foto: dao, SK OMT 

2. Sršský maratón - Srch, 28. 11. 2009

Výsledky

Zvieratá zatiaľ nemajú osobné automobily. Preto v sobotu do Srchu líšky dobrú noc dávať nechodia a ani vlci sa neprídu otočiť, lebo bez auta sa tam "kloudně" dostať nedá. 

Ale 2+47 mierečných nadšencov, napriek pokročilému dátumu a riedkej miestnej doprave, cestu do Srchu našlo.

Ako to už býva, jedna a jeden z nich boli víťazi, ostatní porazení. Máme podklady od jedného z víťazov a poskytol nám ich aj jedeN porazený. 

Zapísal eN 29. 11. 2009

Daniel Orálek (2:33 - 1./ 1. M18 ) nie je vyznávač rovného tempa. Rád začína svižne. Sršský maraton bol nečakanou výnimkou. 

Tempo nečakane  rovné, výkon vzhľadom na ročné obdobie nečakane dobrý a nečakane, aspoň pre eN, nezostal dao po štarte osamelý. 

Pre eN neznáma a vychudnutá postavičky sa Dana držala srdnato, ako kultové štartové číslo 42, jeho astenického tela.

eN predpovedal 42-ke rýchlu a boľavú smrť. Počas behu pátral, kto to je, lebo sa s ním na maratónoch ešte nestretol. Nevedel Dan, ani

Marek Procházka (2:46 - 3./3. M18 ), ktorý bol eN tutovka na záverečnú druhú figúru rovnako tutová, ako Dan na figúru prvú.

Marek má za sebou výbornú sezónu. Srch bol jeho siedmy mierečný kúsok a zároveň tretí najbystrejší. Za Čadcou zaostal 3,5 minúty a za PIM pár sekúnd.

Keby utekal Marek Srch v Čadčianskom rytme, tak by "záhadného" bežca, ktorý sa dve kolá ťahal za prsty s Danom, dobehol. Ťahanie zväčšilo medzeru na viac, ako zlikvidovateľnú 

Každé medzera je zlikvidovateľná, ale utečenca musí počiatočné ponáhľanie sa prekotiť. To nebol prípad vychudnutého 

Jan Havelka (2:43 - 2./2.M18 ). Po rýchlom začiatku síce spomalil, ale žiadne dramatické prekotenie ho nepostretlo, druhé miesto si s prehľadom udržal.

eN videl v Honzovi miestneho futbalistu, ktorý sa z hecu rozhodol vyhrať domáci maratón. Veril tomu do chvíle, kým ho Jan nepredbiehal o kolo a neprečítal si na chrbte MARATONSTAV Úpice. Potom zmeNil vieru a už vedel, že chudý "futbalista" je bežec.

Behajkove zväzky vedú tri mierečné hriechy honzy. Po roku sa vrátil na miesto činu, aby umenšil PB o 8 minút. Honza utekal v cvičkách, ktoré nevedel eN  hneď identifikovať. 

To ho donútilo uchopiť myšlieNku, aby vyhlásil ZnačkoCvičkový prebor ČS-SR 2009. MyšlieNku pevne drží, ale Doucha Jiří č. 40, Krejsa Tomáš č. 26 a Pachmann Otakar č. 45, bránie v jej realizácii. eN nemá značku cvičiek, v ktorých Srch utekali. Ak viete, šepkajte a za odmeNu sa dozviete ktorá značka Cvičiek 1. ZCM ČS-SR vyhrala. Adidas? Asics? Mizuno? New Ballance? Či nedajoné Saucony? Pošepkajte, dozviete sa.

Zapísal eN 13. 12. 2009

Po štyroch týždňoch sa s veľkým elánom vraciame k prerušeNej story. Ale zatrúbiť k návratu správou číslo č. 1470, pojednávajúcej o omyloch v Nástenkovej práci nemeNovaného, bol tiež jedeN veľký omyl.

eN sa tešil, že Vám a hlavne sebe, ukáže výsledky ZnačkoCvičkového ČS-SR preboru, lebo pokiaľ nemal značku cvičiek pri každom, nespočítaval.

Neukáže nič. Napriek tomu, že zistil, v čom utekali traja spomeNutí "zamlžeNí" a na betón vie, č. 37,

Josef Veber (2:49 - 4. / 4. M18) bol SAUCONYsta. V eN zozname, ktorý si počas vyhlasovania urobil, mal pri Josefovom mene inú značku cvičky. eN vedel, že najlepším bežec preboru v SAUCONY tíme bol Pepa. Hľadal fotoaliby. 

eN s Josefom počas behu komunikoval. Huckal ho, aby dobehol tretiu figúru. On na to, že už nevládze. „Veď pôsobíš živším dojmom, skús to," huckal ďalej eN. Josef aj zrýchlil, ale po pár stovkách metrov sa mu do cesty postavil nadjazd a ten ho presvedčil aby nebláznil s "vybíhaním". Stúpanie odkráčal a presvedčil eN, že toho už má naozaj akurát. 

Fotoaliby máme, ale výsledky ZnačkoCvičkového preboru nie. Napadli nás červy, ktoré lozia aj po USB kľúčoch. PreveNtívne formátovanie a hádajte, kde boli výsledky so stĺpcom "značka cvičky". Presne tam, na sformátovanom USB. Zostáva jediná záchrana. dao fotil aj cvičky. V prípade že nemazal a neformátoval...

IncideNt nám vzal všetok vietor z plachát. Čakáme, či opäť zaduje.

Zapísal eN 7. 1. 2010

11 dní opakujeme zaklínadlo, „Duj větře, duj", konečne zadulo. IncideNt nám vzal spravodajský "majsterštik", ale našťastie máme náhradné.

Ivo Zejda (4:41 - 43./7.M50) na seba v šatni pred štartom priznal, odkiaľ čerpá silu do života.

„Četls Biblu? O mase tam není zmínky. Jedli mannu, takové oříšky. Proto maso nejím ani já," oznámil Ivo svoj bezmäsý prístup k životu. 

„Proč bych měl čist všechny "pi*oviny, co napsal nějaky cip?" skôr pre seba, ako odpoveď pre Ivoše, zaznelo z úst žíznivého muža. 

Do rozhovoru sa zamiešal eN a začas pod sebou píliť konár. 

„Manna nie sú oriešky. Manna je manna," mudroval napriek tomu, že z Biblie čerpá rozumy rovnako, ako z Rozprávok tisíc a jednej noci a smädnému mužovi pripomenul, že ten, kto napísal "Biblu", nebol cip, ani žiaden malý blbec. Inak by nedokázalo jeho dielo takú dobu uzliť mozgy masám. 

Žíznivý na to, že možno uzlí, ale jemu nie. Vegetarián Ivo iba významne mlčal. Možno si spomenul, že nie len "oříšky", ale aj křepelky z mäsa a kostí žrali Izraeliti, prchajúci z Egypta, hľadajúc Zem zasľúbenú.

Tesne pred štartom, keď si pretekári naukladali na stôl všakovaké veci, medzi nimi žíznivý hektolitrovú batériu fliaš, vegetarián zočil hrču Carbosnackov.

„Z toho bych se posral," skonštatoval a eN sa opäť neovládol a začal vegetariána poučovať, že gél v sebe nemá tuk, teda nenaťahuje vodu do žalúdka, teda by sa z toho posrať nemal. 

Vegetarián opäť nereagoval, ale jeho trpezlivosť sa míňala tak, ako slabol konár, do ktorého prenikla eN píla opäť hlbšie.   

Muž který čte Biblu, po štarte vystrelil, ako keby mu Šaňo požičal delovú guľu. 

eN to tiež prekopol, lebo "hladký asfalt". Nerozpoznal to včas, ale ani nie tak fatálne neskoro, ako Ivoš. Po štvrtom kole vrávorajúceho muža dobehol. Evidentný pokles hladiny cukru v krvi. Ivoš to lámal tak, ako to dokáže iba on. Málokto by ho nepoľutoval. 

eN tretí a posledný raz začal bojovníka s nemohúcnosťou poučovať, že musí niečo sladké zjesť, alebo vypiť.

„Nemohu, posral bych se," zavzdychal utrápeným hlasom svoju pravdu.

„To sú tvoje ko*otské teórie," rezignovane vzdychol eN, aby sa konár Ivošovej trpezlivosti pod ním zlomil. 

Běž do řiti," zavelil muž, který čte Biblu a eN nezostalo nič iné, ako ten imperatív splniť. Nečíta Biblu, iba mierečnú knihu života a z nej pozná, že stav hypoglykémie sa prejavuje aj podráždenosťou. Neraz ju zažil. Vtedy ho dokáže vytočiť cez poludnie nesvietiace pouličné osvetlenie, alebo strom, ktorý má korene pod zemou. 

eN plánoval pred hnevom Iva ujsť hlbšie do řiti, ale prekotilo aj jeho. Vnoril sa do nej hlbšie iba o 26 minút, čo vôbec nebola bezpečná hĺbka, vzhľadom na hnev, aký rozdúchal v mužovi, který čte Biblu.

Znalci už meno žíznivého muže dešifrovali, ostatným povieme, že je to

Jarda Hrabuška (3:11 - 14./1.M50). Nečte, napriek tomu vie, že keď od tela žiada, musí mu aj dať. eN sa ho pýtal, načo mu je toľko pitia, ako keby utekal cez Saharu. 

„Je lépe mít víc a nevypít, jak mít míň a žízeň. Nemusím vypít všechno. Takhle mám jistotu, že budu mít dost." Niet čo namietnuť k pitnému režimu, ani k výkonu Jara. 

Vytvoril úderku s mužem který běhá svlečen, aby hneď od začiatku udreli na prvé miesto v M50. To, že sa v Srchu vekové kategórie nevyhlasovali, je iná téma. Jaro je pretekár a hra je hra.

Zhodou okolností, na tom istom mieste, v tom istom čase, keď úderka predbiehala eN, dobehol a hneď sa tlačil dopredu Jardov M50 súper najsúperovitejší

Vlasťo Dvořáček (3:15 -  15. / 2.M50 ). eN to postrehol. Keď sa okolo neho rútil Jaro, učil vtáka lietať, „Nenechaj si Vlasťu odísť," Jaro mal hladinu cukru v normále, lebo dával telu, čo žiadalo, preto nevypenil, hoci šlo o zbytočnejšiu a neužitočnejšiu radu eN, ako tá, ktorá rozzúrila Iva Zejdu. 

Jaro dokonca, keď sa pred Vlastimila opäť dostal, eN informoval, že je na tom dobre a prvenstvo v M50 si vziať nenechá. 

Jaro nebýva v koncovkách silný. eN sa svojho času o tom neraz presvedčil, keď vedel zlikvidovať mnoho minútové Jarove náskoky a porážať ho. Ale to je pravek. V Srhu bola pre eN krutá, pre Jara skvelá prítomnosť. Bežal sebavedome a Vlasťovi ušiel o 5 minút. 

Pepa Kubále (3:08 -  9. / 7.M18 ) poňal Srch po prvých kolách ako maratón do kroniky žhavého léta. Veľmi sa bojí, že se "uvaří" a zhadzuje vrstvy aj pri teplotách blízkych nule. 

Ale v Srchu po prvých kolách počasie veru koniec jedenásteho mesiaca v roku veru nenapodobňovalo. Aj iní bežci zhadzovali odev, ale Pepa odhalil najviac holej kože slnku nízko nad horizontom. 

Parťákovi z úderky ušiel. O vyše tri minúty časovo a presne o päť miest "figúrovo". Ale vhľadom na vek a umiestnenie v age ranku, za prvú hviezdu úderky v Srchu vyhlasujeme Járu, napriek tomu, že Pepan bol druhým najlepšie bodujúcim v SAUCONYstom.

Keď ide reč o SAUCONYstoch, tak tretím bol

Milan Celuch (3:15 -  16. / 4.M40). Pre štartom dal eN s Milanom reč o modele Tangent, v ktorom bežal Milan. Nevie si ich vynachváliť. eN ich má tiež, ale nesedia mu tak dobre, ako Fastcwičky. 

eN má sklon k supinácii, Tangenty jej málo bránia.  Milan je pranátor, preto mu sedia na nohe lepšie. 

A sedeli mu aj v Srchu. Nechýbalo veľa Vlastimila by predbehol aj ďalší borec z regyonu razovyteho, nie iba žíznivý Jarda.

Tangenty sú flats model. Po hladkom asfalte, aký je v Srchu, sa v nich muselo utekať jedna báseň. 

Zapísal eN 18. 1. 2009

eN poznámku v rozpise, "povrch: silnice, hladký asfalt," prehliadol, ale neprehliadol po štarte, že asfalt je neuveriteľne rovný. Žiadne stopy po nerovnostiach. S tak krasopisne položeným asfaltom sa eN ešte nikde v mierečnom svete nestretol. Navyše cesta mierne klesá, neprekopnúť by bol hriech. 

Asfalt za úsekom označenom na mape červenou, nebol nerovný, ale ani tak úžasne rovný, ako 300 metrov po štarte. 

eN sa nazdával, že si fenomén hladkého asfaltu všimol iba sám, lebo aj fenomén zámkovej dlažby, ktorý rád nemá, nikomu neprekáža. Asfalt si ale všimol aj muž mierečno nadmierečný. Až keď sa stretli na jednom z nasledujúcich maratónov, priznal, že nechápal, čo poznámka v rozpise znamená, pokiaľ sa po hladkom asfate nerozbehol. 

Petr Hrček (3:31 - 21./6.M40) bol v Srchu muž mierečno podmierečný. Po behu, v ktorom iba tesne zaostal za hranicou 3:30, na ktorú má naštelované mieridlá absolútnej spokojnosti, mal na konte "iba" 41, teda podmierečný počet mierečných  behov. 

O týždeň v Žiline vystúpil na mierečnú kótu, aby končil sezónu 2009 v Bad Honnef. Stal tým mužom mierečno nadmierečným a nyvyše najčinorodenejší "čárkař" v ČS-SR priestore. S 240-timi akciami je na ôsmom mieste CZE rebríka. V roku 2009 odbehol 43 kúskov.

eN nechtiac urobil dobrý skutok. Do Srchu a späť do Skutče ho viezla neter na jednom z motorov, ktoré vlastní eN švára Jára. Na parkovisku operoval neznámy muž, bezradne hľadajúci povoz do Pardubíc. eN ho nalodil a až v aute zistil, že to bol

Hajduk Pavol (3:43 - 24./14.M18), tretí, čiže prvý Slovák v poradí 2. Sržského maratonu. 

V Dolnom Kubíne po Perle svrbeli nohy, bolo mu dlho a tak sa rozhodol riešiť cestovateľský rébus. Vyrazil si do Srchu.

Paľo je svetobežný typ. V roku 2009 spáchal sedem mierečných hriechov a Srch je na treťom mieste. 

Barcelóna 3:35, Trenčian. Teplice 3:39, Srch 3:43, Ljubljana 3:44, Krakow 3:58, Paríž 3:59, Praha 4:15. 

Keby nebežal Perlu, ušanoval iskru na Srch, bežal by podľa nás na úrovni Barcelóny, ak nie lepšie. Alebo keby mal v Barcelóne takú fazónku ako na Perle, tak by na Montjuicu ohrozoval hranicu 3:30. 

Či sú eN veštby správne, sa nedozvieme. Ale že v 2010 bude utekať pod 3:30, sa bude dať ľahko skontrolovať. A to si píšte, že bude.

Nadpisy sekcií sú trochu tajomné, ale orolpštros musí byt pre Vás tak zauzleNá záhada, že ju bez nás nerozkódujete. Kľúč je uložený v mape.

Ivo Vrobel (3:35 - 22./14.M18) je pre nás väčšia Krásna neznámá, ako tá, čo v Jandovi všechno sa v ňom otočí. Ale musíme Vám ho ukázať, lebo iba na jeho obrázku je orol Mattoni.

Orol sedel na lúke pod viaduktom, neprobíral drobné perí, ale mudroval. Vždy keď eN zbiehal z nadjazdu, nedalo sa ho nevidieť a čo je horšie, nedalo sa ho ani nepočuť. 

„Teraz je to dole kopcom, pridaj. Daj Voľnobeh. Veď máš zatiahnutú ručnú brzdu. Všetci bežia, prečo ty nie?" Štyri kolá eN mlčal, v piatom vypenil. „Veď máš krídla, prečo si stále na zemi? Vraj orol. Načo sú ti, keď nelietaš? Si iba obyčajný pštros, tak sa staraj o seba a nemudruj."

V ďalšom kole sa eN zazdalo, že zosmutnel a stratil šibalskú iskru z oka.

„Počuj orol, sme na tom rovnako. Obom nám Doba nohy vopchala do betón. Za chvíľu sa postavím k tebe, lebo nevládzem."

„Na to ani nepomysli! Vidíš tie tri vrtule?" ukázal orol ľavým krídlom na trojicu veterných elektrátní na štíhlych bielych stopkách. Pripomínali tri kríže na Golgote.

„Trochu rozmazane, ale vidím."

„Točí sa aspoň jedna?" spýtal sa, lebo on ich nevidel, blokáda krčných stavcov mu v tom bránila. Sledoval iba dianie na pravoboku. 

„Stredná sa točí, krajné stoja," nechápavo opisoval dianie na ľavoboku orla eN.

„Predsa sa točí. Treba utekať. Ak zastane, je s tebou koniec."

„Dobre orol môj. Nechápem, ale pokračujem," Vrtuľa spomaľovala, eN tiež, ale do cieľa sa mu aj nízkou kadeNciou dovliecť podarilo. 

Keď bežal okolo orla poslednýkrát, poďakoval mu, „Orol môj, bez teba by som sa na to vykašľal. Už sa teším, ako sa o rok opäť stretneme."

Orol hrdo mlčal. Pštrosom ho asi eN urazil viac, ako chcel. Ale iskra v orlom oku prezradila, že to iba hrá. Tiež sa teší na mierečné hemženie na na ceste pod ním. Bežci sa tam a späť ako mravce motajú a on ich sleduje a drží palce na nohách.. A niektorým dokonca pomôže.

Priatelia. Orol a tri vrtule nie je výmysel. Takto eN musel vytesňovať z hlavy trudomyseľnosť, keď ho v polovici prekotilo. 

Keby dokázal orla počúvať muž, ktorý orla nepočuje, tiež by do cieľa dobehol. Ale on má    

Milič Hlucháň (NDC ) má sluch vynikajúci. Orol sa v typológii vtákov vyzná, ako málokto. Mal zapnutý Slovenský komunikačný kanál, vedel, ktorá bije.

„Koukám, tetřev hlušec má nějak naponáhlo. To mu zlomí vaz," pomyslel si, ale nadviazať kontakt sa ani nepokúsil. Vie, že keď má tetřev hlušec naponáhlo, má ich vypnuté.

Orol sa nemýlil. Milič svoj štvrtý mierečný pokus v roku 2009 nedobehol. Určite mal v pláne dostať sa Sub4 hlbšie, ako v Ostrave (3:55). 

Behajko ignoruje MUM. Keby nie, Miličove zväzky 09  by mali 10, nie iba tri riadky. 

Sedem plných zásahov na MUMe 2009 je položka, akú eN zatiaľ streliť nedokázal, ale raz by chcel. Nesmie zabudnúť o rok povedať orlovi, že Milič nie je vták tetřev hlušec, ale človek Hlucháň s dobrým sluchom. Nech ho nevymaže z radaru a nenechá ho rútiť sa do záhuby.

Honza Tučný (4:19 - 38./4.M60) je Pardubičák. Do Srchu to má, čoby kameňom dohodil. Divné by bolo, keby sa nedostavil.

Doba rozdala karty tak, že Honza a eN sa posledné maratóny motajú pri sebe. Honza je muž mnohých taktických tvárí. 

Liptovský Mikukáš - utekal eN dole, v stúpaniach ho eN doťahoval eN odolal.

Trenčianske Teplice - v prvom stúpaní na Machnáč ušiel, eN ho na spiatočnej ceste dobehol, Honza dal v najpríkrejších stúpaniach také trháky, ktoré ho unavili tak, že eN odolal opäť.

Srch - umiernenejší začiatok ako eN a postupné doťahovanie sa, kým z eN radaru nezmizol. Po behu eN zistil, že si musel z radaru odskočiť do "křoví". Vďaka orlovi, křoví a mužovi, ktorý záver utekal, eN Honzovi aj po tretíkrát odolal.

Nie, že by to bolo také pekné, aby ste to museli vidieť dvakrát, ale o červeNej čiare ide reč v súvislosti s mužom v závere bežiacom.

Jiří Černý (4:15 - 36./18.M18) je ten muž, ktorý na rozdiel od eN v závere utekal. 

Dobehol eN, keď sa rozlúčil s orlom. eN sa na neho zavesil, vďaka čomu sa podarilo odporne klesajúcej tempočiare zodvihnúť v závere hlavu.

Posledné kolá slnko a kreslilo na cestu krásne ostré tiene. Tým, ktorí bežali, krásne ostré krásne tiene a eN krásne ostrý škaredý tieň. Lámal to za chudou, bradatou päťkou a nebol na neho pekný pohľad. Na ceste, za pekným dlhým bežeckým tieňom sa krčila "kvasimodovská" hrča, ktorá sa na beh nepodobala ani náhodou. Ale držala sa, lebo sa zdalo, že by to chudý Jiři mohol dať pod 4:15. 

Nakoniec mu chýbalo 19 sekúnd a hrči 38. Keď videl, že to nestihnú, odkapčal sa. Šetril sily, aby mohol v cieli zahrať "keby som chcel, tak by som". Ale nedokázal to zahrať presvedčivo. Mal toho tak akurát.

Opäť sa mu potvrdilo, že čím má menej nabehané, tým väčšie riziko, že tempo v úvode preženie. Vyoddychované nohy a hladký asfalt, to je vražedná kombinácia.

Zapísal eN 20. 1. 2009

Šaňo Simon (3:55 - 30./2.M60) už nie je žiaden mladík. Mal do Srchu cestovať pod lekárskym dohľadom. Ale dochtor Fero Michalička nechal prezidenta merať sveta kraj bez dozoru. 

Šaňo cestu a nocľah zvládol bez ujmy na zdraví. A bez ujmy zaokrúhlil aj počet maratónov za život človeka na 550 a za život človeka v roku 2009 na 37.

V Srchu sa nevyhodnocovali vekové kategórie, ale bojovalo sa, ako keby sa vyhlasovali. Jeden z bojov zvádzal Šaňo s mužom, ktorý má nepresný titulok v SrchNews. 

Jan Dolejš (3:50 - 27./1.M60) nie z povzdálí, ale tesne nalepený za Šaňovým chrbtom, absolvoval väčšinu trate, aby v siedmom (?) kole vykukol, ušiel mu 5 minút a vyhral M60. 

Rozhovor eN s orlom Mattoni nebol jediný, ktorý musel eN držať počas behu eN v chode. Bola to verbálna simultánna hra. Rozhovor s

Jiřím Březnou (4:30 - 41./7.M60) začal eN v šatni. Poklonil sa mu, že na Perle sa dokázal v závere behu dostať pred istého súpera, ktorý mu súperom skôr nie je, ako je. V Srchu sa súboj na trati opakoval a eN pokračoval v rozhovore, započatom v šatni. Keď sa stretali v protismere, stihli si povedať jednu, dve vety. Približný zápis:

„Jura! Veď Ty mu opäť utekáš." „Sleduješ to?"

„Ale mu dávaš kapky." „Všechno je psychika."

„:)" „Maraton se běhá hlavou, říká Franta Novotný."

„Veď dobiehaš aj mňa!" „To víš hochu, psychika."

„Teď běžíme nastejno." „Ale koľko ma to stojí síl."

„Teď jsi mi utekl." „Posledné kolo. Psychika je hore".

Jura súperovi-nesúperovi ušiel o poriadny kus. Toľko snáď ani nedúfal. Má v prsty hladký asfalt a samozrejme, ako inak, psychika.

U mňa dobrá. Má rád malé maratóny. V Srchu malo všetko svoje miesto a všetko, až na eN beh, prebiehalo hladko. DokumeNtuje to počtár kôl a časomerač.

Mal presne dané stanovisko, z ktorého sa počas maratónu ani nepohol. Do sektoru A1, 17863-tej dlaždice zámkovej dlažby, si odkladal šálok s čajom (kávou?) a bez chýb zapisoval.

Za 250 Kč maratón s hladkým priebehom, na hladkom asfalte. K tomu teplá sprcha, tričko, rezeň, prémia od organizátora v podobe kalendára 2010 kultúrno-společensko-športových akciií na Pardubicku a pero na furt k zapisovaniu značiek cvičiek. Výborný kauf. Niet dôvodu, aby eN o rok nešiel opäť pozdraviť kamaráta orla na stráni pri nadjazde.

Zapísal eN 21. 1. 2009