5.
ČSOB BRATISLAVA MARATHON, 28. 3. 2010
Výsledky
Dosť
bolo vlády jedného story spisovateľa. Pýta si to diverzifikáciu pier a
difúziu pohľadov. Ponúkame Vám spoluautorstvo na písaní príbehu o 5.
dejstve ČSOB Bratislava marathonu.
Do
súťaže o bezplatný štart na Wachau marathone 19. 9. 2010, ktorý
ponúkol náčelník BM, p. Jozef
Pukalovič,
zľava: Tristan Miller (dáme
reč), Jozef
Pukalovič (ide reč).
foto: Tristan
sa
môže zapojiť každý, kto nám pomôžu pozliepať túto stary.
Stačí pár viet v KNIHE, alebo do mailu. Písať
môže každý. Ľud bežiaci, ako aj ľud očumovací, alebo médiá
sledujúci.
Nepopierame.
Pravidlo je účelové, aby mohol hrať aj silne hravý typ eN.
Téma
beletristickej práce:
Ako som si 5. ČSOB BRATISLAVA MARATHON užil (neužil), čo sa mi páčilo (nepáčilo), čo sa mi
pekné (špatné) prihodilo, čo veľké (malé) sa
podarilo, čo by som zmenil a čo po nechal. |
eN
mal možnosť utekať 5. BM grátis, ale Doba chcela, aby bolo inak. Do
Bratislavy šiel, ale iba očumoval to, kde mu očumovať bolo dovolené.
O servise počas a po behu musíte porozprávať Vy. eN nezažil, mlčí.
Z
Bratislavy odchádzal eN s veľkým otáznikom v hlave. Čo sa prihodilo
jednnému z trojice sloveNských adeptov na Sub2:30?
Vladislav
Lipovský (NDC),
netušil, že jeho mail bude prvá tehla do múru, ktorým chceme
obstavať 5. ČSOB BM. VL pred rokom o Wachau Marathone zháňal informácie.
Keby
žreb padol práve na neho, ako keby ich našiel.
Vladislav
Lipovský
29. marca 2010 16:33
zľava:
Holečko, Lipovský, Ressey, Starodubtsev, Glyva, Pástor,
Kibowen.
foto:
Zdenek
Krchák
Ahoj.
V
krátkosti. Som sklamaný. Za 23 km som nešťastne spadol, vyhodilo ma to z rytmu, ušla mi čelná
skupina. Dovtedy sa mi bežalo super pohodovo.
Ťažko povedať, čo by bolo, keby som to
nezapichol. Možno by som porazil aj Maťa, možno by som vykvecol ako
Imro. Ale jedno viem isto. Bol to sekundový skrat, ktorý sa nemal stať.
Mal som bojovať. Sám sa na seba hnevám, ale nevrátim to a nechcem
už rozoberať.
Môj
tip mi nevyšiel. Asi by nevyšiel ani bez pádu, lebo druhú polovicu by som
asi za 1:13 bežať nedokázal.
Ale 1:16 ... zase to keby nebolo keby.
Zagratuloval som Martinovi, súcitil s Imrom.
Škoda, mohol to byť pekný súboj. Natrénované ešte určite využijem.
Neviem kde, ale využijem. Pripájam Ti aspoň medzičasy po 25 km.
|
Vladislav
Lipovský NDC
|
5km
|
10km
|
15km
|
20km
|
1/2M
|
17:25
|
35:00
|
52:36
|
1:10:20
|
1:28:08
|
17:25
|
17:35
|
17:36
|
17:44
|
17:48
|
3:29
|
3:31
|
3:31
|
3:33
|
3:34
|
|
eN
29. marca 2010 18:04
nešlo mi do hlavy, čo sa stalo, keď mi Pefo povedal, že si to zabalil.
Videl som Ťa na 1/2M a zdalo sa mi, že si neskutočne vegetíš. Kde to
zabalil Janicki? Skús Krakow.
Hi, dík za info
VL
29. marca 2010 20:10
ako som Ti už napísal a Ty si to dokonale pomenoval, naozaj som si
vegetil, síce som sa vždy zašíval v klbku skupiny a veru neraz sa mi chcelo aj zrýchliť, aj keď sa bežalo po
3:30/km.
Janicki pustil skupinu pri menšom zrýchlení na 18 km,
neviem, kedy odstúpil.
Zrýchľovať sa začalo na 23 km, na jednej ostrej zákrute som spadol a dosť nepríjemne
si narazil koleno. Cítil som ho, no podstatnejšie bolo, že mi ušla
skupina a nedokázal som ich dobehnúť, lebo v tom čase zrýchľoval
Keňan a ostatní sa ho snažili držať. Bolo to na moju smolu na výbehu v centre a následnom
zbiehaní
k Michalskej bráne.
Potom prišiel môj skreč.
Bola to sekunda a bola to chyba. Naozaj som bežal v pohode. No skupina mi ušla behom 1 km 100m.
V hlave mi vírilo, že ostanem proti vetru sám. Bola to chyba, môj neskutočný skrat.
Nevieš si predstaviť, ako som sa sám na seba
hneval... celú cestu domov, v noci, dnes v práci.
Klusaním som
to hodil za hlavu. Prišiel som o pár minút slávy a možno o čas pod
2:30. Ale toho roku určite príde. Som si istý. Toľko a už dosť, je to za mnou.
P.S. Krakow určite nie, bežím Michalovce, potom uvidím. |
Jaro
Pavlacký (3:31/3:29
- 133. / 38. M40), naskočil
do vlaku ČSOB BM na poslednú chvíľu, aby si zaknihoval štvrtú akciu v
roku 2010 a 159-tu celkovo.
Jaro
je SZM-ácky Jack Kerouac. Formu písomného prejavu potláča a do popredia
stavia obsah a emóciu. Nedovolíme si štylisticky, ani inak, do toku
Jarinových myšlienok zasiahnuť. Zápisky z Bratislavy uvádzame v pôvodnom
znení a formátovaní. Lúskajte, o čom to je.
jaro
p.
31.3.2010
(00:02)
Chcel by som pochváliť veĺmi dobrú organizáciu Maratónu ČSOB-
mierečného behu v hlavnom górode - city Bratislava,bol som
prekvapený aké množstvo organizátorov a ochotných dobrovolni
kov, aj zdravot.služby bolo skoro na každom km /aby som nezabudol tiež aj na členov Polície. Výborné boli aj všetky občerstvovacie stanice,.mne pomohli hlavne ionťáky a hork.
čokoláda ale aj čaj.. čo sa týka trate tak to je kapitola sama
o sebe,čakal som ovela komplikovanejšiu,táto sa mi zdá rozum
ne ,prakticky navrhnutá -skoro bych povedal ideálna z hladiska
jednoduchosti,orientácie aj príjemná na beh a celkovú exkurziu
/ako povedal môj 15 km-ový spolubežec Lutz z Weimaru/ a je
asi o niečo lahšia ako bola trať Dunajského m. ,ktorá bola tiež
občas veterná ale rovnako zaujímavá,veľkým plusom je skoro
úplné vylúčenie dopravy aut ,tiež samozrejme medajla v cieli a
bežec.tričko /nebudeme ho prať v horúcej v. vraj púšťa O.K.
Vidno že pri určení trasy boli asi aj dobrí konzultanti - ešte aktívni
pretekári - L.Findl a A.Berešová aspol. Nabudúci ročník preto rád
prídem zase ak budem ešte hore koncom a trochu fit, nedajoné
ako spiderman-P.Pavuk kt.laboroval v zime kvôli nemoci,ale ghlav
ne aby nohy obyčajné-eNlabky obe fungovali,lebo so rukou v
sadre sa dá ešte utekať.,ale s n....asi nye. ˇČo sa týka speedových časov kenanov v cíli, par minut nie je podstatných
či je 2:17 al 2:27 hlavne že bola velká účasť z mnohých štátov,
dokonc a z Brazílie a Canady apríjemná atmosféra aj chutná syr.
nátierka s chlebom a mineralka plus pivo.,tak aj keď to dám za
5:02 -5:03 ako posledný účastník nedelného 5.ročníka,al.mierečný
višegrad.cestovatel A.Maczó z Pešti, prípadne sa možem otestovat
na 21 km ,čo nie je tiež malá porcia,keď sa ide prirýchlo,dá sa skolabovat aj na Devíne /12,3 kil/ keď sa ponekud viac oteplí,
ako napr.v Rajci ,Senici . hádam sa zhodneme s atómfyzikom
M.Vagom a eNom že lepšie vyhrat pretek časom za 2:30 či 4:OO
s dovol.prostriedkami férovo ako s nedovol .práškami,či
skratkami za 2:01 h,čo sa s odstupom času pár let za kvalitný čas
nebude môct považovat, ak by sa niečo dokázalo,takže lepšie
za oplatí bojovať v duchu fair play ! čo je myslím aj v prípade
Haileho G.kt.dostal bežec .danosti do vienka od prírody .. Takže
dovi o rok opat na štarte ,prajem bežcom hodne zdravia a pohody.
- a príjemné sviatky aj J.Sedláčkovi z Boleráza a M.Orthovi ,kt.
si v BA zabehol tuším"osobák" a T.Vaňovi z Chrabrian . Howgh
p.s . ak niekto náhodou videl na trase prezentácia - šatňa v UK
hnedú peňaženku može to oznámiť na mojej adrese/občian
sky pr. alebo tu v knihe na 42 195.sk.peníze si može nechať
,stačia mi len dokumenty - nemusel by som vybavovať nové.
Vopred díky za ochotu, zatial dovi ! Čaute
jaro
p.
31.3.2010
(00:02)
Ešte
návrh na príp. zvýšenie účast na budúcom ročníku maratónu v Bla-ve pre organizátora: štartovné by sa mohlo stanovit kto chce tričko a metál v cíli - do 25 e a kto chce štartovat bez nároku na
tričko max ..cena: 15 e na osobu na 6.ročníka ,pomohlo by to motivovat tých čo behajú večšie množstvo pretekov, maju vačšie náklady na cestovanie do roka a ,.majú malé príjmy finančné - nechávam na uváženie org.štábu ČSOB.,štartovné by mohlo ostat na jednakej sume až do termínu 1 týždeň pred štartom,čo by možno nabudilo ďalších adeptov aj z vých.Európy ,Afriky aď. štátov. |
Zapísali
kolektív eNd
eN, 30.3.2010
Petr
Kaňovský (3:51/3:50
- 219. / 106. M18) sa nezapojil do mlčiacej, nepíšucej valnej hromady,
ktorá na výzvu eN, aby sa zapojili do písania story kadí, ako na placatý
kameň.
Petr
Kaňovský 31.3.2010 (07:18)
S ohledem na své aktuální možnosti jsem velmi
spokojen. Chtěl jsem se přihlásit na pulmaraton, který jsem dosud nikdy závodně neběžel (i když už jsem běžel 6 maratonů), ale rozhodl jsem se udělat experiment a zaběhnout dva závody v jednom.
Strategii jsem tedy přizpůsobil optimalizaci výkonu na pulmaraton a druhou půlku maratonu bral jako bonus s předem plánovaným výrazným zpomalením.
Výsledkem je nejenom osobák na pulmaraton (real 1:42:56), ale i na maraton (real 3:50:32, oproti Ostravě lepší o 5:34) a navíc dostatek dat pro regresní analýzu, ze které lze odhadnout potenciál pro případné další maratonské závody
(příště mohu zkusit rovnoměrné tempo s cílovým časem cca.
3:40).
Petr
Kaňovský
1.4.2010 (06:50)
Posílám ještě mezičasy do grafu pro eN
(RealTime):
0:25:15/0:49:06/
1:13:04/1:37:37/2:04:18/2:34:29/3:06:28/ 3:37:21/ 3:50:32
Křivka grafu není pro maraton příliš obvyklá.
Souvisí to s uvedeným plánem i způsobem jeho realizace..
|
Veselá
kopa je ten matematik Petr. Ale 1. apríla 2010 sa prepočítal.
Nemienime
plytvať Nástenkovým grafovým papierom, na experimenty zo série "foukat
doutníkový dým do výlevky umyvadla, či z toho náhodou nevznikne
zlato". Útok na "rekordy" v medzičase maratónu "s předem
plánovaným zpomalením" si Nástenkovú PR nezaslúži. Zapísali
kolektív eNd
eN, 30.3.2010
Peter
Benča ( 3:40/3:39
- 169. / 50. M40 ), známejší vďaka aliasu Pedro
Bábovkin, si za
samonosný príbeh graf zaslúži. Ak pošle medzičasy, bude ho mať.
Peter
Benča 1. apríl 2010 13:18
Vlajka vzhůru
do cieľa letí. Foto: T.O. Pohoda
Ahoj bežeckí kamaráti.
Aspoň krátko. Pre mňa bol do poslednej chvíle môj domáci maratón v Bratislave veľkou neznámou. Od Vianoc sa na mojom tele vystriedali dve choroby, ktoré som vyháňal kombináciou niekoľkých antibiotík, takže som sa prihlásil až na poslednú chvíľu za 40 eurášov.
Na štarte som veru premýšľal, že cieľová medaila bude dnes ťažko vykúpená. V štartovom chumli som ľahko vyhľadal ceduľku s vodičom na 3:30 neďaleko odo mňa, predral som sa k nemu, nie že by som chcel na ten čas bežať, ale aby som mu podal ruku s otázkou,
-
Ty si Benča? Ahoj, aj ja som Benča.
Zrejme budeme mať spoločné
korene. Môj prastarý otec pochádzal z Hámrov pri Žarnovici. Popriali sme si všetko dobré. Obdivujem odvahu menovca Ivana, zobrať úlohu vodiča vo svojom druhom maratónskom štarte. Zhostil sa jej úspešne.
Potom som sa predral naspäť k manželke, dali sme si obligátny predsmrtný bozk na rozlúčku a vyštartovali.
Začal som s rešpektom, to znamená pomaly. Ivanova ceduľka s 3:30 sa mi vzdialila do nedohľadna už pri „zapaľovači“ VÚB. Na rovinke za mostom SNP, asi na
8-mom km, ma dobehli chlapci s tielkami 3:45. To ma zobudilo. Ak sa budem takto flákať, dobehne ma aj manželka a tú síce rád vidím, ale už som ju počas behu stretať nechcel.
Zavesil som sa teda za tri
a trištvrťkárov, ktorí ma v nudnej Petržke dostali do tempa. Na hrádzi som sa aj od nich odpútal, pretože sme sa blížili k polke a medzi mnohými chrčiacimi polmaratóncami cítil som sa ako
superman. Bol som hrdý na svoje modré číslo a zvyšoval som tempo.
Napriek tomu ma pri múzeu, teda tesne pred
"obrátkou", predbehol Peťo Dolák, na ktorého sa vrhol šialený fanúšik z radov divákov.
Zabalený v alobalovej izolácii, asi dvesto metrov bežal s ním a reval
mu povzbudzujúce výkriky priamo do ucha. Našťastie sa vyčerpal a tesne pred Štúrovcami to vzdal. Peťo sa tak
naľakal, že som ho už viac nevidel. "Onévie" kadiaľ od strachu bežal,
vo výsledkovej listine sa nenachádza.
V druhom kole som mal jediné želanie, aby ma tri
a trišťoví nedobehli. Hoci som sa na ufúkanej hrádzi zmenil zo supermana na chrčiaceho astmatika, podarilo sa mi to.
Pred cieľom mi kamarát Jerry z našej T.O. Pohoda (trampská
osada) vrazil do ruky osadnú vlajku, pripevnenú na lyžiarskej paličke.
S ňou som za výdatného povzbudzovania kamarátov Krčmárovcov šťastne
prebehol cieľom v čistom čase 3:39:31.
Takže
nakoniec, po obavách, veľká spokojnosť.
PEDRO Bábovkin, T.O. Pohoda Bratislava
|
Pedro
nezachytil medzičas na 5km. Vypočítali sme ho spriemerovaním medzičasu
na 10km. Ostatné medzičasy sedia ako sokol na javori.
Peter
Benča -
1/2M 1:49:11, split +1:09
|
5km
|
10km
|
15km
|
20km
|
25km
|
30km
|
35km
|
40km
|
42195
|
0:26:43
|
0:53:26
|
1:17:56
|
1:43:32
|
2:09:56
|
2:35:00
|
3:00:38
|
3:28:17
|
3:39:31
|
26:43
|
26:43
|
24:30
|
25:36
|
26:24
|
25:04
|
25:38
|
27:39
|
11:14
|
5:21
|
5:21
|
4:54
|
5:07
|
5:17
|
5:01
|
5:08
|
5:32
|
5:07
|
Nie
šialený fanúšik, ale ôsma päťka Petra Benču dohnala Petra Doláka k
radosti v cieli.
Marian
Haluza (
3:29/3:28
- 125. / 2. M60 ) dokázal, že svet na Nástenke je veľmi malý. Vďaka
nemu sa môžeme pozrieť do tváre menovcovi Pedra Bábovkina, Petrovo
Benčovi.
Marian
dokázal husársky kúsok. Guľu na nohe s cajchom 3:30, dokázal dopraviť
do cieľa na druhej figúre. Viac si o tom povieme v sekcii SZM. Teraz
odovzdávame slovo Marianovi.
Marian Haluza
1.4.2010 (21:15)
Udavači
3:30 zľava: Peter Benča, Marian Haluza. Foto: eN
Ahoj.
O
maratóne v Blave sa napísalo a povedalo veľa pekného. Súhlasím.
Bol to fakt pekný zážitok. Do ďalšieho ročníka by som organizátorom
odporučil niekoľko opatrení, prvé zásadné. Navrhujem
-
odštartovať štafety v druhej polovici maratónu. To umožní
organizátorovi sústrediť sa na maratóncov a polmaratoncov.
Nebude preplnený priestor na štarte a zhustí a oživí to
preriednuté bežecké rady maratóncov v druhom kole.
-
Odovzdávky štafiet. Predpokladám, že počty štafiet budú
rásť. V priestoroch odovzdáviek treba maratóncov smerovať na
pravú polovicu cesty, štafety do ľavej. Zvýši to prehľad a
maratónci sa nebudú musieť preplietať koridorom, vytvoreným bežcami čakajúcimi na
odovzdávku. Stačí pred odovzdávkou terčík s usmernením.
-
Opäť označiť vodičov balónikom. Je to prehľadnejšie i keď
pre vodičov menej pohodlné,
-
posilniť dopravu na odvoz bežcov po odbehnutí 2. a 3. úseku.
Jeden autobus bol málo.
-
neprepravovať autobusom bežcov z prvého úseku. Presúvať
sa môžu pešo.
-
Umiestniť viac prenosných WC (už od 8,00 hod.) k šatni.
-
Posilniť obsluhu na občerstvovačke po 10 km. Nasmeroval som skupinu bežcov 3:30 k stolom,
ale boli prázdne. Obsluha v tej dobe nestíhala nalievať ionty do pohárov.
Postačí viac ľudí v čase 40 - 60 minút po štarte. Vtedy je
najväčší nápor bežcov.
Verím, že
moje pripomienky sú konštruktívne. Ak sa zrealizujú, určite budú prínosom pre budúcnosť
tohto podujatia.
Prajem všetkým
príjemné sviatky pri behu i šibačke.
|
Zapísali
kolektív eNd
eN, 1. 4. 2010
Ivan
Benča (3:29/3:28
- 126. / 65. M18) ponúka iný pohľad na prácu udavačov 3:30. 5.
ČSOB-éčková mozaika začína naberať obrysy. Neprestávajte! Píšte
viacej beletrie.
Ivan
Benča
2. apríla 2010
12:47
zľava:
Ivan Benča, ...a staré tváre nahradia mladé. Tak riekol: Zdenek
Krchák
ČSOB-maratón
ma prekvapil
jeho veľkosťou a perfektnou organizáciou.
Veľmi som sa na tento maratón tešil.
Aj preto, že som bol plný očakávania, ako zvládnem úlohu vodiča.
Pár dní pred štartom som nevedel, či pobežím na 3:45 z Jožkom Mecelem, alebo na 3:30 z Mariánom
Haluzom. Nakoniec vyhrala druhá alternatíva a ja som nastúpil na štart ako vodič na čas 3:30:00.
Poviem Vám, bolo mi všelijako.
Ja, bažant maratónskeho behu, po boku takých skúsených maratóncoch, akými boli ostatní vodiči a jedna vodička. :)
Ale zároveň mi bolo cťou a
tešil som sa z ponúknutej príležitosti. Na štarte som cítil nervozitu a zároveň zodpovednosť. Príjemné bolo, keď ma oslovil môj menovec Peter Benča z ktorým sme sa stretli prvýkrát a poprial mi
veľa šťastia. Škoda že sme sa už potom v cieli nevideli, ale nevadí, na ďalšej akcii napravíme.
Po odštartovaní
trvalo 42 sekúnd, kým sme prišli na štartovú čiaru. Rozbeh bol pomalý, ale v takom dave sa inak ani nedá. Prvé 3km boli asi najťažšie, lebo bežať z
tabuľkou v ruke, keď navyše fúka vietor, nie je žiadna sranda. Ale štvrťhodinka ubehla a
tabuľky leteli z rúk mimo trať.
Nám sa bežalo lepšie, ale neboli sme už
tak dobre viditeľní, takže pre bežcov čo, chceli bežať s nami, to bolo
o trochu ťažšie.
V prvom kole sme držali tempo
podľa plánu, ale zdržanie na štarte spôsobilo, že sme mali na
21,1 km menšiu stratu. Preto sme trošku zrýchlili, aby sme mali trošku viac času na občerstvovačkách,
kde sme vždy nejaké sekundy stratili.
V druhom kole už nebol problém z nedostatkom iontov a
vody. Na trati bolo menej pretekárov, takže dobrovoľníci stíhali v pohode.
Po
35 km sa bežalo v pohode, ale potom už bol vietor citeľný a robil problémy každému. Naša skupinka sa
preto trochu zmenšila.
Niektorý sa prepadli dozadu,
niektorí s blížiacim sa cieľom naopak zvýšili tempo.
Po poslednej občerstvovačke nás ostalo
iba pár. Vo finiši sme ešte posledných dvoch bežcov popohnali dopredu a my sme s Mariánom ostali sami a tak sme aj
dobehli v čase čas 3:29:03. Mariánovi tento čas priniesol pekné pódiové
umiestnenie v M60.
Gratulujem mu dodatočne k umiestneniu, pretože v Bratislave som to nestihol. Potešilo ma aj tretie miesto Janka Hazuchu, ktorý s nami bežal, no v závere sme sa mu trošku vzdialili, čo ma mrzí.
Ale inak som spokojný ako to dopadlo. Bežalo sa mi v pohode a vychutnal som si atmosféru maratónu.
Organizátorom gratulujem a zároveň ďakujem za pekne strávený víkend.
Ďakujem taktiež všetkým dobrovoľníkom, ktorí pomohli BM
zaradiť sa k výborne zorganizovaným mestským maratónom.
Už teraz sa teším na ďalší ročník.
Ivan Benča
|
Ivan
poskytol medzičasy, eN ich hodil do stroja, aby uvidel prekvapivú čiaru,
o ktorej si pomyslel, ale to povie neskôr.
Ivan
Benča -
1/2M 1:45:03, split -1:43
|
5km
|
10km
|
15km
|
20km
|
25km
|
30km
|
35km
|
40km
|
42195
|
0:24:51
|
0:49:13
|
1:13:46
|
1:38:34
|
2:02:25
|
2:26:05
|
2:49:53
|
3:14:26
|
3:28:23
|
0:25:12
|
0:24:22
|
0:24:33
|
0:24:48
|
0:23:51
|
0:23:40
|
0:23:48
|
0:24:33
|
0:13:57
|
05:02
|
04:52
|
04:55
|
04:58
|
04:46
|
04:44
|
04:46
|
04:55
|
06:21
|
Ivan Benca
4. apríla 2010 15:09
Rozmýšlal
som prečo mi to tak vyšlo pri tých mojich medzičasoch,
pretože ten záver sme určite až tak pomalý nemali.
Mal som
Garminky, ktoré som stlačil hneď po odštartovaní. Méty na medzičasoch som mal
posunuté o 200m v prvom kole, takže mne ukázalo úsek 5km vždy skôr.
No a konečná vzdialenosť mi vyšla až 42700.Takže ten záver vznikol asi z tejto nepresnosti...myslím
Ivan Benča
|
Tak
to končí, keď do vecí správne odmeraný "kecá" pochybný
merač.
Mišo
Holík (
1:57:56
- 716. / 51. M50 ) je silne svetobežný typ. Ale BM si po návrate z USA,
konkrétne z LA, ujsť nenechal.
eN je silne domasedný typ. Preto vyzýval
Miša, aby komparoval. Mišo
nechápal, kam eN mieri. Niečo do Knihy zapísal, ale či už pochopil, to
vie iba bratislavský vietor.
Michal Holík
2.4.2010 (07:24)
Mišova modrá je
vskutku dobrá. Foto:
eN
Marián myslím
(to
ako Marian Haluza, 05-ka),
že si to vystihol. Verím a dokonca osobne navštívim v inej veci Jožka Pukaloviča a dám mu do pozornosti tieto návrhy.
Bežal som prvý ročník a vtedy som sa hanbil, že žijem v Bratislave i keď sa považujem za Žilinčana.
Vtedy to z viacerých strán a vrátane mojej, JP "schytal" aj s úrokmi.
Našťastie ďalšie ročníky boli najlepšou odpoveďou, že sa to skutočne stáva výborným maratónom. Len jeden poznatok po 1. ročníku vtedy TBC (tuberáckeho) maratónu.
Bežal som o rok v
Linzi. To bolo tesne po 2. TBCM a kdesi okolo 15 km som rozprával s mne neznámym Rakúšanom. Keď zistil, že som z BA, tak mi povedal, že počul, že bratislavský je veľmi zlý, takže ono sa to šírilo.
Tohto roku bolo
v Bratislave veľa Rakúšanov a už mi nebolo hanbou bežať doma
polmaratón ... Howgh !
|
Palo
? (?)
bol prvý, kto sa na adresu 5. ČSOB BM vyjadril. Bolo by to nespravodlivé,
nezaradiť ho do hry o Wachau Marathon. Palo dodaj priezvisko, nech môžeme
otázniky vygumovať.
palo
28.3.2010 (17:42)
Bratislavskemu maratonu niet co vytknut. Ten chlieb s pomazankou bol dobry napad. Akurat som vypral maratonske tricko a to pusta farbu z bielej mam ruzovu. Perte v studenej vode.
|
Chlieb
s masťou a cibuľou, ktorým obdarúvajú organizátori pretekárov v Žiline
a na Furči, považuje eN za silný prejav slovanskej pohostinnosti. Rovnako
by to vnímal aj v Bratislave, keby bol býval utekal a povedal by, že široká
slovanská duša. Andrej
Jacko (4:07/4:06 -
304./63. M50) veľmi širokú dušu má. Na vlastnej koži sa o tom presvedčil
jedeN, ktorého príspevok čoskoro zverejníme. Andrej bratislavský chlebík
vnímal inak.
AJA
28.3.2010 (18:44)
a
hlavne to bol lacný nápad. Lebo kopa ľudí takéto dačo nemusí,
vrátane mňa.
|
Takto
si to predstavujeme. Lavína pochvál, aj keď je namieste, nesmie umlčať
opačný názor. Pocty a pochvaly menia mravy. Ale málokedy k lepšiemu.
Konštruktívna kritika má väčší potenciál posúvať veci vpred.
Peter
Tichý (hosť)
priniesol eN na 42-hý kilometer, kde stál eN s dvojicou fotokamarátov s
obmedzenou pamäťovou kapacitou. U
Pefa i eN je pamäťová kapacita lepšia, akurát predstavivosť krívala. Obaja
si pamätajú, že dávno, či nedávno vedeli utekať, ako chlapci na prvých
figúrach 5. ČSOB BM, ale že by to mali predviesť tu a teraz, to si už
predstaviť nedokázali.
Pefo
3. 4. 2010 (03:43)
V
roku 2009, aj v roku 2010 za ohradou. Akurát v prehodených úlohách.
Foto:
ultrabeh.sk
K priebehu pretekov:
Nedá mi, aby som aj ja nepripojil pár slov k BA maratónu.
Predovšetkým chcem poďakovať Jožkovi Pukalovičovi za pozvanie, z ktorého som sa žiaľ niekedy v januári, keď som videl, že sa kvalitne pripraviť nestihnem, musel ospravedlniť. Nakoniec to nebolo nielenže kvalitne, ale "vďaka" stále boľavému pravému trieslu vôbec.
Som však rád, že som bol minulý víkend okrem chodeckých Dudiniec, kde ma
zaujímal hlavne môj mladý, aj v Bratislave.
Budem úprimný.
Bez pozvánky od organizátorov na sobotňajšie vyhodnotenie Slovenského pohára v maratóne
2009, na ktoré som cestoval hneď po dôjdení víťaza Dudinskej
50tky, by som v BA určite nebol.
Samozrejme, keď už som v BA bol v sobotu, nedalo mi, aby som neostal pozrieť si aj nedeľňajší maratón.
Prvýkrát som mal možnosť vidieť bežcov (za normálnych okolností) aj mimo "môjho zorného uhla" a musím priznať, že to bolo napriek tomu, že mám za sebou všeličo, veľmi inšpirujúce...
Klobúk dole pred všetkými, ktorí dokončili celý maratón, ale aj pred tými, ktorí odbehli
polovicu.... Momentálne si neviem totiž predstaviť ani to......
Na všetkom sa mi však páči hlavne, aký smer podujatiu organizátori dali - či si pred štartom 2:10 alebo 4:00, všetko
jedno....
Preto verím , že pokiaľ budem mať dve nohy, na BA maratón, hoci aj
1/2M, rád prídem...
|
Aké
karty doba rozdá, s takými treba hrať. V prvej štvrtine roka Pefovi
karta nelepí, vlajková loď SZM nedobíja slávu, ale isto sa to zmení.
Peter
Dolák (3:38/detto -
158. / 30. M50 ), extravagantným pripnutím chippu, spôsobil problémy
rozhodcom, aj eN. To mu nestačilo a pridal ešte jedeN problém, ako
bonus.
Za
problémovosť PD-ovi odnímame 11-ku, ktorá mu podľa matematiky patrí.
Apage matematika, keď je eN nas*atý tak, že mu mäkne srdce. Nebyť toho,
PD by vyfasoval direk 13-kou.
Peter
Dolák
28.3.2010 (17:42)
Peter
Dolák (584) Foto: eN fotokamarát
5.
ČSOB BM ma prekvapil
ľudským prístupom, atmosférou a fungujúcou spätnou väzbou
medzi bežcami a organizátorom, ktorý mal oči všade. Dokázal flexibilne riešiť
rôzne detaily. Nepovažoval nič za nepodstatné.
Ľudský
faktor často pri podobných podujatiach absentuje. Chladnokrvný, dravý
až cynický biznis, ktorý hráva prím, podľa mňa v Bratislave bežci
nepocítili.
Centrum
BM je z Rače na dosah ruky. Pri predštartových rituáloch
až meditačného charakteru, ktoré si dobre zabehnutý maratón a behy nad 30km vyžadujú,
aby sa človek na trati totálne nezhumploval, som sa doma až príliš motkal. S
hrôzou som zistil, že čas hrá proti mne. Hodiny ukazovali šokujúcich 9:45!
-
Bože môj, veď to už hádam ani nestihnem!?!
V
trenírkach a tielku na ultratenkom termotričku, nasadzujúc šiltovku a
po operácii, kvôli stále senzibilnému oku prepotrebné okuliare, som sa
rozbehol k autu.
Z
poštovej schránky som vyrval papiere, čip, číslo a iné
artefakty zo včerajšej prezentácie, ktoré mi tam vhodil kamaš a skočil za volant.
Vedel
som, že v blízkosti štartu nezaparkujem. Strihol som to rovno na Palisády,
odkiaľ je to k štartu cca 1km, ale aj trošku z kopca.
Na hodinkách auta svietilo 9:55.
Pripínajúc si číslo som vyskočil z auta a rozbehol sa k štartu,
už sústredený na zahrievacie tempo a vraviac si, „Peťo kľud".
Veľmi
ľahkú ľadvinku, s kúskom toaletného papiera, gélom s rýchlymi cukrami, ampulkou magnézia a
kľúčmi, som si našťastie nezabudol pricviknúť pod gumu trenírok, aby nehopsala a nevyrobila na
pupku chrastu.
Asi
X minút skôr to chcelo z domu vyraziť.
„Dnes bežím 43km, nie 42," vravím
si, keď ma predbehol, tempom hádam pod 3min/km, iný oneskorenec s igelitkou v ruke. Kričím naň,
„Asi trošku meškáme." Niečo zachrčal a pokračoval v predštartovom finiši.
Ľudia
nerozumeli, aké preteky na pešej zóne dvaja podivíni s číslami predvádzajú.
Zrejme dáka súbežná akcia, čítam v
udivených očiach. Jeden panika, druhý sústredený, priam v stave alfa.
Naozaj
som sa snažil napasovať do akejsi
alfa polohy. Iba východné kvázi zen praktiky ma dnes uchránia od
trápenia sa na trati.
Nabehaných kilometrov mám tuto jar
zúfalo málo. Hádam do 60km by sa to pomestilo.
Dúfal som
však, že ma zachráni veľa km na bežkách v zime a 750km v priebehu šiestich dní (dva týždne pred
BM), na
cestnom bajku, po
kopcovitých cestách a so skupinou rovnakých bláznov.
Dodám, že tých spomínaných bežeckých 60km som absolvoval
každé ráno po cca 10km, pred cyklistickou etapou, aby si nohy
spomenuli, čo to vlastne ten beh je.
„Týždeň
výškových " regeneračných" prác po kondičných kvapkách, hádam pred
maratónom postačí na oddych," premýšľam. Na dôvažok
ma v utorok, pri dvíhaní vreca malty, seklo v krížoch. Zvyšok týždňa som sa
sústredil iba na to, ako sa preklopiť do polohy v ktorej budem
behu schopný. Rozum kázal, na štart sa nestavať.
Dobieham do štartového poľa, stíham
prezrieť peletón, kde sú dáke známe tváre. Staviam sa na koniec, aby ma
tempo tých rýchlejších nestrhlo k rýchlemu začiatku.
Ozvalo sa
ŠTART! Sústredene, čo najpomalšie, vyrážam vpred.
Uvedomujem
si, že čip pripnutý pod kolenom, bude pravdepodobne pre časomieru
ťažko čitateľný. :) Ale čo už? Aspoň, keď to pôjde ťažko a
bude to už skôr o seba deštrukcii, nebude ma tak trápiť, že to
zabalím.
Bežím výrazne pomalšie ako by sa mi žiadalo, napriek tomu obieham množstvo bežcov.
Na 8km sa pýtam pána čo pozerá medzičas,
„Koľko máme?"
„44 minút," odpovedá mi.
Ani hodinky som si
nevzal! Musím sa spoľahnúť na pomoc vnútorného biorytmu. Ale
zdá sa mi, že to s tou defenzívou preháňa.
Pomaličky začínam stupňovať tempo. Konečne začínam spoznávať aj známe mierečné tváre, ktoré
by teoreticky mali byť za mnou.
Po 12km sa dostávam do
úžasnej bežeckej pohody. Rytmus davu nevnímam, bežím podľa
"biorytmu".
552.
Milan Vago a slnko v srdci, aj na hlave. Prezidentka skrytá v dave.
Foto:
Zdenek
Krchák
Míňam
Evku Seidlovú s Milankom Vagom. Evka je sústredená, až to pôsobí naštvane.
Milan je klasik humoru. Pokúšam sa utrúsiť niečo, myslím si vtipné, Evka nič.
Prisolím
a odpovedá Milan, "Myslíš si, že je zvedavá na Tvoj prázdny
humor?!" Mňa tým rozosmial a Evka konečne roztopil! Ďalší
čiastočný úspech! Schyľuje sa k dobrému maratónu! Ťažko sa
mi lúčilo so 4:00 a Milanovou charizmou.
Tempo sa mi darí stupňovať.
Stále sa javí ako príjemné až euforické.
Dobieham Laca Jaška, meno
vzbudzujúce v bežeckom svete úctu. Tempárči s "Rajchlíkom"
(Jozef Rajchl) a
majú jasný cieľ, pomaly a bezbolestne.
Spomaľujem a bežím
s nimi. Pre istotu. Možno som zrýchlil zbytočne skoro. Seží sa
s nimi príjemne. Prekonverzujeme zopár kilometríkov, ale potom mi vravia,
„No
už bež dopredu. Vidíme, že ťa cuká."
„Mne je
fajn. Bežím s Vami. Ale po ďalšom km si poviem, že to predsa skúsim
a zrýchľujem. Dostávam sa do tempa, až mám pocit, že je priam atletické.
Stále sa cítim
veľmi dobre. Míňam mená, ktoré zrejme zvolili tempo príliš odvážne a začali
nasadzovať defenzívu.
Prekvapuje ma, že až teraz obieham Daga
Ulehlu. Zrejme podľahol počtu zdolaných maratónov a na domácej
pôde skúša posunút svoje hranice.
zľava:
Laco, Jozef, Šaňo, Dag. Foto: eN fotokamarát
Vidím
Šaňa Simona. Vzhľadom na jeho filozofiu štyroch hodín, sa mi tiež zdá, že
skúša niečo prirýchle. Povzbudíme sa skromným slovkom.
Stále mi to
šliape. Veď by som mohol skúsiť bežať pod 3:30!!!
Pedro Bábovkin!
Vidím, že dnešok patrí k jeho nie až tak ružovým, ale je to bojovník.
Pedro v 04-ke spomínal šialeného fanúšika,
ktorý ma povzbudzoval hurónskym revom a bežaním popri mne. V
civile pokojný, skromný a vyrovnaný chlapík. Čudoval by sa,
keby vedel kto to bol. Áno, reval ako zmyslov zbavený, vyviedol ma
trošku z koncentrácie, ale bolo to milé.
Nestratil
som orientáciu, ani nezbehol z trate. Iba som podvedome vystupňoval
tempo, pre mňa na šialených cca 4:15/km.
To
spôsobilo, že som sa Pedrovi, čo ma šokovalo, tak rýchlo
vzdialil. O takom tempe som pred štartom ani nesníva, napriek tomu
mi vyhovovalo. Ale asi po piatich kilometroch, som sa spam)tal
a vrátil sa vytriezvený na mojich 4:40/km.
Sú
to iba moje odhady a vôbec nie smerodajné. Zrýchlenie, ktoré u mňa
naštartoval "šialený fanúšik" spôsobilo, že Pedro
zaostal. Odstup medzi nami narástol, odhadom na 5 minút.
Prekvapilo ma, že v cieli bol rozdiel iba nejakú minútku.
Po
37km som cítil že mi tvrdnú svaly. Sústredil som sa na to, aby
ma nechytil kŕč a hlavne dobiehal som s radosťou a nie utrápený.
To sa podarilo.
Môj
veľmi dobrý pocit umocňuje fakt, že každá kontrola a manuálny
zapisovači, ma na každej kontrole zachytili, čím sa dokázalo,
že šlo z mojej strany o chybne pripnutý chip a nie o pokus podvádzať.
Po
dobehnutí môj čas zaznamenali a vyhodnotili. Aj to podčiarkuje
môj pocit, že Bratislava má konečne dôstojný a organizačne výborne
zvládnutý maratón.
Bojoval
som za "socíku" článkami vo večerníku, aby sme v
Bratislave maratón mali. Môj materský oddiel IAMES ho nakoniec
zorganizoval a potiahol, myslím nejakých 10 ročníkov.
Vyrástol
som na ňom a na ňom aj dosiahol svoj zenit. Tieto podujatia kladne
formujú podvedomie, získavajú mladých pre šport. Napráva sa tým,
čo mesto s bujnejúcim cynizmom a nešvármi do sŕdc mladých
vkladá na každom kroku!! Je fajn, že sa sem maratón vrátil!
Vivat! :)
Nuž
toľko, keď už ten eN toľko provokuje. Na mňa príliš veľa
slov. Treba radšej konať. Majte sa priatelia!!
Nebudem
po sebe text redigovať, nemám na to trpezlivosť, hádam mi pár
chybičiek prepáčite.
Peter
Dolák
|
Keby
eN vedel, koľko hodín presedí nad siahodlhými vetami PD, lúštiac, o čo
v nich beží, nezasiahol by do textu rovnako, ako nezasahoval do zápiskov
02, od Jarina Pavlackého. Na chybách sa človek mučí. Povedzme
si to takto. NO CHIPP - NO TIME, platí aj na najľudskejšom maratóne na
svete. Na
druhej strane, mali sme dobrú možnosť presvedčiť sa o precíznosti
rozhodcov. Robili kontrolu aj tuško-papierovým zariadením, čo ich ctí. Na
tretej strane, sme o smeroplatnosti výkonu PD nezapochybovali ani na
sekundu. Uznali by sme mu ho, aj keby sa v oficiálnych výsledkoch
neobjavil. Na
strane štvrtej, vety účastníkov, ohľadne výskytu PD na trati tak do
seba zapadajú, že by mu akciu uznal aj paranoik. A
v poslednom rade, Dunajský maratón Bratislave
IAMES
dal. Ale kvôli IAMESu a jeho chladnokrvnému, dravému až cynickému
biznisu zanikol. Tento
obrázok zavesil eN na Nástenku, ako oslavu viacjazyčnosti webu ČSOB BM.
Súťaž o Wachau marathon ešte vyhlásená nebola, ale paprnek
(?) ju odštartoval konštruktívnym
postrehom k webu. Mal by mať podľa matematiky jednotku, ale poznáte to.
Život nebeží podľa jednoduchej matematickej postupnosti.
paprnek
25.3.2010 (22:34)
Mimochodom, super,
že stránka Blava-mara je v piatich cudzích jazykoch, ale neviem,
či ich tí cudzinci objavia, keď si otvoria homepage.
Zástavy by mali
byť umiestnené jednoznačne navrchu a biť do očí.
Takto tie preklady
strácajú význam, keď sa k nim väčšina cudzincov nedostane.
|
Je
pravdou, že jazykové menu býva umiestnené úplne navrchu stránok, kde
ho väčšina z nás očakáva. Ale umiestnenie pod hlavným menu a aj
grafický pútač v podobe vlajočiek je miesto, kde ho každý nájde.
Máme
dojem, že v čase, keď písal svoj postreh paprnek,
neboli vlajky umiestnené na prvej obrazovke (1280x1024). To bol asi hlavný
popud, k jeho postrehu. Teraski je to tak, ako ukazuje obrázok, čiže môže
byť. Mili
(?) môže byť dievka, alebo
skupina. To nie je to podstatné. Podstatný je postreh rovnako na tému
jazyčnosti webu ČSOB BM, konkdetne o jazyku Germánskom..
Mili
2.4.2010 (07:55)
Čaute,
nedalo mi po
prečítaní zlepšovacích návrhov tiež nezareagovať.
Minule som na jednej
rakúskej športovej stránke objavila
članok o
Bratislavskom maratóne.
Celkový dojem je
pozitívny. Hlavny bod ich kritiky bol preklad do Nemciny.
Myslim,
že každy, kto vie po Nemecky, sa musí naozaj zhroziť. Jeden priklad za
všetky: Geschichte na stranke prekladajú ako história, pritom v Nemčine to
znamená dejepis.
Možno sa to niekomu bude
zdať malicherne, ale pokiaľ organizátori chcú zvyšovať počet
zahraničných štartujúcich, mali by popracovať aj na tomto.
|
Áno,
treba. Nie je dobré, ak história zabúda na dejepis. Ale ani to nie je pre
nás to najpodstatnejšie.
Najpodstatnejšie
bude, keď padne lós na 15-ku. Čo ak je Mili skupina Milli
Vanilli? Voľný lístok
je iba jeden. Či vedú na Rakúsoch aj štafetový maratón, nevieme. A nemáme
čas zisťovať to, lebo najpodstatnejšie je, že sa nám treba k jadru
veci pobrať.
Ale
nepoberieme sa, lebo zahučala pred Nástenkou červená Honda. Roman
Rosina (2:57/2:59 -
23./16. M18) nepatrí medzi staré kusy ani počtom letokruhov, ani počtom
zárezov na mierečnom rováši. Jeho kariéra nie je dlhšia, ako vek
nástenky. Asi.
Roman rosi Rosina
4.
4. 2010 (16:54)
Rosi
rýchly aj bez červenej Hondy. Foto: eN fotokamarát.
K priebehu pretekov:
šupnem aj ja niečo
zo svojich pocitov z ČSOB Bratislava maratónu. Dúfam, že nebudem nikomu na obtiaž :-).
Po troch rokoch sa mi konečne podarilo prísť do BA a zabehnúť tam maratón.
Prvý krát som tam bežal v roku 2007 a odvtedy sa akosi nedalo, prenasledovali ma zranenia a choroby tesne pred týmto termínom.
Keďže som mal dostatočne nabehané, cieľ bol jasný. Skúsiť ísť pod 2:53,08 hod. To je čas z BA maratónu práve z roku 2007.
Čo čert nechcel stalo sa. Tri dni pred pretekom som ochorel. Pred teplotami ma držali iba "C" vitamíny, ktoré som do seba ládoval vo zvýšenom množstve až môžem ísť aspoň ako tak bežať. Bol som totálne znechutený z toho všetkého.
"Veď to nejako skúsim", hovoril som si. Základ bol neprepáliť začiatok. Plán bol bežať tempo 4min/km prvých 10 km. Ďalej už podľa pocitov.
Po štarte som začal
podľa plánu. Mysliac, že ho dodržujem som čas po 4-tý km
nesledoval. Tam som
pozrel na stopky a z hrôzou zistil, že bežím oveľa pomalšie, ako
znel plán. 4,15 min/km naznačilo, že to dnes nepôjde podľa
mojich predstáv.
Otočil som sa, za mnou asi 30 metrov
bežali vodiči 3:00:00. Plán sa zmenil. Nachladnutie som pociťoval.
Uvedomil som si, že budem rád, keď to dnes dám pod tri hodiny. Otázka
znela, s vodičmi, alebo sám? Vyhralo druhé.
"Pôjdem sám": povedal som si a zrýchlil asi na 4,05 min/km. Chcel som si spraviť nejaký náskok
pred druhým kolom. Viem že ho mávam o cca o 3 minútky pomalšie, ako to prvé.
Takto to išlo až
po polovicu pretekov. Bežalo sa mi dobre, tempo som držal bez problémov.
Polmaratón za
mnou, čas 1:26:36, maximálna spokojnosť. Ak by to šlo takto aj ďalej, výsledný čas by
mohol byť okolo 2:56:00 a to by som bral.
Pri
vbiehaní do druhého kola som úmyselne spomalil na 4:10 min/km, aby som troška ušetril sily na záver.
Nevedel som, akú daň v závere vyberie nachladnutie.
Veril som už
v čas pod tri hodiny a nechcel som ho zbytočne nejakou
"mladíckou" nerozvážnosťou stratiť.
Nejaká tá minútka hore - dole. Nezáležalo mi až tak na výslednom čase.
Bežal som radšej na istotu.
Takto to išlo
po 30-ty km. (2:03,47). Ešte nejakých 12 km a je to doma :-).
Po
30-tke pomaly začali dochádzať
sily, tempo začalo klesať. Už to bolo niečo cez 4,20 min/km. Ale bolo mi to v podstate jedno. Predo mnou nikoho, za mnou nikoho. Trápiť sa mi
nechcelo.
Tak som poklusával a snažil sa vychutnávať si zvyšok preteku. Aj
keď pravdu povediac, moc sa mi to teda nedarilo.
Asi na 39-tom km ma obehol akýsi bežec.
Zavesil som sa na chvíľu za neho, ale doslova iba na chvíľu. Ako som už
písal, nechcelo sa mi vôbec trápiť. Bol som spokojný s tým, čo mám.
Stačilo mi to.
V závere ma začal dobiehať akýsi
Rakúšan. Nebezpečne sa ku mne približoval, ale toho som už pred seba nepustil.
Aspoň
v závere som trochu pretekal. Posledných 1200 metrov som prebehol za
4:26 min. To je 3:45 min na km.
"Takto som mal bežať", nadával som si v cieli, ale jednoducho
mi to nešlo. Mnohí z vás isto vedia o čom hovorím. Ako sa hovorí, nie je každý deň nedeľa.
Z odstupom času sa už na to dívam pozitívne.
Maratón za 2:56:59, navyše nie celkom zdravo fit, je celkom fajn.
Dúfam, že budúci, jubilejný desiaty maratón bude bez zdravotných komplikácii a naplno si
túto kráľovskú vzdialenosť vychutnám. :-).
S
pozdravom zostáva verný čitateľ tejto super "eNstránky" Roman.
Športu zdar a behu zvlášť :-)
|
Ondrej
Veselovský (2:44/2:44
- 8. / 7. M18) sa výkonnostne pohyboval tesne za pódiovými figúrami a eN
sa s ním per huba bavil iba raz. Na Baumaxovskú tému, "Tak co se tak
ježíš?!". Preto
na neho v žiadnej v story príliš neprišla reč. V Bratislave bol druhý
Slovák v cieli, jazykom by sme sa o neho obtreli, ale vďaka metóde
"kreovania", fuj, aké hnusné slovo, berieme späť, ale vďaka
metóde tvorby Puzzle story, máme slová z prvej ruky.
Ondrej
Veselovský
4.4.2010 (19:21)
Pri
Prešporku na Dunaji húsky od Rajčianky sa perú
a
Ondrej to kalí, až z neho lieta perie.
Foto:
MK
Rajec, MK eN.
Ahoj
tiež pár slov k BA maratónu a k súťaži o free štart vo
Wachau.
Začnem z tej druhej
strany. Ber to leN ako návrh, alebo názor. Ak by som ja sám mal získať štart vo Wachau (o čo sa však nejdem snažiť a radšej to doprajem iným)
zriekol by som sa ho v prospech človeka, ktorý na ČSOB-éčkový maratón dovliekol do BA 43-člennú výpravu,
z toho 35 ľudí pripravil na štart v rôznych disciplínach.
V nástenkovom žargóne má krycie meno otýc a v maratónskom podsvetí je známy aj ako tato
Paľo, alebo ujo Paľo. Viac o tom netreba hovoriť, ale to, ako pripravoval decká v Rajci na preteky už týždne dopredu a ako rajecká výprava spríjemnila atmosféru hlavne pri dobehu bežcov do cieľa, to povedať treba.
Vždy
som chcel mať na Nástenke grafovú čiaru. Bolo by to prvýkrát, čo si ju nemusím
robiť do tréningového denníka sám.
Posielam medzičasy, ale neviem, či to pomôže, pretože prvé som si zachytil na šiestom, dvanástom a potom na pätnástom km. Tento raz som sa však na medzičasy nehral a hral som sa skôr na dobrý výkon.
zľava:
Peter Portašik, Ondrej Veselovský, Koech Lillian, Szöcz Rajmund
Foto:
Zdenek
Krchák
Bežalo sa mi v
pohode. Po tridsiaty km sme sa s Petrom Portášikom snažili raziť vo vetre cestičku Keňanke.
Ale keď nás začala ignorovať, po tridsiatke sme spolupracovali v protivetre už
iba s Petrom.
Na 36-ke ma
Peter poslal, do preč. Že vraj mu už dochádza. Tak sme prerušili spoluprácu a mysleli každý len na vlastný dobeh.
V cieli ma čakala hore spomínaná horda gratulujúcich Rajčanov a hlavne zadosťučinenie za dobrú zimnú prípravu.
Ondrej Veselovský
|
Netušili
sme, že obyčajná červená kľukatá čiara môže byť mierečný sen
pre niekoho a
zároveň príčina urazených póz pre druhého. Prvé
dva úseky sme prepočítavali z medzičasov na 6km a 12km. Preto je možné,
že sa vlnili máličko inak. Ale sú to iba sekundové rozdiely.
Ondrej
Veselovský -
1/2M 1:21:16, split +2:10
|
5km
|
10km
|
15km
|
20km
|
25km
|
30km
|
35km
|
40km
|
42195
|
0:19:10
|
0:38:04
|
0:57:16
|
1:17:00
|
1:36:50
|
1:56:30
|
2:16:20
|
2:36:08
|
2:44:44
|
19:10
|
18:54
|
19:12
|
19:44
|
19:50
|
19:40
|
19:50
|
19:48
|
08:36
|
3:50
|
3:47
|
3:50
|
3:57
|
3:58
|
3:56
|
3:58
|
3:58
|
3:55
|
Ondrej
odohral pri Dunaji znamenitý mierečný opus. Dostatočne skoro rozoznal
premotivovaný začiatok, pridržal kone a vyhol sa plytvaniu grafovým
papierom. Nie nadarmo má zelený dres.
Peter
Portašik (2:45 - 9./2. M40),
zastupoval Petra Tichého v pozícii vlajkovej lode SZM. Nesklamal. Miesto v
TOP 10, tretí Slovák, druhý v M40.
Peter
Portašik
5. 4. 2010
Vlajková
loď SZM Peter Portašik tesne pred bránami prístavu 5. ČSOB BM.
foto: eN
Nedá
mi,
aby som ešte raz nepogratuloval Ondrejovi k skvelému osobáku. A tiež chcem vysloviť presvedčenie, že ešte zďaleka nepovedal svoje posledné slovo.
Čo sa týka mojich pocitov z BA maratonu, tak boli velmi pozitívne. Zimnú prípravu som mal celkom slušnú, len záverečná fáza prípravy na BA maroton už bola horšia.
V sobotu
27. 3. sme ženili syna Patrika a tak noc pred maratónom sa jedlo, tancovalo a troška aj popilo.
Vyspal som sa len
cestou autom do BA. Na štarte som moc neveril, že by som mohol zabehnúť celý maratón, ale tá energia čo sršala z víťaznej Keňanky, s ktorou sme aj s Ondrejom bežali, bola
veľmi nákazlivá. Veľká škoda že s nami nebežala až do cieľa. Mali by sme asi ešte o niečo lepšie časy.
PP
|
Kritizovať
Petra za prehýrenú noc neslobodno. Maratónov môže utekať ešte
nespočetnekrát. Syna žení iba raz, nanajvýš štyri päťkrát.
eN
sa snáď ku slovu nedostane. Ale dochtora, ktorý mu dal bianko šek na
utekanie skrz eNTé a naznačil, kde je pes zakopaný, čo sa boľavých
labiek týka, nemožno nechať čakať.
Jožo
Virčík (3:53/3:53 -
232./68. M40) sa k výprave pripojil mimo eN vedomosť. Je veľmi dobrý
znalec Bratislavy, osvedčil sa ako ako výborný pozorovateľ a navigátor
movitých. Odhalil,
že Citroen Evasion je o kus dlhší, ako by po správnosti byť mal a zároveň
si znepriatelil nuzácke odbory. Dostal sa na ich index, aby mu to bolo spočítané
v sekcii PD výprava, ktorá je už v tlači.
Jožo Virčík
4.4.2010 (21:02)
zľava:
Very Thin Lady, dochtor Jožo, Peter Valach.
foto:
Very Lazy eN fotokamarát.
Aj ja pripíšem,
pretože
môj štvrtý maratón v živote bol dobrý zážitok.
Vďaka prievozníkom Jozefovi
Ištokovi a celému osadenstvu Cirtoena, opúšťajúceho Prievidzu veľmi zavčasu, ale ako fungujúca doprava.
Dúfam, že navigáciou som veľmi nenahneval eN, hlavne počtom € na parkovné
(Tak to teda
nahneval!).
Bežal som
rovnaký čas, ako v Košiciach 2009, ale úplne s iným pocitom. Poučený, som prvé kolo trochu využil
"štvorhodinkárov" a postupne som sa odrážal k druhému kolu, kde to šlo veľmi dobre. Som veľmi spokojný.
Vďaka za spoluprácu Peťovi Juríkovi a
gratulujem, že dal pod štvorku.
Výborná atmoška, ako vraví
Laco Brezáni, ktorý ma nahovoril na 5. ČSOB BM maratón
nahovoril, pomohol mi dostať sa do Prievidzskej výpravy, keď
stroskotal môj prepravný plán.
Do
skorého stretnutia sa niekde inde.
|
eN
zaregistroval dochtora pri vbiehaní do druhého kola a domnieval sa, že je
v úzkych. Škrtol ho zo zoznamu Sub4. Že udrie split -2:34, ho ani vo sne
nenapadlo. A pozrimeže dochtora. On negative split utekal.
Za
obrázok nás dochtor nepochváli. eN fotokamarát kreslí pomaly. Kým si
uložil do pamäti dielo, v ktorom hrali Very Thin Lady a Joža s Petrom iba
epizódne role, trojica bola fuč. Hlavnú rolu sme im nestihli prideliť.
Zapísali
kolektív eNd
eN, 2. 4. až 3. 4. 2010
Už
to odkladať nemožno. eN sa vkladá do veci a berie si slovo. Musel, lebo
to čo chce povedať, by načisto zabudol. Slovo ale neberie Vám. Zelených štvorčekov máme na sklade dostatok. Kto
čo to povie, bude
mu prideleNý.
Ak
organizátor chce, aby mal víťaz jeho maratónu rýchly čas, musí mu
postaviť rýchlu trať. To v Bratislave splnené je. Terajšia trať uberá
z maxima rýchlych skôr sekundy, ako minúty.
Kľukatenie
trate po dlažbe uličiek Starého mesta a štyri výbehy na mosty skrz
Dunaj, je daň z krásoty, lebo sú to najkrajšie úseky trate. Ale
nepochybne znehodnocujú časy v oveľa menšej miere, ako vietor. Tomu sa dá
prejsť cez rozum iba situovaním trate medzi múry mesta a to by podľa nás
nebolo dobré riešenie.
Hovoríme,
že bežec s aktuálnou formou na 2:10, za predpokladu, že mu pomôže zopár
vodičov, môže na terajšej trati 2:10 bežať.
Ak
organizátor chce, aby mal víťaz jeho maratónu rýchly čas, musí za bežca,
ktorý rýchly čas utekať dokáže, zaplatiť nemalý peniaz.
Nie
každý z veľkých maratónov to robí. Ide o organizátorskú filozofiu a
o priority. Ak je prioritou výkon, ktorý má vo svete cveng, a partnerom
podujatia po takom výkone piští srdce, peniaze za rýchle koníky dajú.
Ale
aj je prioritou organizátora skôr ľudovosť podujatia, rýchle koníky si
nekúpi. Nerozprávali sme sa s organizátorom BM, ale domnievame sa z
vypozorovaného, že im je bližšia ľudová filozofia.
Mali
na štarte Keňana, ktorý
má na tričku vynikajúce výkony, ale jeho aktuálna forma sa z rámca
formy našich maratóncov príliš nevymyká. Niet na svete taký balík peňazí,
ktorý by z neho dokázal vytlačiť čas blízky k 2:10. Tak to u Keňanščikoch
chodí. Bratislava
už kope tak vysokú organizátorskú ligu, že porovnávať ju je možné
iba s Košickým MMM. Ten si osvojil filozofiu kupovania rýchlych bežcov a
darí sa mu ju plniť. V kvalite výkonov je MMM o pár parníkov vpredu.
Ale táto filozofia tŕňom v oku mierečného ľudu pospolitého. Aby
sa Bratislava vyhla výkonom zrovnateľným s výkonmi na ostatných našich
maratónoch, mala by prize many odstupňovať podľa kvality. Za výkon pod
2:20 najviac, pod 2:25 menej, pod 2:30 ešte menej. Bonus za traťový
rekord samozrejme ponechať. Nech majú chlapci, čo na to majú, motív byť
usilovnejší. Veľmi
sympatické nám bolo "vsjo rovno v oblasti VIP". "Velice"
rýchli na úrovni velice významných v iných oblastiach. Šaňoprezident
dostal rovnaký mediálny priestor, ako na neskorší víťaz Kibowen. Napriek nestíhaniu preložiť bratislavský dojáku
( klikni na obrázok ) na také miesto v lebke, aby mu rozumel, sa nazdávama,
že
vytiahnutím Tristana
Millera z anonymného
davu štartového poľa, sa BM zviditeľnil vo svete oveľa viac, ako
"bravúrou" kenského bežca. Uvidíme,
akým smerom sa bude filozofia BM uberať. Mala by smerovať k časom víťazov
Sub2:20, ale nezabúdať popri tom na ľud pospolitý. Trochu
sme hundrali na pomalosť víťaza, ale na druhej strane sme jej povďační.
Dobre sa píše, keď je jeden z troch absolutistov SVK+. Také v dohľadnej
dobe v Košicoch, myslíme tým na MMM, nehrozí. Konečne
môžeme ukotviť zelenú jedenástku a nevkladať pred ňu zelené štvorčeky
vyššej nominálnej a nižšej výkonnostnej triedy.
Martin
Holečko ( 2:29/2:29
- 3. / 2.-M18) zachránil eN kožu. Nezostala by bez stôp biča, keby nedal
Sub2:30. eN sa sporil s AGROM, že v Bratislave môžu Sub2:30 utekať traja
Slováci. Ako
skončil VL vieme. Imro
Pástor (dáme reč) do
cieľa dobehol, 2:30-ta hodina však odbila pred tým. Martin stíhal len
tak tak, ale stihol. Koža je neporušeNá.
Martin
Holečko 1. apríla 2010 19:08
Ajhľa,
SAUCONYstický dres NAJlepšieho SVK borca, Martina Holečka.
Foto:
xlposter
K priebehu pretekov:
Prvé tri kilometre v meste boli vcelku dobré (3:18, 3:25,
3:22). Ale potom tempo výrazne kleslo. Ozval sa silný vietor a nikomu z našej skupiny maratóncov sa nechcelo ťahať čelo.
Najviac sa to čakalo od Keňana,
ale ten bežal skrytý v skupine. Ja som si v žiadnom prípade netrúfal ťahať skupinu,
v ktorej majú piati bežci osobný rekord lepší ako ja.
Od
3km sa v podstate až po 25- ty kilometer bežalo tempo 3:30/km + pár sekúnd. Bežali
sme v početnej skupine (7 maratóncov a pár polmaratóncov).
Už na 10km mi bolo jasné, že dnes sa rýchle časy nepobežia. Snažil som sa čo najviac šetriť sily a čakal, čo sa bude diať v druhom
kole.
SVK
: SVET - 3 : 3. Martin Holečko - 278. foto:
Zdenek
Krchák
Tesne pred 25tym kilometrom nastúpil Keňan. Zo začiatku sme jeho nástup zachytili. Ukrajinec Starodubcev, Maďar Rezesy, Imro
Pástor a ja.
Ale
zhruba po 500m sa už definitívne odpútal a bežal na čele sám. Za
naša štvorica. Tempo udával Ukrajinec, ale nebežal rovnomerne. Robil jemné nástupy.
Chcel sa tiež odpútať, aby sme sa v protivetre za ním neskrývali.
Počas
druhého prebiehania Hviezdoslavovým námestím som rozhodol, že radšej pobežím rovnomerným tempom, ale zároveň som aj dúfal, že trojica bežiaca
predo mnou sa tiež potrhá, všetci pobežíme na vlastné triko a
na 35km sa uvidí ako to všetko dopadne. Zakrátko sa tak
stalo.
Keňana vpredu som neriešil, keďže som v živote žiadneho kenského bežca neporazil :))).
Ukajinec, tiež vyzeral veľmi dobre. No dvojica Imro
Pástor a Gergely
Rezesy, ktorá zaostala za Ukrajincom, bežala 150 - 200m
predo mnou a ich náskok od 30km nezvyšoval. Preto som ešte cítil že šanca na tretie miesto stále je.
Po
prebehnutí métou 35km som sa letmo pozrel na stopky. Strácal som
na nich 42 sekúnd (veď
ako inak). Bolo vidieť, že aj
oni sa trápia, tak som sa prestal šetriť a záverečných 7km som
bežal, čo to dalo. Nakoniec mi to vyšlo, ale v cieli som toho mal plné zuby.
...ale
2023-ke, ktorú vo výsledkoch nevidíme, kolo nadeliť
stihol.
foto:
Zdenek
Krchák
K vetru a môjmu možnému výkonu:
Vietor bol silný.
Najmä v závere maratónu to bolo hodne cítiť. Ťažko povedať, aké výkony by
sme bežali, nebyť vetra. Asi by to bol úplne iný maratón.
Koľko ten vietor spravil z hľadiska času si naozaj netrufam odhadnúť.
Osobne som po troch rokoch konečne zažil súvislých 5 mesiacov bez zdravotných problémov. Zimná príprava bola veľmi dobrá a tréning ma doslova bavil. Mal som natrénované na čas pod 2:25 hod., určite ale nie na čas pod 2:20 hod.
Ale s maratónom v BA
som celkovo spokojný, napriek tomu, že som mal od začiatku cítil akési ťažké nohy. V tempe 3:30 - 3:20min./km som absolvoval v tréningu množstvo tempových behov.
Čakal som, že v tempe po 3:30min/km pobežím aspoň prvú polovicu maratónu takpovediac "zadarmo", ale nebolo to tak.
Na rýchly maratón
musí mať človek nielen natrénováné, ale musí mu vyjsť počasie a sadnúť deň.
Ďalší maratón
plánujem bežať až na jeseň, MMM v Košiciach. Dúfam, že mi vydrží zdravie. V lete sa
chcem zlepšiť na tratiach od 5km po polmaratón.
Spolupráca s
MUDr. Valiskom:
(eN
omylom jemu vlastným, zameNil mená Valiska a Hritz)
S pánom Valiskom, čo sa týka tréningu,
som nespolupracoval, aj keď ako trénera ho samozrejme uznávam.
Trénujem sa v podstate sám.
Iba tréningy rýchlosti konzultujem s bývalým rezrezentantom SR, Petrom Hritzom.
Môj kľudový tep:
(Od
Romana A. sa eN dozvedel, že Martin mal ranný tep 20/min!!!)
S
Romanom som sa stretol na M-SR v krose v Dudinciach, týždeň pred maratónom. Bol som ráno dosť unavený.
Maratónska príprava finišovala. Zmeral som si tep, čo občas robím.
Bol 34/min. Zvyčajne mávam 36, ak som OK.
Je
o mne známe, že som dosť "nizkotepový" typ. Maximálnu SF mám
iba 180. Neviem odkiaľ sa vzalo číslo 20. Pri takomto tepe by som určite umrel.
Zdravím všetkých bežcov a návštevníkov
www.42195.sk.
Nech sa darí,
mh
|
eN
pozná Martina veľmi dávno. Sledoval jeho mládežnícke hemženie v
duatlone a triatlone. Veľmi dávno vyslovil aj kliatbu, že Maťo zabehne
maratón Sub2:20.
Spomínané
zdravotné ťažkosti, ktoré privoláva aj špatne dávkovaný tréning, sa
už niekoľko rokov snažia preklasifikovať kliatbu na nezmysel. Ale eN v
ňu stále verí.
Mimochodom,
2:29:45 nie je Martinov osobák. V 2004 utekal MMM za 2:28:35 a bol 10-ty,
ako kedysi eN, ale až za 2:29:45. Dozrel čas, aby Martin umenšil MMM figúru
a hlavne zväčšil odstup od eN.
Martinovi
zostávajú dva, tri najlepšie maratónske roky, počas ktorých môže 2:20 najprv vystrašiť
a potom,
podbehnúť a zachrániť eN kožu aj druhýkrát. Že sa nehrnie z maratónu na maratón je pozitívne. 2:20 sa
bez 10-ky blízko 30 minút a radšej zospodu, uteká dosť zle.
Martin
Holečko -
1/2M 1:14:14, split +1:17
|
5km
|
10km
|
15km
|
20km
|
25km
|
30km
|
35km
|
40km
|
42195
|
0:17:21
|
0:35:00
|
0:52:32
|
1:10:21
|
1:27:38
|
1:45:43
|
2:03:45
|
2:22:01
|
2:29:45
|
17:21
|
17:39
|
17:32
|
17:49
|
17:17
|
18:05
|
18:02
|
18:16
|
07:44
|
3:28
|
3:32
|
3:30
|
3:34
|
3:27
|
3:37
|
3:36
|
3:39
|
3:31
|
Viete
prečo má Martin SAUCONYstický dres zelený? Nástenková strana
zelených, ho udeľuje za šetrenie grafovm papierom. Alebo, žeby niečo
iné? Nevieme, overíme, spresníme.
Zapísali
kolektív eNd
eN, 5. 4. 2010
Viktor Starodubtsev
(2:27 - 2. / 1. M40) bol v
rankingu M35 r. 2007 na 47-mom mieste na svete, za báječných 2:17.
Nie je žiadne orezávatko. Ale
menu Viktor príliš verný nie je. Nedá sa povedať, že by bol víťazný
typ. PIM 2008 - 2:21 - 11., smola.
Krakow 2009 - 2:21 - 4., smola. 2010 - Bratislava - 2:27 - 2., smola. Na 42-hom
bol plný odhodlania zlikvidovať cca 10 sekúnd, ktoré mu chýbali na prvú
figúru. Nedal na radu eN, smola, nezlikvidoval . Keby si od cyklistu za ním požičal
bicykel, mohlo byť po smole. Edwin Kibowen
(2:27 - 1. / 1. M18) bicykel nepotreboval. Nosí v sebe o 10 letokruhov
menej, ako nečakane vzdorovitý ukrajinský súper. Na
Edwina sme boli trochu zlí. Určite nebežal "podlahu", ale podľa
nás, príliš rýchlejšie bežať momentálne nevie. Vyhráva, to je
pravda. Ale iba menej obsadené behy, časmi nie príliš kvalitnejšími od
bratislavského. Ale
na prvý pohľad je to bežec. Štíhly, lebo čierna zoštíhľuje, tenučké
nohy, mačací, uvoľnený krok. Typický Keňan, ktorý pritiahne oveľa
viac pozornosti, ako "Rusalky ty bledé". Či chceme, alebo nie,
čierni bežci sú ozdobou každého behu. Dobre, že prišli aj do
Bratislavy. Možno
nám nebudete veriť, ale toho chlapíka na bicykli dobre poznáme. Čo
dobre, výborne. Veď je to SZM-ák Laco
Findl. Ale je nám
to platné, ako bezrukému rukavice. Teraz
niet priestor na to, aby sme mu vyčítať nedostatok Slovanskej vzájomnosti,
alebo dešpekt z Varšavskej zmluvy. Že medzičasy prvých dvoch sú neznáma,
to spomenúť musíme. Bez nich si film, Ako sa chlieb lámal, pustiť
nevieme. Kto,
ak nie Laco, nás môže informovať o tom, či utekala black and white
pokope, alebo oddelene. A ak pokope, kde čierna bielu utrhla. Niet
čím grafy kŕmiť, napriek tomu, že chlapíka na bicykli poznáme. Kiež
by to o rok bolo tak, že budeme vedieť kto, kedy, ako, s kým a koľko.
Zapísali
eN, 6. 4. 2010
Dobre
poznáme, je u nás pojem silne relatívny.
Laco Findl
7. apríla 2010 21:23
Ahoj,
kedze si ma oslovil, tak skusim popisat nejake info o CSOB
maratone.
Ja som daval info do vysielacky po kazdom prebehnutom kilometri, takze info v cieli mali, a vedeli, kto bezi v cele pretekov.
Celo pretekov, polmaratonci prebehli 10 km za 31:15 min ( maratonci tu mohli byt okolo 35:00 min-Holeckov medzicas ), ostatne medzicasy si uz nepamatam...ale mas ich vo vysledkovej listine.
Mierecnych bezcov som cakal v cieli prveho kola a robil doprovod v druhom ( v prvom kole ich doprevadzal iny biker ).
Inak pri
kazdej discipline, u veduceho pretekara, ci veducej stafete sme mali cloveka na bike...takze prehlad o prvych pretekarov v kazdej discipline i pohlavi sme mali.
Kolko info slo von, ku komentatorovi, casomeracom, to neviem, kedze cely cas som stravil na bike na trati.
Co sa tyka pozicneho boja, tak pri prebiehani do druheho kola bola este v cele pocetna veduca skupina, kto tam bol zistis podla vysledkov z medzicasu. KeNan sa utrhol na medzi 23 a 24 km, bol to dost tvrdy atak, nestihol reagovat nik zo superov... Z dialky na neho pozeral Starodubtsev, a potom bezala dvojica, ktoru som uz neidentifikoval na tu
dialku.
KeNan si urobil takmer 400 m naskok, ale v zavere dost stracal, Starodubtsev ho takmer dobehol. Inak bolo evidentne uz od mety polmaratonu, ze sa nebezi na cas, ale len na umiestnenie...Nikto z veducej skupiny nemal zaujem tahat, a nezmenilo sa to ani po uniku KeNana. Urobili sa rozostupy, a dalej sa nebezalo
rychlo...
Na zaver len potvrdim, ze organizatori nemaju zaujem platit startovne elitnym bezcom, ide im o ludovost behu, ako si spravne napisal. A toto bude platit i do buducnosti. Odmeny za vitazstvo boli take, ake boli, v pripade dosiahnutia rekordu boli odstupnovane odmeny podla dosiahnutegho casu, takze motivacia tam bola... len snaha
nie..:o(
A na tej fotke, co mas na stranke pri teme CSOB pokecu nie som ja, ale Jozef Barath, predseda
SBS...:o)
Takze asi tolko, pouzi moje info, ako uznas za vhodne...
Pekny vecer
Laco Findl
|
Uznávame.
Používame. Akurát s obrázkom, keď "dobre poznáme" už nie je
to, čo bývalo, máme problém. Poďme sa radšej baviť o babách.
Zapísal
eN, 7. 4. 2010
S
výnimkou 1. TBC a 3. ČSOB bol vstup na pódium pre tri najbystrejšie dievčatá
podmienený časom Sub3.
Dievčatá, počas 5-tej ČSOB-éčkovej
edície, dokázali vystrašiť traťový rekord BM oveľa viac, ako chlapci.
Rozloženie ich tempa prezrádza, že bojovali, ako býva u dievčat zvykom
vo všetkých oblastiach žitia, viac horúcim srdcom, ako chladnou
hlavou.
Z
37 finišujúcich dievčat bežali negative split iba dve. Severanky BEL a
SWE majú k chladu severu bližšie, ako južanky z Kene a Hungárie. Tieto
vlajky sa totiž sporili o prvú figúru v dámskej časti 5. BM.
zľava:
2. Judit HUN, 1. Lilian KEN, 3. Ivana CZE: foto: Zdenek
Krchák
Földingné Nagy Judit
(3:52 - 2. / 1. F40), plavovlasá južanka z Dolnej zeme, pricestovala do Požone
s cieľom hájiť svoj minuloročný traťový rekord 2:50, ktorým si
prizdobila víťazstvo na 4. BM.
Lilian Koech
(3:52 - 2./1. F40), černovlasá najužanskejšia južanka, akú si dokážeme
predstaviť, prišla s cieľom zarobiť si na traktor. Ktovie, čo ju viedlo
k tomu, že sa rozhodla robiť chlapcom udavačku na 2:40.
Lilian
nepochybne na traťový rekord BM
potenciál má. Zbytočne rýchle prvé dejstvo ju oň obralo. Traktor sa
zmenšil, lebo v závere spomalila a prišla o finančný bonus za
rekord.
Nevylučujeme,
že stratégia delovej gule pomohla Lilian k víťazstvu a k malotraktoru väčšiemu,
aký by mala, keby utekala úvod menej útočne. Judit jej na rýchly úvod
skočila, aby minula sily na záverečný útok.
Týmto
nápisom na víťaznom drese "domýLilian" eN. Struny v podrážkach
považuje IAAF za technický doping. Vymietla ich zo svojich vrcholových súťaží.
Obrázky nechceli eN prezradiť, za akú značku Lilian kope. Zmena hrudného
loga na pódiu naznačuje, že to bude asi X.
Ivana
Martincová (2:59
- 3./2. F40), plavovláska z Brna, je bez pochýb SAUCONYstka.
Ivana
hrala na istotu. Tempoguarda v peknom drese si nastavila na traťový
rekord. Do 1/2M za 1:25 fungoval ako hodinky, potom ho vietor trochu rozšteloval.
Iba
vďaka tomu zostala Ivana v kolektíve pódiových
dievčat obľúbená.
Jej split +8:19, korešponduje s Lilian
(+8:38) aj s Judit (+6:51).
zľava:
Plavovlasá Ivana a tempoguard Michal Glier v peknom drese.
foto: Zdenek
Krchák
Viete
si predstaviť, ako by na ňu južanky zazerali, keby jej tempoguard
fungoval až do cieľa a Ivana by bežala split 0:00? Nasrdené neslovanky
by vlásky jednej plavovlásky nepochybne vyrvali a upreli by jej právo na
skrinku aj na juhu. (Ak skrinku nechápete, hoďte ju za hlavu. Sú to staré
názory Ivaniných nepriateliek, s Bratislavou vôbec nesúvisiace.)
S
Bratislavou naopak súvisí, že Ivana sa napriek spomaleniu v druhej
polovici z pódia vystrčiť nedala a Sub3 si vetrom odfúknuť nenechala.
Pohľad
skrz relatívnu optiku rozláme absolutistickú realitu. Nenadišiel ešte
čas, aby sme Vám prezradili mená "výšivkových vrahov". Výšivku
na výsledkoch 5. ČSOB BM zverejníme v niektorej z ďalších sekcií.
Koho by bavilo čítať haldy písmeNiek, keby poznal meno vraha?
5.
ČSOB Bratislava Marathon - Poradie vekom rezané
|
##.
|
meno
ročník
|
štát |
vekom |
netto |
abs
|
1.
|
Földingné
Nagy Judit 65
|
HUN
|
2:35:24 |
2:52:23 |
2.
|
2.
|
Martincová
Ivana 63
|
CZE
|
2:37:58 |
2:59:35 |
3.
|
3.
|
Bocken
Lutgarde 53
|
BEL
|
2:47:31 |
3:37:23 |
9.
|
4.
|
Krcháková
Alena 57
|
CZE
|
2:48:53 |
3:27:26 |
6.
|
5.
|
Seidlová
Eva 48
|
SVK
|
2:50:53 |
3:58:58 |
24.
|
6.
|
Balošáková
Anna 61
|
SVK
|
2:51:14 |
3:19:37 |
5.
|
7.
|
Koech
Lilian 83
|
KEN
|
2:51:16 |
2:51:16 |
1.
|
8.
|
Kleinová
Mária 52
|
SVK
|
2:55:11 |
3:50:35 |
13.
|
9.
|
Shelest
Liudmyla 74
|
UKR
|
3:01:16 |
3:04:49 |
4.
|
10.
|
Žideková
Jana 60
|
SVK
|
3:22:06 |
3:58:38 |
22.
|
##.
|
meno
ročník
|
štát |
vekom |
netto |
abs
|
1.
|
Starodubtsev
Viktor 70
|
UKR
|
2:24:13 |
2:27:47 |
2.
|
2.
|
Kibowen
Edwin 80
|
KEN
|
2:27:38 |
2:27:38 |
1.
|
3.
|
Holečko
Martin 78
|
SVK
|
2:29:45 |
2:29:45 |
3.
|
4.
|
Rezessy
Gergely 74
|
HUN
|
2:30:18 |
2:30:27 |
4.
|
5.
|
Horák
Pavel 61
|
CZE
|
2:30:23 |
2:46:24 |
11.
|
6.
|
Portašik
Peter 63
|
SVK
|
2:31:49 |
2:45:03 |
9.
|
7.
|
Pál
Rostás 61
|
HUN
|
2:33:08 |
2:49:26 |
16.
|
8.
|
Pástor
Imrich 74
|
SVK
|
2:33:23 |
2:33:32 |
5.
|
9.
|
Glyva
Evgenii 83
|
UKR
|
2:33:59 |
2:33:59 |
6.
|
10.
|
Pototschnik
Reinhold 65
|
AUT
|
2:37:17 |
2:48:05 |
12.
|
11.
|
Balogh
Vladimir 63
|
SVK
|
2:37:19 |
2:51:02 |
18.
|
12.
|
Polc
Štefan 50
|
SVK
|
2:37:31 |
3:13:09 |
47.
|
13.
|
Kopčík
Tomáš 68
|
SVK
|
2:38:30 |
2:45:07 |
10.
|
14.
|
Hazucha
Jan 43
|
SVK
|
2:39:37 |
3:30:11 |
132.
|
15.
|
Vabroušek
Petr 73
|
CZE
|
2:40:04 |
2:40:43 |
7.
|
O
tejto tabuľke by eN vedel napísať viac zväzkový román. Neurobí to,
lebo by mená zvyšných "vrahov" nikdy nevyslovil. Povie iba, že
mladé zajace obstáli v konfrontácii so starými kusmi výrazne lepšie,
ako mladé prepelice.
Ale
absolutizovať sa nevypláca. Do TOP10 v poradí Nakope prilietli iba dve
prepelice, ale posadili sa na najvyšší a druhý "vicehambálok".
Prvé dve prepelice sú pred im "figúrovo rovnými" zajacmi. To je fakt, s ktorým sa nedá nič urobiť ani od zeleNého stola.
Dá sa iba rešpektovať, alebo zamlčať. Mlčanie eN je v tejto story veľmi vzácna kvetina. Nezostáva nám iné, ako rešpektovať.
5.
ČSOB Bratislava Marathon - Poradie Nakope
|
##.
|
meno
ročník
|
štát |
na
kope |
netto |
#.vek
|
1.
|
Földingné
Nagy Judit 65
|
HUN
|
2:22:47 |
2:52:23 |
1.
|
2.
|
Starodubtsev
Viktor 70
|
UKR
|
2:24:13 |
2:27:47 |
1.
|
3.
|
Martincová
Ivana 63
|
CZE
|
2:25:09 |
2:59:35 |
2.
|
4.
|
Kibowen
Edwin 80
|
KEN
|
2:27:38 |
2:27:38 |
2.
|
5.
|
Holečko
Martin 78
|
SVK
|
2:29:45 |
2:29:45 |
3.
|
6.
|
Rezessy
Gergely 74
|
HUN
|
2:30:18 |
2:30:27 |
4.
|
7.
|
Horák
Pavel 61
|
CZE
|
2:30:23 |
2:46:24 |
5.
|
8.
|
Portašik
Peter 63
|
SVK
|
2:31:49 |
2:45:03 |
6.
|
9.
|
Pál
Rostás 61
|
HUN
|
2:33:08 |
2:49:26 |
7.
|
10.
|
Pástor
Imrich 74
|
SVK
|
2:33:23 |
2:33:32 |
8.
|
SVK
zajace špičku Kopy dosiahli v počte dva kusy. SVK prepelice žiaľ k
vrcholu hory nedolietli. Ale aj žiaľ je iba relatívny pojem. Nedolietli dnes, doletia nabudúce.
Zapísal
eN 15. 4. 2010
Každá 13-ková
sekcia tejto story je prudko subjektívna, ale 13h-áčko obzvlášť.
V súvislosti s
udavačom tempa plavovlasej Ivany sme spomenuli pekný dres. Ak máme dať
reč o pekných umelinách, musíme z Bratislavy preč. ČSOB 2010 dres sa
nášmu bavlnofilovi nepáči. Nemá poteNciál obrátiť ho na umelinára.
Červená
MMM umelina TempoGuarda z Brna nie je na obrázku tak pekne červená, ako
v skutočnosti. A v skutočnosti zas nie je krajšia, ako sú PIM umeliny,
ktoré sa bavlnofilovi páčia najviac. Šťastie, že mu je Praha opäť
drahá. Ak by nebola, bol by sa prihlásil a pražské triko bude tak pekné,
ako modro.čierny model na obrázku, asi by z bavlnofila konvertoval na
umelinára.
V čom sa MMM a
PIM umelina odlišuje od BM umeliny? Plochou grafiky. Peknotu dresu robí
dres samotný, nie gigantické obrysy pajdulákov a obrovské písmená.
Zapísal
eN 1 7. 4. 2010
Reč o konfekcii
nás inšpirovala vložiť mimo naplánovaného ABC poradia neplánovanú
sekciu 13v. eN vedel, že v Bratislave nebude bežať. Musel vymyslieť
zmysluplný dôvod, prečo sa tam má trepať. Vymyslel cudzie triká a myslí,
že vymyslel dobre. Nakopili sa mu v jaskyni až tri.
Nosné z trojice
cudzích tričiek, ktoré niesol do Bratislavy bolo tričkoza 100
akcií 43.
viceprezidenta SZM,
Laca Marasa. Viac v sekcii
O SZM.
Plánované
blízke stretnutie policajného druhu sa uskutočnilo iba vďaka mobilnému
spojeniu. Viceprezidentskú rovnošatu Lacovi eN odovzdal. Dunaj je mu
svedkom. Nie fotokamarát, lebo už mal pamäť preplneNú. Viac o tom
v sekcii o pamäti.
V
tej istej sekcii pohovoríme o odovzdávaní zvyšných dvoch tričiek
od Huricansport.sk,
ktoré venoval trom najlepším na Perlových M-SR 2009 SAUCONYstov v
Trenčiankach. Obe odovzdal, ale úlohu splnil iba na 50%. David
Nagy triko má, Ervín
Páleník nie. Na
vine je pamäť, preto si to necháme do jej sekcie. Snáď na to
nezabudneme.
Slovensko
pozná udavačov
tempa na svojom území vďaka ČSOB BM, ktorý si druhý rok dáva tú prácu,
aby ponúkol ľudu pospolitému službu, na zahraničných maratónoch
úplne samozrejmú. A nie je to práce málo. Bratislava udavačov
tempa vyfešákovala od hlavy po päty do výstroja od Asi X, aby nám takto zapózovať.
foto:
tieňový redaktor SZM a.s. Jojo
Mecele.
Pekní sú tí naši ČSOB-éčkoví udavači.
Obávame sa, že ani SilverLabel PIM si udavačov nedokáže takto hýčkať.
Tu sa pýta zľava.
Vysoká zľava:
Jozef Mecele,
Ľubo Hrmo,
Vlado Balošák,
Ondrej Hanzlík,
Ivan Benča.
Nízka
zľava: Milan Vago,
Evka Seidlová,
Peter Buc,
Ondrej Chabada.
Žiada zľava: Marian
Haluza, lebo sa nám
niekde počas pózovania túlal.
V
porovnaní s udavačským rokom Jedna, sa toho v roku Dva príliš veľa
nezmenilo. Ubudli dva veľké, nadľahčujúce a zároveň brzdiace balóny,
pribudla jedna záťažová a zároveň beh sťažujúca tabuľka. S
tabuľkou pribudli aj dve nové postavičky, z ktorých jedna, prudlo
fotogenická, si dala povedať, aby sme na nej mohli demonštrovať,
stav udávania.
Starý
kus Vlado Balošák (570), mladá krv, Ondrej Figurant Chabada.
foto:
Zdenek
Krchák
Doba
je neistá. Ak sa nám podarí do 6-tej edície BM udržať myšlienku,
vyhlásime NásteNkovú súťaž, Kto ponesie tabuľku najďalej. Nultý
ročník vyhral náš figurant, Ondrej
Triaštvrť Chabada.
Nie
je ľahké byť udavačom tempa. BM sa upisuje tak vopred, že za čas do štartu
sa môže čokoľvek udiať. Mirovi
Šorekovi sa za ten čas
fazóna tak rozpadla, že 3:15 sa stalo pre neho sci-fi. Výborne ho zaskočil
náš figurant Ondrej.
Tomáš
Kopčík v roku Jedna
udával 3 hodiny. V roku Dva rezignoval. Asi ho ťažilo svedomie, tak udával
seba za 2:45. Číslo 3:00:00 si na chrbát pripol Ľubo
Hrmo.
Starý
kus Vlado Balošák (570), mladá krv Ondrej Figurant Chabada. foto: eN
Zima
dlhá, čas od vyzutia bežiek krátky, tempo 3:00 príkre, glukózy pre
matematické operácie na kontrolu tempa príliš málo.
V
druhom kole Ľubo počítal, skúšku presnosti nerobil. Keď ju ale urobil
Ľubov parťák Ondrej
Hanzlík, zistil, že ním
plánovaný čas 2:59:59 mu dramaticky utiekol. Do cieľa zostávalo tak málo,
že ani ani roztrhnutie udavačskej party ho nespasilo. K Sub3 a maximálnej
spokojnosti necelá minúta chýbala. Udávanie tempa nie je ľahká vec.
Nazrite
s nami do šichtovnice udavačov. Zo chladných čísel je možné vytvoriť
rôzne suché rebríčky, ale nevyčítate v nich ľudský príbeh. TeN si
treba vypočuť, alebo odpozorovať.
Pracovný
výkaz
udavačov tempa počas 5. ČSOB BM v číslach |
meno
ročník |
plán |
brutto |
error |
netto |
error |
Hanzlík
Ondrej 60
|
3:00:00 |
3:00:55 |
+0:55 |
3:00:50 |
+0:50 |
Hrmo
Ľubomír 61
|
3:00:00 |
3:04:01 |
+4:01 |
3:03:49 |
+3:49 |
Chabada
Ondrej 63
|
3:15:00 |
3:14:37 |
-0:23 |
3:14:14 |
-0:46 |
Balošák
Vladimír 59
|
3:15:00 |
3:14:36 |
-0:24 |
3:14:13 |
-0:47 |
Benča
Ivan 77
|
3:30:00 |
3:29:04 |
-0:56 |
3:28:23 |
-1:37 |
Haluza
Marian 50
|
3:30:00 |
3:29:04 |
-0:56 |
3:28:22 |
-1:38 |
Mecele
Jozef 61
|
3:45:00 |
3:44:44 |
-0:16 |
3:43:56 |
-1:04 |
Buc
Peter 59
|
3:45:00 |
3:48:17 |
+3:17 |
3:47:28 |
+2:28 |
Seidlová
Eva 48
|
4:00:00 |
4:00:03 |
+0:03 |
3:58:58 |
-1:02 |
Vago
Milan 61
|
4:00:00 |
4:00:02 |
+0:02 |
3:58:56 |
-1:04 |
Podľa nás by
mali udavači udávať podľa netto času. Fyziologický stroj v našich telách
funguje podľa neho. Ale na druhej strane neskáče po 15 minútových úsekoch.
Udávanie podľa
brutto času má jednu nevýhodu. Štartovú stratu treba vymazať. To vedie
niekedy k príliš usilovnémi tempu na začiatku. Borec, ktorý má natrénované
presne na cieľový čas, má v závere problémy.
Udávanie podľa
brutto času má ale aj jednu výhodu. Ak sa dielo podarí, borec na časomiere
vidí svoj diplom za splnený cieľ. Je to pohľad nad všetky pohľady. Ak
splní cieľ netto časom, je o fajn biograf ukrátený.
Kamufláž
modrá, nie príliš dobrá. foto: xlposter
Udavačstvo je
nevďačné remeslo. Nie preto, že na ich sláve parazitujú rôzne indivíduá,
snažiac sa prepašovať na ich obrázok skrytú reklamu. To je odvrátená
strana každej Slávy. Ale preto, že dobrý udavač musí v sebe zabiť
pretekára. Neexistujú preteky, pretekár, súper. Existuje iba cieľový
čas, rovnomerné tempo a ochota pomôcť menej skúseným.
Lepšie, ako slová
vyjadruje spomínanú nevďačnosť tento obrázok.
Vidíte
Evkoprezidentku? Nevidíte,
lebo je výborná udavačka. Že nízka? Vidíte určite nie nízkeho
Milana Vaga?
Nevidíte, lebo je je tiež výborný udavač a spolu s Evkou pomohli hŕbe
ľudí, ktorí ich v závere ofúkli.
Taký
je údel dobrého udavača. Syndróm prázdneho hniezda ho nesmie privádzať
do rozpakov.
Do
druhého kola vbiehali Evka s Milanom so strapcom bežcov, túžiacich po
Sub4.
Do
cieľa ale dobiehali, ako dva prsty na ruke veľmi nešikovného tesára.
Sami samučičkí. Väčšina z udávanej skupiny v závere utiekla. eN to
na vlastné oči videl. Obrázok Evky a Milana bol posledný, ktorý sa
zmestil do malej pamäte fotokamaráta. Aj opustených utešoval, že, „Svine
sú to, keď Vás takto opustili," ale Evka to videla takto:
Eva
Seidlová 29.3.2010
(07:13)
...chceli
sme to t.r. dať presne za 4:00:00 no ale nepočítali sme na záverečný
"špurt" s mojim krátkym krokom = partner Milan, v snahe
zachrániť situáciu ma chytil pevne za ruku a ťahal, takže
vlastne posledné metre som sa prevznášala.
Ale
podstatné je, že všetci z našej skupiny to krásne stihli. : -))
|
V
útlej postavičke Evky je ukrytá obrovská pretekárka. Napriek veku, pre
ktorý BM kategóriu nevypísal, mala reálnu šancu ťahať sa za prsty s
mladšími. Neurobila to, lebo 28. 4. 2010 v sebe dokázala pretekárku zabiť
a vzorne si plnila povinnosti udavačky.
To
sa každému nepodarilo. Marian Haluza dokázal udávať, aj na druhé
miesto v M60 siahnuť.
Nebyť
divnej tempografovej čiary Ivana Benču, ktorá je vlastne čiarou Mariana,
lebo utekali plece pri pleci, nechápali by sme, prečo sa jeden cestujúci
z linky 3:30:00 sťažoval.
Marian
Haluza -
1/2M 1:45:03, split -1:44
|
5km
|
10km
|
15km
|
20km
|
25km
|
30km
|
35km
|
40km
|
42195
|
0:24:51
|
0:49:13
|
1:13:46
|
1:38:34
|
2:02:25
|
2:26:05
|
2:49:53
|
3:14:26
|
3:28:22
|
0:25:12
|
0:24:22
|
0:24:33
|
0:24:48
|
0:23:51
|
0:23:40
|
0:23:48
|
0:24:33
|
0:13:56
|
05:02
|
04:52
|
04:55
|
04:58
|
04:46
|
04:44
|
04:46
|
04:55
|
06:21
|
Števo
Ševčík (3:29/3:28 -
128. / 23.M50) nastúpil do linky 3:30 a prvé kolo si ju nevedel vynachváliť.
1/2M presne trafený, cítil že riadiacim pultom sedí majster rovného
tempa. Ale v druhom kole sa začali diať veci, s rovným tempom nezlučiteľné.
O Majstra zrýchleného tempa sa udavač interesovať a to sa už Števovi
nepáčilo. Ako bývalý náčelník dopravákov, upozornil mašinfíru, aby
neprekračoval povolenú rýchlosť. Zbytočne. Uniformu, pištoľ a obušok
chýbali, vlak si to s*al ďalej bez spomalenia. Vraj tempo je dobré. Pre
Mariána nepochybne bolo. Ale pre pasažierov, očakávajúcich 5ky "kúsek"
pod 25 minút nie. Jeden za druhým odmietli zaplatiť expresný príplatok
a z linky vystúpili. Keď
vystúpil ten, ktorý donútil mašinfíru vytiahnuť červenú čiaru nad
nad zelenú a to tak, že výrazne, ubral paru a vrátil sa k tabuľkovej rýchlosti.
Aby neporušil grafikon až flagrantne, v krátkej päťke spomalil priam
brutálne. Niečo mohol spôsobiť zbytočne šikovný Ivanov Garmin. Ale
hlavný podiel viny nesie prebudený pretekár v udavačovi. Máme
domnieNku, ktorá je na nerozoznanie od presvedčeNia. Podľa nás cestujúci,
ktorý prebudil v udavačovi pretekára je Janči
Hazucha (3:30/3:30 -
132. / 3.M60)Máme
domnieNku, ktorá je na nerozoznanie od presvedčeNia. Podľa nás
cestujúci, ktorý prebudil v udavačovi pretekára je Janči
Hazucha (3:30/3:30
- 132./3.M60). Pred rokom si Jano Mariánove udavačstvo nevedel vynachváliť.
Nevieme, či aj tento rok, ale máme dojem, že Jano udával tempo na
3:30 oveľa rozumnejšie, ako Marián. Zapísal
eN 18. 4. 2010
Po
dlhom čase sa vraciame dokončiť nedokočeNé. NespomeNúť veľký úspech
našej redakcie by bola gigantická ignorancie, aj keď sa jedná o
redakciu tieňovú.
Jožo
Mecele
( 3:44 - 185. / 54. M40 )
je tieňový redaktor SZM a aj oduševnený udavač. Ukázal svetu, ako
treba udávať tempo.
Môže
existovať smeroplatnejší certifikát kvality pre udavača, ako je
Majster rovného tempa? To sotva. Jožo certifikát MRT 5. ČSOB BM
vlastní, pre nás je najväčší Kráľ udavačov.
Prepáčte
zníženú kvalitu obrazu. eN fotokamarát bol z toho, že udavači 3:45
mali tabuľky pevne uchopené aj na 5-tom km tak vykoľajeNý, že zabudol zaostriť. Výšivkové
výsledky sú na ceste (ku komunizmu).
Jožo
by mohol byť ešte väčší kráľ jedine, ak by mal udavačskú tabuľku
uchopenú na 42-hom km a aj v cieli, lebo split 0:00 sa prekonať nedá.
Osemadvadsať
(2 + 26) SZM pozitívnych čítajú rezultáty 5. ČSOB BM.
5. ČSOB Bratislava Marathon - 28. 3. 2010
- SZM+
|
##.
|
meno
ročník
|
netto |
1/2M |
brutto |
##.-kat
|
5.
|
Balošáková
Anna 61
|
3:19:37 |
1:36:55 |
3:20:01 |
3.-F40
|
24.
|
Seidlová
Eva 48
|
3:58:58 |
1:57:18 |
4:00:03 |
5.-F50
|
9.
|
Portášik
Peter 63
|
2:45:03 |
1:21:16 |
2:45:05 |
2.-M40
|
32.
|
Hrmo
Ľubomír 61
|
3:03:49 |
1:29:37 |
3:04:01 |
9.-M40
|
47.
|
Polc
Štefan 50
|
3:13:09 |
1:33:00 |
3:13:10 |
1.-M60
|
55.
|
Balošák
Vladimír 59
|
3:14:13 |
1:36:54 |
3:14:36 |
5.-M50
|
77.
|
Hirjak
Vladimír 57
|
3:20:42 |
1:36:12 |
3:21:10 |
8.-M50
|
86.
|
Hýrošš
Pavol 52
|
3:22:15 |
1:38:13 |
3:22:22 |
13.-M50
|
95.
|
Nagy
David 67
|
3:23:44 |
1:37:02 |
3:23:56 |
31.-M40
|
102.
|
Uhlárik
Pavol 59
|
3:24:23 |
1:38:40 |
3:24:42 |
18.-M50
|
105.
|
Milovník
Pranjal 73
|
3:24:50 |
1:40:58 |
3:25:12 |
52.-M18
|
125.
|
Haluza
Marian 50
|
3:28:22 |
1:45:03 |
3:29:04 |
2.-M60
|
132.
|
Hazucha
Jan 43
|
3:30:11 |
1:44:23 |
3:30:56 |
3.-M60
|
133.
|
Pavlacký
Jaroslav 62
|
3:29:43 |
1:41:16 |
3:31:02 |
38.-M40
|
147.
|
Zelenik
Jozef 53
|
3:34:47 |
1:45:15 |
3:34:59 |
27.-M50
|
201.
|
Buc
Peter 59
|
3:47:28 |
1:51:33 |
3:48:17 |
37.-M50
|
221.
|
Kele
Gejza 65
|
3:51:27 |
1:47:14 |
3:51:46 |
64.-M40
|
225.
|
Vojtičko
Anton 49
|
3:51:26 |
1:51:32 |
3:52:16 |
10.-M60
|
228.
|
Simon
Alexander 47
|
3:51:31 |
1:50:42 |
3:52:23 |
11.-M60
|
263.
|
Kincel
Pavol 51
|
3:58:10 |
1:57:10 |
3:58:31 |
50.-M50
|
267.
|
Hodossy
Péter 78
|
3:58:26 |
1:46:37 |
3:58:52 |
125.-M18
|
277.
|
Vago
Milan 61
|
3:58:56 |
1:57:16 |
4:00:02 |
80.-M40
|
302.
|
Čurlej
Jozef 51
|
4:05:45 |
1:55:48 |
4:06:35 |
62.-M50
|
335.
|
Gombár
Anton 44
|
4:22:54 |
2:05:00 |
4:23:39 |
23.-M60
|
346.
|
Hlávka
Jozef 51
|
4:27:38 |
2:00:39 |
4:27:55 |
75.-M50
|
353.
|
Maras
Ladislav 63
|
4:30:15 |
2:15:40 |
4:31:15 |
93.-M40
|
370.
|
Pavuk
Peter 49
|
4:40:55 |
2:13:08 |
4:42:13 |
30.-M60
|
385.
|
Tomečko
Jozef 53
|
4:53:36 |
2:16:36 |
4:54:35 |
87.-M50
|
Príliš dlhý stĺpec,
aby sme o každom od podlahy hovorili. Ale Bratislava sú jarné Košice,
tak každému veNujeme jedeN riadok.
Anka B.
- Sub3:20, piata, age pódium,
prvá SZM-áčka, čo viac chcieť?
Evka
S. - Vzorná udavačka,
ktorá mohla, ale nezačala pretekať.
Peter
P. - O najlepšom
SZM-ákovi je toho viac hore v jeho slovách.
Ľubo
H. - mal príliš
tesnú udavačskú vesta, ale ustál nepohodu s cťou.
Štefan
P. - Najúspešnejší
SZM "bedňák" s časom 2:37 vekom rezaným.
Vlado
B. - Súčasť výbornej
udavačskej dvojice 3:15.
Vlado
H. - Náčelník
menej zastúpených SZM kmeňov z Východu.
Paľo
H. - Najlepší výkon
od Rajca 2007.
David
N. - Rýchly výkon
z kraja jara.
Paľo
U. - Vymyslel SVK
pohár v maratóne, ale vždy mu chýba Rajec.
Prānjal
M. - Začal mierečnú
sezónu 2010 z ostra, osobákom.
Marián
H. - Vyrušený
M60-kou v udavačstve, ale pódium je pódium
Janči
H. - Tiež pódium
a čas 2:39 vekom rezaný.
Jaro
P. - Štart na
poslednú chvíľu, ako vždy.
Jožo
Z. - Chcel by viac,
teda menej čo sa času týka, ale...
Peter
B. - tesná udavačskú
vesta, ale tiež to ustál so štítom.
Gejeza
K. - vo Váci pred
BA o 9 min. rýchlejší, ale akcie sú rovnaké.
Tóno
V. - potvrdil rýchlu
Barcelonu.
Šaňo
S. - VIP SZM-áka
sme nemali, už máme.
Paľo
K. - Štvorka mu fučala
na chrbát, ale nedobehla ho.
Péter
H. - jej ušiel tiež.
Vago
M. - Najpresnejší
udavač a gavalier ktorý neušiel parťáčke.
Jožko
Č. - získal
93-tiu akciu a dýcha na chrbát stovke.
Tóno
G. - zrovnal v počte
akcií Jozefa
Trusku a mieri na
post ZV lídra.
Jožko
H. - je na tom lepšie
ako eN, čo je znepokojivé (pre eN).
Maras
L. - prevzal
uniformu Vedúceho bezpečnostného
odboru SZM.
Peter
P. - vzhľadom na
štart po zápale pľúc veľký výkon.
Jožko
T. - Bravúrne zvládnutá
SZM-ácka uzávera.
Zapísal eN 30. 5. 2010
PD
Evasion výprava zľava: Laco, Juro, Jaro, Jožo, I., Jožo. V..
Prievidžanov
bolo v Bratislave viac, ako ukazuje obrázok. Hráme iba na ihrisku, aké sa
zmestilo do Evasiona. Päť aktivistov vidíte. Chýba šiesty pasivista
jedeN, fotokamarátujúci nadmierečným strojom polmierečného
Laca Brezániho
(1:47 - 416. / 80.-M40),
zamilovaného do krásavice na Dunaji a pokúšal sa o jej kráse
presvedčiť aj eN. O tom, potom.
Laco
behá dosť na to, aby dobiehal 1/2M bez škrípania zubov, ale na
druhej strane málo, aby sa vo výsledkoch prepracoval tak vysoko, aby
to považoval za dobré. Napriek tomu si z Bratislavy jeden veľký úspech
odviesť dokázal. Tesne pred cieľom predbehol brata jeho ženy, Jana
Ondruša. Tvrdiť,
že Laco je v rodine jarný bežecký NumberOné radšej nebudeme. Jano
je fiškáľ. Mohol by nám nejakým paragrafom pokrčiť úsmev.
Juro
Pročka (1:47
- 521. / 9.-M60) je stará puška z Pravenca. Utekal 1/2M a oprel sa do
toho tak, že mu skoro srdce puklo. Nebyť pichnutia v oblasti hrudníka,
ktoré ho zľaklo a spomalilo, možno by bol za 1/2M kráľa PD výpravy,
v ktorej bolo zdravotné zabezpečenie na najvyššej úrovni.
Jožo
Virčík (2:53 -
232. / 68. M40) je dochtor. Náhodou pri sebe nemal EKG, tak Jurovi
poradil, aby si na druhý deň na EKG odskočil. Srdečné príhody je
nutné mať pod kontrolou.
Jožo
bol jediné mierečné ohnivko PD výpravy. Zvolil umiernený úvod v
spoločnosti udavačov 4:00, aby im v druhom kole utiekol o 7 minút. Po
behu si svoju stratégiu nevedel vynachváliť. Doposiaľ behával opačné
garde. Rýchly úvod, zaťaté zuby v závere. Predbiehanie poznal iba
ako predbiehaný. Teraz si ho vychutnal ako predbiehajúci.
Jožo
je skvelý navigátor s mapou Bratislavy v pamäti, ale aj diagnostik.
Pri navigovaní Evasiona na jedno depresívne miesto (neskôr), zistil,
že dĺžka vozidla je prekážkou správnych reakcií. Sedel vzadu a kým
jeho signál dorazil dopredu, niektoré dáta sa cestou stratili a kerovčík
Jožo
Ištok (0:58 -
117./inline) žiadal nové. Dostal ich, aby zaparkoval presne tam, kde
navigátor chcel. Na depresívnom mieste!
Jožo
prijíma aeróbne podobojím. V Bratislave bol za inlajnistu. Ako vždy,
bol so svojim výkonom spokojný. Jeho doktrína znie, "Kto ma
pochváli, keď sa nepochválim sám?" Bol druhý najlepší korčuliar
v PD výprave.
Jaro
Hlavina (0:49 -
117./inline) zaostal za víťazom toľko, koľko ušiel Jožovi.
Slovenskí kolieskári sa na najvyššie priečky neprekolieskovali.
Najlepší bol šiesty a aj ten jazdí za Rakúsy.
Zapísal
eN 3. 6. 2010
|