|
||||||||||||||||||||||||||||||
|
4. BOJNICKÉ PARKOVÉ PRETEKY - BOJNICKÝ HAMBURG 1/4 Bojnice, 14. 3. 2010
Zhrdený Maoi najprv urobil z eN zlého meteorológa. Pri čistení trate od blata, ktoré naň nakládla Doba, vyslovil eN víziu, že počas BPP nebude pršať, chodníky budú suché a objaví sa jarné slnko. Nebol príliš ďaleko od pravdy. Pršalo, chodníky boli mokré a slnko sa zjavilo iba na chvíľu až po behu.
Potom zhrdený Maoi brzdil eN počas utekania a presviedčal ho, čo ho nestálo veľa námahy, aby to príliš nepreháňal so strednonamáhavou aktivitou, lebo priberie. Potom nahodil masku charakterného a poradil eN, aby sa utekal domov prezliecť, vrátil sa a dozeral čoby rozhodca, kým sa nenaplnia ambície mierečných bežcov. „Fotokamaráta si tu nechaj. Načo ho vláčiť hore, dole. Ešte ho budeš potrebovať," radil Maoi. Hlupák eN jeho lesť neprekukol a zhltol ju. Až pri vchode do jaskyne ju musel vypľuť, lebo si spomeNul, že kľúče od jaskyne stráži fotokamarát v brašni. Musel utekať neprezlečený späť. Senzory zaznameNali silné rehotavé vibrácie, aj keď sa Maoi sa tváril, ako že on nič. Ale to nie je podstatné. Podstatné bolo utekanie. Zapísal eN 15. 3. 2010 Keď eN pribehol na okruh, postavičky už umenšovali svoje plánované dávky okruhov. Števo navlečený v tradičnej kombinéze pre behajúcich "lyžníkov", bol pre eN ľahko identifikovateľný bežiaci objekt. Ohromne klebetná vec Vám je taký taký trikot. Nič si nenechá iba pre seba. Neúprosne vyhuláka svetu všetky Štefanove kypré telesné tvary. Ale Števo je rovnako neúprosný stratég. Neutekal rýchlo. Dokonca programovo pomalý eN bol o kúsok rýchlejší. Ale iba dočasu. Stratég Števo si ušanoval energiu na záverečný spíd, v ktorom programovo pomalého bravúrne ofúkol. Raz darmo, veľký priaznivec BPP je ešte väčší stratég. Twenty year to go back, v dobe Windows 3.11 a CorelDraw 3, eN počítací stroj nevlastnil. Hĺbal nad kobylkou Lacovej 386-kovej kobylky. Laco lyžníkcku kombinézu nemal, ale lyžnícku dilému pred BPP riešil. Byť bežecom nelyžníkom na okruhu pri Nitre, alebo lyžníkom nebežcom, na zjazdovke vo Fačkovskom sedle. Vyriešil ju tak, ako je eN u Laca zvyknútý. Vlk nažratý, aj koza celá. Ráno utekanie pri Nitre, poobede lyžovanie na Kľaku. Laco odbehol desiatku za 50:50, pod prísnym dohľadom Garmina, aby si potom ešte pridal dva okruhy, v komornejšom tempe vedľa eN. Keď sa dozvedel, prečo eN meškal, vystríhal ho, že "eN, to neděláš dobře s tou nepravidelností, jednou se ti to vymstí." Zapísal eN 16. 3. 2010 Lacove vizionárske predpovede neberie eN na ľahkú váhu. Majú jedeN z najnižších koeficieNtov chybovosti, s akými sa eN stretol. Na rozdiel od eN predsavzatí, ktoré majú chybovosť jednu z najvyšších.
Myslel si aj, že po pár kolách začne špekulovať, že odbehne celú dávku. Ale to iba pred behom. Hneď po odštartovaní túto myšlieNku vyhodil z hlavy tak ďaleko, že ju už nenašiel. Už po 300 metroch sa mu zdalo, že uteká príliš dlho a mierečni vzdialenosť si nedokázal ani predstaviť, nie ju odbehnúť. Ale
na jednu vec nezabudol ani na sekundu. Ondrej vymyslel parkové preteky. Že eN ušla akcia na domácom okruhu je vec nemilá. Milé je, že počas behu na okruhu, ani počas zbytočného utekania domov a späť ho labka bolela skôr vôbec, ako trošku.
Balíčky z Kompavy, ktoré dorazili na Chodbu dva dni po, poslúžili na BPP ako prezeNt pre mierečných bežcov. eN bol šokovaný, Ondrej príjemne prekvapený, že boli traja. A to napriek tomu, že jedeN z nich bol z kola von. Ondrej odmeNil aj rozhodcu, takže ani jedeN neprišiel skrátka. Hneď po behu si dal Jointa a zostal zaskočeNý. Umenšovať ho bola fest tvrdá práca. Skoro si vylámal zuby. Už sa nediví, že "lidi málo hulej".
Peter Jurík ( 2:47 - 6. / 30km) začína defilé postavičiek, naťahujúcich strunky v nohách na Bratislavský maratón. Peter na sebe systematicky pracuje. Pred Košicami utekal v parku 30 km za 2:55:40, v Košiciach ho prekotilo. Pred Bratislavou umenšil 30km na 2:47:59, čo je silný Sub4 argument. Nováčkovskú mierečnú daň má zaplatenú, nabehané čo to má, ak neudrú prvé teplá, prečo nie Sub4 práve v Bratislave? Juro Chrenko ( 2:29 - 5. / 30km) tiež vstúpil bežecky do seba. Šéf AK Baník Prievidza na neho vplýva, lebo neprináša klubu toľko slávy, ako by mohol. Dva týždne pred Bratislavou mu naordinoval 30km v tempe na 3:20 a tým tempom aj šéf AK Ondrej Hanzlík ( 2:29 - 5. / 30km) utekal. Juro ho nasledoval, ale držal si šéfa od tela. Po behu Ondrej nechápal, čo sledoval medzerou 10-20 metrov, ktorú Juro vzorne dodržiaval skoro 20km. Potom ho prepadla nota Močila konope močila. Bola tak neodbytná, že Juro si odskočil z trate a nôtil bez konope nôtil. eN ešte vtedy bežal a zdalo sa mu, že Juro nemá príliš veľa chuti pokračovať v behu. „Daj 20-ku, alebo ešte radšej 1/2M," prisunul eN motivačný schodík pred Jurovu 30-tku. Bonzovať sa nesmie, hlásiť sa to musí. Preto eN pri prvom stretaní upozornil Ondreja na trhlinky v Jurových motivačných reťazcoch. Asi neboli až také vážne, ako sa eN zdalo, alebo Ondrej má výborné lepidlo, Juro 30-ku odbehol. Pomalšie, ako znela direktíva šéfa AK, ale dobehol. Keď udavač stratil udávaného, v závere zrýchlil a na Jura sa nehneval. Keď dobehol, odviezol ho autíčkom domov. Spolu s navrátivším sa eN, ktorý si už kľúč od jaskyne vziať nezabudol. Ak vás napadlo, že Ondrej postavil pred Jura nereálnu úlohu, kopnite to do rozkroku, lebo aj eN si myslí pravý opak. Maratón za 3:20 a aj lepší, v Jurovi je. Len ho dokázať vytiahnuť. Či sa to podarí Bratislave, to sa o chvíľu dozvieme.
Jozef Virčík (4:00 - 3. / 42,2km) prišiel do parku s dobre utajenou ideou utekať maratón. 30 km bežal po boku Petra Juríka, aj napriek tomu, že tempo bolo rýchlejšie, ako bola Jozefova predstava.
Split plus dvadsať minút by prekážkou nebol, keby neposúval Jozefa 18 sekúnd nad 4 hod. V závere Ondrej s eN hučali do Joža ako Niagara, ale boli o 19 sekúnd tichší, ako mali byť. Jožo to cez koleno nelámal. Dobehol v stave úplného vedomia. Keby dobehol schvátený, sekundu nad štyri hodiny, až to by už bol prieser. Jožo tiež mieri do Bratislavy a eN zaujíma, ako sa mu bude dariť. Je to jeho súpera na PD mierečnom rebríku. Snáď nezdvihne latku tak vysoko, že eN z nej stuhne krk. Plastiková, 0,5 l fľaša, sa ako žltá niť tiahne celou story zásluhou Joža. „0,99 €čka. No nekúp to," povedal si a nešetril. Kúpil tri kusy, priniesol na okruh, fotokamarátovi sa žlté butilky páčili, cvak, cvak a bolo. Jožo má prsty aj v bezkačičkovom foto. Keď Jozef prišiel ráno na okruh, už hodnú chvíľu tam operoval
Števo Ševčík (3:33 - 2. / 42,2km). Priniesol so sebou deku, roztiahol si ju v lesíku neďaleko cieľa na zem a vegetoval. Jožo ho zaradil medzi bezdomovcov, akurát sa mu zdalo, že na raňajky v tráve ešte nie je to pravé počasie. Keď zistil svoj omyl, dobre sa na tom so Števom bavili. „Dnes máš zamestnanie, zajtra si pod mostom," posunul Jožo smiech do filozofickej roviny. „O tom Vám môžem urobiť dlhú prednášku," dodal eN a veľmi dobre vedel, o čom hovorí. Táto sekcia patrí Števovi a Števo zabehol 4. BPP prekvapivo dobre. Je o ňom dobre známe, že mu v závere maratónu dramaticky dochádza palivo. Ktovie čo sa, že 14. 3. 2010 tomu tak nebolo.
V závere bežal rýchlejšie, ako víťaz. Pri jednom z prebiehaní popri foršni prestri sa Števo zakričal, že v "bezdomoveckom lesíku" má v termoske čaj, nech si eN naleje. eN to hodil za hlavu, lebo nebol smädný. Ale keď to Števo o chvíľu zopakoval, medzi riadkami prečítal, že nejde ani tak o pitie eN, ale o pitie Števa. - Števo ja čaj nechcem, mám naliať tebe? - Áno. - Bingo, pomyslel si eN, lebo medzi riadkami čítal správne. Aby sme dokázali, že Števo bežal veľmi dobre, pozrime si toto:
Števo je ročník 1951. Takého má vekový nôž v obľube. Náskok štvrť hodiny v poradí vekom rezanom to dokazuje. Súčasťou Števovej piknikovej utkvelej predstavy nebola iba deka, ale hlavne stan. Veľmi ľutoval, že si ho do parku nepriniesol. Vybral si už aj pozemok, kde si ho nabudúce postaví. Keď mu eN skladal poklonu za jeho beh, Števo zaštebotal, že o rok má šesťdesiat rokov. - Kedy, spozornel eN - V auguste. - Urob narodeninový maratón. - Kde? - Buď tu, alebo inde. Ale tu je to bez akýchkoľvek problémov. - Ja dám peniaze, Ty s Ondrejom to urobíte. Ja zoženiem od policajtov veľký stan a postavíme ho sem. - Máme motív, máme stan, máme miesto, hriechom by bolo, maratón neurobiť, pomyslel si eN. Števov 60-kový maratón si založil v hlave do zložky Dôležité, nezabudnúť! Števo sa eN javí pred Bratislavou vo veľmi nádejnom svetle. Mylíme bežeckom. Práve keď ho eN fotokamarátoval, vyliezlo slnko a javí sa vo svetle zbytočne kontrastnom. Ak odolá v Bratislave tlaku utekať začiatok zbytočne rýchlo, odveký rival, Jože Zeleník, to s ním nebude mať ľahké.
Jaro Pavlacký (3:29 - 1. / 42,2km) naznačil v Nástenkovej knihe, že sa zaoberá myšlienkou, do Bojníc prísť. eN sa tým príliš nezaoberal, lebo bol presvedčený rovnako neochvejne, ako o suchých chodníkoch, že Jarino nepríde. Jaro prišiel, videl, zvíťazil. Z okruhu pri Nitre si odviezol tretiu akciu v tomto roku a 158-mu celkom. Jaro trochu doplatil na kamarádšaft s prvým mužom AASR10 rebríka.
A ešte vyfasoval čierny ekologický bod. Predstavte si toto. Dobehol, vzal fľašu z foršne prestri sa, nalial je obsah do seba a fľašu hodil do "bezdomoveckého lesíka", ignorant jeden! Čierny bod veľkosti kakaovej škvrny si za to vyslúžil, napriek tomu, že eN veľmi dobre vie, že Jaro nie je enviromentálny ignorant. Inak by sa sťahovavé vtáctvo nemohlo hrdiť tým, že Jaro na jeho počesť urobil maratón. Jedna Perla sa fakt utekala na počesť sťahovavého vtáctva. Svetové unikum, nazdávame sa. Incident s odvrhnutým plastom bol iba skrat, spôsobený únavou a Jara to tak mrzelo, že si zabudol Kompava benefit v Ondrejovom aute, ktoré ho odviezlo na autobusové nádražie. Nech je Jarovi odpusteNé. Takéto boli 4. Bojnické parkové preteky a zároveň Bojnický Hamburg s dotykom eN. V piatej edícii by už eN rád hral mierečný part. Či sa tak stane, nevie nikto, iba Doba. Zapísal eN 17. 3. 2010 | ||||||||||||||||||||||||||||||
Maoi
v roku 2009 trikrát ohlásil Prievidzské parkové preteky, ktoré sa
paradoxne konali v Bojniciach. Bolo na čase ukončiť túto schyzofréniu.
eN, na návrh Ondreja
Hanzlíka, pohanskú
modlu strhol a dali Bojniciam, čo bojnické je. Nezaobišlo sa to bez
komplikácií.
Pohanský
chlapec niesol detronizáciu ťažko. Škodil, ako len vládal. Zdržal eN
činnosťami, 
Števo
Lehocký ( 1:20 - 9. /
10km) sa vyprofiloval na priaznivca parkových pretekov, ale i Hamburgov ako
takých. 
Laco
Brezáni ( 0:50 - 8. /
10+2km) na sebe nemal kombinézu pre behajúcich "lyžníkov", asi
preto ho eN na prvý nespoznal. A to ho pozná tak dlho, ako sa usiluje prísť
na kobylku počítaciemu stroju. 
Miro
eN Kriško ( 1:19 - 7. /
14,3km) si predsavzal, že odbehne iba toľko kôl, koľko odbehol Laco.
Utekal pomalšie, vo výsledkoch mal byť za Lacom. Doma sa opýtal POLARneho
Švéda, koľko vlastne
odbehol a vyšlo najavo, že 13 kôl. ČerveNý gombík na Švédovi eN zabudol stlačiť
dvakrát po sebe, nie iba raz, ako si myslel, že konal, keď na vôbec gombík
nemyslel. 
Osamelosť
je sviňa. Aj počas behu. Mal tušenie, že ho čaká tristná
12 km dlhá koncovka, ale 30-ku s Petrom odkrútil. 
S
Ondrom utekal cca 20km, v závere platil únavou. Ale nie tak veľkou, aby
nepodbehol 3:30 a nezaradil sa na tretie miesto v mierečných výkonoch v
tomto roku.