:54

6:02

5:44

5:59

6:34

6:57

7:36

Veľmi dlho mu trvalo, kým dobehol Jiřího a s ním, ako sme už spomínali, dokrúžil až do cieľa. 

eN prišiel na Bôrik s nostalgickým plánom, odbehnúť si aj to kolo, ktoré mu 11. 7. cez rozum prešlo. Počas posledných strastných 10 km plán prekvalifikoval na púhy nezmysel a zavrhol ho.

Dobehol mierečnú vzdialenosť, zastavil stopky, uprel pohľad na lavičku. Šaňo mu ohlásil oficiálny čas a len tak medzi rečou nadhodil, aby si to chýbajúce kolo odbehol. Nerozkázal, iba podpichol. 

Miro eN Kriško (508:29 - 3. / 42km) prekvalifikoval prekvalifikované a vydal sa s kráľom Jiřím na ďalší okruh.

V Kamélii Šaňo oznámil eN, že si môže počítať akciu ŽH91/4 ako platnú, lebo potrebný počet kôl už má.

Proti takémuto, právne čistému riešeniu, bez bielej lži, nemá eN žiadne pripomienky. Rád odporúčanie Šaňoprezidenta splnil a akciu si započítal. 

eN sa stal držiteľ SZM rekordu v najpomalšom maratóne. Má hodnotu 508 hodín a 29 minút. 

Že kde sú sekundy? Nie sú podstatné rovnako, ako nie sú podstatné v maratóne desatiny. Ak niečo trvá dlhšie ako 21 dní, koho zaujímajú nejaké sekundy? 

Takto si eN z Bôrika odniesol miesto jednej, dve akcie. Vyriešil si snáď do smrti strach z mierečného PW a postavil latku tak nízko, že sa nikto nemusí obávať pádu na poslednú priečku AASR09 rebríka

Jirko sa musel ponáhľať na vlak, eN autobus chodí neskôr, posedel a so Šaňom pokecal o budúcnosti Hamburgov. 

Šaňo ŽH100 vidí a je na blížiace sa jubileum hrdý. Sto krát zopakovať vec, ktorú nie každý považuje za normálnu a uznania hodnú, vyžaduje ozajstnú zanietenosť. 

Na stý ŽH sa teší rovnako, ako sa tešil na svoje zberačské jubileá, ale už netlačí na pílu, aby to bolo dovtedy, alebo dovtedy. Nevie, kedy to bude, praje si iba, aby to bolo. 

Žiadne ponáhľajme sa za ňou. Dokonca ani pomaly pasúc postupujme. Ak sú nám ŽHstovka a iné méty, ktoré Šaňo tiež vidí, ale je predčasné o nich hovoriť, súdené, tak prídu. Stačí sa s rozvahou na zberačskej lúke pásť.

Zapísal eN 3. augusta. 2009 


......................42195.sk............................................. 42195.cz......................