|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
ŽILINSKÝ HAMBURG 96/9 - Žilina, 15. 9. 2009. Žilinský Hamburg 96/9 bol svedkom eN predbehnutia Doby. Nástenkový vizionár Rudo Skrúcaný Protinožný, okrem iného predpovedá skorý skon peňažnej civilizácie. Nahradiť ju má skutočná, bezpeňažná. eN sa 15. 9. 2009 o 4:46, minútu pred odchodom vlaku, lebo v utorok bola sedembolestná nedeľa, v bezpeňažnej civilizácii nachádzal. Vybral sa do peňažnej civilizácie bez peňazí, aby doplatil na nekompatibilitu s civilizáciou bezpeňažnou. Minúta je kráľovská rezerva na zakúpenie cestovného papierika. Ale žiaľ príliš malá na výber hotovosti z bankomatu. Vlak odišiel bez eN. Autobus do Žiliny o6:00 je kresťan ako repa. V sedembolestný deň by nenaštartoval ani za svet. Našťastie, Tatranská Lomnica maká v furt. Hodila eN do Martina, kde hodinu stepoval na Jesenského, kým prišiel bus s nápisom Žilina. Utekať začal presne o 9,00. Napriek intenzívne krutej svalovici z rajtovania na Devínskej Kobyle, sa eN do Žiliny dostaviť musel. Jednak nevedel, či bude smeroplatný počet bežcov, ale hlavne má rozstrieľaný duel o 330-ku na MMM.
Bežcov bolo dosť aj bez eN. Ale výstrel do vzduchu by spôsobil, presilu terčov. Bolo by ich viac, ako nábojov.
Za Vlada na skupinovom fote zaskočil Ivan Požár, držiteľ Trofeje Jozefa Česlu 2007 a 2008, pre najstaršieho aktívneho maratónca Slovenska. Ivan strašil, že keby vedel, tak príde utekať. 70-nik v roku 2009 ešte maratón neutekal a predpokladáme, že už ani nebude. O Trofej JČ 2009 sa pravdepodobne pasovačka bude konať v radoch zaslúžilých 60-nikov.
Samozrejme, že prioritu vidí vo výkonnosti. Zbieranie maratónov je iba vedľajší produkt. Ale na rozdiel od iných bežcov nemá problém bežať pomalý maratón. Určite nepatrí do skupiny priemerárov. Nemá problém bežať maratón 45 min za svojimi možnosťami. Hrdo sa k nemu prihlási, lebo vie, že je prostriedkom k dosiahnutiu možného maxima.
Na ŽH96/9 prišiel ako vždy bez presne definovaného cieľa. Vedel iba, že nebude utekať úseky, ale dlhý beh na úrovni OV. Že to potiahne až na mierečný bod, sa rozhodol po 30km. Cítil sa dobre, tak si vložil pár roviniek na jeho obľúbenej Highway to Hell. To jeho tempografovú čiaru zodvihlo.
Pefove snaženie je namierené k MMM. Po Hamburgu ide do Chorvátska, ale už nie za objemom. 450 km v septembri (za 15 dní) považuje za bod, od ktorého už treba s objemom klesať. Má v pláne dve hodinovky na dráhe a po nich, vrámci MMM, M-SR v maratóne. Desiatou akciou v roku 2009 (4 Hamburgy) dosiahol Pefo 85 akcií, čo predstavuje 48-me miesto na rebríku SZM. Veľkú časť trate utekal s parťákom, ktorým bol
Spoločný beh s Pefom vytiahol Davida na čas o 4 minúty lepší, ako mal pri Hamburgovej premiére na ŽH95. Pefo cupkal veľmi slowly tempo (106 bpm). Debata mu ho skôr uľahčila, ako sťažila. Vylúpil z Davida zaujímavý príbeh, ako sa dostal k behaniu maratónov. Keď bude mať eN od Davida mandát, rád Vám ho rozpovie. Na Hamburgu, ktorého štart zmešká, ho získa sotva. Bežať s Davidom, rozprávať sa s ním a navyše si to aj zapamätať, je trojkombinácia pre eN nedostupná. David ešte počas eN behu frčí na vlak. Bratislava je od Žiliny skrz celé Slovensko. Niet času čakať na pomalých a debatovať s nimi. Ale ak má niečo zaznieť, tak to aj zaznie. Doba si cestu nájde.
34 km bežal pár metrov pred, alebo za Šaňom. Ale o tom potom. Šaňo sa nachádza v pohodovom období, keď mu Sub4 nespôsobuje najmenší problém. Vo Wroclawi 3:54, o dva dni ŽH 3:52. Po behu musel trochu zrovnať neusporiadané myšlieNky, v ktorých sa pletú dojmy s pojmami. Bolo mu záhadou, kde eN vzal informáciu, že stý Hamburg bude 17. 11., v deň Šaňonarodenín. eN musel priznať, že prianie bolo otcom myšlieNky. Potom mu nešla do hlavy 330-ka eN v pôvodnom znení. Nerozumel, ako môže jedeN náboj letieť mimo. Ani nemohol, lebo nemôže. O tom tiež až potom.
Keď Šaňo po 97-krát skladal stolček prestri sa (aj 0-tý), mal za sebou 27-my maratón v roku 2009 a 539-ty celkom. Máme dojem, že je prvý na rebríku SZM. Ale pre istotu sa pozrite. eN má v poslednom čase tak trochu neusporiadané myšlienky, nech nemusíme v story zo ŽH97/10 uverejňovať opravu.
To, že má 65 rokov je vec verejne známa. To, že sa lekárom nepozdáva jeho čiara srdca, tiež. Je to známe, ale nie je to na Tónovi vidieť. To, že ho pobolieva bedrový kĺb, si eN pri príchode na Bôrik nemohol nevšimnúť. Tóno výrazne jednu nohu šetrí. A nemohli sme si nevšimnúť ani Tónov príspevok v Knihe.
Tóno sa vďaka akcii za ŽH96/9, a je úplne jedno, či bola, alebo nebola PW, dotiahol na služobne najstaršieho maratónca SR, Jura Fotula. Majú zhodne po 137 akcií. Tóno je o priečku nižšie (21.), lebo prednosť dostal Juro. Má šesť ultraakcií, Tóno štyri. Pri určení miesta na rebríku SZM má prednosť SZM-ák s vyšším počtom ultrabehov.
Ale pre budúcnosť mu tak vysokú spotrebu grafového papiera tolerovať nebudeme.
eN sa hlási, chce niečo povedať na svoju obhajobu. Čujme. Na vine je Kobyla, Sedembolestná a meškanie bezpeňažnej civilizácie. Military na Devínskej Kobyle sa veľmi zle podpísalo na tlstých stehnách. Nie Kobyly, ale eN. Dobrá správa na tom je, že okrem sádla tam musia byť aj zbytky svalu. Slaninka by až tak nebolela. Zlá správa je, že stehienkam do behu nebolo. Po rovine sa to ešte dalo vydržať, ale klesanie od Kamélie privádzalo eN k šialenstvu. 41 bolestí musel prežiť. Prvé kolá v klesaní spomaľoval, aby sa musel na rovine rozbiehať, čo je viac ako úsmevné. Posledné kolá už musel dole kopcom kráčať. Nedalo sa utekať ani pomaly. Ale ani chôdza nebola bez bolesti. Hrubá tragikomédia. Keď je sviatok, musí eN vyraziť do Žiliny vlakom o 4:47. Ráno napísal správu, lebo deň predtým nestíhal. V chvate zabudol, že vlak ho bez cestovného lístka neodvezie. Ten dajú iba za peniaze, ktoré si nechal doma. Keby mal nekonečne dlhú, 4 minútovú rezervu ako Tóno G., tak by pár €čok z bankomatu vytriasol. LeNže nemal. So smutnou, ale nie rezignovanou, sa vrátil domov. Napísal dodatok k správe, pozrel na nete, ako sa dá chyba korigovať. Najprijateľnejšia sa ukázal bus do Martin a odtiaľ s oneskorením minimálne hodinu do ZA. Od autobusu na Bôrik utekal, vďaka čomu stihol štart presne o 9:00. A vďaka tomu bol rozbehaný a vychytil sa za Šaňom ako k ohňu.
POLARny Švéd upozorňoval, že bpm nad 140 bpm na boľavých nôžkach je trvalo neudržateľné. Asi ho počul Šaňo, lebo začal spomaľovať. To eN vyhovovalo. Keď začal Šaňo kresliť na chodník kľukatého hada, pustil eN pred seba a toho nenapadlo nič rozumnejšie, ako sa vrátiť nad 140 bpm. Cítil, že sa ženie do záhuby, ale nevedel tomu zabrániť. Kúsok za 1/2M šiel do čela opäť Šaňo. eN úsmev už bol dosť pokrčený z boľavých stehien. Vedel, že ak by Šaňa nechal utekať, výrazne by spomalil. Preto sa ho držal. Ale prečo za ním lámal aj 34-km, ktorý bol pre Šaňa posledný, nevie. Pamätá sa iba zdesenie, keď Šaňo skončil a jemu zostávalo utekať ešte 8 kôl.
Keby ich utekal po 6min, stihol by Sub4. Dalo mu to rovnaké krídla, ako fakt, že keby od začiatku utekal kolá pod 3 minúty, zabehol by svetový mierečný rekord. Posledné kolá utekal pomalšie, ako betablokovaný Tóno, s ktorým sa lúčil keď ho čakalo ešte jedno nekonečné kolo. eN cestovný a výkonnostný zádrhel si od*ral Šaňo. Najprv čakal, kým dobehnú alfa a beta blokovaní, potom v Kamélii (nemusel, ale počkal) do 15,00, lebo vybavil vďaka Ondrejovi Hanzlíkovi pre eN bezplatný odvoz na eN planétu.
Joža Ištoka, kamaráta eN, meral cestu ZA - PD nevyťažený, na čom sa eN priživil. Ušetril tak 3 € a Šaňa oškodil o hodne viac €čiek aj času. Druhý terč v položke 330 eN preklopil, ale bolelo veľmi.
Snáď sa do soboty tlsté nôžky zahoja, aby v akciách 327 - 330 bolo aj trochu radosti, nie iba samé príčastia trpné a overovanie, či sú slepé ulice naozaj slepé. Zapísal eN 16. 9. 2009 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Vlado
Krčmárik, zraneNý tréner,
mal opäť hotovosť. Keby bolo treba, pár metrami by naplnil potrebné kvórum
bežcov. Nebolo, tak sa ujal úlohy fotografa. Iba vďaka tomu máme predštartové,
ale aj štartové foto. Prítomnosť eN na predštartovom obrázku je
fikcia. V tom čase sa iba blížil k Žiline.
Miro
eN Kriško (4:09 - 4. /
42,2) si zahráva s výsadou, že má rovnaké právo na graf, ako víťaz.
Dnes mu to ešte prejde, lebo jeho čiaru použijeme ako návod, kadiaľ
cesta do mierečného neba nevedie.
