|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
3. Mercury Indoor Marathon České
Budějovice, 23. 01. 2010 Nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky, ani do tej istej Garáže. eN vstúpil po tretíkrát, aby videl, čo pri prvých dvoch Garážach nebolo. Pribudlo číslo "tri", čoby ročník podujatia, slovo "Indoor" a písmeno "h" v názve podujatia, divné vekové kategórie, pár reklám a oveľa viac korún za vstupenku. Ubudlo z benefitov, rodinnej atmosféry, chutnej stravy s možnosťou jej výberu, z počtu ľudí na vyhodnotení (žeby pre vymiznutie tomboly?). Po technickej stránke bol beh pripravený tradične bez nedostatkov. Že nie sú na mieste, alebo večer na nete dostupné výsledky, sa stáva aj v lepších rodinách. Keby eN nebol v SVK výprave za príživníka a štartovné, ubytko a cestu mu nezatiahli zvyšní členovia výpravy, index DSDM (dal som, dali mi) by dosiahol žalostne nízku hodnotu. To je pre eN signál, aby Garáž škrtol zo sféry svojich mierečných záujmov.
Miro eN Kriško (NDC). Naoko zahojeNé lýtko dovolilo utekať presne hodinu. Výprave sa za jej štedrosť pekne odvďačil. Keď už bol nevďačník prvý v cieli, snažil sa aspoň fotokamarátovať. Nedopadlo to lepšie, ako snaha získať akciu. Blýskal ako nad Tatrou, nastrieľal dve stovky obrázkov, ale máloktorý je použiteľný. Garáž môžu utekať a fotografovať iba dobre pripravení.
A takých nie je veľa. Nájde sa mnoho dobre bežecky pripravených, ale zaostávajú fotograficky. Naopak, dobre fotograficky pripravení, nie sú zase v stave zvládnuť mierečné utekanie. Nie je problém nájsť prípady pripraveNé bežecky i fotograficky rovnako zle. No pripravených rovnako dobre je menej ako šafránu.
Keď sa kráčalo po elektronickej prezentácii na 195 m vzdialený štart, eN sa Dana pýtal na súperov, lebo nemal prehľad. „Je tu Mireček," bez náznaku nervozity odvetil dao. eN nedokázal odhadnúť, či fazónka Danovi postačí na zdolanie chronického "vyhrávača" maratónov v Česko-Slovenskom priestore. Nevedel, ako na tom
„Jedu z plného tréninku, to nemůže dopadnout jinak, než dobře," zažartoval dao. eN držal palce daovi, no keby musel tipoval, vsadil by na Mirečka a neuhádol by. Mireček a Dan to rozbehli vo veľkom štýle. Prvá 5ka za 17 minút! V Garáži je veľmi ťažko neutekať úvod rýchlejšie, ako trvalo udržateľným tempom. Tempo na výsledný čas 2:23 také určite isto nie je. 2-há päťka sa k možnostiam chlapcov priblížila. V silách oboch je maratón za 2:29:45.
Ale Garáž, s množstvom zákrut a nekončiacim predbiehaním pomalších bežcov, citeľne z možností kradne. Nie rovnako. Rýchlym uberá veľa, stredným menej, ale dosť. Pomalí sú na tom najlepšie. Prichádzajú iba o málo, alebo úplne o nič. Zákruty pomalí bežci príliš nepociťujú. Ale naši dvaja kohúti, rútiaci sa raz tak rýchlo, si prišli na svoje. Keď ľahol Mireček, dao ho počkal. Keď ľahol dao, Mireček čakať musel. Dan poslal k zemi aj jeho. Ale čakanie Mireček čestne vrátil, keď Dan neodolal volaniu ToiToi-ky. Vo vedení sa chlapci striedali, ale po 30-km začal Dan pociťovať, že ak nebežal prvú figúru, tempo klesá. Preto si od 35km prvú figúru už držal až do cieľa. Ak by ho chcel Mireček vystriedať, musel by ho dobehnúť. Ale to v jeho silách už nebolo. Asi toho príliš veľa pred maratónom v Garáži nenabehal.
K tomu výborná forma súpera a pľuzgier na chodidle, nečudo že nákup ortopéda z Týnu nad Vltavou v Mercury centre, ktorý mal vraj maratón v druhom pláne, dopadol v jeho neprospech. Nie je dôležité, či v prvom, alebo v druhom. Dôležité je, že obaja borci, ktorí dali 3. MIM punc kvality, bojovali fér, bez špekulácií a zákerností. Súťaživosť bez nenávisti. Tak sa nám to páči. Keď sa vedúce duo rozdelilo, rozdelili sa im aj motívy. Dan si ho našiel v naháňaní ani tak nie svojho traťového rekordu, ktorý zlepšil bezmála 6 minút, ale v dosiahnutí čo najlepšieho času. „Ako svetovo známy muž, ktorý rozoral medze medzi rýchlym a ultra behom, musíš behať dlhé behy už iba rýchlo," podpichoval eN Dana, keď vravel, že mu žalúdok nerobil v závere až také problémy, ako býva zvykom. Dan prezradil, že by chcel utekať cez Údolie smrti do amerického Neba. Je to beh veľmi ťažký, veľmi drahý, veľmi ťažko je votrieť sa do priazne organizátorov, aby záujemcu vybrali. Keď vyberú, musí do týždňa vklad $9000 zacvakať, inak ho nechcú. „Že sa na to "nevyprdneš". Taký hrubý peniaz. Nepoviem, keby to za Teba zatiahol niekto iný," divil sa eN. „Ale byl bych prvý Čech, který závod běžel. To se jen tak někomu od nás nepovede," nedal sa Dan. "Článek na webu IAU mi snad pomůže a pozvánku získam. Peníze jsou velké a zle sa hledá sponzor. Do poslední chvíle totiž nevíš, či tě pozvou." Zapísal eN 26. 1. 2010 Aj takéto problémy majú nadmiereční bežci. Miereční bežci mávajú aj iné. Napríklad Mireček musel riešiť, ako si udržať druhú figúru, keď ho prekotilo. Pomohla mu Prozreteľnosť. Jediného možného súpera za ním prekotilo ešte viac.
eN, verný zásade, nevtieraj sa do priazne mužov v popredí, s druhým, v poradí tretím Danielom, slovko neprehodil. A bolo by o čom. eN by interesovalo, čo v mierečnej príprave sa zmenilo, že muž s osobným rekordom 2:47, sa bez bázne a hany ťahá za prsty za dvojicou, ktorá je na tom o 20 minút lepšie. Behajkove tabulečky mali pred Garážou záznamy z ôsmich dak maratónov. Ich priemerný čas 2:50 asi nikoho zo stoličky nezdvihne. Keď povieme, že štyrikrát vyhral a razkrát bol druhý, tretí a štvrtý, to už málokto nespozornie. Daniel je pretekár, ktorý sa asi sústreďuje viac na umiestnenie, ako na čas. Keby si odpustil raketovú prvú desiatku, mohol svoj osobák stlačiť viac, ako o neuveriteľných 11 minút. Ak nepresolí tréning, určite ešte o ňom v tejto sezóne budeme počuť v súvislosti s výkonom k hranici 2:30 bližšie, ako bol jeho Garážový.
Hovory o troch najbystrejších chlapcoch boli hovory o našich, bez nás. Hovory o troch dievčatách, nepovieme, že najrýchlejších, lebo také sa v Garáži na stupňoch pre víťazov neobjavilo, budú o našich aj našej.
Je pre nás záhadou, prečo víťazku kategórie F35 ignorovali pripravení fotografi. Záber prvej ženy v cieli vznikol až po interveNcii smerom na nepripraveného pripraveného Dana.
Ale na trati bola Radka absolútna dámska Garážová jednotka. Za svojim minuloročným maximom síce 11 minút zaostala, ale podľa úvodného tempa určite do Garáže neprišla naháňať osobný rekord. V podzemí nebývalo rovné tempo so splitom +1:17, jej vynieslo piate miesto v MRT. Kde zlyhávajú pripravení fotografi, nastupuje fotokamarát, iba o niečo málo rýchlejší, ako nepripraveNý. Záber rozmazaný, ale Radka na ňom hrá hlavnú úlohu, ako sa na prvú dámu v absolútnom poradí patrí. Pokiaľ trval seN o akcii, Radka utekala okolo snívajúceho tak rýchlo, že si ju plietol so Zuzkou Stoličnou ze Blavy. Preto sa nemôžete diviť, že fotokamarát nestíhal kresliť bez machúľ.
Nástenková kategorizácia pozná hviezdy absolútne a relatívne. Tretia Garáž to vytvorením kategórií dievčat do 18-35 a 36-furt, celkom do šťastného konca nedotiahla. Aj s virtuálnou Vranou, boli mladé iba tri a o trochu menej mladých až osem, čo sa početnosti týka. Čo sa týka výkonnosti, nemusíme snáď hovoriť, kde bolo ťažisko.
V jednej kategórii nemal kto pretekať, v druhej sa lámali dievčatá s vekovým rozdielom bezmála 30 rokov. Prečo?
Pri stanovovaní dievčenskej hranice stál kreátor pevne obomi nohami v roku 2010. Prečo sa mu to nepodarilo aj u chlapcov?
Môžeme nakresliť tempografové čiary prvým dvom dievčatám? Áno. Úctivo ďakujeme za odpoveď.
Červená čiara nám prezrádza, že v druhej päťke mala ambíciu vyrovnať sa čiare zelenej, ale 24 rokov je 24 rokov. Mať na pleciach naložené o štvrťstoročie viac, to dokáže človeka spomaliť. Nebyť magnetizmu zelenej čiary, červená čiara by nespotrebovala viac grafového papiera, ako sme u Evky zvyknutí. Ale ak zavelí levie srdce, nedá sa inak. Treba sa pokúsiť. Evka skončila v dievčenskom poradí na druhá, ale relatívne poradie ju vystrelilo nie len na prvú priečku dievčenskú, ale aj medzi medzi nami chlapcami.
Vekový nôž má naďmamu čím ďalej, tým radšej a sexindex zas rovnako. Preto sa niet čomu diviť, že Garážový relatívny výkon znie neuveriteľne hrdo, 2:24:28. eN absolvoval s Evkou výmenu piatich papierikov, ktoré jej umožňovali umenšiť útratu v hodinárstve o 500 CZK. Povieme Vám, neľahká úloha. Hodinky od 2500 CZK hore boli pekné, to nemôžeme povedať, ale čo by si s nimi Evka počala. Zachránili ju detské modely za 670,-. A vnučka bude mať za birmovku, tak ako sa patrí digitálky. Garáž priblížila Evku na osem akcií od 200-vky. Minulú sezónu prelomila hranicu 3:40 až v polovici sezóny. Tento rok sa jej to podarilo prvým štartom. Musela si v závere hrabnúť až na dno síl. Po dobehnutí hodnú chvíľu podopierala betónový stĺp, na ktorom stojí Mercury centrum. eN fotokamarát pokúšal, že odfoťme ju, odfoťme ju! eN rázne odmietol a poslal škodoradostného fotokamaráta do bažín.
Máme dotaz. Nie je 500,- pre druhú ženu, vzhľadom k vstupnému 350,- trochu málo?
Môžeme spomenúť jediný úspech čleNa výpravy? Áno. Úctivá vďaka. V žumpe neúspechov, omylov, prehier a zlyhaní, lepiacich sa na čleNa výpravy do Garáže, svieti ako diamant jeho jediný úspech.
Olinka mala po štarte najväčšie levie srdce. Po 5km bola jej pekná figúra na prvej dievčenskej figúre. Ale nebola to trvalo udržateľná figúra. Myslíme tú druhú figúru, teda presnejšie tú druhú prvú, šak viete, ako to myslíme. Pred koncom 10-teho okruhu, 6,8 km, sa dostala pred Olinku Radka a pred koncom 25-teho, 16,8 km, aj Evka. Vtedy Guru utekania Ivo vyslal k dievčatám dobre mienenú radu, aby spolupracovali. Akurát ju nepreložil do Slovenčiny. Evke a priznáme, že ani nám nie je celkom jasné, o akú spoluprácu sa malo jednať. Evka utekala vpredu, Olinka sa jej mala držať. Nedržala, to znamená, že ona neposlúchala guruho. Ale zahovorili sme teN úspech. eN pozval Olinku na izbu v ubytovni, kde parazitoval na ochote ďalších členov výpravy, osprchovať sa. A Olinka ponuku neodmietla. Je to obrovský spoločeNský úspech. Nič viac, nič menej, ako sme napísali. Keď niet úspechov iných, poteší aj takýto. O neúspechoch by sa dal písať sitkom niekoľko rokov. Takto sa začala
rodiť jedna veľká batéria kiksov. eN dobehol
Prijal, ale keď Šaňo predbiehal Martinu, opäť galop. eN netušil, že jeho Anjelka skazy rozšírila živnosť na celé SZM. Ale po pár desiatkach metrov Maťa spomalila, Šaňo s eN sa dostali pred ňu. eN skontroloval POLARneho Švéda. Bubnoval to, čo pred pripojeNím sa za Šaňa. „Bomba, je to v suchu. Chvíľu sa odveziem za Šaňom, potom sa uvidí," pomyslel si eN. Nestáva sa často, že sa splní, čo si eN pomyslí. Naozaj sa chvíľu, asi 500 metrov, za Šaňom zviezol. A potom aj uvidel, či skôr pocítil, že boľavé lýtko nie je na jeho strane. Spomalil, dve kolá sa márne pokúšal, ako mu prejsť cez rozum. Neprišiel na to. Zložiť číslo a potupne vzdal. Anjelka skazy pokazila eN, porazila Šaňa, odolala iba Evkoprezidentka. Kedysi eN vyslovil tézu, že sa svojej Anjelky skazy nebojí, pokiaľ bude behávať 700 - 800 km mesačne. Martina to behá, napriek tomu jej eN neodolal. Prestala téza platiť? Neprestala, ale predpokladá, že eN bude behať aspoň 300 km mesačne. Pri 50 - 80-tich km môže Martina behať aj 1000 km a bude nad jeho sily.
Má rovnaký problém s lýtkom, ako eN, nečudo, že skončila rovnako, ako on. Tiež musela vymeniť akciu za tri mrzké písmenká NDC. Pavlínka pátra, čo s tým a zistila to isté, ako eN. Na oddych to nereaguje. Treba vraj behať, koľko sa dá a čakať, kým to zmizne. Dao vraj čakal pol roka. Ruky bozkávam. Nie príliš optimistická prognóza. eN má za sebou iba sedem týždňov čakania na Godota.
Je prípustné, aby dáma nazvala toho, kto ju v zápale boja odsotí v zákrute tak, že spadne a udrie si koleno, titulom ko*ot klonovaný? Ko*ot klonovaný je titul prípustný, primeraný a výstižný. Ďakujeme.
Podľa medzičasov jednotlivých kôl sa nám výrazne viditeľné spomalenie tempa nájsť nepodarilo. Podľa tempočiary jednotlivých 5-tiek vidno príkry nárast tempa po 30-tom km, spomalenie v poslednej dlhej 5-ke a opäť zrýchlenie v krátkej 5-ke. Incident s negalantným naháňačom sekúnd sa udial pravdepodobne medzi 30-35-tym km a Mal vplyv na nie Sub4 v cieli, tým na víťazstvo v MZT a najskôr aj na nedobehnutie
Kto pozná záverečné forsáže Zdenky, vie že pokiaľ nie je zrazená na kolená, 75 sekúnd je pre ňu oveľa menej, ako pre prenasledovanú obeť. Zdenka tiež doplatila na nerovnomerné rozdelenie dievčat do age kategórií. eN si pamätá, že žiadna dáma neodchádzala z Garáže s prázdnou. "Víš, holky težší to maj". Už to majú "ľahké". Za titul, ktorý rozšíril eN zbierku čarovných slovných spojení, vieme Zdenku potešiť iba 13-tym miestoom v poradí na kope, tretím miestom v MRT a MZT a druhým v poradí vekom rezanom.
Keď eN nemal výsledky 3. MIM, z dlhej chvíle si postavil Garážový orloj z vlastnoručne odfotokamarátovaných prvých dvanástich apoštolov.
Našli sme ho a skompletizovaný orloj presťahovali ho do tejto story. Každý musí mať právo na rovnakú dávku Nástenkovej slávy. Behajko pozná troch mierečné hriechy Rosťu. Z nich čítame, že jeho koníčkom je safari na Sub3. Ak Garáž 09 3:13 sa má ku Kladnu 09 3:01 tak, ako Garáž 2010 3:02, ku Kladnu 2010 ?:??. Vypočítajte.
O prvých troch sokolíkoch sme pohovorili, napriek tomu, že sme hovorili iba s Danom prvým. Vlastne aj s
Milan, napriek tretej edícii Garáže, ju poňal v znamení štvorky. Štvrté miesto v absolútnom poradí, štvrtý v M18, tempo 4 minúty / km, akurát utešená 100-vka, čoby štartové číslo, sa klaňaniu štvorke vyhlo.
Názorne predviedol, ako môže organizátor ušetriť a nemíňať na zbytočnosti, ako sú napríklad ToiToi-ky. Možno aj vďaka tomu odraziť útok viac menej mimo protokol, lebo bez vyhlasovania absolútneho poradia sa materiálne zhodnocujú iba súboje vrámci vekovej kategórie, čím trochu trpia preteky ako celok.
Ako sme hovorili, Roman sa má o čo oprieť. Päť km sa naťahovali, aby po 35-tom km udrel a na 40-tom mal minútu náskok, ktorá mu stačila, aby dobehol 33 sekúnd pred Martinom. Duel Romana s Martinom bolo "kočkování". Ozajstná hrozba utekala za Romanom v botkách, ktoré padli eN do oka už minulý rok. Cvičky ako šité do Garáže. TeNto rok si ich, už viete vďaka čomu, mohol odfotokamátovať. "Můj pane" hovoria cvičky
Vďaka tomu zmenšil stratu za Romanom z 3:23 na 5-tom km na 1:16 v cieli. Posunúť sa na prvé miesto v M40 bolo nad sily mohutného triatléta, ale dokázal zvýšiť náskok pred tretím bežcom v M40, ktorý by v slušnej rodine utekal v takej vekovej kategórii, akú mu predurčujú jeho letokruhy. Ale o tom až potom, keď si ukážeme grafy Majstrov tempa.
JedeN by povedal, že Majster rovného tempa je červený Radek. Chyba!
V Garáži sa ponúka možnosť, hľadať MRT pomocou hustejšieho rastra, ako 1/2M. Ale to by sme museli zmeniť metodiku a nahradiť jednoduché zložitým. A navyše istá Vrána vykrákala, že RFID technológia príliš presne časy nemeria. Vyrábať presné údaje z nepresných, je to isté ako z hrubého rastra. Zapísal eN 29. 1. 2010
Ondrej sa nestratil ani v novej, účelovo uhňácanej kategórii. Dobehol tretí. Nebol nespokojný, lebo sa do cieľa dostal ľahšie, ako očakával. Ale nebol úplne spokojný, lebo nedokázal udržať na radare druhú figúru M41. Radek Uhlíř mu v závere ušiel a stihol to dať ako posledný Sub3. Práve čas pod tri, by bol aj pri rovnakom umiestnení, dôvod na full spokojnosť.
Bolo dôvodom divných presunov vo vekových kategóriách mužov iba zaseknutý kalendár v roku 2009?
Ako je možné, že sa zasekol mužský kalendár a dievčenský fungoval?
Môžeme si odskočiť mimo orlojový rámec? Áno. Ďakujeme
Ondrej dostal za 3-tie miesto v M41 tiež tri papieriky na zľavu v obuvi. Ešte ťažšia úloha, akú mala Evka. Ponožky sa za birmovku nekupujú.
Nežiarlime. Gratulujeme, ale nevychádzame z údivu. Hľadali sme muskulatívnu ozrutu a la Tarzan. Tak na nás pôsobí Mirkovo foto na behajkovom fóre. Našli sme tragéda, na hony od Tarzanovej vizáže. Ale nejde o vizáž, ide o fórum. Mirek naň napísal:
V prípade, že sa Mirek neprepočítal, lebo eN určite počítal správne, 3.-M51 = 1400,- Kč; 2.-F35 = 500,- Kč; 3.-M41 = 300,- Kč sa nám hrubo nerýmuje.
Objektívne púšte tvoria subjekty jednotlivých zrniek piesku. Igelitky pre "bedňákov" obsahovali aj iné vecičky, ako okuliare, šiltovky... Je celkom možné, alebo skôr isté, že papieriky na zľavu neboli bernou mincou, ktorá určovala výšky benefitu. Boli to asi aj vecičky, ktorých hodnota sa exaktne určuje zle. U zľavných, prepytujeme ozajstných papierikoch, je to rádovo jednoduchšie. Ak trhový prístup, tak obojstranný. Netrhovo sa správajúca bežecká mlčiaca väčšina nie je väčšinou nerozmýšľajúcou.
Nepatrilo by sa podujatiu za 350,- Kč, dať grošík, ktorého veľkosť by bola zverejnená vopred, aspoň prvým trom v absolútnom poradí?
Svatopluk by bol spokojný aj bez akejkoľvek igelitky. Vstúpil do sezóny 2010 ako do rozprávky. Zabehol si v januári osobák a to nekúpi ani za plnú igelitku papierikov. "A vo tom to je." Dá sa na tom zarábať. Zapísal eN 30. 1. 2010
Hlásime návrat na orloj.
Pepa Kubále (3:04 - 10./7. M18) nemal dobre naštudované kľučkovanie medzi vekovými kategóriami. S Hollywood smile jemu vlastným oznámil eN, „Mají v tom hokej. Ondřeje dali na třetí místo v štyřicidce. Vždyť má být v padesátce." eN ho poučil, že Garáž ešte neoslávila Silvestra. Josef sa divil, ale úsmev z tváre nesňal. Máličko ho zúžil, keď sa sťažoval, že Mladá Vožice je zavalená snehom, nemá kde behať a výkon tomu zodpovedá. To vysvetľuje split +7:38, ktorý ho obral o Sub3, ktorý stále považuje za backgroun spokojnosti, napriek letokruhom v počte 38. Jára Bohdal (3:04 - 11./8.M18) má o štyri letokruhy menej, ako Pepa a Sub3 je tiež predpokladom jeho spokojnosti. V závere neodolal úsmevu Josefa, lebo ho prekotilo ešte viac. Split +11 je už značný, ale v Garáži platia iné kritériá. V MRT ho drží v prvej polovici štartového poľa. Jaroslav zapracoval na trapézových svaloch. Ale chcelo by to kapánek vytiahnuť trochu vpadnutý hrudník, pre prípad, že by niekto vymyslel duatlon kulturistika - maratón. A keby nedajoné niekto vymyslel dvojboj hra na husle - maratón, aj s body bulding chybičkou by bol favoritom č. jedna. eN pozná iba jedného virtuálneho súpera. Karol Petöcz behával maratón bystrejšie, husle hrával v Slovenskej filharmónii. Ale podklady na komparáciu husľovej virtuozity nemáme. Načo aj. Veď huslomierečný dvojboj nikto nevyhlásil. Jan Flídr (3:04 - 12/1.M51) je smeroplatný víťaz 50+1 ročných. Ak od nás niekto očakáva spochybňovanie jeho prvenstva, nedočká sa. Zato sa dočká grafu, ktorý objasní "bratovražedný súboj kladeňákov".
Grafové čiary vedia rozprávať zrozumiteľnejšie, ako les čísel. Chlieb sa zlomil po 35-tom kole pri rozdiele 3:52. Dovtedy Jára Honzovi utekal. Po 46-te kolo náskok Járy zvoľna klesal, aby mu z neho 47-me kolo ukrojilo 76 sekúnd. Asi brušná ToiToi príhoda. Pár kôl pokoj, posledných desať kôl Jan útočil, Chýbalo mu k úspechu 7 sekúnd, alebo 64-té kolo.
Sára Vránová (4:10 - 1./1. VF1), čo bolo pre nás prekvapeNie. Vekový nôž je aj na "holčičky", nie iba na veľké holky. 7-ročnú školáčku ľúbi rovnako, ako 64-ročnú dorastenku a ukrajuje im z času rovnako. Sára sa pridelením vlastného chipu vymanila spod Evženovho jarma. Ukázala, nielen svoje možnosti, ale aj nemožnosť merať RFID technológiou presné časy. Vyriešila za eN otázku, s ktorou si dlho lámal hlavu.
Ale na počítanie kôl a zvládaní tisíchlavých davov, je technológia nenahraditeľný pomocník. Vďaka nej vládol v garážovom karuseli prehľad. Ako každému rozhodcovi, aj RFID-ovi sa dá prejsť cez rozum. Omylom, ako sa stalo Sáre, keď zaletela do šatne. Pri vyletení z nej sa RFID nazdával, že preletela kolo za 20 sekúnd. Iba jej zagratuloval a rekordne rýchle kolo jej samozrejme započítal. Evžen Ge ( 4:10 - 68. / 13.M51 ), vodič Sáry, to postrehol a dal veci do poriadku.
Dá sa to urobiť aj takto, čo ľudské oko kole. Alebo sofistikovanejšie, dať rezervné číslo pod dres a oko odpočíva v pokoji.
Nevieme, prečo má Josef Šochman na hrudi dve čísla. Nemyslíme si, že ide o snahu podvádzať. To by rezervu ukryl lepšie. Ak číta, vysvetlí. ak nečíta, nevysvetlí. Ak číta a nevysvetlí, žily nám to nepotrhá. Zapísal eN 1. 2. 2010
Jožo Ištok (3:31 - 35./5. M51), kerovčík výpravy na ktorej parazitoval eN, to nám žily trhá, lebo Jožo už podal protest. Napriek tomu, že Doba mu držala palce a vyhnala z jeho vekovej kategórie súpera najsúperoviteľného, tento rok muška Slávy v garáži Joža neuštipla. M51 ho vedie na piatom mieste, čo je oproti minulému roku pokles o dve miesta, napriek zlepšeniu času o 5 minút. „To ja už v živote nedám maratón pod 3:30!" kládol si rečnícku otázku po dobehnutí do cieľa. Prišiel čas, odpovedať mu na ňu. Garáž pod 3:30 mohol Jožo utekať určite. Dokonca aj Sláva v M51 ho mohla uštipnúť, keby po štarte dokázal pridržať kone. Nepridržal, pridržala za neho Doba v závere. Jožo riešil počas behu aj inú zásadnú otázku. Zmizol mu z radaru
Tempom blízkym Jožovmu, Gabo eN ušiel. Preto sa mu Jožo nevzďaľoval a preto nechápal, kde Gabo je. Dokonca dospel k záveru, že 85-ka to zabalila. Až keď Jožo Gaba dobehol po 40-tom kole druhýkrát (hádame podľa medzičasov), zistil že stále uteká. eN utekal od štartu za Gabom. Cítil, že je to tempo nerýmujúce sa so stavom a povahou tréNovanosti aj bez POLARneho Švéda, ktorý ukazoval kraviny. To robí, keď je v blízkosti Gabo s jeho POLARom. Až keď Gabo neodolal magnetizmu ToiToi, eN Švéd ukázal korektné číslo 149bpm. Trvalo neudržateľné. Preto, keď ho Gabo prekvapivo rýchlo dobehol, už sa za ním plápolať nepokúšal. Ale ani výrazne nespomaľoval. 147bpm sa mu zdalo akurát, lebo cítil dostatok kyslíku okolo neho. Žiaľ lýtku sa tempo nezdalo a už viete, ako to dopadlo. Aj Gabove tempo po odpútaní sa od eN nebolo kóšér. Keby utekal to, čo pred uchopením ToiToi myšlienky, je pravdepodobné, že by ho držal až do cieľa a dal by to pod 3:40. Ale hlavne za tretiu päťku platil daň. Kde inde, ako na 35-tom km. Split +12:50 nám dáva za pravdu, ale nič dramatické sa neudialo.
Pravidlo NDC nuluje počítadlo náskoku. Až teraz, keď má eN započítaný čas 3:46, vidí, aká je to kravina. Aj keby mu lýtko dovolilo utekať až do cieľa, lepšie ako za 4:20 by nedobehol. eN sa nad tým príležitostne zamyslí.
Grafovým papierom musíme šetriť, nie však u Joža a Gaba. Aby Jozef videl, prečo Gaba nemal na radare a Gabo, kde sa obral o lepší čas, tak ešte jedeN graf. Zapísal eN 5. 2. 2010
Šaňo nebol súčasťou výpravy, v si ktorej vegetoval eN. Je verný železu železnice. V časovej rovine síce za automobilom trochu zaostáva, v ekonomickej má bezkonkurenčne navrch. A keď má v tejto sezóne doprovod zo Žiliny až do Žiliny, niet čo váhať. Z pretekárskeho hľadiska otravné štvrté M61, ale zo zberačského tretí maratón v tomto roku a veselší 555-ty celkovo. Šaňo je pretekár obľubujúci taktiku delovej gule, to znamená úprk po štarte a potom spoliehanie sa na zotrvačnosť a obhajoba úvodnej figúry. V Garáži mu fungovala podobojím. Vybojoval otravné štvrté M61, ale dostal sa Sub4. Spomínaná Šaňova taktika nám spotrebúva haldy grafového papiera, ale na prezidentovi je neprípustné šetriť.
Červený priebeh Šaňovho boja o tretiu figúru M61, bol do 46-teho kola aj s 3-minútovým náskokom na Šaňovej strane. Prvý útok v 46-tom kole odrazil, ale v 50-tom už neodolal, stratil veľký pretekársky motív. Zostal mu veľký 555-kový zberačský a malý zelený pretekársky, boj o honor najlepšieho Žilinčana v Garáži.
Ferova cesta k zbieraniu maratónov je príliš príkra. Zľakol mechanizmy podvedomia. Tie presunuli tehlu z plynového pedála pod pedál. Tehla nevie, čo sa to deje, šetrí energiu. Nedovolí mu zošliapnuť pedál až na podlahu. Garáž bola Ferov 3-tí maratón za 23 dní. Bez toho, by pri čiare 5 min/km vydržal oscilovať oveľa dlhšie a atakoval by čas 3:35 - 3:45. Ale zase by musel prerušiť svoj výskum vplyvu zbierania maratónov na pohybový aparát zberača. Výstupy z praktického výskumu nás zaujímajú oveľa viac, ako Ferov o pár minút lepší čas, ale zase tak, aby sme mu pridelili tak veľký tempografový lajster. Najčinorodejšieho slovenského zberača roka 2010 zachránil iba papier už prideleNý jeho parťákovi Šaňoprezidentovi.
Zamedzíme nedorozumeniu skôr, ako Vás začne vŕtať v hlave, prečo je medzi českými čárkářskými velikánmi elév cechu zberačského. Milič Hlucháň (3:58 - 60./10. M51) č. 83 elévom nepochybne je. To samotné by mu však čestné miesto medzi ikonami nezabezpečilo. Dostal sa tam vďaka nekompromisnému boju proti dopingu. Milič nechodí okolo horúcej kaše ako WADA okolo boja proti dopingu. Nazýva veci pravým menom. Miličova revolučná dogma je najväčším posunom v oblasti športu od čias objavu Teórie rekreačnej relativity. Znie:
Bolo načase vysloviť, čo všetci meNej usilovní tušíme, ale nemáme gule vysloviť to verejne. Povedzte, môže borec s mesačnou kilometrážou Sub100 km súťažiť s jedincami, ktorí namlátia 6 - 10krát viac? Nemôže! Pokiaľ usilovných zo súťaží nevyradí diskvalifikáci minimálne doživotná, nebude v športe spravodlivosti. Bravó Milič. Boj sa začal, treba ho do úspešného konca dotiahnuť. Ale máme podozreNie, že aj Milič si musel trochu zobnúť, keď dal Sub4. Nakoľko ustrážil výkon tesne pod touto hranicou, prepadové dopingové komando do Brna neposielame. Bola by to od nás medvedia služba boju proti dopingu.
RUNDr. Míra Krumer (3:42 - 46./2. M61) č. 58, je autorom spomínanej Teórie rekreačnej relativity, keď objavil a v praxi na vlastnom tele overil kauzálnu závislosť počtom maratónov a regeneráciou maratónca. Čím viac maratónov, o to viac zregenerovaný. Podľa ne Fero Michalička je málo zregenerovaný, lebo behá málo maratónov. Nie ako tvrdí šarlatán eN. Ale Mirek vie regenerovať, aj keď behá menej kúskov, ako v časoch, keď lámal zberačské rekordy. Je v laufe a miesto na bedni je pre neho samozrejmou vecou. Jirko Březina (4:25 - 72./2. M71) č. 20, musí mať tiež vo vedeckých kruhoch nepublikovanú fintu na dlhovekosť. Dobré rady "súperov", aby si už dal s behom mierečným pokoj, ale ani 70-ka ho nezastavili. Behá jeden maratón za druhým v takej kadencii, že počtári 100M+CZE klubu nestíhajú zapisovať, preto Vám nepovieme aktuálne číslo Českého kráľa zberačov. Jiří má eN obdiv, ale rovnaký má
Je možné, že už predbehol Jiřího, je možné, že sa aj ku Šaňovi približuje, ale keď sa ho eN pýta, povie v januári. Akože vtedy povie. Ale nikdy nepovie a keď povie, eN to za chvíľu zabudne. Na Chodbe, ak eN zostane síl na dolovanie, pokúsi sa z Andyho číslo vydolovať. Nebudeme viac rozširovať už aj beztak neuveriteľne dlhú story. Ale eN predpokladá, že je to jeho labutia Garážová etuda, písmeNkami nešetril. Počas písania sa mu núkala nejedna postavička, aby aj urobil obrázok a pohovoril o nej. Bolo by o čom, ale to by sme neskončili nikdy. Posledná postavička o ktorej dáme reč, je
Pokiaľ bol eN v hre a videl Mišov inzerát na batohu, kládol si otázku, či nejaký na návnadu skočí. eN by doprial, aby skočil a Mišo si Lybian Challenge Master Trek 2010 dal medzi absolvované behy do vitríny. Tá prázdna nie je, to znamená, že metóda, lovu sponzorov neúčinná, ako sa domnieva eN, nebude. Zdá sa, že skáču. To by jedeN nepovedal. Pred vyhlasovaním začal hlásateľ čítať sponzorov 3. MIM a trvalo dlho, predlho. Keď skončil a eN by mal aspoň jedného vymenovať, zlyhal by. Takáto účinnosť prezentácie sponzora sa blíži k nule. Za úspešnými bola prázdna žltá stena. Keby tam visel plagát s logami zbytočne čítaných firiem, malo by to dlhší dolet. Pred 3. MIM bol eN vmanipulovaný do ohnivej diskusie Otíka Pachmana s náčelníkom Garáže, ktorý operoval rozpočtom s odhadom 110 bežcov na štarte. eN o tom ihneď zapochyboval, a tipol si okolo 85 hláv. Neuhádol. S virtuálnou Sáry je vo výsledkoch 95 hláv. 5200 Kč chýba. Ale je možné, že to bol rozpočet spichnutý iba pre jedovitého Otakara. Po pretekoch náčelník vyhlásil, že utekať mohlo iba 100 pretekárov. Z toho vyplýva, že vstupné bude o rok 400,- Kč.
Chcieť od Garážmajstra, aby doplácal na naše mierečné radovánky by bolo nepekné. Keď prispejeme, možno zvýši aj na nejaké to písmenko na hluchonemej keramickej "medaile", s najškaredším pajdulákom, akého eN kedy videl. Ale možno bola hluchonemosť mrzkého pajduláka zámer a stretneme sa s ním aj o rok? Sory, stretnete sa. eN sa nestretne. Výstraha z úvodu story
v hlave eN stále svieti.
Strelná zbraň. Konečne! Zastreľme eN, lebo nikdy neskončí. Zapísal eN 7. 2. 2010 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ale
to až o rok. Teraz ju opustiť nemôžeme, lebo musíme zapísať, ako to
videl a počul prvý pretekár v cieli. Tým pretekárom nebol nikto iný,
ako
Daniel
dao Orálek ( 2:32:42 -
1. / 1.M18 ) taký je. Podozrenie, že dao je držiteľ výbornej fazónky, ku ktorému
jedeN dospel po Třebovickom maratóne na snehu, bolo správne. 
Mulugeta
Serbessa ( 2:32:42 - 1.
/ 1.M18 ) je.
Daniel
Kupidlovský (2:36:20 -
3./3.M18) sa silnej dvojke v čele pretekov nezľakol. Srdnato sa snažil držať
si ich na radare.
Radka
Zbiralová (3:22 - 1. /
1.F35) hrá na zábere epizódnu rolu. Hlavnú od Dana dostal Ivo
Domanský, guru
utekania Čiech, Moravy a Slezska. My
nemáme námietky.
Evka
Seidlová ( 3:39 -
2./2.F35 ) má vskutku levie srdce. Nehľadí na vek. Vzdoruje mladým
prepeliciam, ktoré môžu byť dcéry, či vnučky našej naďmame. 
Olga
Pokorná ( 3:51 - 3. /
1.M18 ) tretia dáma v cieli, by až tretia v inej súťaži, ktorú sa eN
obáva vyhlásiť, určite nebola.
Martinku
Němečkovú ( 3:55 -
4. / 3.F35 ), svoju osobnú Anjelku skazy, o kolo. Maťa zareagovala
tak, ako má vo zvyku. "Sveřepě" vzdorovala. Zrýchlila a
predbehla eN. eN nezrýchľoval. Vedel, že Anjelka o chvíľu spomalí.
Vedel aj to, že tesne za chrbtom ma Šaňoprezidenta.
Pripravoval sa prijať jeho tempo.
Pavlínka
Procházková (NDC), na
kiks obrázku uteká s číslom 68, tiež neutekala až do konca. 
Zdenka
Trulíková (4:02 - 6. /
5.F35) je tou dámou, ktorá nahnevaná vstúpila do izby SVK výpravy, aby
vyrieknutím spomínaného titulu veľmi rozosmiala eN. Nesmial sa na
udretom kolene Zdenky, z toho mu bolo smutne, ale ko*ot klonovaný je čarovný
titul.
Jitky Wohlrabovej
(4:01 - 5. / 4. F35 ), ktorá si nerozložila sily tak dobre, ako Zdenka. Náskok
7:30 po 43-ťom kole jej mizol pod, ako sneh vo Vancuveri. Ale nezmizol.
Zdenke chýbalo v cieli na 4-té miesto Jitky 75 sekúnd, čo nie je málo. 
Rostislav
Mikšl ( 3:02 - 9. /
6.M18 ), čerchmant akýsi, sa nám niekam zapatrošil. Na prvom orloji chýbal. 
Milanom
Adamcom (2:48 - 4. /
4.M18), ktorý bol najšpičkovejším bežcom v tretej Garáži. Nik nebehá
cez špičky viac, ako Milan. eN pátral, kde zabudol kompresné
podkolienky. Milan, že v nich nepreteká. Robili mu vraj na chodidlách pľuzgiere.
Regeneračné behy v nich stále behá a nevie si ich vynachváliť. 
Roman
Baláž (2:57 -
5./1.M41) momentálne behá neuveriteľné klady, čo sa objemu týka. Práve
tie ho podržali v hre, po prekopnutom úvode. Po zbytočne rýchlej prvej
desiatke výrazne ubral z tempa a až do cieľa bežal rovnomerne ako
hodinky. 
Martin
Heřmánek ( 2:58 -
6./5.M-18 ) je mladá puška, Roman kope za M40. Martin zaostával na 10 km
za Romanom dve minúty. V priebehu 20-tich km ich dokázal zlikvidovať a na
30-tom km už viedol o 15 sekúnd. 
Radkovi
Uhlířovi ( 2:59 -
7./2.M41 ), triatlonistovi, ktorý ako jediný bežec tretej Garáže dokázal
uhrať negative split. Majstrovi zrýchleného tempa 3. MIM stačilo v
druhej polovici zrýchliť o 36 sekúnd.
Ondřej
Prokop ( 3:31 - 36. /
14.M41 ) bol rovnejší o 21 sekúnd, napriek tomu, že jeho hrboľatejšia čiara prezrádza
školácku chybu, zrýchlenie po 1/2M a aj to, čo po takej chybe nasleduje.
Brzda po 35 km.
Ondrej
Hanzlík (3:01 - 8./3.M41)
mohol byť vlajková loď SVK výpravy, lebo vyhral kategóriu M50. Ale pre
nás nepochopiteľné presunutie 50 ročného medzi 40 ročných ho o
prvenstvo obralo.
Mirek
Kostlivý (
3:26 - 32./3.M51 ) kritizovať odsun novej krvi v M50 určite nebude.
Obsadil vďaka nemu tretie miesto v M51. 
Svatopluk
Sedláček (
3:26 - 32./2.M51 ), ktorý po vzore Dana Kupidlovského zabehol v Garáži
osobák. Po tretíkrát pokoril hranicu 3:30, ktorá je mu osobný Everest a veľmi dlho
si brúsil
zuby, kým ju zdolal. K pátraniu po objektivite prispel do mlyna týmto:
Vekový
nôž posunul Honzu na štvrté miesto v poradí vekom rezanom a v poradí
Na kope je šiesty. Je pred ním naša Evka, čo sme očakávali a
K
čomu je dobré merať časov na tisíciny sekundy, ak rozptyl časov
generovaných dvojicou, pri seba nalepených chipov na jednom štartovom čísle,
je až 4 sekundy?
Ale
to, že nemal v story svoju sekciu s tempografom
Gabo
Kováč (3:46 - 48./6.
M51), ktorý utekal úvod s eN. Toho dobehol Jožo cca okolo 15-teho
kola, ale Gabo s ním vtedy nebežal. Spriadal taktiku na ToiToi stanovisku.
Spriadol také, že po dobehnutí eN frčal ďalej tempom, akým likvidoval
stratu vygenerovanú taktickou prestávkou.
Šaňo
Simon (3:56 - 59./4.
M61), mal v tretej Garáži zdravšiu iskru, ako v druhej, ale o kus menej
zdravú, ako v Garáži prvej.
Fero
Michalička
(3:53 - 54./24. M41) Žilinský honor uhájil. Napriek návratu jeho zelenej náskokovej
čiary v bojovom Šaňovom k nule to bola psia povinnosť.
András
Maczó (4:48 - 76./6.
M61), ktorého nevie tiež nič zastaviť. Má širší mierečný revír,
ako má Jiří. András lozí po celej Európe, ako po sídlisku. Bariéry
fyzické, cestovné, časové, ekonomické, motivačné, ako by pre neho
neplatili. Andyho zberačské číslo sa tiež od nás tiež nedozviete,
lebo ho nepoznáme. 
Michal
Weiss (4:57 - 77./15.
M51). Aj preto, že utekal s ruksakom, ale najmä preto, že nám zrkadlovo
otočil hodnoty a vybehol z hraníc, v ktorých máme naše skúseNosti s hľadaním
sponzorov.
