|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
ŽH99/12 - Žilina, 17. 11. 2009 V Nástenkovo-legislatívnom konaní je už Zákon o ŽilinskoHamburgovom vyrovnaní. Neustále vysvetľovanie, že ŽH99 je stý ŽH, lebo prvý bol nultý, nás už jednak otravuje a druhak zvyšuje spotrebu písmeniek. ŽH100/13 sa uskutoční podľa starých počtov, ale po ňom sa už začne počítať podľa nových, čiže bude nasledovať ŽH102/?. ? preto, lebo nik nevie, či 102-hý ŽH bude ešte v roku 2009, alebo až v roku 2010.
Cestu, čiže chodník, už zrušiť nemohol. Bol na to prislabý. Pre eN je to aj bez tabuľky street. Vedie od nadjazdu až k ZA Manhattanu, k mrakodrapu. eN si na neslávny koniec tabuľky spomenul, keď do ruky uchopil myšlienku vykopať Stému ŽH na Bôriku hrob a prizdobiť ho náhrobným kameňom. Možno sa to nesmie, možno je to nedovolená reklama, či ideologická konkurencia, možno... Ale pokúsiť sa o to treba. Zohnať
bronzovú tabuľku nedokážeme. Kamennú zohnať vieme. RunDr.
Pohreb áno. Ale až po kontrole dochádzky pozostalých.
Nie je náhoda, že práve najusilovnejší v dochádzke na Bôrik sa prišli v sychravý novembrový deň so stým ŽH rozlúčiť. Keď si počas krúžeNia tabuľkovými myšlienkami krátil dlhú chvíľu, asi že mal oblečené harmonické tričko, zaútočilo na neho sebaprekonávacie komando Sri Chinmoy. Vraj nech sa trochu sebaprekoná. Na 18km začal hrať vysokú hru s dvojicou patriotov. Po 35-ty kilometer bol čoby lokálpatriot v hre. Zabudol ale, že jeho lokál má nižšiu ceNovú skupinu, ako lokály dvoch patriotov, s ktorými sa za prsty ťahal. Najprv ho z lokálu vypoklonkoval jeden, potom aj druhý. eN zostal sám so svojou károu plnou bolestí. Vŕzgajúce kolieska káry kreslili na mokrý asfalt SCH street a rovnako mokrú dlažbu Highway to Hell čiaru veľmi, ale veľmi škaredú.
Našťastie ohavná čiara nebola hlavným motívom ŽH99/12. Nebol ním ani eN, druhý najlepší mierečný bežec na Bôriku, lebo prví boli všetci ostatní. Motív ŽH99/12 bol oveľa krajší. Zapísal eN 17. 11. 2009
V Liptovskom Mikuláši musel mohutne pridržať kone, lebo ho začínalo v lýtku bodať. Nemá s tým dobré skúsenosti. Netlačil na pílu a radšej utekal za 4:12. Zľaknutý bol aj pred štartom, aj na štarte, aj tri kolá po štarte. Keď sa presvedčil, že lýtko spolupracuje, zrýchlil. Začal si budovať náskok, ako býva u neho zvykom. Prvé kolá utekal s RunDr.
Na rebríku Českých zberačov je 18-ty. ŽH99 bol tiež jeho 18-sty maratón v roku 2009 a zároveň 166-ty celkovo.
Na plavárni v LM Jiří eN spomínal, že zachytil "péči okolí", ktorá mu vzhľadom na vek radí, aby prestal behať maratóny. Nie je dôležité meNovať, kto je pán Okolí. „Jirko, keď vidím bežať maratón Teba a Okolího, zdá sa mi, že práve Okolí by to mal típnuť," zamudroval
Ešte šťastie, že Nástenkové mierečné dukátiky za Stý ŽH prideľuje eN. Keby niekto iný, eN sa z neho pravdepodobne nepoteší. Zodpovedný za to by bol hovorca nie len handlovských, ale všetkých bežcov sveta
eN mal v pláne cestou zo stanice na Bôrik skočiť do obchodu. Chcel si kúpiť vodu na pitie vo fľaškách a nejaký cukríček na vyháňanie démona nevládania z tela. V prvom neuspel a do druhého už nechcel Števa ťahať. Pil čo stolček prestri sa dal, ale démona nevládanie nemal čím z tela vyhnať. Musel s ním zdieľať svoje telo dlhých 7 km. Štefan odbehol s prestávkami viac, ako 10 km. Keď mu padla, krátil si dlhú chvíľu pokúšaním. Ale poďme od začiatku. Štart 8:15, Šaňo začína neobvykle zvoľna, Mirek mu je v pätách, eN sa drží prvé kolá kúsok za nimi. Po pár kolách Šaňo zrýchlil, utiekol Mírovi, ale teN tiež máličko zvýšil obrátky. eN pre istotu spomalil. Po 10 km (jeho) dobehol Šaňo eN o kolo. eN okoštoval jeho tempo, ale Švéda to vytáčalo na 150bpm, tak koštovku prerušil. Po 19-stich km (jeho), dobehol eN o kolo aj Míra. eN už bol infikovaný vírusom sebaprekonávania. Zakvačil svoju káru za neho a nestaral sa o protesty Švéda, lebo zrýchleNie bolo citeľné. Tempočiara na 20-tom km zrýchlenie ešte neukazuje. Iba zamaskovala spomalenie v prvých troch km vo štvrtej päťke. V piatej päťke je už evideNtné. V jej priebehu dobehol Míru s eN Šaňo o jedno, resp. o dve kolá. eN bol odhodlaný utekať s "patriotmi" po svoj 30km. Dve kolá pred ním Šaňo požiadal Števa, aby mu vybral z batohu pivo. Ak sa mu nedarí, robieva to sám, ale 17. 11. sa mu darilo, nechcel sa zdržiavať pri batohu. Ale Števo mal dôležitejšiu prácu. Na neviditeľnú kameru starej generácie, ktorú musel poháňať kľukov, si zaznamenával vysokú hru patriotov. Tak bol prácou zaujatý, že ani druhá žiadosť o oslobodenie piva z batohu nepadla na úrodnú pôdu. Až po dôraznej nóte eN kameraman prestal točiť, odložil kameru, aby vyslyšal Šaňoprezidentovo volanie smädu. Priečny hajzlík Švéd sa za teNto šľachetný čin odmenil, že presvedčil podprsenku, na ktorej je zavesený, aby začala padať. eN podchvíľou popravoval, až kým ho to prestalo baviť. Počas behu si podprsenku vyzliekol a gumu na nej utiahol. Potom už Švéda držala tam, kde mala, ale eN späť do skupiny patriotov už nedotiahla. Dve kolá visel pár metrov za nimi ako na gume, ale utiahnuť sa mu ju nepodarilo. Dobehol iba Šaňa, keď sa kúsok za 30-tym eN km zmenil na trpaslíka. Míra sa vtedy vydal umenšovať stratu jedného kola na neho. Nechýbalo veľa, aby Míra Šaňa dohol. Mierečný počet sekúnd ho delil v cieli od víťaza a "zachránil" mu obed. „Já ho předbehnu a on mi nekoupí slíbený oběd. Nejsem přeci blbej," žartoval Míra keď si pochutnával na pikant soté, ktoré si z ponuky v Kamélii vybral. Keď Šaňo narástol do bežnej veľkosti, dobehol eN. Chvíľu opäť visel na neutiahnuteľnej gume. Na 34-tom km sa eN rozhodol zrýchliť, aby Šaňa dobehol. Zrýchlil pol kola, ale vzduch zhustol a bol čím ďalej hustejší. Keď ho Míra dobehol o druhé kolo, zahlásil, že beží na ŽH osobák. „Keby som vládal, tak Ti pomôžem," odpovedal mu eN, ktorý prehodnocoval priority. Najprv sa rozlúčil so Sub4 a tým aj s negative split, lebo 1/2M mal presne za 2 hodiny. Potom s časom tesne nad nad 4 hod., potom s myšlienkou pod 4:05, pod 4:10, aby to s odretými ušami stihol tesne pod 4:15.
Každý Žilinský Hamburg je iný. Do sporu s ozajstnou Políciou sa bežci na Bôriku nedostali. Iba s mestskou. Keď Šano a Míra dobehli a prezliekali sa do suchého, odhalili svoje telá patriotov až na kožu. Ich krása nabudila nejakého voayera za záclonou rodinného domu za cestou do takej miery, že sa sťažoval na Polícii. Polícajné auto prifrčalo v čase, keď sa prezliekal eN a našťastie chýbalo obliecť už iba gate. Policajti položili rutinné otázky, že, „Čo je, čo je? Kto ste, prečo ste, načo ste, ako ste, prečo tu a nie na tam," a iné. Dostali na ne vyčerpávajúce odpovede. eN uznal, že to museli prísť preveriť, keď dostali udanie, že park je plný úchylných exibicionistov a že sa už budú v pred očami voayerov viac maskovať. Rozišli by sa v pokoji, keby sa
Opäť bolo treba upokojovať a nie iba Políciu, ale aj Vlada ktorý mal v deň výročia zamatovej revolúcie nezamatovo vyrývaciu náladu. Keby po obede neodviezol Števa s eN k autobusu, eN by podozrenie, či to s ním tréner myslí dobre, preklasifikoval na presvedčenie. Najprv do neho vyrýva, že nestíha písať na Nástenku, potom hucká Policajtov, aby ho pokutovali za exibicionizmus. Čo si má jedeN o tom myslieť? Polícia najviac vyľakala Jirku Březinu. Myslel si, že prišli po neho, lebo mal "incident" s párikom psíčkarov, ktorých pes sa mu zavesil na lýtko. Dohovoril im dôraznejšie, ako máva vo zvyku, že by psa mal mať košík a byť na vôdzke (kto už tak blbé slovo vymyslel?) „Já už chtěl říct Šaňovi, ať mi za chybějíci kola přičte čas, abych se mohl někam zašít," vysvetľoval svoje obavy eN, keď dobehol. Chlapci posedeli v Kamélii, oškodili Šana o obed a pred 14,00 museli lokál opustiť, lebo sa tam chystal kar. Nie kar za Stým ŽH, ale kar na počesť ozajstného nebožtíka, ktorý po sebe prázdny hrob nezanechal. Zapísal eN 18. 11. 2009 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Jeden a trištvrte
roka späť bola na Bôriku takáto tabuľka. Už nie je.
Niekto, komu sa nelenilo vyšplhať na kandeláber, ju strhol. Možno sa to
nesmie, možno je to nedovolená reklama, možno ideologická konkurencia, možno... 
Šaňo
Simon (3:47:31 - 1.), v
zamatový deň 62. výročia svojho vzniku, utekal STÝ ŽH. Zmnožil si ním
počet
získaných akcií od 17. 11. 1947 na 548, alebo aj od 1. 1. 2009 na 36.
Jeho maratón bol zároveň 2000-ci zachytený výkon na 
Mírou Krumerem
(3:48:13 - 2.), ktorý kone pridržiavať nemusel
v LM, ani na Bôriku. Výsledkom
bol najrýchlejší ŽH zo 44 kúskov, ktoré RunDr. na Bôriku
absolvoval. 
Záverečné
účtovanie v pamätný to deň 17. 11. 2009, rozdelilo štyri zlaté ČSSR
mierečné ŽH dukátiky spravodlivo. 
Jiří
Březina (4:48:49 - 4.)
je tretia, najčastejšie sa v mierečnej štatistike ŽH objavujúca
postavička, sa o to postarala. 
Miro
eN Kriško (4:14 - 3.),
netušiac, že o tri dni sa ocitne v koži pána Okolího. V závere ŽH99
utekal eN pomalšie, ako kráľ Jiří z Přerova a vzdychal, ako keby mal
červený diplom Akadémie Okolí.
Števo
Lehocký (1:16 -
5./10km). Pripojil sa k
eN v Handlovej. Poinformoval ho, čo sa píše na Nástenke. Prekonzultoval,
či sa stihne pripraviť na Bratislavský maratón a na TAT triatlon v
Martine, na čo nedostal jednoznačnú odpoveď. Potom o Berlínskom maratóne
a neklesaní váhy pod 90 kg, čo je motív jeho stávky a výprava
bola v Žiline.
Vlado
Krčmárik,
ktorý neutekal, lebo ho stále bolí noha, nezapojil do diskusie a začudoval
sa nad tým, čo tá Polícia rieši. Vytočil mladého muža zákona, čo
mal prchkejšiu povahu, ako jeho kolega.