5. ČSOB BRATISLAVA MARATHON, 28. 3. 2010

Výsledky

Dosť bolo vlády jedného story spisovateľa. Pýta si to diverzifikáciu pier a difúziu pohľadov. Ponúkame Vám spoluautorstvo na písaní príbehu o 5. dejstve ČSOB Bratislava marathonu.

Do súťaže o bezplatný štart na Wachau marathone 19. 9. 2010, ktorý ponúkol náčelník BM, p. Jozef Pukalovič,


zľava: Tristan Miller (dáme reč), Jozef Pukalovič (ide reč). foto: Tristan

sa môže  zapojiť každý, kto nám pomôžu pozliepať túto stary. Stačí pár viet v KNIHE, alebo do mailu. Písať môže každý. Ľud bežiaci, ako aj ľud očumovací, alebo médiá sledujúci. 

Nepopierame. Pravidlo je účelové, aby mohol hrať aj silne hravý typ eN.

Téma beletristickej práce:

Ako som si 5. ČSOB BRATISLAVA MARATHON užil (neužil),  čo sa mi páčilo (nepáčilo), čo sa mi pekné (špatné) prihodilo,  čo veľké (malé) sa podarilo, čo by som zmenil a čo po nechal.

eN mal možnosť utekať 5. BM grátis, ale Doba chcela, aby bolo inak. Do Bratislavy šiel, ale iba očumoval to, kde mu očumovať bolo dovolené. O servise počas a po behu musíte porozprávať Vy. eN nezažil, mlčí.

Z Bratislavy odchádzal eN s veľkým otáznikom v hlave. Čo sa prihodilo jednnému z trojice sloveNských adeptov na Sub2:30?

Vladislav Lipovský (NDC), netušil, že jeho mail bude prvá tehla do múru, ktorým chceme obstavať 5. ČSOB BM. VL pred rokom o Wachau Marathone zháňal informácie. 

Keby žreb padol práve na neho, ako keby ich našiel.

Vladislav Lipovský                                       29. marca 2010 16:33

zľava: Holečko, Lipovský, Ressey, Starodubtsev, Glyva, Pástor, Kibowen.

foto: Zdenek Krchák 

Ahoj. 

V krátkosti. Som sklamaný. Za 23 km som nešťastne spadol, vyhodilo ma to z rytmu, ušla mi čelná skupina. Dovtedy sa mi bežalo super pohodovo. 

Ťažko povedať, čo by bolo, keby som to nezapichol. Možno by som porazil aj Maťa, možno by som vykvecol ako Imro. Ale jedno viem isto. Bol to sekundový skrat, ktorý sa nemal stať. Mal som bojovať. Sám sa na seba hnevám, ale nevrátim to a nechcem už rozoberať. 

Môj tip mi nevyšiel. Asi by nevyšiel ani bez pádu, lebo druhú polovicu by som asi za 1:13 bežať nedokázal. Ale 1:16 ... zase to keby nebolo keby. 

Zagratuloval som Martinovi, súcitil s Imrom. Škoda, mohol to byť pekný súboj. Natrénované ešte určite využijem. Neviem kde, ale využijem. Pripájam Ti aspoň medzičasy po 25 km.

Vladislav Lipovský NDC

5km

10km

15km

20km

1/2M

17:25

35:00

52:36

1:10:20

1:28:08

17:25

17:35

17:36

17:44

17:48

3:29

3:31

3:31

3:33

3:34

 


eN                                                              29. marca 2010 18:04

nešlo mi do hlavy, čo sa stalo, keď mi Pefo povedal, že si to zabalil. Videl som Ťa na 1/2M a zdalo sa mi, že si neskutočne vegetíš. Kde to zabalil Janicki? Skús Krakow.

Hi, dík za info

VL                                                              29. marca 2010 20:10

ako som Ti už napísal a Ty si to dokonale pomenoval, naozaj som si vegetil, síce som sa vždy zašíval v klbku skupiny a veru neraz sa mi chcelo aj zrýchliť, aj keď sa bežalo po 3:30/km. 

Janicki pustil skupinu pri menšom zrýchlení na 18 km, neviem, kedy odstúpil. 

Zrýchľovať sa začalo na 23 km, na jednej ostrej zákrute som spadol a dosť nepríjemne si narazil koleno. Cítil som ho, no podstatnejšie bolo, že mi ušla skupina a nedokázal som ich dobehnúť, lebo v tom čase zrýchľoval Keňan a ostatní sa ho snažili držať. Bolo to na moju smolu na výbehu v centre a následnom zbiehaní k Michalskej bráne.

Potom prišiel môj skreč. Bola to sekunda a bola to chyba. Naozaj som bežal v pohode. No skupina mi ušla behom 1 km 100m. V hlave mi vírilo, že ostanem proti vetru sám. Bola to chyba, môj neskutočný skrat. 

Nevieš si predstaviť, ako som sa sám na seba hneval... celú cestu domov, v noci, dnes v práci. 

Klusaním som to hodil za hlavu. Prišiel som o pár minút slávy a možno o čas pod 2:30. Ale toho roku určite príde. Som si istý. Toľko a už dosť, je to za mnou.

P.S. Krakow určite nie, bežím Michalovce, potom uvidím.

Jaro Pavlacký (3:31/3:29 - 133. / 38. M40), naskočil do vlaku ČSOB BM na poslednú chvíľu, aby si zaknihoval štvrtú akciu v roku 2010 a 159-tu celkovo. 

Jaro je SZM-ácky Jack Kerouac. Formu písomného prejavu potláča a do popredia stavia obsah a emóciu. Nedovolíme si štylisticky, ani inak, do toku Jarinových myšlienok zasiahnuť. Zápisky z Bratislavy uvádzame v pôvodnom znení a formátovaní. Lúskajte, o čom to je.

jaro p.                                                                             31.3.2010 (00:02)

Chcel by som pochváliť veĺmi dobrú organizáciu Maratónu ČSOB-
mierečného behu v hlavnom górode - city Bratislava,bol som
prekvapený aké množstvo organizátorov a ochotných dobrovolni
kov, aj zdravot.služby bolo skoro na každom km /aby som nezabudol tiež aj na členov Polície. Výborné boli aj všetky občerstvovacie stanice,.mne pomohli hlavne ionťáky a hork.
čokoláda ale aj čaj.. čo sa týka trate tak to je kapitola sama
o sebe,čakal som ovela komplikovanejšiu,táto sa mi zdá rozum
ne ,prakticky navrhnutá -skoro bych povedal ideálna z hladiska
jednoduchosti,orientácie aj príjemná na beh a celkovú exkurziu
/ako povedal môj 15 km-ový spolubežec Lutz z Weimaru/ a je
asi o niečo lahšia ako bola trať Dunajského m. ,ktorá bola tiež
občas veterná ale rovnako zaujímavá,veľkým plusom je skoro
úplné vylúčenie dopravy aut ,tiež samozrejme medajla v cieli a
bežec.tričko /nebudeme ho prať v horúcej v. vraj púšťa O.K.
Vidno že pri určení trasy boli asi aj dobrí konzultanti - ešte aktívni
pretekári - L.Findl a A.Berešová aspol. Nabudúci ročník preto rád
prídem zase ak budem ešte hore koncom a trochu fit, nedajoné
ako spiderman-P.Pavuk kt.laboroval v zime kvôli nemoci,ale ghlav
ne aby nohy obyčajné-eNlabky obe fungovali,lebo so rukou v
sadre sa dá ešte utekať.,ale s n....asi nye. ˇČo sa týka speedových časov kenanov v cíli, par minut nie je podstatných
či je 2:17 al 2:27 hlavne že bola velká účasť z mnohých štátov,
dokonc a z Brazílie a Canady apríjemná atmosféra aj chutná syr.
nátierka s chlebom a mineralka plus pivo.,tak aj keď to dám za
5:02 -5:03 ako posledný účastník nedelného 5.ročníka,al.mierečný
višegrad.cestovatel A.Maczó z Pešti, prípadne sa možem otestovat
na 21 km ,čo nie je tiež malá porcia,keď sa ide prirýchlo,dá sa skolabovat aj na Devíne /12,3 kil/ keď sa ponekud viac oteplí,
ako napr.v Rajci ,Senici . hádam sa zhodneme s atómfyzikom
M.Vagom a eNom že lepšie vyhrat pretek časom za 2:30 či 4:OO
s dovol.prostriedkami férovo ako s nedovol .práškami,či
skratkami za 2:01 h,čo sa s odstupom času pár let za kvalitný čas
nebude môct považovat, ak by sa niečo dokázalo,takže lepšie
za oplatí bojovať v duchu fair play ! čo je myslím aj v prípade
Haileho G.kt.dostal bežec .danosti do vienka od prírody .. Takže
dovi o rok opat na štarte ,prajem bežcom hodne zdravia a pohody.
- a príjemné sviatky aj J.Sedláčkovi z Boleráza a M.Orthovi ,kt.
si v BA zabehol tuším"osobák" a T.Vaňovi z Chrabrian . Howgh
p.s . ak niekto náhodou videl na trase prezentácia - šatňa v UK
hnedú peňaženku može to oznámiť na mojej adrese/občian
sky pr. alebo tu v knihe na 42 195.sk.peníze si može nechať
,stačia mi len dokumenty - nemusel by som vybavovať nové.
Vopred díky za ochotu, zatial dovi ! Čaute

jaro p.                                                                             31.3.2010 (00:02)

Ešte návrh na príp. zvýšenie účast na budúcom ročníku maratónu v Bla-ve pre organizátora: štartovné by sa mohlo stanovit kto chce tričko a metál v cíli - do 25 e a kto chce štartovat bez nároku na tričko max ..cena: 15 e na osobu na 6.ročníka ,pomohlo by to motivovat tých čo behajú večšie množstvo pretekov, maju vačšie náklady na cestovanie do roka a ,.majú malé príjmy finančné - nechávam na uváženie org.štábu ČSOB.,štartovné by mohlo ostat na jednakej sume až do termínu 1 týždeň pred štartom,čo by možno nabudilo ďalších adeptov aj z vých.Európy ,Afriky aď. štátov.  

Zapísali kolektív eNd eN, 30.3.2010

Petr Kaňovský (3:51/3:50 - 219. / 106. M18) sa nezapojil do mlčiacej, nepíšucej valnej hromady, ktorá na výzvu eN, aby sa zapojili do písania story kadí, ako na placatý kameň.

Petr Kaňovský                                                             31.3.2010 (07:18)

S ohledem na své aktuální možnosti jsem velmi spokojen. Chtěl jsem se přihlásit na pulmaraton, který jsem dosud nikdy závodně neběžel (i když už jsem běžel 6 maratonů), ale rozhodl jsem se udělat experiment a zaběhnout dva závody v jednom. 

Strategii jsem tedy přizpůsobil optimalizaci výkonu na pulmaraton a druhou půlku maratonu bral jako bonus s předem plánovaným výrazným zpomalením. 

Výsledkem je nejenom osobák na pulmaraton (real 1:42:56), ale i na maraton (real 3:50:32, oproti Ostravě lepší o 5:34) a navíc dostatek dat pro regresní analýzu, ze které lze odhadnout potenciál pro případné další maratonské závody (příště mohu zkusit rovnoměrné tempo s cílovým časem cca. 3:40).

Petr Kaňovský                                                                1.4.2010 (06:50)

Posílám ještě mezičasy do grafu pro eN (RealTime):

0:25:15/0:49:06/ 1:13:04/1:37:37/2:04:18/2:34:29/3:06:28/ 3:37:21/ 3:50:32

Křivka grafu není pro maraton příliš obvyklá. Souvisí to s uvedeným plánem i způsobem jeho realizace..

Veselá kopa je ten matematik Petr. Ale 1. apríla 2010 sa prepočítal. 

Nemienime plytvať Nástenkovým grafovým papierom, na experimenty zo série "foukat doutníkový dým do výlevky umyvadla, či z toho náhodou nevznikne zlato". Útok na "rekordy" v medzičase maratónu "s předem plánovaným zpomalením" si Nástenkovú PR nezaslúži. 

Zapísali kolektív eNd eN, 30.3.2010

Peter Benča ( 3:40/3:39 - 169. / 50. M40 ), známejší vďaka aliasu Pedro Bábovkin, si za samonosný príbeh graf zaslúži. Ak pošle medzičasy, bude ho mať.

Peter Benča                                                               1. apríl 2010 13:18

Vlajka vzhůru do cieľa letí. Foto: T.O. Pohoda 

Ahoj bežeckí kamaráti.

Aspoň krátko. Pre mňa bol do poslednej chvíle môj domáci maratón v Bratislave veľkou neznámou. Od Vianoc sa na mojom tele vystriedali dve choroby, ktoré som vyháňal kombináciou niekoľkých antibiotík, takže som sa prihlásil až na poslednú chvíľu za 40 eurášov. 

Na štarte som veru premýšľal, že cieľová medaila bude dnes ťažko vykúpená. V štartovom chumli som ľahko vyhľadal ceduľku s vodičom na 3:30 neďaleko odo mňa, predral som sa k nemu, nie že by som chcel na ten čas bežať, ale aby som mu podal ruku s otázkou,

- Ty si Benča? Ahoj, aj ja som Benča.

Zrejme budeme mať spoločné korene. Môj prastarý otec pochádzal z Hámrov pri Žarnovici. Popriali sme si všetko dobré. Obdivujem odvahu menovca Ivana, zobrať úlohu vodiča vo svojom druhom maratónskom štarte. Zhostil sa jej úspešne. 

Potom som sa predral naspäť k manželke, dali sme si obligátny predsmrtný bozk na rozlúčku a vyštartovali.

Začal som s rešpektom, to znamená pomaly. Ivanova ceduľka s 3:30 sa mi vzdialila do nedohľadna už pri „zapaľovači“ VÚB. Na rovinke za mostom SNP, asi na 8-mom km, ma dobehli chlapci s tielkami 3:45. To ma zobudilo. Ak sa budem takto flákať, dobehne ma aj manželka a tú síce rád vidím, ale už som ju počas behu stretať nechcel. 

Zavesil som sa teda za tri a trištvrťkárov, ktorí ma v nudnej Petržke dostali do tempa. Na hrádzi som sa aj od nich odpútal, pretože sme sa blížili k polke a medzi mnohými chrčiacimi polmaratóncami cítil som sa ako superman. Bol som hrdý na svoje modré číslo a zvyšoval som tempo. 

Napriek tomu ma pri múzeu, teda tesne pred "obrátkou", predbehol Peťo Dolák, na ktorého sa vrhol šialený fanúšik z radov divákov. Zabalený v alobalovej izolácii, asi dvesto metrov bežal s ním a reval mu povzbudzujúce výkriky priamo do ucha. Našťastie sa vyčerpal a tesne pred Štúrovcami to vzdal. Peťo sa tak naľakal, že som ho už viac nevidel. "Onévie" kadiaľ od strachu bežal, vo výsledkovej listine sa nenachádza.

V druhom kole som mal jediné želanie, aby ma tri a trišťoví nedobehli. Hoci som sa na ufúkanej hrádzi zmenil zo supermana na chrčiaceho astmatika, podarilo sa mi to. 

Pred cieľom mi kamarát Jerry z našej T.O. Pohoda (trampská osada) vrazil do ruky osadnú vlajku, pripevnenú na lyžiarskej paličke. S ňou som za výdatného povzbudzovania kamarátov Krčmárovcov šťastne prebehol cieľom v čistom čase 3:39:31.

Takže nakoniec, po obavách, veľká spokojnosť.

PEDRO Bábovkin, T.O. Pohoda Bratislava

Pedro nezachytil medzičas na 5km. Vypočítali sme ho spriemerovaním medzičasu na 10km. Ostatné medzičasy sedia ako sokol na javori. 

Peter Benča - 1/2M 1:49:11, split +1:09

5km

10km

15km

20km

25km

30km

35km

40km

42195

0:26:43

0:53:26

1:17:56

1:43:32

2:09:56

2:35:00

3:00:38

3:28:17

3:39:31

26:43

26:43

24:30

25:36

26:24

25:04

25:38

27:39

11:14

5:21

5:21

4:54

5:07

5:17

5:01

5:08

5:32

5:07

Nie šialený fanúšik, ale ôsma päťka Petra Benču dohnala Petra Doláka k radosti v cieli. 

Marian Haluza ( 3:29/3:28 - 125. / 2. M60 ) dokázal, že svet na Nástenke je veľmi malý. Vďaka nemu sa môžeme pozrieť do tváre menovcovi Pedra Bábovkina, Petrovo Benčovi

Marian dokázal husársky kúsok. Guľu na nohe s cajchom 3:30, dokázal dopraviť do cieľa na druhej figúre. Viac si o tom povieme v sekcii SZM. Teraz odovzdávame slovo Marianovi. 

Marian Haluza                                                                1.4.2010 (21:15)

Udavači 3:30 zľava: Peter Benča, Marian Haluza. Foto: eN 

Ahoj.

O maratóne v Blave sa napísalo a povedalo veľa pekného. Súhlasím. Bol to fakt pekný zážitok. Do ďalšieho ročníka by som organizátorom odporučil niekoľko opatrení, prvé zásadné. Navrhujem

- odštartovať štafety v druhej polovici maratónu. To umožní organizátorovi sústrediť sa na maratóncov a polmaratoncov. Nebude preplnený priestor na štarte a zhustí a oživí to preriednuté bežecké rady maratóncov v druhom kole. 

- Odovzdávky štafiet. Predpokladám, že počty štafiet budú rásť. V priestoroch odovzdáviek treba maratóncov smerovať na pravú polovicu cesty, štafety do ľavej. Zvýši to prehľad a maratónci sa nebudú musieť preplietať koridorom, vytvoreným bežcami čakajúcimi na odovzdávku. Stačí pred odovzdávkou terčík s usmernením. 

- Opäť označiť vodičov balónikom. Je to prehľadnejšie i keď pre vodičov menej pohodlné, 

- posilniť dopravu na odvoz bežcov po odbehnutí 2. a 3.  úseku. Jeden autobus bol málo. 

- neprepravovať autobusom bežcov z prvého úseku. Presúvať sa môžu pešo. 

- Umiestniť viac prenosných WC (už od 8,00 hod.) k šatni.

- Posilniť obsluhu na občerstvovačke po 10 km. Nasmeroval som skupinu bežcov 3:30 k stolom, ale boli prázdne. Obsluha v tej dobe nestíhala nalievať ionty do pohárov. Postačí viac ľudí v čase 40 - 60 minút po štarte. Vtedy je najväčší nápor bežcov.

Verím, že moje pripomienky sú konštruktívne. Ak sa zrealizujú, určite budú prínosom pre budúcnosť tohto podujatia. 

Prajem všetkým príjemné sviatky pri behu i šibačke.

Zapísali kolektív eNd eN, 1. 4. 2010

Ivan Benča (3:29/3:28 - 126. / 65. M18) ponúka iný pohľad na prácu udavačov 3:30. 5. ČSOB-éčková mozaika začína naberať obrysy. Neprestávajte! Píšte viacej beletrie.  

Ivan Benča                                                                2. apríla 2010 12:47

zľava: Ivan Benča, ...a staré tváre nahradia mladé. Tak riekol: Zdenek Krchák

ČSOB-maratón

ma prekvapil jeho veľkosťou a perfektnou organizáciou.

Veľmi som sa na tento maratón tešil. Aj preto, že som bol plný očakávania, ako zvládnem úlohu vodiča. Pár dní pred štartom som nevedel, či pobežím na 3:45 z Jožkom Mecelem, alebo na 3:30 z Mariánom Haluzom. Nakoniec vyhrala druhá alternatíva a ja som nastúpil na štart ako vodič na čas 3:30:00. 

Poviem Vám, bolo mi všelijako. Ja, bažant maratónskeho behu, po boku takých skúsených maratóncoch, akými boli ostatní vodiči a jedna vodička. :)

Ale zároveň mi bolo cťou a tešil som sa z ponúknutej príležitosti. Na štarte som cítil nervozitu a zároveň zodpovednosť. Príjemné bolo, keď ma oslovil môj menovec Peter Benča z ktorým sme sa stretli prvýkrát a poprial mi veľa šťastia. Škoda že sme sa už potom v cieli nevideli, ale nevadí, na ďalšej akcii napravíme. 

Po odštartovaní trvalo 42 sekúnd, kým sme prišli na štartovú čiaru. Rozbeh bol pomalý, ale v takom dave sa inak ani nedá. Prvé 3km boli asi najťažšie, lebo bežať z tabuľkou v ruke, keď navyše fúka vietor, nie je žiadna sranda. Ale štvrťhodinka ubehla a tabuľky leteli z rúk mimo trať. 

Nám sa bežalo lepšie, ale neboli sme už tak dobre viditeľní, takže pre bežcov čo, chceli bežať s nami, to bolo o trochu ťažšie. 

V prvom kole sme držali tempo podľa plánu, ale zdržanie na štarte spôsobilo, že sme mali na 21,1 km  menšiu stratu. Preto sme trošku zrýchlili, aby sme mali trošku viac času na občerstvovačkách, kde sme vždy nejaké sekundy stratili. 

V druhom kole už nebol problém z nedostatkom iontov a vody. Na trati bolo menej pretekárov, takže dobrovoľníci stíhali v pohode. 

Po 35 km sa bežalo v pohode, ale potom už bol vietor citeľný a robil problémy každému. Naša skupinka sa preto trochu zmenšila. 

Niektorý sa prepadli dozadu, niektorí s blížiacim sa cieľom naopak zvýšili tempo. 

Po poslednej občerstvovačke nás ostalo iba pár. Vo finiši sme ešte posledných dvoch bežcov popohnali dopredu a my sme s Mariánom ostali sami a tak sme aj dobehli v čase čas 3:29:03. Mariánovi tento čas priniesol pekné pódiové umiestnenie v M60. 

Gratulujem mu dodatočne k umiestneniu, pretože v Bratislave som to nestihol. Potešilo ma aj tretie miesto Janka Hazuchu, ktorý s nami bežal, no v závere sme sa mu trošku vzdialili, čo ma mrzí. 

Ale inak som spokojný ako to dopadlo. Bežalo sa mi v pohode a vychutnal som si atmosféru maratónu. 

Organizátorom gratulujem a zároveň ďakujem za pekne strávený víkend. Ďakujem taktiež všetkým dobrovoľníkom, ktorí pomohli BM zaradiť sa k výborne zorganizovaným mestským maratónom. 

Už teraz sa teším na ďalší ročník. 

Ivan Benča

Ivan poskytol medzičasy, eN ich hodil do stroja, aby uvidel prekvapivú čiaru, o ktorej si pomyslel, ale to povie neskôr.

Ivan Benča - 1/2M 1:45:03, split -1:43

5km

10km

15km

20km

25km

30km

35km

40km

42195

0:24:51

0:49:13

1:13:46

1:38:34

2:02:25

2:26:05

2:49:53

3:14:26

3:28:23

0:25:12

0:24:22

0:24:33

0:24:48

0:23:51

0:23:40

0:23:48

0:24:33

0:13:57

05:02

04:52

04:55

04:58

04:46

04:44

04:46

04:55

06:21

Ivan Benca                                                                 4. apríla 2010 15:09

Rozmýšlal 

som prečo mi to tak vyšlo pri tých mojich medzičasoch, pretože ten záver sme určite až tak pomalý nemali.

Mal som Garminky, ktoré som stlačil hneď po odštartovaní. Méty na medzičasoch som mal posunuté o 200m v prvom kole, takže mne ukázalo úsek 5km vždy skôr. 

No a konečná vzdialenosť mi vyšla až 42700.Takže ten záver vznikol asi z tejto nepresnosti...myslím

Ivan Benča

Tak to končí, keď do vecí správne odmeraný "kecá" pochybný merač. 

Mišo Holík ( 1:57:56 - 716. / 51. M50 ) je silne svetobežný typ. Ale BM si po návrate z USA, konkrétne z LA, ujsť nenechal. 

eN je silne domasedný typ. Preto vyzýval Miša, aby komparoval. Mišo nechápal, kam eN mieri. Niečo do Knihy zapísal, ale či už pochopil, to vie iba bratislavský vietor. 

Michal Holík                                              2.4.2010 (07:24)

Mišova modrá je vskutku dobrá. Foto: eN 

Marián myslím (to ako  Marian Haluza, 05-ka),

že si to vystihol. Verím a dokonca osobne navštívim v inej veci Jožka Pukaloviča a dám mu do pozornosti tieto návrhy. 

Bežal som prvý ročník a vtedy som sa hanbil, že žijem v Bratislave i keď sa považujem za Žilinčana. Vtedy to z viacerých strán a vrátane mojej, JP "schytal" aj s úrokmi. 

Našťastie ďalšie ročníky boli najlepšou odpoveďou, že sa to skutočne stáva výborným maratónom. Len jeden poznatok po 1. ročníku vtedy TBC (tuberáckeho) maratónu. 

Bežal som o rok v Linzi. To bolo tesne po 2. TBCM a kdesi okolo 15 km som rozprával s mne neznámym Rakúšanom. Keď zistil, že som z BA, tak mi povedal, že počul, že bratislavský je veľmi zlý, takže ono sa to šírilo. 

Tohto roku bolo v Bratislave veľa Rakúšanov a už mi nebolo hanbou bežať doma polmaratón ... Howgh !

Palo ? (?) bol prvý, kto sa na adresu 5. ČSOB BM vyjadril. Bolo by to nespravodlivé, nezaradiť ho do hry o Wachau Marathon. Palo dodaj priezvisko, nech môžeme otázniky vygumovať.

palo                                                                                28.3.2010 (17:42)

Bratislavskemu maratonu niet co vytknut. Ten chlieb s pomazankou bol dobry napad. Akurat som vypral maratonske tricko a to pusta farbu z bielej mam ruzovu. Perte v studenej vode.

Chlieb s masťou a cibuľou, ktorým obdarúvajú organizátori pretekárov v Žiline a na Furči, považuje eN za silný prejav slovanskej pohostinnosti. Rovnako by to vnímal aj v Bratislave, keby bol býval utekal a povedal by, že široká slovanská duša. 

Andrej Jacko (4:07/4:06 - 304./63. M50) veľmi širokú dušu má. Na vlastnej koži sa o tom presvedčil jedeN, ktorého príspevok čoskoro zverejníme. Andrej bratislavský chlebík vnímal inak. 

AJA                                                                                28.3.2010 (18:44)

a hlavne to bol lacný nápad. Lebo kopa ľudí takéto dačo nemusí, vrátane mňa.

Takto si to predstavujeme. Lavína pochvál, aj keď je namieste, nesmie umlčať opačný názor. Pocty a pochvaly menia mravy. Ale málokedy k lepšiemu. Konštruktívna kritika má väčší potenciál posúvať veci vpred.

Peter Tichý (hosť) priniesol eN na 42-hý kilometer, kde stál eN s dvojicou fotokamarátov s obmedzenou pamäťovou kapacitou. 

U Pefa i eN je pamäťová kapacita lepšia, akurát predstavivosť krívala. Obaja si pamätajú, že dávno, či nedávno vedeli utekať, ako chlapci na prvých figúrach 5. ČSOB BM, ale že by to mali predviesť tu a teraz, to si už predstaviť nedokázali.

Pefo                                                                                3. 4. 2010 (03:43)

V roku 2009, aj v roku 2010 za ohradou. Akurát v prehodených úlohách. 

Foto: ultrabeh.sk  

K priebehu pretekov:

Nedá mi, aby som aj ja nepripojil pár slov k BA maratónu.

Predovšetkým chcem poďakovať Jožkovi Pukalovičovi za pozvanie, z ktorého som sa žiaľ niekedy v januári, keď som videl, že sa kvalitne pripraviť nestihnem, musel ospravedlniť. Nakoniec to nebolo nielenže kvalitne, ale "vďaka" stále boľavému pravému trieslu vôbec. 

Som však rád, že som bol minulý víkend okrem chodeckých Dudiniec, kde ma zaujímal hlavne môj mladý, aj v Bratislave. 

Budem úprimný. Bez pozvánky od organizátorov na sobotňajšie vyhodnotenie Slovenského pohára v maratóne 2009, na ktoré som cestoval hneď po dôjdení víťaza Dudinskej 50tky, by som v BA určite nebol. 

Samozrejme, keď už som v BA bol v sobotu, nedalo mi, aby som neostal pozrieť si aj nedeľňajší maratón. 

Prvýkrát som mal možnosť vidieť bežcov (za normálnych okolností) aj mimo "môjho zorného uhla" a musím priznať, že to bolo napriek tomu, že mám za sebou všeličo, veľmi inšpirujúce... Klobúk dole pred všetkými, ktorí dokončili celý maratón, ale aj pred tými, ktorí odbehli polovicu.... Momentálne si neviem totiž predstaviť ani to......

Na všetkom sa mi však páči hlavne, aký smer podujatiu organizátori dali - či si pred štartom 2:10 alebo 4:00, všetko jedno....

Preto verím , že pokiaľ budem mať dve nohy, na BA maratón, hoci aj 1/2M, rád prídem...

Aké karty doba rozdá, s takými treba hrať. V prvej štvrtine roka Pefovi karta nelepí, vlajková loď SZM nedobíja slávu, ale isto sa to zmení. 

Peter Dolák (3:38/detto - 158. / 30. M50 ), extravagantným pripnutím chippu, spôsobil problémy rozhodcom, aj eN. To mu nestačilo a pridal ešte jedeN problém, ako bonus. 

Za problémovosť PD-ovi odnímame 11-ku, ktorá mu podľa matematiky patrí. Apage matematika, keď je eN nas*atý tak, že mu mäkne srdce. Nebyť toho, PD by vyfasoval direk 13-kou.

Peter Dolák                                                                   28.3.2010 (17:42)

Peter Dolák (584)  Foto: eN fotokamarát 

5. ČSOB BM ma prekvapil ľudským prístupom, atmosférou a fungujúcou spätnou väzbou medzi bežcami a organizátorom, ktorý mal oči všade. Dokázal flexibilne riešiť rôzne detaily. Nepovažoval nič za nepodstatné. 

Ľudský faktor často pri podobných podujatiach absentuje. Chladnokrvný, dravý až cynický biznis, ktorý hráva prím, podľa mňa v Bratislave bežci nepocítili. 

Centrum BM je z Rače na dosah ruky. Pri predštartových rituáloch až meditačného charakteru, ktoré si dobre zabehnutý maratón a behy nad 30km vyžadujú, aby sa človek na trati totálne nezhumploval, som sa doma až príliš motkal. S hrôzou som zistil, že čas hrá proti mne. Hodiny ukazovali šokujúcich 9:45! 

- Bože môj, veď to už hádam ani nestihnem!?! 

V trenírkach a tielku na ultratenkom termotričku, nasadzujúc šiltovku a po operácii, kvôli stále senzibilnému oku prepotrebné okuliare, som sa rozbehol k autu. 

Z poštovej schránky som vyrval papiere, čip, číslo a iné artefakty zo včerajšej prezentácie, ktoré mi tam vhodil kamaš a skočil za volant. 

Vedel som, že v blízkosti štartu nezaparkujem. Strihol som to rovno na Palisády, odkiaľ je to k štartu cca 1km, ale aj trošku z kopca.

Na hodinkách auta svietilo 9:55. Pripínajúc si číslo som vyskočil z auta a rozbehol sa k štartu, už sústredený na zahrievacie tempo a vraviac si, „Peťo kľud". 

Veľmi ľahkú ľadvinku, s kúskom toaletného papiera, gélom s rýchlymi cukrami, ampulkou magnézia a kľúčmi, som si našťastie nezabudol  pricviknúť pod gumu trenírok, aby nehopsala a nevyrobila na pupku chrastu. 

Asi X minút skôr to chcelo z domu vyraziť.

„Dnes bežím 43km, nie 42," vravím si, keď ma predbehol, tempom hádam pod 3min/km, iný oneskorenec s igelitkou v ruke. Kričím naň, „Asi trošku meškáme." Niečo zachrčal a pokračoval v predštartovom finiši. 

Ľudia nerozumeli, aké preteky na pešej zóne dvaja podivíni s číslami predvádzajú. Zrejme dáka súbežná akcia, čítam v udivených očiach. Jeden panika, druhý sústredený, priam v stave alfa. 

Naozaj som sa snažil napasovať do akejsi alfa polohy. Iba východné kvázi zen praktiky ma dnes uchránia od trápenia sa na trati. 

Nabehaných kilometrov mám tuto jar zúfalo málo. Hádam do 60km by sa to pomestilo. 

Dúfal som však, že ma zachráni veľa km na bežkách v zime a 750km v priebehu šiestich dní (dva týždne pred BM), na cestnom bajku, po kopcovitých cestách a so skupinou rovnakých bláznov. 

Dodám, že tých spomínaných bežeckých 60km som absolvoval každé ráno po cca 10km, pred cyklistickou etapou, aby si nohy spomenuli, čo to vlastne ten beh je. 

„Týždeň výškových " regeneračných" prác po kondičných kvapkách, hádam pred maratónom postačí na oddych," premýšľam. Na dôvažok ma v utorok, pri dvíhaní vreca malty, seklo v krížoch. Zvyšok týždňa som sa sústredil iba na to, ako sa preklopiť do polohy v ktorej budem behu schopný. Rozum kázal, na štart sa nestavať.

Dobieham do štartového poľa, stíham prezrieť peletón, kde sú dáke známe tváre. Staviam sa na koniec, aby ma tempo tých rýchlejších nestrhlo k rýchlemu začiatku. 

Ozvalo sa ŠTART! Sústredene, čo najpomalšie, vyrážam vpred. 

Uvedomujem si, že čip pripnutý pod kolenom, bude pravdepodobne pre časomieru ťažko čitateľný. :) Ale čo už? Aspoň, keď to pôjde ťažko a bude to už skôr o seba deštrukcii, nebude ma tak trápiť, že to zabalím. 

Bežím výrazne pomalšie ako by sa mi žiadalo, napriek tomu obieham množstvo bežcov. 

Na 8km sa pýtam pána čo pozerá medzičas, 

„Koľko máme?" „44 minút," odpovedá mi. 

Ani hodinky som si nevzal! Musím sa spoľahnúť na pomoc vnútorného biorytmu. Ale zdá sa mi, že to s tou defenzívou preháňa. 

Pomaličky začínam stupňovať tempo. Konečne začínam spoznávať aj známe mierečné tváre, ktoré by teoreticky mali byť za mnou. 

Po 12km sa dostávam do úžasnej bežeckej pohody. Rytmus davu nevnímam, bežím podľa "biorytmu".

552. Milan Vago a slnko v srdci, aj na hlave. Prezidentka skrytá v dave.

 Foto:  Zdenek Krchák

Míňam Evku Seidlovú s Milankom Vagom. Evka je sústredená, až to pôsobí naštvane. Milan je klasik humoru. Pokúšam sa utrúsiť niečo, myslím si vtipné, Evka nič. 

Prisolím a odpovedá Milan, "Myslíš si, že je zvedavá na Tvoj prázdny humor?!" Mňa tým rozosmial a Evka konečne roztopil! Ďalší čiastočný úspech! Schyľuje sa k dobrému maratónu! Ťažko sa mi lúčilo so 4:00 a Milanovou charizmou. 

Tempo sa mi darí stupňovať. Stále sa javí ako príjemné až euforické.

Dobieham Laca Jaška, meno vzbudzujúce v bežeckom svete úctu. Tempárči s "Rajchlíkom" (Jozef Rajchl) a majú jasný cieľ, pomaly a bezbolestne.

Spomaľujem a bežím s nimi. Pre istotu. Možno som zrýchlil zbytočne skoro. Seží sa s nimi príjemne. Prekonverzujeme zopár kilometríkov, ale potom mi vravia, 

„No už bež dopredu. Vidíme, že ťa cuká." 

„Mne je fajn. Bežím s Vami. Ale po ďalšom km si poviem, že to predsa skúsim a zrýchľujem. Dostávam sa do tempa, až mám pocit, že je priam atletické. 

Stále sa cítim veľmi dobre. Míňam mená, ktoré zrejme zvolili tempo príliš odvážne a začali nasadzovať defenzívu. 

Prekvapuje ma, že až teraz obieham Daga Ulehlu. Zrejme podľahol počtu zdolaných maratónov a na domácej pôde skúša posunút svoje hranice. 

zľava: Laco, Jozef, Šaňo, Dag.  Foto: eN fotokamarát 

Vidím Šaňa Simona. Vzhľadom na jeho filozofiu štyroch hodín, sa mi tiež zdá, že skúša niečo prirýchle. Povzbudíme sa skromným slovkom.

Stále mi to šliape. Veď by som mohol skúsiť bežať pod 3:30!!!

Pedro Bábovkin! Vidím, že dnešok patrí k jeho nie až tak ružovým, ale je to bojovník. 

Pedro v 04-ke spomínal šialeného fanúšika, ktorý ma povzbudzoval hurónskym revom a bežaním popri mne. V civile pokojný, skromný a vyrovnaný chlapík. Čudoval by sa, keby vedel kto to bol. Áno, reval ako zmyslov zbavený, vyviedol ma trošku z koncentrácie, ale bolo to milé. 

Nestratil som orientáciu, ani nezbehol z trate. Iba som podvedome vystupňoval tempo, pre mňa na šialených cca 4:15/km. 

To spôsobilo, že som sa Pedrovi, čo ma šokovalo, tak rýchlo vzdialil. O takom tempe som pred štartom ani nesníva, napriek tomu mi vyhovovalo. Ale asi po piatich kilometroch, som sa spam)tal a  vrátil sa vytriezvený na mojich 4:40/km. 

Sú to iba moje odhady a vôbec nie smerodajné. Zrýchlenie, ktoré u mňa naštartoval "šialený fanúšik" spôsobilo, že Pedro zaostal. Odstup medzi nami narástol, odhadom na 5 minút. Prekvapilo ma, že v cieli bol rozdiel iba nejakú minútku. 

Po 37km som cítil že mi tvrdnú svaly. Sústredil som sa na to, aby ma nechytil kŕč a hlavne dobiehal som s radosťou a nie utrápený. To sa podarilo. 

Môj veľmi dobrý pocit umocňuje fakt, že každá kontrola a manuálny zapisovači, ma na každej kontrole zachytili, čím sa dokázalo, že šlo z mojej strany o chybne pripnutý chip a nie o pokus podvádzať. 

Po dobehnutí môj čas zaznamenali a vyhodnotili. Aj to podčiarkuje môj pocit, že Bratislava má konečne dôstojný a organizačne výborne zvládnutý maratón. 

Bojoval som za "socíku" článkami vo večerníku, aby sme v Bratislave maratón mali. Môj materský oddiel IAMES ho nakoniec zorganizoval a potiahol, myslím nejakých 10 ročníkov. 

Vyrástol som na ňom a na ňom aj dosiahol svoj zenit. Tieto podujatia kladne formujú podvedomie, získavajú mladých pre šport. Napráva sa tým, čo mesto s bujnejúcim cynizmom a nešvármi do sŕdc mladých vkladá na každom kroku!! Je fajn, že sa sem maratón vrátil! Vivat! :) 

Nuž toľko, keď už ten eN toľko provokuje. Na mňa príliš veľa slov. Treba radšej konať. Majte sa priatelia!! 

Nebudem po sebe text redigovať, nemám na to trpezlivosť, hádam mi pár chybičiek prepáčite. 

Peter Dolák 

Keby eN vedel, koľko hodín presedí nad siahodlhými vetami PD, lúštiac, o čo v nich beží, nezasiahol by do textu rovnako, ako nezasahoval do zápiskov 02, od Jarina Pavlackého. Na chybách sa človek mučí.

Povedzme si to takto. NO CHIPP - NO TIME, platí aj na najľudskejšom maratóne na svete. 

Na druhej strane, mali sme dobrú možnosť presvedčiť sa o precíznosti rozhodcov. Robili kontrolu aj tuško-papierovým zariadením, čo ich ctí.

Na tretej strane, sme o smeroplatnosti výkonu PD nezapochybovali ani na sekundu. Uznali by sme mu ho, aj keby sa v oficiálnych výsledkoch neobjavil. 

Na strane štvrtej, vety účastníkov, ohľadne výskytu PD na trati tak do seba zapadajú, že by mu akciu uznal aj paranoik. 

A v poslednom rade, Dunajský maratón Bratislave IAMES dal. Ale kvôli IAMESu a jeho chladnokrvnému, dravému až cynickému biznisu zanikol.

Tento obrázok zavesil eN na Nástenku, ako oslavu viacjazyčnosti webu ČSOB BM. Súťaž o Wachau marathon ešte vyhlásená nebola, ale 

paprnek (?) ju odštartoval konštruktívnym postrehom k webu. Mal by mať podľa matematiky jednotku, ale poznáte to. Život nebeží podľa jednoduchej matematickej postupnosti.

paprnek                                                                          25.3.2010 (22:34)

Mimochodom, super, že stránka Blava-mara je v piatich cudzích jazykoch, ale neviem, či ich tí cudzinci objavia, keď si otvoria homepage. 

Zástavy by mali byť umiestnené jednoznačne navrchu a biť do očí. 

Takto tie preklady strácajú význam, keď sa k nim väčšina cudzincov nedostane.

Je pravdou, že jazykové menu býva umiestnené úplne navrchu stránok, kde ho väčšina z nás očakáva. Ale umiestnenie pod hlavným menu a aj grafický pútač v podobe vlajočiek je miesto, kde ho každý nájde. 

Máme dojem, že v čase, keď písal svoj postreh paprnek, neboli vlajky umiestnené na prvej obrazovke (1280x1024). To bol asi hlavný popud, k jeho postrehu. Teraski je to tak, ako ukazuje obrázok, čiže môže byť.

Mili (?) môže byť dievka, alebo skupina. To nie je to podstatné. Podstatný je postreh rovnako na tému jazyčnosti webu ČSOB BM, konkdetne o jazyku Germánskom..

Mili                                                                                    2.4.2010 (07:55)

Čaute,

nedalo mi po prečítaní zlepšovacích návrhov tiež nezareagovať.

Minule som na jednej rakúskej športovej stránke objavila

članok o Bratislavskom maratóne. 

Celkový dojem je pozitívny. Hlavny bod ich kritiky bol preklad do Nemciny. 

Myslim, že každy, kto vie po Nemecky, sa musí naozaj zhroziť. Jeden priklad za všetky: Geschichte na stranke prekladajú ako história, pritom v Nemčine to znamená dejepis. 

Možno sa to niekomu bude zdať malicherne, ale pokiaľ organizátori chcú zvyšovať počet zahraničných štartujúcich, mali by popracovať aj na tomto. 

Áno, treba. Nie je dobré, ak história zabúda na dejepis. Ale ani to nie je pre nás to najpodstatnejšie. 

Najpodstatnejšie bude, keď padne lós na 15-ku. Čo ak je Mili skupina Milli Vanilli? Voľný lístok je iba jeden. Či vedú na Rakúsoch aj štafetový maratón, nevieme. A nemáme čas zisťovať to, lebo najpodstatnejšie je, že sa nám treba k jadru veci pobrať. 

Ale nepoberieme sa, lebo zahučala pred Nástenkou červená Honda.

Roman Rosina (2:57/2:59 - 23./16. M18) nepatrí medzi staré kusy ani počtom letokruhov, ani počtom zárezov na mierečnom rováši. Jeho kariéra nie je dlhšia, ako vek nástenky. Asi.

Roman rosi Rosina                                                                        4. 4. 2010 (16:54)

Rosi rýchly aj bez červenej Hondy. Foto: eN fotokamarát.

K priebehu pretekov:

šupnem aj ja niečo zo svojich pocitov z ČSOB Bratislava maratónu. Dúfam, že nebudem nikomu na obtiaž :-).

Po troch rokoch sa mi konečne podarilo prísť do BA a zabehnúť tam maratón. 

Prvý krát som tam bežal v roku 2007 a odvtedy sa akosi nedalo, prenasledovali ma zranenia a choroby tesne pred týmto termínom. Keďže som mal dostatočne nabehané, cieľ bol jasný. Skúsiť ísť pod 2:53,08 hod. To je čas z BA maratónu práve z roku 2007.

Čo čert nechcel stalo sa. Tri dni pred pretekom som ochorel. Pred teplotami ma držali iba "C" vitamíny, ktoré som do seba ládoval vo zvýšenom množstve až môžem ísť aspoň ako tak bežať. Bol som totálne znechutený z toho všetkého. 

"Veď to nejako skúsim", hovoril som si. Základ bol neprepáliť začiatok. Plán bol bežať tempo 4min/km prvých 10 km. Ďalej už podľa pocitov.

Po štarte som začal podľa plánu. Mysliac, že ho dodržujem som čas po 4-tý km nesledoval. Tam som pozrel na stopky a z hrôzou zistil, že bežím oveľa pomalšie, ako znel plán. 4,15 min/km naznačilo, že to dnes nepôjde podľa mojich predstáv.

Otočil som sa, za mnou asi 30 metrov bežali vodiči 3:00:00. Plán sa zmenil. Nachladnutie som pociťoval. Uvedomil som si, že budem rád, keď to dnes dám pod tri hodiny. Otázka znela, s vodičmi, alebo sám? Vyhralo druhé. 

"Pôjdem sám": povedal som si a zrýchlil asi na 4,05 min/km. Chcel som si spraviť nejaký náskok pred druhým kolom. Viem že ho mávam o cca o 3 minútky pomalšie, ako to prvé. 

Takto to išlo až po polovicu pretekov. Bežalo sa mi dobre, tempo som držal bez problémov. 

Polmaratón za mnou, čas 1:26:36, maximálna spokojnosť. Ak by to šlo takto aj ďalej, výsledný čas by mohol byť okolo 2:56:00 a to by som bral. 

Pri vbiehaní do druhého kola som úmyselne spomalil na 4:10 min/km, aby som troška ušetril sily na záver. Nevedel som, akú daň v závere vyberie nachladnutie. 

Veril som už v čas pod tri hodiny a nechcel som ho zbytočne nejakou "mladíckou" nerozvážnosťou stratiť. Nejaká tá minútka hore - dole. Nezáležalo mi až tak na výslednom čase. Bežal som radšej na istotu. 

Takto to išlo po 30-ty km. (2:03,47). Ešte nejakých 12 km a je to doma :-).

Po 30-tke pomaly začali dochádzať sily, tempo začalo klesať. Už to bolo niečo cez 4,20 min/km. Ale bolo mi to v podstate jedno. Predo mnou nikoho, za mnou nikoho. Trápiť sa mi nechcelo. 

Tak som poklusával a snažil sa vychutnávať si zvyšok preteku. Aj keď pravdu povediac, moc sa mi to teda nedarilo.

Asi na 39-tom km ma obehol akýsi bežec. Zavesil som sa na chvíľu za neho, ale doslova iba na chvíľu. Ako som už písal, nechcelo sa mi vôbec trápiť. Bol som spokojný s tým, čo mám. Stačilo mi to.

V závere ma začal dobiehať akýsi Rakúšan. Nebezpečne sa ku mne približoval, ale toho som už pred seba nepustil. 

Aspoň v závere som trochu pretekal. Posledných 1200 metrov som prebehol za 4:26 min. To je 3:45 min na km. 

"Takto som mal bežať", nadával som si v cieli, ale jednoducho mi to nešlo. Mnohí z vás isto vedia o čom hovorím. Ako sa hovorí, nie je každý deň nedeľa. 

Z odstupom času sa už na to dívam pozitívne. Maratón za 2:56:59, navyše nie celkom zdravo fit, je celkom fajn. 

Dúfam, že budúci, jubilejný desiaty maratón bude bez zdravotných komplikácii a naplno si túto kráľovskú vzdialenosť vychutnám. :-).

S pozdravom zostáva verný čitateľ tejto super "eNstránky" Roman.

Športu zdar a behu zvlášť :-)

Ondrej Veselovský (2:44/2:44 - 8. / 7. M18) sa výkonnostne pohyboval tesne za pódiovými figúrami a eN sa s ním per huba bavil iba raz. Na Baumaxovskú tému, "Tak co se tak ježíš?!".

Preto na neho v žiadnej v story príliš neprišla reč. V Bratislave bol druhý Slovák v cieli, jazykom by sme sa o neho obtreli, ale vďaka metóde "kreovania", fuj, aké hnusné slovo, berieme späť, ale vďaka metóde tvorby Puzzle story, máme slová z prvej ruky. 

Ondrej Veselovský                                                     4.4.2010 (19:21)

Pri Prešporku na Dunaji húsky od Rajčianky sa perú 

a Ondrej to kalí, až z neho lieta perie.

Foto: MK Rajec, MK eN.

Ahoj

tiež pár slov k BA maratónu a k súťaži o free štart vo Wachau.

Začnem z tej druhej strany. Ber to leN ako návrh, alebo názor. Ak by som ja sám mal získať štart vo Wachau (o čo sa však nejdem snažiť a radšej to doprajem iným) zriekol by som sa ho v prospech človeka, ktorý na ČSOB-éčkový maratón dovliekol do BA 43-člennú výpravu, z toho 35 ľudí pripravil na štart v rôznych disciplínach. 

V nástenkovom žargóne má krycie meno otýc a v maratónskom podsvetí je známy aj ako tato Paľo, alebo ujo Paľo. Viac o tom netreba hovoriť, ale to, ako pripravoval decká v Rajci na preteky už týždne dopredu a ako rajecká výprava spríjemnila atmosféru hlavne pri dobehu bežcov do cieľa, to povedať treba.

Vždy som chcel mať na Nástenke grafovú čiaru. Bolo by to prvýkrát, čo si ju nemusím robiť do tréningového denníka sám. 

Posielam medzičasy, ale neviem, či to pomôže, pretože prvé som si zachytil na šiestom, dvanástom a potom na pätnástom km. Tento raz som sa však na medzičasy nehral a hral som sa skôr na dobrý výkon.

zľava: Peter Portašik, Ondrej Veselovský, Koech Lillian, Szöcz Rajmund

 Foto:  Zdenek Krchák

Bežalo sa mi v pohode. Po tridsiaty km sme sa s Petrom Portášikom snažili raziť vo vetre cestičku Keňanke. Ale keď nás začala ignorovať, po tridsiatke sme spolupracovali v protivetre už iba s Petrom.

Na 36-ke ma Peter poslal, do preč. Že vraj mu už dochádza. Tak sme prerušili spoluprácu a mysleli každý len na vlastný dobeh.

V cieli ma čakala hore spomínaná horda gratulujúcich Rajčanov a hlavne zadosťučinenie za dobrú zimnú prípravu.

Ondrej Veselovský

Netušili sme, že obyčajná červená kľukatá čiara môže byť mierečný sen pre niekoho a zároveň príčina urazených póz pre druhého.

Prvé dva úseky sme prepočítavali z medzičasov na 6km a 12km. Preto je možné, že sa vlnili máličko inak. Ale sú to iba sekundové rozdiely. 

Ondrej Veselovský - 1/2M 1:21:16, split +2:10

5km

10km

15km

20km

25km

30km

35km

40km

42195

0:19:10

0:38:04

0:57:16

1:17:00

1:36:50

1:56:30

2:16:20

2:36:08

2:44:44

19:10

18:54

19:12

19:44

19:50

19:40

19:50

19:48

08:36

3:50

3:47

3:50

3:57

3:58

3:56

3:58

3:58

3:55

Ondrej odohral pri Dunaji znamenitý mierečný opus. Dostatočne skoro rozoznal premotivovaný začiatok, pridržal kone a vyhol sa plytvaniu grafovým papierom. Nie nadarmo má zelený dres.

Peter Portašik (2:45 - 9./2. M40), zastupoval Petra Tichého v pozícii vlajkovej lode SZM. Nesklamal. Miesto v TOP 10, tretí Slovák, druhý v M40

Peter Portašik                                                                          5. 4. 2010

Vlajková loď SZM Peter Portašik tesne pred bránami prístavu 5. ČSOB BM.

foto: eN

Nedá mi,

aby som ešte raz nepogratuloval Ondrejovi k skvelému osobáku. A tiež chcem vysloviť presvedčenie, že ešte zďaleka nepovedal svoje posledné slovo.

Čo sa týka mojich pocitov z BA maratonu, tak boli velmi pozitívne. Zimnú prípravu som mal celkom slušnú, len záverečná fáza prípravy na BA maroton už bola horšia. 

V sobotu 27. 3. sme ženili syna Patrika a tak noc pred maratónom sa jedlo, tancovalo a troška aj popilo. 

Vyspal som sa len cestou autom do BA. Na štarte som moc neveril, že by som mohol zabehnúť celý maratón, ale tá energia čo sršala z víťaznej Keňanky, s ktorou sme aj s Ondrejom bežali, bola veľmi nákazlivá. Veľká škoda že s nami nebežala až do cieľa. Mali by sme asi ešte o niečo lepšie časy.

PP

Kritizovať Petra za prehýrenú noc neslobodno. Maratónov môže utekať ešte nespočetnekrát. Syna žení iba raz, nanajvýš štyri päťkrát.

eN sa snáď ku slovu nedostane. Ale dochtora, ktorý mu dal bianko šek na utekanie skrz eNTé a naznačil, kde je pes zakopaný, čo sa boľavých labiek týka, nemožno nechať čakať.

Jožo Virčík (3:53/3:53 - 232./68. M40) sa k výprave pripojil mimo eN vedomosť. Je veľmi dobrý znalec Bratislavy, osvedčil sa ako ako výborný pozorovateľ a navigátor movitých. 

Odhalil, že Citroen Evasion je o kus dlhší, ako by po správnosti byť mal a zároveň si znepriatelil nuzácke odbory. Dostal sa na ich index, aby mu to bolo spočítané v sekcii PD výprava, ktorá je už v tlači. 

Jožo Virčík                                                                  4.4.2010 (21:02)

zľava: Very Thin Lady, dochtor Jožo, Peter Valach.

foto: Very Lazy eN fotokamarát.

Aj ja pripíšem,

pretože môj štvrtý maratón v živote bol dobrý zážitok.

Vďaka prievozníkom Jozefovi Ištokovi a celému osadenstvu Cirtoena, opúšťajúceho Prievidzu veľmi zavčasu, ale ako fungujúca doprava.

Dúfam, že navigáciou som veľmi nenahneval eN, hlavne počtom € na parkovné (Tak to teda nahneval!)

Bežal som rovnaký čas, ako v Košiciach 2009, ale úplne s iným pocitom. Poučený, som prvé kolo trochu využil "štvorhodinkárov" a postupne som sa odrážal k druhému kolu, kde to šlo veľmi dobre. Som veľmi spokojný. 

Vďaka za spoluprácu Peťovi Juríkovi a gratulujem, že dal pod štvorku.

Výborná atmoška, ako vraví Laco Brezáni, ktorý  ma nahovoril na 5. ČSOB BM maratón nahovoril, pomohol mi dostať sa do Prievidzskej výpravy, keď stroskotal môj prepravný plán. 

Do skorého stretnutia sa niekde inde.

eN zaregistroval dochtora pri vbiehaní do druhého kola a domnieval sa, že je v úzkych. Škrtol ho zo zoznamu Sub4. Že udrie split -2:34, ho ani vo sne nenapadlo. A pozrimeže dochtora. On negative split utekal.

Za obrázok nás dochtor nepochváli. eN fotokamarát kreslí pomaly. Kým si uložil do pamäti dielo, v ktorom hrali Very Thin Lady a Joža s Petrom iba epizódne role, trojica bola fuč. Hlavnú rolu sme im nestihli prideliť.

Zapísali kolektív eNd eN, 2. 4. až 3. 4. 2010

Už to odkladať nemožno. eN sa vkladá do veci a berie si slovo. Musel, lebo to čo chce povedať, by načisto zabudol. Slovo ale neberie Vám. Zelených štvorčekov máme na sklade dostatok. Kto čo to povie, bude mu prideleNý.

Ak organizátor chce, aby mal víťaz jeho maratónu rýchly čas, musí mu postaviť rýchlu trať. To v Bratislave splnené je. Terajšia trať uberá z maxima rýchlych skôr sekundy, ako minúty. 

Kľukatenie trate po dlažbe uličiek Starého mesta a štyri výbehy na mosty skrz Dunaj, je daň z krásoty, lebo sú to najkrajšie úseky trate. Ale nepochybne znehodnocujú časy v oveľa menšej miere, ako vietor. Tomu sa dá prejsť cez rozum iba situovaním trate medzi múry mesta a to by podľa nás nebolo dobré riešenie. 

Hovoríme, že bežec s aktuálnou formou na 2:10, za predpokladu, že mu pomôže zopár vodičov, môže na terajšej trati 2:10 bežať.

Ak organizátor chce, aby mal víťaz jeho maratónu rýchly čas, musí za bežca, ktorý rýchly čas utekať dokáže, zaplatiť nemalý peniaz. 

Nie každý z veľkých maratónov to robí. Ide o organizátorskú filozofiu a o priority. Ak je prioritou výkon, ktorý má vo svete cveng, a partnerom podujatia po takom výkone piští srdce, peniaze za rýchle koníky dajú.

Ale aj je prioritou organizátora skôr ľudovosť podujatia, rýchle koníky si nekúpi. Nerozprávali sme sa s organizátorom BM, ale domnievame sa z vypozorovaného, že im je bližšia ľudová filozofia. 

Mali na štarte Keňana, ktorý má na tričku vynikajúce výkony, ale jeho aktuálna forma sa z rámca formy našich maratóncov príliš nevymyká. Niet na svete taký balík peňazí, ktorý by z neho dokázal vytlačiť čas blízky k 2:10. Tak to u Keňanščikoch chodí. 

Bratislava už kope tak vysokú organizátorskú ligu, že porovnávať ju je možné iba s Košickým MMM. Ten si osvojil filozofiu kupovania rýchlych bežcov a darí sa mu ju plniť. V kvalite výkonov je MMM o pár parníkov vpredu. Ale táto filozofia tŕňom v oku mierečného ľudu pospolitého.

Aby sa Bratislava vyhla výkonom zrovnateľným s výkonmi na ostatných našich maratónoch, mala by prize many odstupňovať podľa kvality. Za výkon pod 2:20 najviac, pod 2:25 menej, pod 2:30 ešte menej. Bonus za traťový rekord samozrejme ponechať. Nech majú chlapci, čo na to majú, motív byť usilovnejší.

Veľmi sympatické nám bolo "vsjo rovno v oblasti VIP". "Velice" rýchli na úrovni velice významných v iných oblastiach. 

Šaňoprezident dostal rovnaký mediálny priestor, ako na neskorší víťaz Kibowen. 

Napriek nestíhaniu preložiť bratislavský dojáku ( klikni na obrázok ) na také miesto v lebke, aby mu rozumel, sa nazdávama, 

že vytiahnutím Tristana Millera z anonymného davu štartového poľa, sa BM zviditeľnil vo svete oveľa viac, ako "bravúrou" kenského bežca. 

Uvidíme, akým smerom sa bude filozofia BM uberať. Mala by smerovať k časom víťazov Sub2:20, ale nezabúdať popri tom na ľud pospolitý.

Trochu sme hundrali na pomalosť víťaza, ale na druhej strane sme jej povďační. Dobre sa píše, keď je jeden z troch absolutistov SVK+. Také v dohľadnej dobe v Košicoch, myslíme tým na MMM, nehrozí. 

Konečne môžeme ukotviť zelenú jedenástku a nevkladať pred ňu zelené štvorčeky vyššej nominálnej a nižšej výkonnostnej triedy.

Martin Holečko ( 2:29/2:29 - 3. / 2.-M18) zachránil eN kožu. Nezostala by bez stôp biča, keby nedal Sub2:30. eN sa sporil s AGROM, že v Bratislave môžu Sub2:30 utekať traja Slováci.

Ako skončil VL vieme. Imro Pástor (dáme reč) do cieľa dobehol, 2:30-ta hodina však odbila pred tým. Martin stíhal len tak tak, ale stihol. Koža je neporušeNá.

Martin Holečko                                       1. apríla 2010 19:08

Ajhľa, SAUCONYstický dres NAJlepšieho SVK borca, Martina Holečka. 

Foto: xlposter

K priebehu pretekov:

Prvé tri kilometre v meste boli vcelku dobré (3:18, 3:25, 3:22). Ale potom tempo výrazne kleslo. Ozval sa silný vietor a nikomu z našej skupiny maratóncov sa nechcelo ťahať čelo. 

Najviac sa to čakalo od Keňana, ale ten bežal skrytý v skupine. Ja som si v žiadnom prípade netrúfal ťahať skupinu, v ktorej majú piati bežci osobný rekord lepší ako ja.

Od 3km sa v podstate až po 25- ty kilometer bežalo tempo 3:30/km + pár sekúnd. Bežali sme v početnej skupine (7 maratóncov a pár polmaratóncov). 

Už na 10km mi bolo jasné, že dnes sa rýchle časy nepobežia. Snažil som sa čo najviac šetriť sily a čakal, čo sa bude diať v druhom kole.

SVK : SVET - 3 : 3. Martin Holečko - 278. foto: Zdenek Krchák

Tesne pred 25tym kilometrom nastúpil Keňan. Zo začiatku sme jeho nástup zachytili. Ukrajinec Starodubcev, Maďar Rezesy, Imro Pástor a ja. 

Ale zhruba po 500m sa už definitívne odpútal a bežal na čele sám. Za naša štvorica. Tempo udával Ukrajinec, ale nebežal rovnomerne. Robil jemné nástupy. Chcel sa tiež odpútať, aby sme sa v protivetre za ním neskrývali. 

Počas druhého prebiehania Hviezdoslavovým námestím som rozhodol, že radšej pobežím rovnomerným tempom, ale zároveň som aj dúfal, že trojica bežiaca predo mnou sa tiež potrhá, všetci pobežíme na vlastné triko a na 35km sa uvidí ako to všetko dopadne. Zakrátko sa tak stalo. 

Keňana vpredu som neriešil, keďže som v živote žiadneho kenského bežca neporazil :))). 

Ukajinec, tiež vyzeral veľmi dobre. No dvojica Imro Pástor a Gergely

Rezesy, ktorá zaostala za Ukrajincom, bežala 150 - 200m predo mnou a ich náskok od 30km nezvyšoval. Preto som ešte cítil že šanca na tretie miesto stále je. 

Po prebehnutí métou 35km som sa letmo pozrel na stopky. Strácal som na nich 42 sekúnd (veď ako inak). Bolo vidieť, že aj oni sa trápia, tak som sa prestal šetriť a záverečných 7km som bežal, čo to dalo. Nakoniec mi to vyšlo, ale v cieli som toho mal plné zuby.

...ale 2023-ke, ktorú vo výsledkoch nevidíme, kolo nadeliť stihol.

foto: Zdenek Krchák

K vetru a môjmu možnému výkonu:

Vietor bol silný. Najmä v závere maratónu to bolo hodne cítiť. Ťažko povedať, aké výkony by sme bežali, nebyť vetra. Asi by to bol úplne iný maratón. 

Koľko ten vietor spravil z hľadiska času si naozaj netrufam odhadnúť. Osobne som po troch rokoch konečne zažil súvislých 5 mesiacov bez zdravotných problémov. Zimná príprava bola veľmi dobrá a tréning ma doslova bavil. Mal som natrénované na čas pod 2:25 hod., určite ale nie na čas pod 2:20 hod. 

Ale s maratónom v BA som celkovo spokojný, napriek tomu, že som mal od začiatku cítil akési ťažké nohy. V tempe 3:30 - 3:20min./km som absolvoval v tréningu množstvo tempových behov. Čakal som, že v tempe po 3:30min/km pobežím aspoň prvú polovicu maratónu takpovediac "zadarmo", ale nebolo to tak.

Na rýchly maratón musí mať človek nielen natrénováné, ale musí mu vyjsť počasie a sadnúť deň.

Ďalší maratón plánujem bežať až na jeseň, MMM v Košiciach. Dúfam, že mi vydrží zdravie. V lete sa chcem zlepšiť na tratiach od 5km po polmaratón.

Spolupráca s MUDr. Valiskom: 

(eN omylom jemu vlastným,  zameNil mená Valiska a Hritz)

S pánom Valiskom, čo sa týka tréningu, som nespolupracoval, aj keď ako trénera ho samozrejme uznávam.

Trénujem sa v podstate sám. Iba tréningy rýchlosti konzultujem s bývalým rezrezentantom SR, Petrom Hritzom.

Môj kľudový tep:

(Od Romana A. sa eN dozvedel, že Martin mal ranný tep 20/min!!!)

S Romanom som sa stretol na M-SR v krose v Dudinciach, týždeň pred maratónom. Bol som ráno dosť unavený. Maratónska príprava finišovala. Zmeral som si tep, čo občas robím. Bol 34/min. Zvyčajne mávam 36, ak som OK. 

Je o mne známe, že som dosť "nizkotepový" typ. Maximálnu SF mám iba 180. Neviem odkiaľ sa vzalo číslo 20. Pri takomto tepe by som určite umrel.

Zdravím všetkých bežcov a návštevníkov www.42195.sk. 

Nech sa darí, mh

eN pozná Martina veľmi dávno. Sledoval jeho mládežnícke hemženie v duatlone a triatlone. Veľmi dávno vyslovil aj kliatbu, že Maťo zabehne maratón Sub2:20. 

Spomínané zdravotné ťažkosti, ktoré privoláva aj špatne dávkovaný tréning, sa už niekoľko rokov snažia preklasifikovať kliatbu na nezmysel. Ale eN v ňu stále verí. 

Mimochodom, 2:29:45 nie je Martinov osobák. V 2004 utekal MMM za 2:28:35 a bol 10-ty, ako kedysi eN, ale až za 2:29:45. Dozrel čas, aby Martin umenšil MMM figúru a hlavne zväčšil odstup od eN. 

Martinovi zostávajú dva, tri najlepšie maratónske roky, počas ktorých môže 2:20 najprv vystrašiť a potom, podbehnúť a zachrániť eN kožu aj druhýkrát. Že sa nehrnie z maratónu na maratón je pozitívne. 2:20 sa bez 10-ky blízko 30 minút a radšej zospodu, uteká dosť zle. 

Martin Holečko - 1/2M 1:14:14, split +1:17

5km

10km

15km

20km

25km

30km

35km

40km

42195

0:17:21

0:35:00

0:52:32

1:10:21

1:27:38

1:45:43

2:03:45

2:22:01

2:29:45

17:21

17:39

17:32

17:49

17:17

18:05

18:02

18:16

07:44

3:28

3:32

3:30

3:34

3:27

3:37

3:36

3:39

3:31

Viete prečo má Martin SAUCONYstický dres zelený? Nástenková strana zelených, ho udeľuje za šetrenie grafovm papierom. Alebo, žeby niečo iné? Nevieme, overíme, spresníme.

Zapísali kolektív eNd eN, 5. 4. 2010

Viktor Starodubtsev (2:27 - 2. / 1. M40) bol v rankingu M35 r. 2007 na 47-mom mieste na svete, za báječných 2:17. Nie je žiadne orezávatko.

Ale menu Viktor príliš verný nie je. Nedá sa povedať, že by bol víťazný typ. PIM 2008 - 2:21 - 11., smola. Krakow 2009 - 2:21 - 4., smola. 2010 - Bratislava - 2:27 - 2., smola.

Na 42-hom bol plný odhodlania zlikvidovať cca 10 sekúnd, ktoré mu chýbali na prvú figúru. Nedal na radu eN, smola, nezlikvidoval . Keby si od cyklistu za ním požičal bicykel, mohlo byť po smole. 

Edwin Kibowen (2:27 - 1. / 1. M18) bicykel nepotreboval. Nosí v sebe o 10 letokruhov menej, ako nečakane vzdorovitý ukrajinský súper.  

Na Edwina sme boli trochu zlí. Určite nebežal "podlahu", ale podľa nás,  príliš rýchlejšie bežať momentálne nevie. Vyhráva, to je pravda. Ale iba menej obsadené behy, časmi nie príliš kvalitnejšími od bratislavského.

Ale na prvý pohľad je to bežec. Štíhly, lebo čierna zoštíhľuje, tenučké nohy, mačací, uvoľnený krok. Typický Keňan, ktorý pritiahne oveľa viac pozornosti, ako "Rusalky ty bledé". Či chceme, alebo nie, čierni bežci sú ozdobou každého behu. Dobre, že prišli aj do Bratislavy. 

Možno nám nebudete veriť, ale toho chlapíka na bicykli dobre poznáme. Čo dobre, výborne. Veď je to SZM-ák Laco Findl.  Ale je nám to platné, ako bezrukému rukavice. 

Teraz niet priestor na to, aby sme mu vyčítať nedostatok Slovanskej vzájomnosti, alebo dešpekt z Varšavskej zmluvy. Že medzičasy prvých dvoch sú neznáma, to spomenúť musíme. Bez nich si film, Ako sa chlieb lámal, pustiť nevieme. 

Kto, ak nie Laco, nás môže informovať o tom, či utekala black and white pokope, alebo oddelene. A ak pokope, kde čierna bielu utrhla. 

Niet čím grafy kŕmiť, napriek tomu, že chlapíka na bicykli poznáme. Kiež by to o rok bolo tak, že budeme vedieť kto, kedy, ako, s kým a koľko.

Zapísali eN, 6. 4. 2010

Dobre poznáme, je u nás pojem silne relatívny.

Laco Findl                                                                  7. apríla 2010 21:23

Ahoj,

kedze si ma oslovil, tak skusim popisat nejake info o CSOB maratone. 

Ja som daval info do vysielacky po kazdom prebehnutom kilometri, takze info v cieli mali, a vedeli, kto bezi v cele pretekov. 

Celo pretekov, polmaratonci prebehli 10 km za 31:15 min ( maratonci tu mohli byt okolo 35:00 min-Holeckov medzicas ), ostatne medzicasy si uz nepamatam...ale mas ich vo vysledkovej listine.

Mierecnych bezcov som cakal v cieli prveho kola a robil doprovod v druhom ( v prvom kole ich doprevadzal iny biker ). 

Inak pri kazdej discipline, u veduceho pretekara, ci veducej stafete sme mali cloveka na bike...takze prehlad o prvych pretekarov v kazdej discipline i pohlavi sme mali.

Kolko info slo von, ku komentatorovi, casomeracom, to neviem, kedze cely cas som stravil na bike na trati.

Co sa tyka pozicneho boja, tak pri prebiehani do druheho kola bola este v cele pocetna veduca skupina, kto tam bol zistis podla vysledkov z medzicasu. KeNan sa utrhol na medzi 23 a 24 km, bol to dost tvrdy atak, nestihol reagovat nik zo superov... Z dialky na neho pozeral Starodubtsev, a potom bezala dvojica, ktoru som uz neidentifikoval na tu dialku.

KeNan si urobil takmer 400 m naskok, ale v zavere dost stracal, Starodubtsev ho takmer dobehol. Inak bolo evidentne uz od mety polmaratonu, ze sa nebezi na cas, ale len na umiestnenie...Nikto z veducej skupiny nemal zaujem tahat, a nezmenilo sa to ani po uniku KeNana. Urobili sa rozostupy, a dalej sa nebezalo rychlo...

Na zaver len potvrdim, ze organizatori nemaju zaujem platit startovne elitnym bezcom, ide im o ludovost behu, ako si spravne napisal. A toto bude platit i do buducnosti. Odmeny za vitazstvo boli take, ake boli, v pripade dosiahnutia rekordu boli odstupnovane odmeny podla dosiahnutegho casu, takze motivacia tam bola... len snaha nie..:o(

A na tej fotke, co mas na stranke pri teme CSOB pokecu nie som ja, ale Jozef Barath, predseda SBS...:o)

Takze asi tolko, pouzi moje info, ako uznas za vhodne...

Pekny vecer

Laco Findl

Uznávame. Používame. Akurát s obrázkom, keď "dobre poznáme" už nie je to, čo bývalo, máme problém. Poďme sa radšej baviť o babách.

Zapísal eN, 7. 4. 2010

S výnimkou 1. TBC a 3. ČSOB bol vstup na pódium pre tri najbystrejšie dievčatá podmienený časom Sub3. 

Dievčatá, počas 5-tej ČSOB-éčkovej edície, dokázali vystrašiť traťový rekord BM oveľa viac, ako chlapci. Rozloženie ich tempa prezrádza, že bojovali, ako býva u dievčat zvykom vo všetkých oblastiach žitia, viac horúcim srdcom, ako chladnou hlavou. 

Z 37 finišujúcich dievčat bežali negative split iba dve. Severanky BEL a SWE majú k chladu severu bližšie, ako južanky z Kene a Hungárie. Tieto vlajky sa totiž sporili o prvú figúru v dámskej časti 5. BM.

zľava: 2. Judit HUN, 1. Lilian KEN, 3. Ivana CZE: foto: Zdenek Krchák

Földingné Nagy Judit (3:52 - 2. / 1. F40), plavovlasá južanka z Dolnej zeme, pricestovala do Požone s cieľom hájiť svoj minuloročný traťový rekord 2:50, ktorým si prizdobila víťazstvo na 4. BM.

Lilian Koech (3:52 - 2./1. F40), černovlasá najužanskejšia južanka, akú si dokážeme predstaviť, prišla s cieľom zarobiť si na traktor. Ktovie, čo ju viedlo k tomu, že sa rozhodla robiť chlapcom udavačku na 2:40.

Lilian nepochybne na traťový rekord BM potenciál má. Zbytočne rýchle prvé dejstvo ju oň obralo. Traktor sa zmenšil, lebo v závere spomalila a prišla o finančný bonus za rekord. 

Nevylučujeme, že stratégia delovej gule pomohla Lilian k víťazstvu a k malotraktoru väčšiemu, aký by mala, keby utekala úvod menej útočne. Judit jej na rýchly úvod skočila, aby minula sily na záverečný útok.

Týmto nápisom na víťaznom drese "domýLilian" eN. Struny v podrážkach  považuje IAAF za technický doping. Vymietla ich zo svojich vrcholových súťaží. Obrázky nechceli eN prezradiť, za akú značku Lilian kope. Zmena hrudného loga na pódiu naznačuje, že to bude asi X.

Ivana Martincová (2:59 - 3./2. F40), plavovláska z Brna, je bez pochýb SAUCONYstka.  

Ivana hrala na istotu. Tempoguarda v peknom drese si nastavila na traťový rekord. Do 1/2M za 1:25 fungoval ako hodinky, potom ho vietor trochu rozšteloval. 

Iba vďaka tomu zostala Ivana v kolektíve pódiových dievčat obľúbená. Jej split +8:19, korešponduje s Lilian (+8:38) aj s Judit (+6:51). 

zľava: Plavovlasá Ivana a tempoguard Michal Glier v peknom drese.
foto: Zdenek Krchák

Viete si predstaviť, ako by na ňu južanky zazerali, keby jej tempoguard fungoval až do cieľa a Ivana by bežala split 0:00? Nasrdené neslovanky by vlásky jednej plavovlásky nepochybne vyrvali a upreli by jej právo na skrinku aj na juhu. (Ak skrinku nechápete, hoďte ju za hlavu. Sú to staré názory Ivaniných nepriateliek, s Bratislavou vôbec nesúvisiace.)

S Bratislavou naopak súvisí, že Ivana sa napriek spomaleniu v druhej polovici z pódia vystrčiť nedala a Sub3 si vetrom odfúknuť nenechala.

Pohľad skrz relatívnu optiku rozláme absolutistickú realitu. Nenadišiel ešte čas, aby sme Vám prezradili mená "výšivkových vrahov". Výšivku na výsledkoch 5. ČSOB BM zverejníme v niektorej z ďalších sekcií. Koho by bavilo čítať haldy písmeNiek, keby poznal meno vraha? 

5. ČSOB Bratislava Marathon - Poradie vekom rezané

##.

meno ročník

štát vekom netto

abs

1.

Földingné Nagy Judit 65

HUN 2:35:24 2:52:23

2.

2.

Martincová Ivana 63

CZE 2:37:58 2:59:35

3.

3.

Bocken Lutgarde 53

BEL 2:47:31 3:37:23

9.

4.

Krcháková Alena 57

CZE 2:48:53 3:27:26

6.

5.

Seidlová Eva 48

SVK 2:50:53 3:58:58

24.

6.

Balošáková Anna 61

SVK 2:51:14 3:19:37

5.

7.

Koech Lilian 83

KEN 2:51:16 2:51:16

1.

8.

Kleinová Mária 52

SVK 2:55:11 3:50:35

13.

9.

Shelest Liudmyla 74

UKR 3:01:16 3:04:49

4.

10.

Žideková Jana 60

SVK 3:22:06 3:58:38

22.

##.

meno ročník

štát vekom netto

abs

1.

Starodubtsev Viktor 70

UKR 2:24:13 2:27:47

2.

2.

Kibowen Edwin 80

KEN 2:27:38 2:27:38

1.

3.

Holečko Martin 78

SVK 2:29:45 2:29:45

3.

4.

Rezessy Gergely 74

HUN 2:30:18 2:30:27

4.

5.

Horák Pavel 61

CZE 2:30:23 2:46:24

11.

6.

Portašik Peter 63

SVK 2:31:49 2:45:03

9.

7.

Pál Rostás 61

HUN 2:33:08 2:49:26

16.

8.

Pástor Imrich 74

SVK 2:33:23 2:33:32

5.

9.

Glyva Evgenii 83

UKR 2:33:59 2:33:59

6.

10.

Pototschnik Reinhold 65

AUT 2:37:17 2:48:05

12.

11.

Balogh Vladimir 63

SVK 2:37:19 2:51:02

18.

12.

Polc Štefan 50

SVK 2:37:31 3:13:09

47.

13.

Kopčík Tomáš 68

SVK 2:38:30 2:45:07

10.

14.

Hazucha Jan 43

SVK 2:39:37 3:30:11

132.

15.

Vabroušek Petr 73

CZE 2:40:04 2:40:43

7.

O tejto tabuľke by eN vedel napísať viac zväzkový román. Neurobí to, lebo by mená zvyšných "vrahov" nikdy nevyslovil. Povie iba, že mladé zajace obstáli v konfrontácii so starými kusmi výrazne lepšie, ako mladé prepelice. 

Ale absolutizovať sa nevypláca. Do TOP10 v poradí Nakope prilietli iba dve prepelice, ale posadili sa na najvyšší a druhý "vicehambálok". Prvé dve prepelice sú pred im "figúrovo rovnými" zajacmi. To je fakt, s ktorým sa nedá nič urobiť ani od zeleNého stola. Dá sa iba rešpektovať, alebo zamlčať. Mlčanie eN je v tejto story veľmi vzácna kvetina. Nezostáva nám iné, ako rešpektovať.

5. ČSOB Bratislava Marathon - Poradie Nakope

##.

meno ročník

štát na kope netto

#.vek

1.

Földingné Nagy Judit 65

HUN

2:22:47 2:52:23

1.

2.

Starodubtsev Viktor 70

UKR

2:24:13 2:27:47

1.

3.

Martincová Ivana 63

CZE

2:25:09 2:59:35

2.

4.

Kibowen Edwin 80

KEN

2:27:38 2:27:38

2.

5.

Holečko Martin 78

SVK

2:29:45 2:29:45

3.

6.

Rezessy Gergely 74

HUN

2:30:18 2:30:27

4.

7.

Horák Pavel 61

CZE

2:30:23 2:46:24

5.

8.

Portašik Peter 63

SVK

2:31:49 2:45:03

6.

9.

Pál Rostás 61

HUN

2:33:08 2:49:26

7.

10.

Pástor Imrich 74

SVK

2:33:23 2:33:32

8.

SVK zajace špičku Kopy dosiahli v počte dva kusy. SVK prepelice žiaľ k vrcholu hory nedolietli. Ale aj žiaľ je iba relatívny pojem. Nedolietli dnes, doletia nabudúce.

Zapísal eN 15. 4. 2010

Každá 13-ková sekcia tejto story je prudko subjektívna, ale 13h-áčko obzvlášť.  

V súvislosti s udavačom tempa plavovlasej Ivany sme spomenuli pekný dres. Ak máme dať reč o pekných umelinách, musíme z Bratislavy preč. ČSOB 2010 dres sa nášmu bavlnofilovi nepáči. Nemá poteNciál obrátiť ho na umelinára. 

Červená MMM umelina TempoGuarda z Brna nie je na obrázku tak pekne červená, ako v skutočnosti. A v skutočnosti zas nie je krajšia, ako sú PIM umeliny, ktoré sa bavlnofilovi páčia najviac. Šťastie, že mu je Praha opäť drahá. Ak by nebola, bol by sa prihlásil a pražské triko bude tak pekné, ako modro.čierny model na obrázku, asi by z bavlnofila konvertoval na umelinára.

V čom sa MMM a PIM umelina odlišuje od BM umeliny? Plochou grafiky. Peknotu dresu robí dres samotný, nie gigantické obrysy pajdulákov a obrovské písmená. 

Zapísal eN 17. 4. 2010

Reč o konfekcii nás inšpirovala vložiť mimo naplánovaného ABC poradia neplánovanú sekciu 13v. eN vedel, že v Bratislave nebude bežať. Musel vymyslieť zmysluplný dôvod, prečo sa tam má trepať. Vymyslel cudzie triká a myslí, že vymyslel dobre. Nakopili sa mu v jaskyni až tri.

Nosné z trojice cudzích tričiek, ktoré niesol do Bratislavy bolo tričkoza 100 akcií 43. viceprezidenta SZM, Laca Marasa. Viac v sekcii O SZM. 

Plánované blízke stretnutie policajného druhu sa uskutočnilo iba vďaka mobilnému spojeniu. Viceprezidentskú rovnošatu Lacovi eN odovzdal. Dunaj je mu svedkom. Nie fotokamarát, lebo už mal pamäť preplneNú. Viac o tom v sekcii o pamäti.

V tej istej sekcii pohovoríme o odovzdávaní zvyšných dvoch tričiek od Huricansport.sk, ktoré venoval trom najlepším na Perlových M-SR 2009 SAUCONYstov v Trenčiankach. Obe odovzdal, ale úlohu splnil iba na 50%. David Nagy triko má, Ervín Páleník nie. Na vine je pamäť, preto si to necháme do jej sekcie. Snáď na to nezabudneme. 

Slovensko pozná udavačov tempa na svojom území vďaka ČSOB BM, ktorý si druhý rok dáva tú prácu, aby ponúkol ľudu pospolitému službu, na zahraničných maratónoch úplne samozrejmú. A nie je to práce málo. Bratislava udavačov tempa vyfešákovala od hlavy po päty do výstroja od Asi X, aby nám takto zapózovať. 

foto: tieňový redaktor SZM a.s. Jojo Mecele.

Pekní sú tí naši ČSOB-éčkoví udavači. Obávame sa, že ani SilverLabel PIM si udavačov nedokáže takto hýčkať. Tu sa pýta zľava. 

Vysoká zľava: Jozef Mecele, Ľubo Hrmo, Vlado Balošák, Ondrej Hanzlík, Ivan Benča

Nízka zľava: Milan Vago, Evka Seidlová, Peter Buc, Ondrej Chabada. Žiada zľava: Marian Haluza, lebo sa nám niekde počas pózovania túlal.

V porovnaní s udavačským rokom Jedna, sa toho v roku Dva príliš veľa nezmenilo. Ubudli dva veľké, nadľahčujúce a zároveň brzdiace balóny, pribudla jedna záťažová a zároveň beh sťažujúca tabuľka. S tabuľkou pribudli aj dve nové postavičky, z ktorých jedna, prudlo fotogenická, si dala povedať, aby sme na nej mohli demonštrovať, stav udávania.

Starý kus Vlado Balošák (570), mladá krv, Ondrej Figurant Chabada.

foto: Zdenek Krchák

Doba je neistá. Ak sa nám podarí do 6-tej edície BM udržať myšlienku, vyhlásime NásteNkovú súťaž, Kto ponesie tabuľku najďalej. Nultý ročník vyhral náš figurant, Ondrej Triaštvrť Chabada.

Nie je ľahké byť udavačom tempa. BM sa upisuje tak vopred, že za čas do štartu sa môže čokoľvek udiať. Mirovi Šorekovi sa za ten čas fazóna tak rozpadla, že 3:15 sa stalo pre neho sci-fi. Výborne ho zaskočil náš figurant Ondrej.

Tomáš Kopčík v roku Jedna udával 3 hodiny. V roku Dva rezignoval. Asi ho ťažilo svedomie, tak udával seba za 2:45. Číslo 3:00:00 si na chrbát pripol Ľubo Hrmo.  

Starý kus Vlado Balošák (570), mladá krv Ondrej Figurant Chabada. foto: eN

Zima dlhá, čas od vyzutia bežiek krátky, tempo 3:00 príkre, glukózy pre matematické operácie na kontrolu tempa príliš málo. 

V druhom kole Ľubo počítal, skúšku presnosti nerobil. Keď ju ale urobil Ľubov parťák Ondrej Hanzlík, zistil, že ním plánovaný čas 2:59:59 mu dramaticky utiekol. Do cieľa zostávalo tak málo, že ani ani roztrhnutie udavačskej party ho nespasilo. K Sub3 a maximálnej spokojnosti necelá minúta chýbala. Udávanie tempa nie je ľahká vec.

Nazrite s nami do šichtovnice udavačov. Zo chladných čísel je možné vytvoriť rôzne suché rebríčky, ale nevyčítate v nich ľudský príbeh. TeN si treba vypočuť, alebo odpozorovať. 

Pracovný výkaz udavačov tempa počas 5. ČSOB BM v číslach

 meno ročník plán brutto error netto  error

Hanzlík Ondrej 60

3:00:00 3:00:55 +0:55 3:00:50 +0:50

Hrmo Ľubomír 61

3:00:00 3:04:01 +4:01 3:03:49 +3:49

Chabada Ondrej 63

3:15:00 3:14:37 -0:23 3:14:14 -0:46

Balošák Vladimír 59

3:15:00 3:14:36 -0:24 3:14:13 -0:47

Benča Ivan 77

3:30:00 3:29:04 -0:56 3:28:23 -1:37

Haluza Marian 50

3:30:00 3:29:04 -0:56 3:28:22 -1:38

Mecele Jozef 61

3:45:00 3:44:44 -0:16 3:43:56 -1:04

Buc Peter 59

3:45:00 3:48:17 +3:17 3:47:28 +2:28

Seidlová Eva 48

4:00:00 4:00:03 +0:03 3:58:58 -1:02

Vago Milan 61

4:00:00 4:00:02 +0:02 3:58:56 -1:04

Podľa nás by mali udavači udávať podľa netto času. Fyziologický stroj v našich telách funguje podľa neho. Ale na druhej strane neskáče po 15 minútových úsekoch. 

Udávanie podľa brutto času má jednu nevýhodu. Štartovú stratu treba vymazať. To vedie niekedy k príliš usilovnémi tempu na začiatku. Borec, ktorý má natrénované presne na cieľový čas, má v závere problémy. 

Udávanie podľa brutto času má ale aj jednu výhodu. Ak sa dielo podarí, borec na časomiere vidí svoj diplom za splnený cieľ. Je to pohľad nad všetky pohľady. Ak splní cieľ netto časom, je o fajn biograf ukrátený.

Kamufláž modrá, nie príliš dobrá. foto: xlposter

Udavačstvo je nevďačné remeslo. Nie preto, že na ich sláve parazitujú rôzne indivíduá, snažiac sa prepašovať na ich obrázok skrytú reklamu. To je odvrátená strana každej Slávy. Ale preto, že dobrý udavač musí v sebe zabiť pretekára. Neexistujú preteky, pretekár, súper. Existuje iba cieľový čas, rovnomerné tempo a ochota pomôcť menej skúseným.  

Lepšie, ako slová vyjadruje spomínanú nevďačnosť tento obrázok.

Vidíte Evkoprezidentku? Nevidíte, lebo je výborná udavačka. Že nízka? Vidíte určite nie nízkeho Milana Vaga? Nevidíte, lebo je je tiež výborný udavač a spolu s Evkou pomohli hŕbe ľudí, ktorí ich v závere ofúkli.

Taký je údel dobrého udavača. Syndróm prázdneho hniezda ho nesmie privádzať do rozpakov.

Do druhého kola vbiehali Evka s Milanom so strapcom bežcov, túžiacich po Sub4. 

Do cieľa ale dobiehali, ako dva prsty na ruke veľmi nešikovného tesára. Sami samučičkí. Väčšina z udávanej skupiny v závere utiekla. eN to na vlastné oči videl. Obrázok Evky a Milana bol posledný, ktorý sa zmestil do malej pamäte fotokamaráta. Aj opustených utešoval, že, „Svine sú to, keď Vás takto opustili," ale Evka to videla takto:

Eva Seidlová                                                   29.3.2010 (07:13)

...chceli sme to t.r. dať presne za 4:00:00 no ale nepočítali sme na záverečný "špurt" s mojim krátkym krokom = partner Milan, v snahe zachrániť situáciu ma chytil pevne za ruku a ťahal, takže vlastne posledné metre som sa prevznášala. 

Ale podstatné je, že všetci z našej skupiny to krásne stihli. : -))

V útlej postavičke Evky je ukrytá obrovská pretekárka. Napriek veku, pre ktorý BM kategóriu nevypísal, mala reálnu šancu ťahať sa za prsty s mladšími. Neurobila to, lebo 28. 4. 2010 v sebe dokázala pretekárku zabiť a vzorne si plnila povinnosti udavačky. 

To sa každému nepodarilo. Marian Haluza dokázal udávať, aj na druhé miesto v M60 siahnuť. 

Nebyť divnej tempografovej čiary Ivana Benču, ktorá je vlastne čiarou Mariana, lebo utekali plece pri pleci, nechápali by sme, prečo sa jeden cestujúci z linky 3:30:00 sťažoval.  

Marian Haluza - 1/2M 1:45:03, split -1:44

5km

10km

15km

20km

25km

30km

35km

40km

42195

0:24:51

0:49:13

1:13:46

1:38:34

2:02:25

2:26:05

2:49:53

3:14:26

3:28:22

0:25:12

0:24:22

0:24:33

0:24:48

0:23:51

0:23:40

0:23:48

0:24:33

0:13:56

05:02

04:52

04:55

04:58

04:46

04:44

04:46

04:55

06:21

Števo Ševčík (3:29/3:28 - 128. / 23.M50) nastúpil do linky 3:30 a prvé kolo si ju nevedel vynachváliť. 1/2M presne trafený, cítil že riadiacim pultom sedí majster rovného tempa. Ale v druhom kole sa začali diať veci, s rovným tempom nezlučiteľné. O Majstra zrýchleného tempa sa udavač interesovať a to sa už Števovi nepáčilo. Ako bývalý náčelník dopravákov, upozornil mašinfíru, aby neprekračoval povolenú rýchlosť. Zbytočne. Uniformu, pištoľ a obušok chýbali, vlak si to s*al ďalej bez spomalenia. Vraj tempo je dobré. 

Pre Mariána nepochybne bolo. Ale pre pasažierov, očakávajúcich 5ky "kúsek" pod 25 minút nie. Jeden za druhým odmietli zaplatiť expresný príplatok a z linky vystúpili. 

Keď vystúpil ten, ktorý donútil mašinfíru vytiahnuť červenú čiaru nad nad zelenú a to tak, že výrazne, ubral paru a vrátil sa k tabuľkovej rýchlosti. Aby neporušil grafikon až flagrantne, v krátkej päťke spomalil priam brutálne. Niečo mohol spôsobiť zbytočne šikovný Ivanov Garmin. Ale hlavný podiel viny nesie prebudený pretekár v udavačovi. 

Máme domnieNku, ktorá je na nerozoznanie od presvedčeNia. Podľa nás cestujúci, ktorý prebudil v udavačovi pretekára je 

Janči Hazucha (3:30/3:30 - 132. / 3.M60)Máme domnieNku, ktorá je na nerozoznanie od presvedčeNia. Podľa nás cestujúci, ktorý prebudil v udavačovi pretekára je 

Janči Hazucha (3:30/3:30 - 132./3.M60). Pred rokom si Jano Mariánove udavačstvo nevedel vynachváliť. Nevieme, či aj tento rok, ale máme dojem, že Jano udával tempo na 3:30 oveľa rozumnejšie, ako Marián. 

Zapísal eN 18. 4. 2010

Po dlhom čase sa vraciame dokončiť nedokočeNé. NespomeNúť veľký úspech našej redakcie by bola gigantická ignorancie, aj keď sa jedná o redakciu tieňovú.

Jožo Mecele ( 3:44 - 185. / 54. M40 ) je tieňový redaktor SZM a aj oduševnený udavač. Ukázal svetu, ako treba udávať tempo.

Môže existovať smeroplatnejší certifikát kvality pre udavača, ako je Majster rovného tempa? To sotva. Jožo certifikát MRT 5. ČSOB BM vlastní, pre nás je najväčší Kráľ udavačov. 

Prepáčte zníženú kvalitu obrazu. eN fotokamarát bol z toho, že udavači 3:45 mali tabuľky pevne uchopené aj na 5-tom km tak vykoľajeNý, že zabudol zaostriť. Výšivkové výsledky sú na ceste (ku komunizmu). 

Jožo by mohol byť ešte väčší kráľ jedine, ak by mal udavačskú tabuľku uchopenú na 42-hom km a aj v cieli, lebo split 0:00 sa prekonať nedá. 

Osemadvadsať (2 + 26) SZM pozitívnych čítajú rezultáty 5. ČSOB BM. 

5. ČSOB Bratislava Marathon - 28. 3. 2010 - SZM+

##.

meno ročník

netto 1/2M brutto

##.-kat

5.

Balošáková Anna 61

3:19:37 1:36:55 3:20:01

3.-F40

24.

Seidlová Eva 48

3:58:58 1:57:18 4:00:03

5.-F50

9.

Portášik Peter 63

2:45:03 1:21:16 2:45:05

2.-M40

32.

Hrmo Ľubomír 61

3:03:49 1:29:37 3:04:01

9.-M40

47.

Polc Štefan 50

3:13:09 1:33:00 3:13:10

1.-M60

55.

Balošák Vladimír 59

3:14:13 1:36:54 3:14:36

5.-M50

77.

Hirjak Vladimír 57

3:20:42 1:36:12 3:21:10

8.-M50

86.

Hýrošš Pavol 52

3:22:15 1:38:13 3:22:22

13.-M50

95.

Nagy David 67

3:23:44 1:37:02 3:23:56

31.-M40

102.

Uhlárik Pavol 59

3:24:23 1:38:40 3:24:42

18.-M50

105.

Milovník Pranjal 73

3:24:50 1:40:58 3:25:12

52.-M18

125.

Haluza Marian 50

3:28:22 1:45:03 3:29:04

2.-M60

132.

Hazucha Jan 43

3:30:11 1:44:23 3:30:56

3.-M60

133.

Pavlacký Jaroslav 62

3:29:43 1:41:16 3:31:02

38.-M40

147.

Zelenik Jozef 53

3:34:47 1:45:15 3:34:59

27.-M50

201.

Buc Peter 59

3:47:28 1:51:33 3:48:17

37.-M50

221.

Kele Gejza 65

3:51:27 1:47:14 3:51:46

64.-M40

225.

Vojtičko Anton 49

3:51:26 1:51:32 3:52:16

10.-M60

228.

Simon Alexander 47

3:51:31 1:50:42 3:52:23

11.-M60

263.

Kincel Pavol 51

3:58:10 1:57:10 3:58:31

50.-M50

267.

Hodossy Péter 78

3:58:26 1:46:37 3:58:52

125.-M18

277.

Vago Milan 61

3:58:56 1:57:16 4:00:02

80.-M40

302.

Čurlej Jozef 51

4:05:45 1:55:48 4:06:35

62.-M50

335.

Gombár Anton 44

4:22:54 2:05:00 4:23:39

23.-M60

346.

Hlávka Jozef 51

4:27:38 2:00:39 4:27:55

75.-M50

353.

Maras Ladislav 63

4:30:15 2:15:40 4:31:15

93.-M40

370.

Pavuk Peter 49

4:40:55 2:13:08 4:42:13

30.-M60

385.

Tomečko Jozef 53

4:53:36 2:16:36 4:54:35

87.-M50

Príliš dlhý stĺpec, aby sme o každom od podlahy hovorili. Ale Bratislava sú jarné Košice, tak každému veNujeme jedeN riadok. 

Anka B. - Sub3:20, piata, age pódium, prvá SZM-áčka, čo viac chcieť?

Evka S. - Vzorná udavačka, ktorá mohla, ale nezačala pretekať.

Peter P. - O najlepšom SZM-ákovi je toho viac hore v jeho slovách.

Ľubo H. - mal príliš tesnú udavačskú vesta, ale ustál nepohodu s cťou.

Štefan P. - Najúspešnejší SZM "bedňák" s časom 2:37 vekom rezaným. 

Vlado B. - Súčasť výbornej udavačskej dvojice 3:15.

Vlado H. - Náčelník menej zastúpených SZM kmeňov z Východu.

Paľo H. - Najlepší výkon od Rajca 2007.

David N. - Rýchly výkon z kraja jara.

Paľo U. - Vymyslel SVK pohár v maratóne, ale vždy mu chýba Rajec.

Prānjal M. - Začal mierečnú sezónu 2010 z ostra, osobákom.

Marián H. - Vyrušený M60-kou v udavačstve, ale pódium je pódium

Janči H. - Tiež pódium a čas 2:39 vekom rezaný.

Jaro P. - Štart na poslednú chvíľu, ako vždy. 

Jožo Z. - Chcel by viac, teda menej čo sa času týka, ale...  

Peter B. - tesná udavačskú vesta, ale tiež to ustál so štítom.

Gejeza K. - vo Váci pred BA o 9 min. rýchlejší, ale akcie sú rovnaké.  

Tóno V. - potvrdil rýchlu Barcelonu.

Šaňo S. - VIP SZM-áka sme nemali, už máme.

Paľo K. - Štvorka mu fučala na chrbát, ale nedobehla ho.

Péter H. - jej ušiel tiež.

Vago M. - Najpresnejší udavač a gavalier ktorý neušiel parťáčke. 

Jožko Č. - získal 93-tiu akciu a dýcha na chrbát stovke. 

Tóno G. - zrovnal v počte akcií Jozefa Trusku a mieri na post ZV lídra.

Jožko H. - je na tom lepšie ako eN, čo je znepokojivé (pre eN).

Maras L. - prevzal uniformu Vedúceho bezpečnostného odboru SZM.

Peter P. - vzhľadom na štart po zápale pľúc veľký výkon.

Jožko T. - Bravúrne zvládnutá SZM-ácka uzávera.

Zapísal eN 30. 5. 2010

PD Evasion výprava zľava: Laco, Juro, Jaro, Jožo, I., Jožo. V.. 

Prievidžanov bolo v Bratislave viac, ako ukazuje obrázok. Hráme iba na ihrisku, aké sa zmestilo do Evasiona. Päť aktivistov vidíte. Chýba šiesty pasivista jedeN, fotokamarátujúci nadmierečným strojom polmierečného

Laca Brezániho (1:47 - 416. / 80.-M40), zamilovaného do krásavice na Dunaji a pokúšal sa o jej kráse presvedčiť aj eN. O tom, potom.

Laco behá dosť na to, aby dobiehal 1/2M bez škrípania zubov, ale na druhej strane málo, aby sa vo výsledkoch prepracoval tak vysoko, aby to považoval za dobré. Napriek tomu si z Bratislavy jeden veľký úspech odviesť dokázal. Tesne pred cieľom predbehol brata jeho ženy, Jana Ondruša. Tvrdiť, že Laco je v rodine jarný bežecký NumberOné radšej nebudeme. Jano je fiškáľ. Mohol by nám nejakým paragrafom pokrčiť úsmev. 

Juro Pročka (1:47 - 521. / 9.-M60) je stará puška z Pravenca. Utekal 1/2M a oprel sa do toho tak, že mu skoro srdce puklo. Nebyť pichnutia v oblasti hrudníka, ktoré ho zľaklo a spomalilo, možno by bol za 1/2M kráľa PD výpravy, v ktorej bolo zdravotné zabezpečenie na najvyššej úrovni.

Jožo Virčík (2:53 - 232. / 68. M40) je dochtor. Náhodou pri sebe nemal EKG, tak Jurovi poradil, aby si na druhý deň na EKG odskočil. Srdečné príhody je nutné mať pod kontrolou.

Jožo bol jediné mierečné ohnivko PD výpravy. Zvolil umiernený úvod v spoločnosti udavačov 4:00, aby im v druhom kole utiekol o 7 minút. Po behu si svoju stratégiu nevedel vynachváliť. Doposiaľ behával opačné garde. Rýchly úvod, zaťaté zuby v závere. Predbiehanie poznal iba ako predbiehaný. Teraz si ho vychutnal ako predbiehajúci.

Jožo je skvelý navigátor s mapou Bratislavy v pamäti, ale aj diagnostik. Pri navigovaní Evasiona na jedno depresívne miesto (neskôr), zistil, že dĺžka vozidla je prekážkou správnych reakcií. Sedel vzadu a kým jeho signál dorazil dopredu, niektoré dáta sa cestou stratili a kerovčík   

Jožo Ištok (0:58 - 117./inline) žiadal nové. Dostal ich, aby zaparkoval presne tam, kde navigátor chcel. Na depresívnom mieste!

Jožo prijíma aeróbne podobojím. V Bratislave bol za inlajnistu. Ako vždy, bol so svojim výkonom spokojný. Jeho doktrína znie, "Kto ma pochváli, keď sa nepochválim sám?" Bol druhý najlepší korčuliar v PD výprave.    

Jaro Hlavina (0:49 - 117./inline) zaostal za víťazom toľko, koľko ušiel Jožovi. Slovenskí kolieskári sa na najvyššie priečky neprekolieskovali. Najlepší bol šiesty a aj ten jazdí za Rakúsy.

Zapísal eN 3. 6. 2010

 

...........miro.krisko@gmail.com.......................Achillova päta Nástenky..............