spravy

22. Záhorácky maratón - Senica, 19. 6. 2010.

Sedemaštyidsať mierečných duší na štarte o štyri menej v cieli. Určite nie parametre veľkého maratónu. Ale aj na malý maratón sa môžu diať veľké veci, okolo ktorých sa odohrávajú veľké príbehy. Stačí otvoriť oči a dušu a veľké veci sa leN tak valia.

Veľká vec to nemá v živote ľahké. Musí byť veľkou aj malou zároveň. Záleží od oka, ktoré si ju obzerá a od duše, ktorá videné troví.

Zapísal eN 20. 6. 2010

je byť Najvernejší z verných mierečnému behu. Vyžaduje to mnoho rokov po sebe byť v stave pricestovať, utekať a dobehnúť do cieľa.

Osobitná kasta sú Notoricky Najvernejší. Počet štartov na podujatí je rovný počtu edícii maratónu. Sú vzácnejšou kvetinou, ako víťazi, lebo počet víťazov je po každom ročníku vyšší. Notorikov naopak ubúda. A to sa udialo aj na 22. Záhoráckom maratóne.

Štefan Hrnčirík (4:35 - 40./9. M60) je mierečný ročník 1942. Po 21. ZM bol jeden z dvojice, ktorá nevynechala ani jediný ročník.

eN u Štefana tesne pred štartom vyzvedal, či videl Petra Bačíka, druhého NzV, lebo on nie. Štefan ho zaskočil odpoveďou, že videl. ZaskočeNý ho napriek tomu ani na štarte, ale ani na trati nevidel.

Vo výsledkoch ho tiež nevidíme. Prekážka, ktorú do cesty postavila Petrovi Doba, má na svedomí, že po 22. ZM je iba jediný Najvernejšieho z verných. Peter do Senice nedorazil.

Štefan nekráča cestou bez prekážok. 68 rokov na pleciach je poriadna ťarcha. Rastie ale postupne, do určitého bodu sa na ňu dá adaptovať. Horšie je to s nečakanými prekážkami.

Napríklad Štefan prežil syna. Ktorý otec by si niečo také prial? Behanie maratónov sa pri tom musí javiť, ako márnosť nad márnosť.

Štefan mal tú smolu, že takúto prekážku mu život do cesty postavil. A mal aj to šťastie, že ju prekonal. Pre eN a možno aj pre niekoho z Vás, vskutku veľká vec.

Zapísal eN 22. 6. 2010

je utekať na absolútne prvej mierečnej figúre. Je to niečo úplne iné, ako utekať na ľubovoľnom mieste za ňou.

Jano Moravec (2:42 - 1. / 1. M40) má prvú figúru rád. Ruku na srdce, kto by nemal? Jano rád útočí od štartu a túto stratégiu použil aj počas 22. RM. Pridalo mu to nejakú tú minútku na čase v cieli, ale na druhej strane domýlil tým dvoch súperov, ktorým ťahanie sa s ním za prsty pridalo oveľa viac. Keď sa stráži prvá figúra, alebo sa o ňu bojuje, musí ísť výsledný čas stranou. Je to hra o tom, koho skôr zlomí.

Jano vynechal Čadcu, kde by podľa nás nebol bez šance, keby nechcel aj tam bežať na prvej figúre. Dan Orálek (2:27) by bol nad jeho sily, ale dvaja čierni chlapci na pódiu by podľa nás neodolali.

Jano hral na istotu. Volil vrabca v hrsti a holubom na streche odkázal, len si leťte. Sústredil sa na Senicu. Peňazí bolo v Čadci viac, ale prvá figúra je veľká vec. Peniaze sa minú, prvé figury sú večné, nezávisle od dosiahnutého času.

je aj hra o miesto na absolútnom pódiu. Túto hru kazí ignorovanie absolútneho poradia. Senica mu nevenovala takú pozornosť, akú si podľa nás zaslúži, ale ani ho neignorovala. Vďaka tomu v generačnom duli o druhú a tretiu absolútnu figúru, bolo o čo hrať.

foto: Pefo

Peter Pefo Tichý (2:50 - 2. / 2. M40), č. 94, navštívil pred cestou do Senice veštiareŇ, ktorá mu vyveštila, „Môžeš bežať okolo 2:40. Na

Ondreja Veselovského (2:56 - 3. / 1. M18), č. 93, to stačiť bude, či aj na Jana, to isté nie je."

Veštba hodná na odňatie liceNcii veštiarni, poviete si, ale veštec tvrdí, že veštil správne.

Čas okolo 2:40 v momentálnych silách Pefa je. Ale to by nesmel hrať na víťazstvo, ale bežať iba na čas. To čo veštbe označovala za neisté, bolo eN nad slnko jasné. Pefo behá po pauze príliš krátko, aby mohol Jana v Senici poraziť. Rozdiel výkonnosti bol 3 - 5 minút v prospech Jana.

Pefo je pretekár s krédom, "Prehráva ten, kto sa vzdáva." Nedalo mu nepokúsiť sa pretekať. Prvú polovicu mal Jana na dohľad. Čo mu 25-ka naznačila, to sa stalo na 30-tke pravdou. Došlo mu, koniec bol boľavý. Dokonca vkladal medzi beh chôdzu.

„Ty máš výhodu. Vieš kráčať rýchlo," domnieval sa eN po behu.

„Viem, keď vládzem. Teraz som nevládal a stálo to za...

Čakal som, že ma Ondrej plevalcuje. Nechápal som, prečo ma už nepredbieha, keď som bežal tak pomaly. Nevedel som sa ho dočkať. Až na 40-tke som začal veriť, že napriek mojej pomalosti si druhé miesto udržím. Mohol som pri pomalšom začiatku bežať o trochu rýchlejšie, ale Jana by som určite nepredbehol. Dúfam, že v Rajci to už bude reálnejšie," odpovedal Pefo.

Ondrej bežal do Šaštína s Pefom. Mal právo pomýšľať na to, že zdolá Pefa a rovnako nebolo pred behom vylúčené, že môže vyhrať celkovo.

Ale hra o pódium je iná, ako hra iba o čas. Jano a Pefo sú v tejto hre zbehlí, Ondrej sa to iba učí.

Mal obrovské šťastie, že neprišiel aj o tretie miesto celkovo a prvé v M18. Za chrbtom mu totiž operoval prvý zo skupiny umiernených po štarte.

Roman Rosina (2:57 - 4. / 2. M18) bol prvý muž v cieli, ktorý 22. ZM neprekopol a bežal v medziach momentálnej formy. Na obrátke strácal na Ondreja 7:10, v cieli iba 37 sekúnd.

Zapísal eN 25. 6. 2010