1. 1. 2010 - Piatok

1463.

„Tak toto si do rámčeka určite nedáš. Schytal si to, len čo je pravda," vyškierala sa Lebka, včera skoro ráno zo skla na eN, keď vešal na Nástenku správu o Niktomužovi.

eN, napriek tomu, že veľmi dobre vedel, odkiaľ vietor fúka,  nereagoval.

„Reku, zlízol si to, hovorím. VyznameNanie, aké sa v Knihe príliš často neobjavuje," neodbytne sa vnucovala do pozornosti Lebka.

„Vystrel mimo obrazovku pani Škaredá, zavadziaš," odpovedal eN.

„Odpúšťam ti invektívu. Aj mne by sa po takých vetách zdal celý svet škaredý. A čo ten rámček? Dáš, alebo nedáš? 

„Dokážeš chvíľu počkať!? Tvojim ťalafatkám sa budem veNovať až keď zavesím Silvestrovskú správu," rovnako neodbytne bránil svoju pozíciu eN.

„Dnes je Silvester?" začudovala sa Lebka. „Tá správa bude jedna veľká sranda. Vešaj chlapče, vešaj. Vety plné tragiky počkajú," zmenila tón Lebka a dala sa do čítania silvestrovskej 1462-ky.

„Teda poviem ti, našla som v silvestrovskej správe toľko srandy, ako v dochodcovom príspevku obdivu k tvoje 10-ročnej Nástenkovej reholi. Ale úplne chápem, že hra na mŕtveho chrobáka je rozumnejšia, ako patlať sa v slovách dochodcu," s úlisnosťou Lebke vlastnou, vrátila reč na príspevok v Knihe, ktorý eN nepotešil, ale ani neurazil.

„Všetko má svoj čas, Ty jedna neodbytná lesklá príšera. Kukaj sem:"

„No konečne. A teraz mu to parádne natreš. Už sa teším." rozžiarila sa Lebka.

„Prečo by som mu to mal natierať?" zaskočil ju eN.

„Počula som od Teba množstvo kravín, ale táto je najväčšia. Ty s jeho slovami súhlasíš. Ak máš na svoju Nástenkovú prácu opačný názor, tak bojuj. Prečo mlčíš? Ber argumeNty a rozmetaj slová dochodcu nie len na cimpr, ale aj na campr," prešla z údivu do útočnosti Lebka.  

"Mýliš sa. Je to jeho názor, ktorý vznikol zo sumy informácií, podľa mňa nedostatočnej, ktoré o mne má. Mal potrebu hodiť po mne hovnom, tak hodil a nevážil slová. Zoškrabúvanie je zbytočné. Len by som sa pri tom ešte viac ušpinil.

Treba počkať. Nie je to hra na mŕtveho chrobáka. Mám argumeNty, ale použiť ich by bola zbytočná strata eNergie. Ak je hovno nepravdivé, odpadne samo. Ak je pravdivé, neodpadne a budem si musieť na jeho smrad zvyknúť."

„Mne snáď z teba narastie háro. Si normálny! Tak prečo potom dávaš dochodcovu charakteristiku svojej osoby do rámčeka? Povedzme si na rovinu, nie je to zrovna opis kladného hrdinu. Veď v rámčeku zostane, pokiaľ bude Nástenka Nástenkou. Z Knihy by o chvíľu príspevok zmizol a zabudlo by sa naň," nevychádzala z údivu Lebka.

„Lebo je to zásadný príspevok, ktorý do rámčeka patrí," vyviedol Lebku z údivu a nahnal do zúrivosti eN.  

„Si obyčajný hlupák, akého svet ešte nevidel. Nenapraviteľný holubičí masochista, ktorý si nezaslúži iné, ako to, v čom sa práve nachádza!"

„To nemôžeš pochopiť," s pokojným úsmevom, trpezlivo a zbytočne obhajoval svoju pozíciu eN. „Si iba Lebka. Tvojou podstatou je deštrukcia. Aj ja raz budem Lebkou a budem rozmýšľať rovnako. Ale zatiaľ som eN a zmýšľam tak, ako mi káže to, čo už v tebe nie je."  

Lebka nechápala, ale držala diskusiu pri živote s nádejou, že sa chytí. 

„Ja že nemôžem pochopiť? Ja, čo chápem Smrť lepšie, ako ktorýkoľvek smrteľník? Prečo by som nemala pochopiť niečo tak jednoduché, ako je nejaký eN?"

„Lebo ja som Život, ktorý je tisíckrát zložitejší, ako Smrť," odvetil eN.

„Rozprávky, rozprávky. Nič nemôže byť zložitejšie, ako Smrť. Teda až na to, prečo dávaš nie obdivné vety dochodcu do rámčeka, namiesto toho, aby si s nimi polemizoval."

„Aj to ti vysvetlím, Lebka moja. Lebo sú krásnou ukážkou nepochopenia podstaty Nástenky. Nemá ambíciu stať sa všeobímajúcou bežeckou oázou, schopnou poskytovať útočisko pre bežeckú obec od hobíkov po profesionálov, od šprintérov po super ultra vytrvalcov, od severného až k južnému pólu.

Naša portfólio je vymedzené doménou 42195.sk a názvom hnutia, ktorý táto doména propaguje, teda Slovenskí zberači maratónov. 

Jedná sa o veľmi úzku skupinu bežcov, ktorí majú na svojom konte 50 a viac behov rovných, alebo dlhších 42,195 km. Takýto bežci veľmi dobre poznajú, kde leží ich bežecký sever a nie sú odkázaní na naše rady, čo a ako. Bežeckú edukáciu  začiatočníkov, ktorá u nás dochodcovi chýba, si bude musieť hľadať niekde inde. 

Existuje záplava stránok, schopných poradiť v čomkoľvek, kedykoľvek a komukoľvek. Web 42195.sk medzi ne nepatrí. Bol, je a predpokladáme, že aj zostane webom písaným zberačom pre zberačov. Jeho úlohou je dať SZM a. s. pevný rád, vytvoriť pravidlá zbierania maratónov, vniesť poriadok do akcií členov SZM a poskytovať im výsledkový servis. Úloh vyše hlavy. Byť aj materskou škôlkou pre mierečný poter, by bolo príliš.

Až v druhom pláne, ale pre eN v prvom, je 42195.sk jeho deNníček, do ktorého je dovolené ponad plece nahliadnuť a reagovať. Nie vždy sú reakcie súhlasné, ale až na pár prípadov, bývajú slušné, bez osobných invektív prameniacich z neuznania názoru.   

Neslušnosť nie je dôvod k vymazaniu príspevku, ale ani ku zmeNe. Môžu lietať hovná ľubovoľnej veľkosti a akoukoľvek intenzitou, čo a ako si bude eN písať, to ovplyvňuje rovnako, ako táto správa Lebkynu mieru chápania života."

„Tie posledné slová sú teda pekne sprosté. Tie si si mohol odpustiť," urazene zaprotestovala Lebka a zaklamala, „Náhodou chápem život veľmi dobre. Aby som ti to dokázala, dám ti dobrú radu. O 45 minút ti odchádza autobus do Trenčianiek. Vypni comp a utekaj naň."

„Vskutku dobrá rada nad zlato," uškrnul sa eN. Ako mám utekať? Veď ma bolí noha."

„Bolí ťa teraz?" nedala sa odbiť Lebka.

„Teraz nie. Veď sedím, nebežím. Chceš ma opiť rožkom?"

„Nechcem. Bolí ťa noha, aj keď chodíš?

„Bolí."

„Surge et ambula," teatrálne vyslovila Lebka zaklínadlo. eN vstal a na veľké prekvapenie ho noha nebolela. Ani po pár krokoch po jaskyni.

„Tak čo, bolí?"

„Nebolí. Ale v Trenčiankach nemôžem iba chodiť. Tam musím utekať."

„To nevadí. K autobusu bež. Krokom by si to už aj tak nestihol. Ak ťa bude noha bolieť, vráť sa do jaskyne. Ak nebude, nastúp. Garantujem ti, že bolieť nebude."

„K autobusu je to necelý kiláčik, v Trenčiankach treba utekať 42,2 km. Ani vtedy ma noha bolieť nebude?" sondoval už nalomeNý.

„Ničoho sa neobávaj. Garantujem ti, že vo výsledkoch budeš na prvom mieste."

„To ako že porazím Jara a vyhrám? Až takú čarovnú moc máš?"

„Čarovnejšiu, ako si dokážeš predstaviť. Nie som obyčajná, som zlatá. Rolls Royce medzi Lebkami. Vstaň a choď," zopakovala Lebka zaklínadlo ešte presvedčivejšie a eN vstal a šiel. 

Lebka neklamala. 1. Stredopovažský maratón zdravia na dráhe ho vedie vo výsledkoch na prvom mieste. Ale bolo to celkom inak, ako si slovami Lebky obalamuteNý predstavoval. 

Keď chcel po návrate na planétu Lebke vyčistiť žalúdok, teda vlastne dutinu lebečnú, lebo Lebka žalúdok nemá, na skle sa už nezjavila. Iba z útrob monitora zaznelo zvesela, „C'est la vie chlapče, taký je život."

Žeby Lebky životu predsa len rozumeli? Zdá sa, že tá, ktorá dohnala eN k napísaniu nie príliš Novoročnej správy, mu rozumie veľmi dobre.   

Nelámu eN slová dedka
Vety namočané v jede
Zlomila ho zlatá Lebka
Vstal hlupák nezostal v sede

Nasledoval tú chiméru
Ktorú Lebka nakreslila
Pomsta Lebkového kméru
Pri ktorej krv tuhne v žilách

Možno dnes možno až zajtra
Stratíme o pomste slovo
Do výkazu ziskov a strát
Dá eN víťazstvo Pyrhovo

Skull je cool ale eN nie