|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
5. PRIEVIDZSKÁ CHODBA ZŠ Ul. Pavla Dobšinského v Prievidzi, 13. 2. 2010 Ten istý človek nemôže dvakrát utekať ten istý maratón. Príliš hlboká myšlienka na úvod. Presuňme to do plytšej vody.
Závora na 42,195 km nedovoľuje utekať jeden ročník, teda ten istý maratón, viackrát. Miro eN Kriško (4:24:24 - 8./42,2km) utekal Chodbu päťkrát. Ale nikdy to nebol teN, ktorý utekal pred rokom. Bol o pár dní a akcií skúseNejší, o pár minút spomaleNejší a viac, či menej nepripraveNejší, zraneNejší, či solveNtnejší. Štyri roky eN účinkoval, čoby Chodbový hostiteľ. Chodba v roku päť ho zrekvalifikovala na hosťa. Nová kvalifikácia mu sa neveľmi páči. Navyše boľavá noha, že vraj, „Dávam ti hodinu, nanajvýš pol druha." Nečudo, že pod takým tlakom prelomil prikázanie, ktoré sám prikázal a na piatu Chodbu sa vôbec netešil. Hriešnika trest za nerešpektovanie prikázania neminie. Jeho tvrdohlavý beh, za použitia metódy malých krokov, alebo najprv malíček, ruku, až potom celú akciu, bude rozprášeNý do sekcií "Chodbybojnejších". Na ďalší obrázok, úvodný už strhávať nebudeme, nech zabudne. Ale na tempograf,
čoby Majster zrýchleného tempa, nárok má. Nech sa chlapec vytešuje.
Jožove medzičasy napriek tomu máme. Utekal, ako by ho jedna mater mala, s bežcom, ktorého počítač registroval a medzičasy mu zapisoval. Jožo zo začiatku pokorne utekal za "vodičom". eN mu pripomínal, nech sa od najčinorodejšieho zberača Čiech, Moravy a Slezska dobre učí. A pripomínal mu to často, lebo dvojica ho podchvíľou predbiehala. Jožo bol pokorný cca 15km. Potom sa rozhodol pomáhať. Vycítil, pokles tempa, vzal veci do obetavých rúk. Snažil sa z prvej figúry zrýchľovať vodiča, ktorý mal zapnutého automatického pilota. Vedel, že úvod bol zbytočne usilovný, preto po 10km ubral.
„111-ka je krajšia, ako 100-vka," rozlámal na cimpr-campr prvý eN cieľ rozhodca a eN že, „Nedbám."
eN sa nachádzal na poslednej figúre a boľavé lýtko mu tvrdilo, že sa z nej sotva posunie. Má ju garantovanú, nezávisle od toho, koľko km sa bude trápiť.
eN si štvrtý parciálny cieľ osvojil. Prišiel Jožov 20-ty kilometer, v žilách eN stuhla krv. Jožo mu bodro oznámil, že pobeží aspoň 30-ku. Priepasť medzi 1/2M a 30-tym kilometrom si už eN netrúfal preskočiť. „Kuva, len čo som ti to povedal, puestal som vládať," vysvetľoval Jožo eN, prečo nesplnil 30km zámer a stuhnutú krv v žilách eN rozprúdil. Po ukončení behu sa Jožo venoval fotgrafovaniu a povzbudzovaniu. Bez mazania, na ktoré eN tradične zabudol a ktoré mu Jožo podal, by sa na stuhnutý krv mohol aj pozerať. Chodba takéto školácke chyby trestá rádovo prísnejšie, ako vonkajšia klíma. Suchý vzduch vie zmajstrovať slaný šmirgeľ raz-dva. Aj gély, ktoré si eN nechal v taške Jožo neomylne vylovil a podal, a za odmenu mu hulvát jedeN povedal že „Ko*ot", keď ho v dobrej viere po pleci poklepal, že ako pekne beží. LeNže pekne bežiaci bol v stave, že motýľ na pleci vážil aspoň tonu. Podlomil mu boľavé tlsté nôžky tak, že to ledva ustál. Jožo má pevnejšie plecia. Vzal na ne aj povinnosti, ktoré mal na piatej Chodbe plniť zraneNý a nesolveNtný. Preto sa na Chodbu eN netešil. Zapísal eN 14. 2. 2010 A pietny Pochod padlých Chodbových hrdinov znie ďalej.
Chodba nie je Gabova obľúbená trať. Nedarí sa mu na nej tak, ako napríklad v Garáži. Čím to je, čím to je, že Gabo nedospieva pieseň? Z troch Chodbových árií predčasne ukončil dve a tretiu dospieval v nižšej tónine, ako má posadený hlas. Žeby klaustrofóbia?
Keď ho eN uvidel, spokojne popíjať Colu, tušil, že let o chvíľu preruší. Aj sa stalo. Najskôr ale ešte pár kôl utekal. Keď predbiehal eN, prehodili pár viet. Vedel, že má obrovský náskok, ktorý dovolí každé druhé, tretie kolo kráčať, aj tak dobehne pre eN. G Gabo vraj ho to nebaví a nechce sa mu bežať. „To je horšie, ako keď nemôžeš," uznal eN. Ak sa rozpadne motív, zhasne hviezda jasná, niet za čím utekať. V tomto majú zberači výhodu. Akcia udrží motív pokope skoro vždy. Gabo zberač nie je, sadol si do biografu pod svoju 217-ku
a eN posunul parciálny cieľ z 21,3 km na 29,8 km. Ale Gabo mu brnkal na nervy. Ako Fénix vstával z lavičky, pridával k 217-ke ďalšie kolá. eN cieľ kat posunul až na 31,7km plus jedno kolo. eN hľadí na Gabovu tempografovú čiaru. Rozbiehať to na 3:30 je smelé, ale smrtonosný šárkáň by to pre Gaby byť nemal. Nikde, okrem Chodby. Púšťať ho na Chodbe sa ukázalo ako ošemetné. Aby Vás nemýlil prepad tempa po 25km. Je to aj posedením v biografe.
S Gabom a s darcom tretieho eN motívu súvisí pre eN nepochopiteľná príhoda. Tretí parciálny cieľ poskytol eN
Darovanie potrebuje dvoch. Darcu a obdarovaného. Darca Gabo bol, ale obdarovaný chýbal. András bundu nechcel. Láska k starému svetru? Hrdosť, akou vládnu iba Maďarskí chlapci? Nevieme, nechápeme. Bundu našiel eN v triede, kde sa prezliekalo. Bral si veci, až keď všetci odišli. Dal bundu Ondrejovi s tým, že si ju zabudol Gabo, nech mu ju odloží. Vtedy sa dozvedel príbeh, ktorý už poznáte. „Čo je ten Andy ko*ot, prečo ju nechcel? Veď je nová." divil sa eN. „Presne takto sa pýtal Gabo. Vezmi si ju ty," uškŕňal sa Ondrej.
eN nemohol hazardovať s dobrou vôľou Gaba, ako András. Zatrpkne a nikdy nikomu, teda ani nám, nič nedá. Také na svedomí mať nechcel. To si radšej bundu vzal.
eN bojoval, András tiež. Bol to nerovný boj. Nie eN verzus András, ale eN verzus bolesť. eN podľahol presile a Andy mu ušiel. Nebyť parciálnej štvorky na 21,2 km, bol by to zabalil. Ale nebyť Andrása, zabalil by to ešte skôr a nemal by ani bundu. Ako dobre, že András je. Nepovieme Vám, ako dupú Andyho zberačské zajace. Nespýtali sme sa. Keď sa pýtame, dozvieme sa toľko, ako keď sa nepýtame. Do Andrásovej duše možno niekto vidí. eN to nie je, ale vie, že András je istota, ktorá si po akciu v čase skôr Sub5, ako za viac, dobehne. Zapísal eN 15. 2. 2010 Napriek siedmim krížikom na chrbte je Český kráľ zberačov
Boli časy, že sme mávali prehľad o počtoch českých zberačov. Rebrík bol aktualizovaný raz za mesiac. Boli časy, ale sa minuli. Či je rebrík aktualizovaný a my nevieme kde, alebo ho vidieť nemožné nie je, na veci nič nemení. O českých zberačoch vieme toľko, ako o maďarských. Vieme, že aj András, aj Jiří majú vyše 500 akcií. Ale ktorý z nich má viac, to nepovieme, lebo nevieme. Jiří utekal 5-tu Chodbu v drese zo štvrtej edície. eN túto možnosť tiež zvažoval. Obrovská 13-ka, natlačená vpredu i vzadu korešpondovala so štartovým číslom roku päť, ale nakoniec si obliekol MMM dres s číslom 330 a urobil dobre. Súťaž o najkrajší dres by nevyhral rovnako, ako ju nevyhral v drese so štýlovou meNovkou.
Keby bežali Jiří aj eN v rovnakom drese, rozhodoval by šarm manekýnov a ten je na strane "súpera". Našťastie dresy boli rozdielne. eN sa môže vyhovárať na nešikovnosť dizajnéra a šarm manekýna je z obliga.
Grafový papier je na Nástenke ceNná komodita, podliehajúca prísnemu regulovanému režimu spotreby. Niet na svete človeka, ktorému by sme bez váhanie odmotali hektárovú plochu, aby na ňu načarbal gigantickú kresbu. Prezident SZM môže, lebo je prezident.
Vieme, čo je príčinou exponenciálnej regresie (čo to znamená nevieme, ale slovné spojeNie sa nám páči), ktorú Šaňo kreslil od štaru až po 40-ty km? Šaňo rozhodol, že vyhodí z ruksaku pár kilogramov depotného sádla. Na Chodbu prišiel ľahší o 4 kg. To mu dalo krídla. Z kraja letel k cieľu na druhej figúre. Ale "chcela tlstá chudou byť" má svoje úskalia. Telo považuje sádlo za najvzácnejšiu vec. Glykogénu sa zbavuje radšej. Šaňo bol pripravený, ako formula na meraný tréning. Nemal v nádrži mierečné množstvo paliva, ale bežal mierečnú dištanciu. Preto sa tempo prepadlo do tak nebývalej hĺbky, že neuveriteľný náskok pred eN sa mu povážlivo scvrkával.
Šponovanie eN v závere donútilo Šaňa porušiť pravidelnosť tempočiary, blížiacej sa ku vertikále a nám ušetriť kus vzácneho grafového papiera. Chodba bola Šaňova 556/4 akcia. "Chcela tlstá chudou byť" nie je plán vizuálny, ale výkonnostný. Šaňo je zberač, ale aj pretekár. Motanie sa okolo štyroch hodín ho prestalo baviť. Negarantuje umiestnenia, ktoré by ho tešili. Cíti, že môže ešte pár sezón behať maratón blízko 3:30. Šaňo vie, ako na to. Zníženie hmotnosti je jedna podmienka, zvýšenie počtu nabehaný km mimo maratóny druhá. Prvú plniť začal, druhá príde na rad, keď zlezie sneh.
Marián Kalabus, hlavný rozhodca Chodby tvrdí, že vie, odkiaľ vietor fúka. Počkáme na prelomenie šifry. Medzičasy po 5km tiež počítal Marián. Keby sa medzičasy šestky vylúskať nepodarilo, o nič nejde. Nie všetko sa podarí.
Ak sa prepracujeme k jeho medzičasom, budeme sa môcť zamyslieť, kde sa stala chyba. Mirek bežal o 10 min pomalšie, ako pred týždňom na Ostravskom ľade, vyše pol hodinu zaostal za časom z Garáže. Medzičasy máme, potvrdzujú to, čo eN odpozoroval počas behu aj bez nich. Mirek začal tempom, ktoré by mu odobrila Garáž odobrila. Chodbe sa však zdalo príkre, tak z neho postupne uberal. A uberal, až kým ho cieľ nezastavil. Nesnažil sa za každú cenu bežať tak, ako pravdepodobne predpokladal, že pobeží. Ak raz telu tempo nechutí, zbytočné je nútiť ho doň.
Mirek si určite rany vylíže a už v Bratislave sa ukáže v lesku, na aký sme u neho v posledných sezónach zvyknutí. Zapísal eN 15. 2. 2010
Medzičasy RUNDr. Míry boli zahmleNé. Po vzore ostatných sú nad slnko jasné. Posvieťme si na stopu, ktorú na Chodbe zanechal
Raz sa stane, že každý "prievidžan" možnosť utekať mierečnú Chodbu dostane. Sálová atmosféra behu mierečného dokáže aj strhnúť k počiatočnému, trvalo neudržateľnému tempu, aj ostrieľanejších vlkov, ako na prstoch jednej ruky počítajúcich odbehnuté maratóny. Vzhľadom k tomu čiara Lacovho tempa nevykazuje príliš veľkú premotivanosť. Keby osciloval tempom okolo 5:30/km od začiatku, vyhol by sa prepadu v ôsmej päťke a určite by sa priblížil k 4:50 aspoň na toľko, o koľko sa mu podarilo podbehnúť Sub4.
Keď sa eN blížil k 1/2M, Laco mal náskok 5km a začal pociťovať, že sa mu už neuteká tak ľahko, ako dovtedy. „Nemáš "ionťák", sondoval Laco. „Nemám. Môžem Ti dať iba gél", odpovedal eN. „Topiaci sa aj slamky chytá," prijal Laco ponuku. Nikto nikdy nezistí, či darovaná eNergia pomohla Lacovi k Sub4. Tempo čiara si kreslila svoje "dolu brehom" veselo aj po požití. Až zodvihnutie čiary v "krátkej päťke" ho vrátilo do hry o Sub4 a po druhýkrát vyškolil eN, ktorého MMM dres ešte nemal tú česť dobehnúť pred Lacom. Vďaka Lacovi poznáme meteorologické údaje 5. Chodby. Počasie sa naozaj vydarilo. Posúďte sami. Teplota medzi 18°C - 19°C. Vlhkosť vzduchu 33% - 40%. Údaje okluzného a teplého frontu, tlaku vzduchu a rosný bod prístroj, ktorý Laco položil na skrinku pri trati, žiaľ neukazoval.
Beh mierečný je považovaný za symbol vytrvalosti. Napriek existencii disciplín, ktoré sú nepochybne výraznejšie ikony vytrvalosti. Jednou z nich je La Manche. Preplávať tento kultový prieplav chce
V centre diania Chodby bola žiackou rukou napísaná direktíva boja proti chrípke. Otužuj sa! Umývaj si ruky! Jedz veľa vitamínov! Leszek direktívu plní, hoci o nej nevedel. Preplávanie kanálu La Manche si vyžaduje plaveckú zručnosť a vysoký stupeň otužilosti. Leszek otužuje. Na druhý deň po Chodbe si umyl nie iba ruky, ale celého človeka v Žilinskej priehrade. Určite aj nejaký ten vitamín popri tom zjedol. Najprv sa chce kanála dotknúť formou štafety. Majú už zjednaného lodivoda, bez ktorého to nejde. Stojí sa na nich v dlhotrvajúcich radoch. A po dotyku má v pláne singel útok. Leszek je veľmi veselá kopa:
Na rozdiel od Leszeka, eN za sebou plaveckú minulosť má. Dokonca mal pred sebou aj skvelý La Manche cieľ. Ale spolu s dinosaurami mu skvelý cieľ plaveckého "dĺžkotratníka" vyhynul. Pokles bežeckej výkonnosti je u eN dramatický, ale v porovnaním s poklesom plaveckej výkonnosti je to stále dobré. Po 15 sekundách by ho z kanála ťahali rovnako mŕtveho, ako sú dinosaury. Leszek utekal Chodbu štvrtýkrát a to najrýchlejšie. Tri päťky ako podľa grafikonu. Mierne živšia štvrtá, ako býva zvykom, ohlásila blížiace sa spomalenie. Podľa zvyklostí bola najpomalšia ôsma päťka. "Doverské skaly" na horizonte cieľa mu zodvihli padajúcu tempografovú čiaru a zachránili Chodbový PB. Ale nie len vytrvalosťou je Leszek živý. Hneď, ako dorazil po Chodbe a ľadovom kúpeli domov, poslal strohý dôkaz, že je živý a zdravý:
Petr má dlhodobo nastavené mieridlá na 3:30. Tak sa rozbieha a potom sa ukáže. 5. Chodbu rozbehol o trochu rýchlejšie. Automatický pilot ho stlačil dole, Jožo Ištok, parťák s ktorým utekal prvú polovicu, mu "pomohol" hore. Keď prestal Jožo pokúšať, pilot Péťu za trest spomalil viac, ako by ho spomalil bez Joža. Dokonca sa eN marí, že si v závere zo záplavy kôl, o ktoré bol za Petrom, jedno, dve (?) vzal späť. Chodba je sušivejšia, ako iné behy. Petr sa zamýšľal nad faktom, že počas posedenia po behu "chlastal" jeden pohár za druhým a odvodňovací motív spal. Po iných maratónoch býva v strehu oveľa skôr. Oproti minulému roku má najčinorodejší český "křeček" dva kúsky sklz. Chýba mu Berlín TeamMarathon a Ostrava, Memoriál F. Oheru. Berlín je po smrti, nekonal sa. František Ohera je po smrti tiež, preto sa koná memoriál. Petr sa do Ostravy dostavil. Dokonca odštartoval. Po kole si spomenul, že keď je somárovi dobre, ide sa na ľad šmýkať. Neriskoval zranenie a maratón radšej nedokončil. Šaňo reagoval podobne, lebo do ľadovej stopy ani nenastúpil.
Všetky parciálne ciele sme už minuli, ale jeden sme nespomenuli, lebo súvisí s cukríčkami, ktorými kŕmila eN naďmama
Okolo 10-teho km noha bolela tak, že ak nechcel s behom seknúť, musel jedeN užiť. Bolo to kóšér, veď sa jednalo o ibobrufeNum. Užil a nič. Dokonca horšie. mal pocit, že mu ktosi vnútrom lýtka ťahá žeravý drôt. Ostnatý, ako inak. „Evka, ten cukríček už musel niekto cumľať. Vôbec nezaberá," búril sa eN, keď ho Evka predbiehala o ďalšie z nezačítaného počtu kôl. „Počkaj chvíľu. Určite zaberie. A potom si daj ešte jeden," chlácholila nedočkavého pacieNta Evka. „Ale najviac tri!" zamiešal sa do debaty odborník na slovo vzatý, Laco B., lebo je lekárnik. Ako povedali, tak sa stalo. Bolesť nezmizla, ale cukríčky ju vtesnali do znesiteľných rozmerov. Dalo sa aspoň trochu rozbehnúť.
Presne podľa návodu lekárnika užil eN tri cukríčky. Iba vďaka obsluhe občerstvovačky, ktorá ich vyhrabala z Evkinej tašky a na požiadanie mu ich podávala. Keď sme pri občerstvovačke. Minulý ročník bol veľký problém s malým priestorom pred ňou. Ak niekto pri stole zastal, bežecký koridor sa zúžil na šírku iba pre jedného bežca. Veľký problém vyriešil malý posunu stolov do strany. Jednoduchá vec, ktorá sa počas jazdy zle realizuje, lebo nie sú voľné mysliteľské kapacity. Ale vráťme sa ale k Evke. Nebola so svojim výkonom spokojná. Čas sa zdal byť príliš vzdialený od Garážového výkonu. No schválne.
Dva rozdielne prístupy k rozloženiu tempa. Na prvý pohľad jednoznačný dôkaz nevýhodnosti umierneného začiatku a výhodnosti taktiky delovej gule. Problémom sú rozdielne vonkajšie podmienky (u indoor behu sú to vnútorné), ale aj vnútorné podmienky (u indoor ešte vnútornejšie, ako vnútorné). Nevieme dokázať, že s Garážovým úvodom by Evka bežala Chodbu nad štyri hodiny. Ani to, že so začiatkom presne medzi Chodbou a Garážou, by utekala Garáž rýchlejšie. Jednoducho každý maratón je iný, rovnako, ako aktuálne možnosti pretekára. eN mal možnosť vidieť Evku tesne po dobehnutí Garáže a aj Chodby a môže tvrdiť, že v Garáži utekala na doraz, na Chodbe určite nie, lebo ju vpred nehnali súperky, ale iba "súperi". Po odstránení chyby, ktorú robí absolútna optika pri pohľade na výkony trinástich účastníkov Chodby 2010, pomocou relatívnej optiky, zistíme, že jediná dáma v štartovom poli príliš veľa šancí pánom nedala. Nakope - teda v hodnoteNí každého s každým, je s náskokom vyše 15 minút beznádejne prvá. Je Majsterka rovného tempa a nebyť toho, že eN pribrzdila v rozlete boľavá labka, vyhrala by aj MZT. Pravdepodobne Evkine ružové cukríčky umožnili eN utekať mohutnejší negative split, ako dosiahla sama. Chodba bola 193/2-há akcia prezidentky SZM, ktorá sa znenazdajky prirútila za v počte akcií za Milana Furína. Čochvíľa si vymenia siedmu a ôsmu priečku na SZM rebríku. A doťahovať sa na Milana plánuje Evka aj vo svetobežnosti. Má v roku 2010 zopár svetobežných cieľov. O nich si povieme až keď budú aktuálne.
Zatiaľ aktuálnejšie, ako druhá figúra na 5-tej Chodbe nie sú, na pretras ide:
Zatiaľ aktuálnejšie nie sú, ako druhá figúra na 5-tej Chodbe,
Roman sa obul do cvičiek NIKE, skôr veľkých, ako tesných. Vďaka čomu ho bolo veľmi dobre počuť a nebol problém s prataním sa mu z cesty. V úvode eN Romana vystríhal, aby si dal pozor na rýchly úvod, lebo v tom je Chodba veľká huncútka. Po 20-ty kilometer bežal na jednotku s hviezdičkou. Potom sa mu čiara preklopila do doliny, ale ustál to so cťou. Vyrovnanejšie policajné tempo si Chodba nepamätá. S druhou figúrou si Roman nemohol byť istý. Pražák Petr H. ho mal na radare. Dokonca po 30-tke zatrúbil do útoku.
Stiahol náskok Romana bezmála o minútu. Roman je policajt. Má oči na stopkách. Spozoroval, vzal si počas zvyšných 7 km odcudzenú minútu späť a zamedzil zmene pódiového poradia na druhom a treťom mieste.
O prvé miesto sa nehralo. To mal vzhľadom na svoju výkonnosť vopred vyárendované najdomácejší z najdomácejších
Ondrej sa pred štartom netajil tým, že chcel bežať Sub3. Ale ciele bežecké sa s organizačnými v jednom tele a hlave koordinujú zložito. Sú to spojené nádoby. Ak chceš jednu hladinu vyššiu, druhá zákonite klesá. Ondrej robil Chodbu piaty rok. Vie už, ako na to, ale prácu za neho nikto neurobí. Musí ju urobiť sám. Do poslednej chvíle pred štartom pripravoval všetko potrebné, aby počas behu nevznikol problém. Po behu porovnal Garáž a Chodbu, čo sa pocitu pri behu týka. "Nebe a dudy". Garáž dobehol ľahko, bez pocitu únavy. Na Chodbe od začiatku cítil, že behu chýba iskra. Po prvej, zbytočne usilovnej päťke, živil nádej na Sub3 po 20-ty km. Ani potom sa príliš od cieľa nevzdialil, ale jeho splnenie vyžadovalo v závere zrýchliť.
Po 30-tke sa o to pokúsil, ale bolo to preťažké remeslo. V ôsmej päťke pochopil márnosť boja, zhodil ambíciu prelomenie troch hodín z pliec a spomalil oveľa viac, ako musel. V krátkej päťke si našiel náhradná motív a dal to aspoň pod 3:05. Bežecké ciele si musí Ondrej plniť sám. V tom mu eN nedokáže pomôcť. V organizačných mu pomôcť mohol, ale nedokázal ani to. Ondrej mal na pleciach aj to, čo po iné roky eN vládal odniesť sám. Preto sa mu 5. Chodba nie príliš páčila. Ak by mala byť o rok rovnaká, určite ju utekať nebude.
Aj to napriek tomu, že vyhral hlavnú cenu, venovanú Mišom Holíkom. O hodinky s elektronickým kompasom, výškomerom a teplomerom, nemal príliš veľký interes. Neveľmi túžil mať takú vec v osobnom vlastníctve. Má predsa POLARneho priateľa, ktorý má pamäť ako slon, počuje, či eN bije srdce a dobre sa s ním háda. Auriol-ky nedokážú nakresliť takýto graf bpm.
Vlastne ani POLARny Švéd takýto nakresliť nedokáže. Jeho obrázky sa eN nepáčia. Kreslí si ich radšej sám. Švéd poskytuje iba ceNné dáta. Preto je to graf BíPíeN. Pindať na Švéda, že je biedny maliar eN môže, ale nebude. Pri kreslení grafu Švéda podpichol a okamžite bol zmrazený jeho protiútokom. Vraj bubnovať 150 bpm počas behu tesne pod 6 min/km, je oveľa škaredšie, ako Švédske obrázky. Že by mal pravdu? Nechajme to radšej tak. eN rozhodol, že hodinky budú hviezdou tomboly. A upozornil pred štartom pretekárov, že protesty na výsledky losovania sa neprijímajú. Na koho žreb padne, ten si musí hodinky z Chodby odviezť. eN spoliehal na dlhodobo nie príliš dobrú tombolovú formu. Musel by v tom byť čert, aby niekto vytiahol moje číslo, nazdával sa.
Čertovská ruka Marian Kalabus to dokázala. Vytiahla z novučičkého smetného koša lístok s číslom 13! A ešte si robil z eN srandu, že „Myslel som, že bude jeden spokojný a 12 nespokojných. Vidím ale, že je 12 spokojných a jedeN nahnevaný." PoučeNie. Ak chcete niečo vyhrať, nesmiete chcieť vyhrať to. Trochu nezrozumiteľné, ale už sa v tom nemienime patlať. Hlavnú ceNu vyhral, protesty boli vopred zamietnuté. Čo Marián spojil, eN nerozdeľuj. A to napriek tomu, že ho hodinky strašia. Nie ako také, ale ich darca, Mišo Holík.
Hodinky neboli jediný benefit, ktorý si eN z Chodby odniesol. Zjavil sa tam nemeNovaný chlapík, dal eN do dlane 100 € a vysvetlil mu, že jeho zmätkovanie ohľadne ImeloBanky sleduje a nechápe. Vraj mohol peniaze poslať na účet. Neposlal, lebo je mu voľné, ako s nimi nuzák naloží. Sú to vraj peNiaze na prilepšeNie.
Ak to niekto cíti podobne, dá ich tiež. Kto chce zaplatí, kto nechce, nezaplatí. To že čítajú aj tí, čo nezaplatia, nie je na škodu veci. Ide výhradne o dobrovoľnosť. Nepotrebujem, aby niekto vedel, že som peniaze dal. Postačí, ak viem, že som dal," ospravedlnil svoj rozhodne nie malý "vkladk" nemeNovaný chlapík. A aby dokázal, že vie o čom hovorí, o chvíľu priniesol ďalších 50 € od iného čitateľa, ktorý tiež nepotrebuje byť zviditeľneNý. Vklad eN do 5. Chodby bol 0 €. Zisk nebývalo vysoký. Takýto príkro nerovnovážny režim je trvalo neudržateľný. Nemôže fungovať dlho. eN sa už nevie dočkať, kedy ho bude môcť konečne opustiť. eN sa jeho účinkovanie na 5. Chodbe nepáčilo a vôbec sa z neho, ako po iné roky, netešil. Páčila sa mu iba jedna vec. Chodba sa uskutočnila úplne bez záujmu médií. To ho teší. Jediné "masmédium", ktoré Chodbe pristane, je Nástenka. VeNovala jej dostatočný priestor a nesnaží sa robiť zo zábavky starých pánov veľký šport, ani svetovú udalosť. Chodba nie je tovar. Nepotrebuje balamutiť reklamnými fintami verejnosť, aby sa predala. Chodba je iba maratón na najkratšom certifikovanom okruhu na svete. Nič viac, nič meNej. To nám úplne stačí. Zapísal eN 22. 2. 2010 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Na
Chodbovom, 135,7 m dlhom, certifikovanom okruhu ZŠ na Ul. Pavla Dobšinského
v Prievidzi sa konal maratón Hamburgového typu päťkrát.
Jožo
Ištok ( 1:43:47 -
13./21,1km ) bol trinásty bežec do tucta. Pred štartom avizoval, že nebude bežať
mierečnú dávku, čím veľmi potešil eN. Mohol ho vyškrtnúť z časokolomerného
systému a zhlobiť ho iba pre tucet bežcov. Matica 4 x 3 je posledná z optimálnych. 
Jožo
pomáhal s takou chuťou, že na 20-tom kilometri k smrti vystrašil eN.
Komik behu si dával parciálne ciele. Prvý znel 100 kôl, lebo labka
otravovala viac, ako bolo milé. Dal avízo hlavnému rozhodcovi, že nasledujúce
kolo končí, aby mu odmeral čas ručne. Chcel ho mať smeroplatný.
Druhý
parciálny cieľ sa mu pozdával najmä preto, že nebol od 100-vky príliš
ďaleko. O treťom cieli, ktorým prepisoval druhý, dáme reč v sekcii
toho, s kým je spojeNý.
„Jožo
beží iba 1/2M. Bežíš Hamburg. Výsledky sa zoraďujú najprv podľa
kilometrov, až potom podľa času. Pretrp o kolo viac ako je 1/2M a nebudeš
posledný ty, ale Jožo," pošepla uboleNému Ješitnosť,
prekypujúca zdravím. 
Gabo
Kováč (3:00:29 - 11.
/ 31,9) sa v kolektíve jedenástok cíti tak skvele, že nestačila tá, s
ktorou utekal na drese. Vyšpekuloval to tak, že ju má pri mene aj vo výsledkoch.
Piaty
motív pokračovať v behu dal eN práve Gabo. Ale nebola to jednoznačná
ponuka.
András
Maczó ( 4:53:44 - 10.
/ 42,2km ), to je samorast, ktorému do duše málokto vidí. Ani taký znalec ľudských
duší, akým je Gabo. Pohľad na Andyho sveter, v ktorom križuje EÚ a
zbiera akcie, v ňom aktivoval altruistický gén. Do Prievidze flisovú
bundu nemenovanej značky Tiga, čoby dar Andrásovi.
Keď
dobiehal eN 111 kolo, mal šťastie. Dobehol ho András a zrovnal počet
kôl. Boj o poslednú figúru je dobrý motív na neopusteNie stopy. 
Jiří
Březina (4:35:28 -9. /
42,2km), rovnaká mierečná istota, ako Andy. Zo začiatku bol Jirko pre eN
príliš silný "súper". Nadeľoval uboleNému jedno kolo za druhým.
Až
keď priečna noha dovolila beh aspoň imitovať, vydal sa eN na stíhaciu
jazdu. Dobiehanie Jiřího bol eN parciálny cieľ číslo šesť.
Šaňo
Simon (4:19:50 - 7.
/ 42,2km ) nepatrí medzi klaňajúcich sa modle rovného tempa. Ale ani
medzi takých ignorantov, ktorí behajú split +47:34.
Dobiehanie
Šaňa bol posledný eN parciálny cieľ, pred cieľom mierečným. Bolo mu
jasné, že Šaňa dobehnúť nemôže, lebo na Chodbe sa lepšie náskok bráni,
ako skracuje. Pri každom predbiehaní nahodíte súperov zadretý
motor. 
Nie
všetko sa podarí. Na vine nie je TOSHIBA, ale teN, ktorý napísal zlé
makro pre štartové číslo 6. Japonka vzorne zapisovala podľa inštrukcie,
ale eN nie je z jej zápiskov príliš múdry a ani sa nepokúša prísť
veci na kĺb, lebo
RUNDr.
Miroslav Krumer
(4:13:30 - 6./42,2km) si 5. Chodbu medzi vydarené veci najskôr nezaradí. 
eN
nečakal, že bude v závere Míru predbiehať. Predbiehal a aj tým si uľahčil
strastiplnú cestu za akciou 5. Chodby. 
Laco Brezáni
( 3:58:27 - 5./42,2km ) nie je na Chodbe nováčik. Utekal už na nej dve
hodinovky. Nováčikom bol iba na maratóne. Miestenku si vybojoval vďaka
programu Chodba prievidžanom. Ide o víziu Ondreja
H., aby každý bežec
z okresu Prievidza, ktorý prejaví záujem na Chodbe štartovať, túto možnosť
dostal. Nedá sa to urobiť naraz. Miest na trati je konečný počet. Konečný
je i počet záujemcov. 
5.
Chodba nemala v menu ponuke iónový nápoj. Nie, že by na to organizátori
zabudli. Ondrej HypoFit od firmy Kompava zohnal. Balík dorazil až v
pondelok. To už bola Chodba blízkou minulosťou, alebo veľmi vzdialenou
budúcnosťou.
Ale
aj tak prístroj poskytol jedeN parciálny cieľ. Stúpajúca vlhkosť
vzduchu ním bola. Postupne blížila sa k 40-tke. Ak dosiahne 42%, balím.
Nesplniteľný cieľ. Vlhkosť vzduchu sa na mierečnú hodnotu nevyšplhala.
eN hľadal iné ciele. 
Leszek
Naziemiec ( 3:45:43 -
4./42,2km ), Poľská
krv Chodby. Nemá za sebou plaveckú minulosť, ale má pred sebou skvelý cieľ. 
Nič
viac a nič menej. Záhadou pre nás je, ako mohol Leszek vedieť, že po
jeho sekcii bude nasledovať sekcia, ktorej hrdina bude zberačský škrečok:
Petr
Hrček ( 3:37:08 -
3./42,2km ). Petr patrí
do kvarteta Chodbových pionierov. Utekal prvý ročník. Nebyť boľavého
kolena, z čoho vyplynula absencia v tretej edícii, patril by i do kvarteta
"verných". Preto sa kvarteto zmenilo na trio Ondrej, Šaňo, eN.
Evka
Seidlová (3:49:07 - 1.
/ 42,2km ). Videla, že
sa eN od začiatku trápi a že vraj nech vydrží aspoň 1/2M
„1/2M,
alebo 5km, všetko jedno. Akciu zaň nedostanem," zavrhol taký
vzdialený cieľ eN a horúčkovito hľadal bližší.
„Mám
Ibalgin. To ti pomôže," zaznel po chvíli druhý motív Evky. eN ho
zamietol ešte ráznejšie, ako prvý. Lieky nejedáva zo zásady, ale bolesť
je veľký učiteľ. 
A
to tak, že za cukríkovou tetou utekal eN jej posledných 20 kôl. UboleNý
bol veľmi smutný, keď dobehla do cieľa a on musel hľadať iný motív.
Roman
Lukačka (3:34:30 - 2.
/ 42,2km ) sa dostal na Chodbový play list ako náhradník za chorého Mira
Šoreka. Ale samé o
sebe by choroba nestačila. Musela sa uvoľniť jedna z 12-stich časomerných
pozícií. Nad tento počet sme nechceli ísť za žiadnu ceNu. Miesto uvoľnil
Jožo Ištok, tož utekaj Roman, utekaj.
Ondrej
Hanzlík (3:04:48 - 1.
/ 42,2km ). Otázka neznela Kto, ale Za koľko.
