|
|
|
1. Stredopovažský maratón zdravia ("na tartane") Trenčianske
Teplice, 31. 12. 2009 Na Silvestra je dovolené čokoľvek. Napríklad si vystreliť z Japexu a dať mu prezývku Tartan. Alebo na poslednú chvíľu vymyslieť, že na tartane 200 metrovej atletickej dráhy v Trenčianskych Tepliciach sa uskutoční Stredopovažský maratón zdravia. Výmyselník Jaro Pavlacký zverejnil myšlienku, ktorú uchopil a nedokázal pustiť, 28. 12. 2009 o 23:49. Na Silvestra je dovolené čokoľvek. Aj porušiť nepísané dobré mravy a neohlásiť konanie akcie 5 dní pred jej konaním. Nech počítame akokoľvek, 5 dní napočítať nevieme. „Nebolo to oznámené neskoro?" položil Jaro eN otázku na tvári miesta a skôr, než mu eN stihol odpovedať, že bolo, Jaro ho utvrdil že, „nebolo."
Žart so zdraveNím Považského maratónu bežcami z tartanu v Trenčianskych Tepliciach Jaro rázne zamietol. Nebožtíka Považský maratón na Silvestra nikto nepozdravil. Smutného konca sa nám chlapec dočkal. eN rozpis zdravicu nezmenil. Zdraví nebožtíka a verí, že onedlho obživne. eN si nevie pomôcť, ale zdá sa mu, že Jaro nepochopil Hamburgového ducha, lebo podľa eN bol 1. SPMZ Hamburg ako vyšitý. Zbytočne Jaro snoval obmedzujúce reštrikcie o počte pretekárov, alebo vytváral pravidlá o prednosti v jazde. eN bolo jasné, že veľká tlačenica na "tartane" nehrozí. Skôr sa obával, že nebudú na štarte ani trojica pretekárov, ktorí by prípadné akcie zosmeroplatnili.
O nabíjaní motyky, ktorá samozrejme nevystrelila, spísal eN siahodlhú Novoročnú správu. Stačí pol dňa dovolenky a môžete si čítajte o vojne medzi rozumom a srdcom. eN našiel bez jediného zaváhanie "Tartan". Leží veľmi slabý kilometer za štartom, alebo pred cieľom Perly. Počet účastníkov 1. SPMZ narástol na dvoch, čo stále nebolo potrebné kôrum.
Jaro oznámil eN, že štart bude o 9:30, lebo prišiel odhŕňať dráhu priamo z nočnej a nemal pri sebe potrebné propriety. Nehral na náhodu. Dvoch pretekárov k sebe mal zaistených dopredu, čo vyvracia podozreNie, že neodhadol mieru záujmu o silvestrovský tartanový fór. Účasť eN nebola potrebná. Ako tretí sa na dráhe objavila mladá puška
Dano pretekal deň pred 1. SPMZ na ozajstnom tartane v Dubnici. "Iba" 5 km, aj to mu energetický deficit privolalo skôr, ako keby mal voľný deň. Ale že neutekal s Jarom až do konca, nie je ani tragédia, ani vzdaný maratón. Šlo o Hamburg a ten sa vzdať nedá. Dá sa iba bežať menej, ako je dovolené. Podľa eN by bolo horšie, keby odbehol plánovaných 211 kôl. Prvý beh mierečný sa dá utekať iba raz. Preto by mal byť na peknej trati, v dave bežcov, ktorí znásobujú nadšenie z behu a samozrejme s bižutériou, ktorá k prvému maratónu neodmysliteľne patrí. eN šiel do Trenčianiek hlavne preto, aby prišiel na iné myšlienky, ako snovať odvetu na nie pochvalnú zdravicu od neznámeho dochodcu, o ktorej sa dohadoval s pani Lebkou. Márne.
„Prečo kapitalizmus robí z ľudí pohodlných." eN veľmi dobre vedel, kam Jozef, bývalý maratónec (2:50), toho času bojujúci s poinfarktovým stavom, otázkou mieri. Vyhýbavá odpoveď eN, „Je to rovnaká pravda, ako nepravda," nebola dostatočne vyhýbavá. Zabrala by žandárskovyhýbavú "páľ do pi*e". Na tak silný kaliber ale nebol dôvod. Jožo si zaspomínal, ako to ľavou zadnou strieľal pod tri hodiny, pokúsil sa neúspešne presvedčiť eN, že má dvadsiatku za 1:02. Až keď pridal k osobáku 20 minút, nastala medzi nimi názorová zhoda. Jaro priviezol na káričke veľmi pekný stolček prestri sa, a prizdobil ho občerstvením o kus presahujúcim Hamburgový štandard ( minerálka, cola, kockový cukor, Horalky, piškóty, Kúpeľné oplátky, banány). Občerstvenie Jozefa nechávalo v kľude. Keď zaostril na strieborných pajdulákov, z celej sily trieliacich na, čoby bežecké trofeje, výrazne spozornel. Je škola, ktorú podobné cetky oslovujú. „Čo to je? Pre koho to je? Prečo iba dve? To dostane prvý a druhý? ... Jožo toho veľa po ťažkom infarkte nenabehá, ale cieľavedome pracuje na tom, aby sa s ním už nestretol. Má v tom jasno. Vie, že stačia dlhé pešie túry, ktorým sa venuje s veľkým zápalom. 40 km pochody nie sú u neho ničím výnimočným. Na štart nastúpil s cieľom utekať 3 km. Začal umiernene, pokiaľ bol eN prítomný, poctivo hlásil počet kôl a nahlas premýšľal, koľko kilometrov mu bude stačiť. Vytlačil to na 8 km, čím výrazne prekonal svoj cieľ a eN dúfa, že jeden, z dvoch strieborných pajdulákov opúšťal "tartan" v zovretý v Jožovej dlaní.
Visačky na snehuliakoch nie sú visačky na spolubatožinu, ale JP chipy. Dômyselný systém na počítanie čohokoľvek. Zoznámme sa s týmto unikátnym systémom bližšie.
Zapísal eN 2. 1. 2010
V tom má 1. SPMZ asi svetové prvenstvo a určite má prvenstvo v tom, že sa všetci bežci, vrátane Jara, na zapisovanie počtu kôl vyprdli. Koho by už počas behu bavilo podchvíľou škrtať clustre? Ale to sú leN dojmy. Fakty sú iné:
Vyrobiť kartičky spôsobom, akým sa vyrábali knihy pred Gutenbergom, dalo isto veľa práce, ktorá bola (nebola) zbytočná. Kladné referencie výrobcu rešpektujeme, napriek tomu, že hlavný nedostatok JP CHIP systému neodstraňujú. Je ním spätné hľadanie chyby. Myšlienku maratónu na 200 metrovej dráhe zvažoval eN s Ondrejom Hanzlíkom už dávno. Zavrhli ju hlavne pre problém s počítaním kôl. Bioelektronický systém z Chodby zapisuje kolá aj časy a z pravdy sa dá maska chyby spätne spoľahlivo strhnúť. Žiaľ chodbový systém je pod holým nebom zraniteľný, ako biomechanický Jarov systém všade. Pred štartom vnucoval štartové čísla. „Vieš mi povedať, aký budú mať zmysel, keď tu nie je žiaden rozhodca?" čudoval sa eN tak presvedčivo, že Jaro s ťažkým srdcom dokázal myšlienku čísel pustiť z hlavy. Jarov pokus predniesť na štarte neodmysliteľný príhovor. Vodopád viet, plných kučeravých slov a nenahraditeľných rád zastavil eN otázkou, „Ty nemáš stopky, ako chceš merat čas?" „Mobilom," pohotovo odpovedal Jaro. „A kde ho máš?" nechápavo vyzvedal eN. „V taške," odvetil Jaro a šiel mobil hľadať. Taký je Jaro. Nachytať ho na hruškách, sa leN tak ľahko nepodarí. ŠTART! Do čela sa ihneď po štarte prepracovala dvojica Dano s Jarom. Jožo sa držal na treťom mieste, eN rozvážnym krokom kontroloval záver poľa pretekárov. V druhom kole sa eN prebojoval na krásne tretie miesto, ale nepodarilo sa mu ho udržať, lebo na 370-tom metri po štarte musel pre bolesť v lýtku beh ukončiť. Elastický obväz od Jaro, do ktorého eN vkladal veľké nádeje, nefungoval.
Naopak, veštba pani Lebky, že eN bude vo výsledkoch na prvom mieste fungovala znamenite. Jaro dotiahol svoj silvestrovský žartík do konca:
Proviant im vystačil na pešiu túru z Trenčianskych Teplíc do Trenčína, lebo nič s motorové nešlo, čím umenšil finančnú stratu za neakciu. Napriek nezískaniu akcie výlet v znameNí Lebky nebola chyba. Chyba sa stala iba cestou do a z Trenčianskych Teplíc:
Bánoviec nad Bebravou. UmeNšovanie straty by tým znásobil. Takýto Silvester 2009 prežil eN. Život je brutálne krásny. Alebo krásne brutálny? Zapísal eN 3. 1. 2009 |
Jaro
Pavlacký (3:53:57 -
1./42,2km) bol prvý. Hodnú chvíľu pred príchodom eN odhŕňal mokrý
snehu, ktorý sa ako na truc cez noc nakydal na dráhu. 
Dano
Bialeš (2:26 - 2. /
26km). Rozhodol sa opáčiť, o čom vlastne beh mierečný je. Jeho, ešte
nedávno teens telo, neutekalo v kuse viacej, ako 15 km. Aj keď neodbehol
211 kôl, čo bol mierečný počet, vie, že maratón je o energii, ktorá
mu po 150-tich minútach začala chýbať.
Jožo
Slugeň (1:12 -
3./8km), žoviálny chlapík, pripomínajúci povahou eN kamaráta Joža
Ištoka, hneď po príchode
na dráhu zranil eN otázkou ťažkého kalibru, 
Miro
eN Kriško
(no time - 4./0,37 km) sa k
JP CHIP systému choval ako nekultúrny barbar a ignorant. Bolo mu jasné, že
zapisovať každé kolo dokáže iba človek obdarený nadľudskou
trpezlivosťou, čo eN nie je. Preto urval "anténu" z odporne
hrubého papierového špagátu, odložil ceruzku, pamäťové
médium zlomil po dĺžke a dal si ho do vrecka. Vďaka tomu, že na ňu
zabudol, ste sa s JP CHIP systémom mohli bližšie zoznámiť.
nie je Jarov vynález. eN
viackrát stretol bežcov, ktorí na značenie počtu počet kôl použili
rovnaký postup. Ale nikdy nebol tento spôsob orientácie sa v priestore oficiálny systém
podujatia pre všetkých bežcov. 
- nakrútil 211 kôl a získal poslednú akciu v roku 2009, 
- z vetrovky vypadla
red čiapočka 50 km Žilina. Už ju eN
nemá.