Maratón Little Grand Canyon je taký vzdialený brat Grand Canyonu, ale scenérie sú úžasné aj keď oproti veľkému Bratovi treba ubrať na pomernom merítku. Ale 42195 je nemenná konštanta. 

Štart bol o 6:45, kedy sa začalo trošíčka brieždiť, čo vidieť aj na prvých foto. Moja maličkosť je s číslom 3, nie preto že som patril medzi favoritov, ale preto že na maratón som sa prihlásil niekedy v januári, čo ohodnotilo zopár Američanov spolubežcov. 

Štartovalo sa asi kilometer za Huntingtonom, kam nás odviezli klasické školské autobusy aké poznáme z filmov.

Začiatok bol teplotne v pohode, tuším 15-18°C, ale tušiac predzvesť tepla, šetril som sa ako sa dalo. 

Profil trate je prvé kilometre mierne stúpanie. Potom mierne klesanie až do cieľa. Trasa vedie polopúšťou a od polovice maratónu sa zarezáva do podložia hlbšie a hlbšie, aby sa bežalo v nádhernom kaňone. Až je škoda, že je koniec. 

Akurát teplo poriadne hustne. V cieli bolo okolo 33°C. Celú trať som sa snažil zachytiť na mobil, až na pár fotiek, ktoré som stiahol zo stránky za 2,5 USD/foto. Je to dosť smiešna cena, ak foto z Paríža stálo 10 €, a z Florencie 7 €. To len tak na okraj. 

Bežať takú trať bol skutočný zážitok. Krásna prírodná, scenérie. Dôvod prečo som sa rozhodol ísť do USA bol na 100% splnený. 

Ale najviac som bol udivený organizáciou. Všetko pre účastníka! Pitie – každých 5 km, sortiment občerstvenia, dokonca usporiadatelia na bicykloch. Sherif viac krát osobne kontroloval (samozrejme z auta) a vyzvedal, či sa nám dobre beží. A WC? Alenka v ríši divov – prenosné, čisté, voňavé. Kľudne si si tam mohol rozbaliť lepeňáčik.

Do cieľa som dobehol v čase 4:20:42, čo nie je žiaden oslnivý čas, ale bol som s ním nadmieru spokojný. Zo 111 štartujúcich som skončil 35-ty a vo svojej kategórii 8-my, čo naznačuje že tam bežalo hodne väčších amatérov ako ja. Napadá mi že to s tou našou úrovňou maratónu nie je až také zlé. 

Hlavne keď som si dodatočne pozrel Garmina a zistil som že v cieli som mal tep 232. Neviem či se chybička vloudila (pochopiteľne že prístroja), ale co je de psáno, to je dáno (max tep mám 196)..... 

V cieli som sa hodinu dával do poriadku kým som nabral odvahu a prešiel k autobusu, ktorý ma odviezol do cieľa. 

Sajfa má pravdu že Američania majú všetko chladené a navyše k tomu ešte kus ľadu. V cieli bolo všetko tak poctivo vychladené (voda, kakao, džús, zmrzlina!!!!!!!), že večer som kašľal ako keby som bežal pri 0°C.

Moje Little Grand Canyon Marathon "Curriculum vitae":

TF avg=160, max=232 :-)