foto: Nejde Oto

18. Non stop beh hrebeňom Nízkych Tatier
Trangoška - Donovaly, 26. 6. 2010.

Výsledky

Ak skrsne v hlave presvedčeNie, najlepší spôsob, ako sa presvedčiť o jeho správnosti, je presvedčiť sa. Šlo o to, že eN uveril konšpiračnému bludu, že jeho zatúlaný anjelíček Pohoda leží na chodníku, po ktorom sa uteká NSBHNT. Vybral sa ho teda hľadať, aby ho zobudil.

Nebudeme Vás napínať, eN Pohoda leží niekde úplne inde, ako na Ceste hrdinov SNP, ktorú bičoval tak silný vietor, že sfukoval eN z hrebeňa. Nechýbalo veľa a vytrhol by mu z harmonického trička štartovné číslo 88. eN sa s tvrdohlavosťou jemu vlastnou držal na chodníku. Tak mu zákerák vietor aspoň odfukoval pravú nohu, aby si ňou kopal do ľavej. 

Jeden úsek si eN musel zakryť pravé ucho. Hrozilo, že mu z neho hajzel vietor vyfúkne nie len bubieNok, ale aj kladivko strmieNok a kovadlinku.

Panoramata sa objavili až pri Chochuliach. To už bol eN v stave, že sa kochať nedokázal. Videl, aj to s problémami, iba pod vlastné nohy. Boli nepochybne vlastné, ale správali sa k eN ako cudzie. Zrádzali ho na každom kroku.

Zrátané, podčiarknuté, 18. NSBHNT nebol zo strany eN príliš veľkou oslavou behu. Nebol dostatočne pripraveNý po zdravotnej, kondičnej, výstrojovej, ani topograficko orientačnej stránke. Jedine chuť získať akciu ho dotlačila do cieľa.

"Bežcov" typu eN sa na hrebeň tlačí čím ďalej, tým viac. Príchod do cieľa im trvá veľmi dlho a zdržujú ukončenie pretekov. 

Organizátori nad nimi neláme palicu. Tento rok darovali "turistom", ako ich familiárne nazývajú, darček. Dostali hodinu času navyše. Štartovali o 9:00, zdatnejšiu časť štartového poľa o 10:00.

Turisti získali možnosť sledovať Non stop beh počas non stop "behu". Rýchlejší jeden po druhom hodinový náskok nulovali. Pomalí ich počas predbiehacieho manévru mohli vidieť v priamom prenose, čo bolo pri spoločnom štarte vylúčené. 

Dve vlny komplikujú prácu rozhodcom. Zvyšujú pravdepodobnosť chýb, v prípade prehodenie pretekára z jednej vlny do druhej, čo sa aj stalo. Ale pozitíva deleného štartu podľa nás výrazne prevažujú. 

eN sledoval čelo pretekov skrz zaroseNú optiku, ale pohľad na svet má trochu rozpoltený. Ľavé sklíčko dotykov utrpelo únavovú zlomeNinu po dotyku eN podrážky a nie a nie sa z toho dostať. Samé od seba sa to nechce zhojiť.  K tomu vietor, až slzy z očí na obrazovku striekali a miešali sa s kondeNzovanou hmlou. A ako by nebolo hmly dosť, únava, až sa zrak zahmlieval. Jednou vetou, obrázok zodpovedajúci špatnému signálu. 

Na obrazovke eN sa v priamom zjavili prvé dve druhovlnové postavičky. Na prvý pohľad bežci. Štíhli a ľahkonohí. 

eN videl pred štartom minuloročného víťaza, ale nevidel adekvátneho súpera k nemu. Predpokladal, že ho bude predbiehať ako prvý.

„Ahoj Miro," ozval sa bežec z prvej figúry, ale eN ho nespoznal. 

„Čo vám urobil ten kopec, že ho tak kopete?" pokúsil sa eN o vtip, ale nestihol ideNtifikovať ani prvú, ani druhú postavičku. Pokiaľ mal eNergiu točiť vrtákom, vŕtalo mu v hlave, kto ho to zdravil a či bol v dvojici aj minuloročný víťaz. eNergia došla, k pravde sa musel prevŕtať až v cieli.

Boli to:

meno

Tomáš Ondráček

meno

Peter Bielik

vek

33 rokov

vek

39 rokov

štát

Česká republika

štát

Slovenská republika

klub

VSK Univerzita Brno

klub

SHOP.Cyklomania.sk

PB 42195

2009 - 2:27:35

PB 42195

2:46:04 - 2005

SB 42195

2010 - 2:31:10

SB 42195

2010 - nebežal

NSBHNT

2009 - 1. miesto

NSBHNT

2007 - 2. miesto

NSBHNT

2010 - 2. miesto

NSBHNT

2010 - 1. miesto

Tomáš Ondráček (4:42:36,6 - 2. / 2. M18) vyhral minuloročný NSBHNT čoby nováčik. Nevedel o čom hrebeň je, netlačil sa dopredu. Domorodý skialpinista Milan Madaj mu za chatou MRŠ ušiel. Keď sa podklad zmenil na prívetivejší, dobehol ho. A keď jeho nohy zacítili asfalt, poľahky sa odpútal a s prehľadom zvíťazil.

Napriek tomu, že Tomáš minulý rok povedal, že mu jedna skúsenosť s hrebeňom bohato stačí, vrátil sa a volil rovnakú stratégiu. To isté by mu poradil aj eN. Tri posledné km asfaltu, navyše zväčša klesanie, je to, kde môže uplatniť svoju bežeckú rýchlosť. Silný tromf, o ktorý sa dá oprieť. 

Peter Bielik (4:43:47,3 - 1. / 1. M18) bol prvou figúrou, ktorá zdravila eN a uviedla ho do pomykova. Na ceste sa objavuje málo. Ostatný beh mierečný bol Rajec 2008, tesne Sub3. 

V zime mal bežeckú pauzu, ale od februára sa systematicky pripravoval na NSBHNT. Túžil ho po druhom mieste v 2007 vyhrať, ale nebol si istý, či sa za štyri mesiace dokáže dostatočne pripraviť vytrvalostne. 

Keď zistil, že je na štarte Tomáš, svoj sen o víťazstve nezrušil, akurát prepísal malé "s" na veľké. Vedel, že má proti sebe nad mieru zdatného súpera.

„V Hiadelskom sedle sme strácali na môj medzičas z roku 2007 5 minút. Bolo mi jasné, že na ceste mám malú šancu Tomášovi ujsť, tak som to skúšal v klesaniach za Kozím chrbtom. Ale odpútať sa mi nepodarilo. 

Na asfalt sme vybehli spolu. Necelý km pred cieľom, v poslednom väčšom klesaní som to rozbehol na doraz. Tomáš útok zachytil, potom povolil.

Neodvážil som sa spomaliť, neodvážil som sa obzerať. Iba som sa snažil udržať najvyššie možné tempo. 


2. miesto Tomáš (č. 1), 1. miesto Peter (č. 44). foto: vetroplach

Aby si mal predstavu, ako sme sa snažili v závere, z Hiadelského, čo je cca 10 km pred cieľom, som dobehol o 10 minút rýchlejšie, ako v roku 2007," prezradil nadmieru spokojný Peter po vyhlasovaní.

Tomáš so svojim výkonom spokojný nebol, ale výhovorky nehľadal. Uznal, že ho Peter porazil zbraňou, na ktorú spoliehal sám. 

V teréne mal Tomáš v stúpaniach navrch. Likvidoval v nich zaostávanie v klesaniach. Strata bola o to väčšia, o čo bol drsnejší podklad. 

„Peter mal trochu problémy v stúpaniach. Cítil som, že mám do kopca navrch. Dokázal by som mu utiecť, ale nepokúšal som sa o to a radšej šetril sily. Čo Peter vystrájal v klesaniach, to som nechápal. Keby som to nevidel, neuverím, že po tak zlom podklade je možné bežať tak rýchlo. A bol rýchly aj na asfalte. Keď mi ušiel, bežali sme tempom snáď 3 min/km. Začal sa pomaly vzďaľovať a ja som už nemal na zrýchlenie, rezignoval som. Preto je strata až 70 sekúnd. Mohla byť menšia, ale na výsledku by to nič nezmenilo. Peter bežal výborne. Zaslúžil si vyhrať," neskrývajúc sklamanie z druhého miesta, ale na druhej strane uznajúc kvality súpera, zhodnotil svoje druhé účinkovanie na hrebeni Tomáš.   


reálne foto: Fodor Zotán

Sa chlapcom ľahkonohým, vychudnutým utekalo, keď na nich spoza každého kameňa neútočili desivé výjavy. 

OtupeNé zmysly ich našťastie nedokázali spracovávať, iba ich ukladali do nie príliš stabilnej mozgovej bielkoviny. Z obtlačkov nevalnej kvality, sa ich za výdatnej pomoci obrázkov, ktoré počas behu nazbieral

Fodor Zoltán (7:17:47,9 - 53. / 33. M18), pokúsime zreštaurovať. Zoli ich ukladal na stabilnejšie médium, akým je eN bielkovina. 

Zoliho NSBHNT galéria prezrádza na jej autora, že je kochací typ. Fotil zábery prekvapivo podobné torzám v eN hlave. Ich atmosféra presne zachytáva drsnú krásu hrebeňa. Keby z nej hučalo aj to rozbujačené vetrisko, vitajte na hrebeni.


Zoltán Fodor. foto: Fodor Zotán

Nohy v SALOMON-och, srdce pod SAUCONY-stickým dresom. OdmeNou za obrázky, ktoré nám veľmi uľahčujú rozprávanie, je foto väčšie, ako malé. Napriek tomu, že eN Zoltána nepozná a neprehodili ani slova.

Mávame červeNou zástavkou, za ktorú keby ste sa postavili, tak Vás vyfackuje ako malého chlapca. Tak zúrivo v vetre "třepetatá". 

Už pôjde reč iba o postavičkách, s ktorými sa eN dostal do kontaktu.

Bez toho, že by navzájom komunikovali, prihlásili sa na NSBHNT obaja protagonisti súboja GeN, ergo Gabo eN. 


Gabo Kováč po behu. foto:
eN

Gabo Kováč (8:04:36,1 - 66 / 10. M50) súboj GeN vraj neprežíva, ale spustil ho on. eN mu už raz navrhoval, aby navrhol zrušenie a súboj by bol ihneď zrušeNý. Gabo nenavrhol, eN určite nenavrhne, hoci sa v súčasnosti necítil príliš silný v kramflekoch. 

Toho "Onédá" nikdá nebude, aby eN z bojiska utekal". V Čadci mal ešte meNej guráže a pečené víťazstvo mu padlo priamo do huby.

Kedysi mal eN pocit, že Hamburgy a MUM do GeN-u nepatria, škrtol ich. TeN istý pocit mal pred štartom na Trangoške, ale pred štartom to už nenavrhoval, lebo by sám seba nepodozrieval, že má zo súboja bobky.

Zapísal eN 27. a 28. 6. 2010


Prvá vlna sa pohla. foto vetroplach

POLAR-ny eN Švéd odbil 8:58:42-hú hodinu, prvá vlna sa pohla k cieľu. Mali to byť borci pomalší, bez ašpirácie miešať poradím na popredných miestach 18. NSBHNT. 

Dievčatá na druhej občerstvovačke sa nestačili čudovať, že pomalí až tak neboli. Ledva stihli pripraviť stolček prestri sa, začala z neho miznúť poživeň v hladných žalúdkoch "druhovlňákov", ktorí prifrčali o kus skôr, výrazne ako dievčatá predpokladali. 

Hrebeň je vec zložitá, pre dievčatá a chlapcov na občerstvovačkách obzvlášť. Navzdory klimatickej nepohode, zvládli to v pohode.

Kurz NSBHNT je kratšia časť z rozsiahlejšieho cyklu Cesty hrdinov SNP, ktorí, ako väčšina hrdinov, sú vyrábaní ex post Dobou. Jedného musel vyrobiť aj eN, aby odháňal strašidlá, ktoré strašili eN počas behu, ale aj pri písaní tejto story. 

Bez prísneho pohľadu partizána, ktorý vyliezol spod pomníka piatich civilistov, podporujúcich jeho hrdinstvo, pokiaľ ich nezmietla lavína, by sa eN vstúpiť na hrebeň, aj keď iba v story, neodvážil. Vďaka Ti zelený partizán. 

PoučeNý z minuloročného "nezdaru", kedy sa snažil po štarte utekať, bola táto myšlieNka zhodená zo stola hneď, ako sa po profil začal stavať na zadné.  

Gabo začal máličko rýchlejšie a pomaly sa vzďaľoval. Ale v porovnaní s minulým rokom bolo Gabove tempo neporovnateľne rozvážnejšie. 

eN Gaba neriešil. Predpokladal, že po Chatu Milana Rastislava Štefánika sa na neho dotiahne. 

Predpklad to správny nebol. Dobehol, teda dokráčal ho už približne v polovici výživného stúpania a hneď mu odkráčal. 

Ale nebolo to kráčanie na nedeľnú kávičku v ruke so špacírkou. Šlo o tvrdá práca, ktorá zakysľovala. Tep skákal nad 150 bpm, až sa POLARny Švéd čudoval, čo že sa to deje.

eN vedel veľmi dobre, čo sa deje. Bol za pretekára. Medzi nami dievčatami súťažil. 

eN má jednu telovýchovnú úchylku. Snaží sa veštiť bežeckú výkonnosť čítaním z nôh. Na parkovisku ho pred štartom, čisto z telovýchovného hľadiska, bez akýchkoľvek postranných úmyslov, jedny nohy zaujali. 

Objem tam, kde má byť objem. Štíhlosť tam, kde bežecké nohy štíhle byť musia. Veštil správne. Boli to nohy druhej medzi nami dievčatami.


zľava: 2. Anka Hrivnáková, 1. Adéla Esentierová + zmenšeninka, 
3. Mandulová Kateřina (kto neskáče, není Brňák),  4. Silvia Jahnová. 
foto vetroplach

Anka Hrivnáková (6:50 - 2.) je majiteľkou tých nôh. Bola druhá medzi nami dievčatami a príčina, prečo BPeN bubnovalo ako o dušu, prečo sa okolo Gaba prehnal, ako keby sa nepoznali.

Pokiaľ bola Anka Ankou Cígrovou, nepatrila do okruhu dievčat z tesnej blízkosti eN planéty. Ako Hrivnáková už patrí a s takými eN prehráva nerád. Preto pretekal. Anka cupkala umiernenú notu, eN za ňou stíhal kráčať, aj keď vedel, že taký tep je trvalo neudržateľný. 

Asi v dvoch tretinách stúpania na Štefáničku leží na chodníku balvan väčší, ako stredný. Anka naň vyskočila kamzičím skokom a podala ruku eN, ktorý kamzíkov už pár rokov imitovať nedokáže. 

Medzi nami dievčatami si musíme pomáhať. Ale hrdý eN ruku odmietol a liepal sa na kameň svojpomocne. Doživotne sa tým diskvalifikoval spod ochranných krídel Anky. Začala mu pomaly, ale o to viac nezadržateľne utekať. Stiahla za sebou

Paľa Hýrošša (8:15 - 69./12. M50), ktorý absolvoval väčšinu stúpania s eN. Keď sa eN priblížil k prestretej tabuli na Chate MRŠ, Anka už mala po hostine a zmizla v hmle. Paľa hmla pohltila o pár sekúnd, eN osirel a s balvanmi v tvare chodníka začal bojovať sám,

aby zistil, že bojuje vopred prehratý boj. Minulý rok sa mu chodník pod nohami nevlnil ako had. Ani ho nechcel stoj čo stoj zo seba zhodiť, aby sa skotúľal až do doliny. 

Vestibulárny aparát, alebo statocysta? Jedno z týchto zariadeNí v tele nefungovalo. Nedokázal nájsť taký rytmus kroku, aby po každom museli nasledovať tri na vyrovnávanie rovnováhy. K tomu sa pridružil zžieravý pocit neistoty, či uteká správne. Keď je viditeľnosť lepšia, je ľahké byť horským vodcom. Oko vidí, oko z chodníka nepustí. V hmle je to iné.

Na prvej odbočke zostal v pomykove. Vpravo? Vľavo? Našťastie z hmly za eN sa vynoril lepšie teoreticky pripravený jedinec, povedal vpravo a vnoril sa do hmly pred eN. O chvíľu to isté, opäť viac šťastie, ako umu. Hmla vypľula a zhltla ďalšieho radcu.

„Bežíme správne?" ozval sa za eN bodrý hlas a bez čakania na odpoveď sa zmenil na krákanie starej vrany. „15 minút v ...! Zle som odbočil. Pritom sa mi tak dobre beží," hundral 

Roman Lukačka (6:29 - 36. / 10. M40), ktorý je na hrebeni podchvíľou, napriek tomu sa pomýlil. Kým sa stratil v hmle, eN si uvedomil, že mal dvakrát viac šťastia, ako iného. Aj to, že donekonečna to tak nebude. 

Pred očami sa mu začali objavovať zablúdeNé duše, uviaznuté medzi kameňmi, snažiace sa vyslobodiť z chladného zovretia. Márne, treba podotknúť.

„Dosť! Musím na niekoho počkať, lebo mojim tempom sotva niekoho dobehnem. Sám utekať nesmiem," vypracoval sám pre seba plán úniku. Plán správny, aj keď postavený na nesprávnom tvrdeNí. Dobehol.

Paľo Hýrošš musel prispôsobiť rýchlosť stavu a povahe vozovky ako aj klesajúcej trakcii na jeho cvičiek s dezénom z tvrdej gumy. Na mokrých kameňoch sa mu šmýkalo viac, ako je bezpečné.

Bežal veľmi opatrne. Pre eN bol preto najobľúbenejší človek na svete. eN obul tie isté cvičky, ktoré minulý rok preklínal po každom kroku na mokrej hline a tráve. Šmýkalo sa mu v nich zvonku, aj zvnútra. Ale na kameni držali lepšie, ako Paľove. 

Párkrát eN noha podkĺzla, párkrát bez následkov ľahol, ale zuby draka, ktorý číhal na nohu za každým kameňom cvakli vždy naprázdno. Taký pád, ako mu predviedol Paľo v priamom prenose ho našťastie obišiel.

Paľo bežal hrebeň po prvýkrát. Nevedel, že o čo sa tachometer točí pomalšie, o to sú hodiny rýchlejšie. Keď s veselou zahlásil kus pred Kamennou chatou, ktorá nie je ani 10-tom km, "15 km za nami", eN mu opatrne naznačil, že im na 15-ku ešte kúsok chýba.

Paľo je na ceste vyššia výkonnostná trieda, ako eN. Ale hrebeň bežal, „Aby sme dobehli zdraví." Snažil sa utekať aj stúpania, ktoré eN kráčal. Paľa sa však relatívne v pohode držal. 

Počas cupkania prebrali veľa vecí. Dozvedel sa, že Paľo je dôchodca. Zaspomínali na Mira Bečku a Milana Slováka, bežcov kalibru, akých u nás teraz niet. Pracovali na jednom pracovisku a chodil na rezortné súťaže.

Pohody, ktorú si Paľo s eN okolo seba pomalým tempom vybudovali, ich nevyrušil ani Gabo Kováč, ktorý ich dobehol a po dotankovaní paliva na občerstvovačke zmizol pred nimi. 

Nepýtajte sa, kde to bolo. eN bol dokonale stratený v priestore. Zdalo sa mu, že niektoré úseky vidí prvýkrát v živote, na niektoré si spomínal, ale iba veľmi matne. 

Paľo aj eN utekali v trenkách. eN zvažoval, či "gacušky do biegania", ale mal iba ľahké, ktoré by viac chladili, ako hriali. Už na hrebeni vedel, že trenírky nebola špatná voľba. Napriek vetru, ako keby sa bol niekto obesil, na nohy zima nebola. Sádlo hrialo. Rukavice by ale uniesol. Keď minul palivo, telo vyhodnotilo ruky ako príživníkov a obmedzilo do nich prietok krvi. 

Biele prsty nepôsobili ani pekne, ani zdravo. eN podchvíľou sledoval, či sa umrlčia farba neposúva po rukách hore. Obával sa, že celý obelie a nastoknú ho na kôl, ako výstrahu pre nepripravených na hrebeni. 

Po horských lúkach sa uteká dobre, ak sa Vám dá utekať dobre. eN sa nedalo, ale šlo to lepšie, ako po kameňoch. Problémom chodníkov je, že sú príliš úzke a príliš hlboké. Na nepozorných, alebo unavených striehnu na nich nástrahy v podobe zakopnutia o trávu, tvoriacu mantinel, alebo o trčiaci kameň. 

Požiadali sme dvojicu Zoltánov, aby to názorne dokumentovali. Figurant 

Zoltán Zséli (7:33 - 61./17. M40) práve vykonáva pohybový prvok "kezeket fel", ktorý slúži na návrat ťažiska z polohy vratkej, do polohy stabilnej. 

Nevieme, ktorá nástraha vyvolala potrebu vložiť do cyklického bežeckého pohybu acyklický pohybový prvok, ale ani nemáme potrebu to skúmať. 

Vizualizácia chodníkových nástrah v podaní Zoliho, pohotovo zachyteného kamerou Zoliho Fodora (foto hore), je viac ako dokonalá.

Ústup z platformy reči matky mojej krásoty, miloty má opodstatnenie. Šaňo eN viackrát prízvukoval, nech si dáva POZOR NA VIĎÁS. eN to vzal na ľahkú váhu a na hrebeni na to zle doplatil.

Úsek po občerstvovačku na Chohuli si eN pamätal veľmi matne. Vedel že sa k nej s Paľom blížia, ako dlho sa blížiť budú, netušil. Dočkali sa.

Úsek za ňou si pamätal bolestivo podrobne. Prašivý úsek cez Prašivú, príkre stúpanie na Kozí chrbát, nekonečnú lúku za ním, nekonečný les a ešte nekonečnejší asfalt do cieľa. 

Paľovi o tom nerozprával. Nechcel ho strašiť. Stačil jedeN vystrašeNý. Pred Prašivou sa ukázali krásne panoramata, ale vietor hučal tak silno, tam si musel eN zakryť ucho (úplne hore), že Paľo zastavil a z ruksaku začal vyťahovať vetrovku. eN nezastal, kráčal dopredu a rozmýšľal, že ak vietor neuchytí Paľa, ruksak a vetrovku mu nepochybne odfúkne.

Kráčajúc a dumajúc dokráčal na miesto, odkiaľ mal posledné sedlo pred Prašivou ako na dlani. Pozrel a buľvy mu narazili na sklíčka dotykov. Do protiľahlého svahu sa šplhal Gabo. Náskok 400 - 500 metrov.

eN zabudol, že nevládze, zabudol, že čaká na Paľa, zabudol, že cieľ je ešte veľmi vzdialený, zabudol aj Pozor na viďás. Rozhodol sa dobehnúť Gaba tým, že ho dobehne. 

Rozbehol sa a žasol, že sa mu utekať dá. Zabudol aj na to, o čom sa neraz presvedčil. Bola to malá búrka pred veľkým tichom. Mrkol na Švéda. Driemajúc bubnoval riedky rytmus. 

„Chelo by to aspoň 140 bpm, ak chceme Gaba dobehnúť," prízvukoval mu. Odpovedal znameNím. Stiahol mu POLARnu podprseNku na brucho. 0 bpm!

Bez čísla na displeji eN snaživý byť nevie. Zastavil, utiahol podprseNku a opäť sa vydal stíhať Gaba. 

Na Prašivej, kde v kosodrevine kľukatý chodník s nestabilným podkladom začína klesať do Hiadelského sedla, sa v protismere zjavili turisti. 

Keď prvý uvidel rútiaceho sa šialeNca, otočil sa, aby zakričal na zvyšnú trojici, „Viďás!" Turisti ustúpili na okraj úzkeho chodníka, na čo "multilingvista" riekol "Kesenem sípen", ale pozor na viďás si blbec nedal.

Dobehol Gaba, ale nepredbehol ho. Krkolomný beh dole kameňmi posiatom chodníku mu pokrčil vložku v cvičke. Zastavil, vyzul, napravil, obul a pokračoval v stíhaní. Dobehol, predbehol, ušiel a došlo mu, že si nedal pozor na viďás a došlo mu aj doslova. Tak dramaticky, že udržať sa na nohách, bola úloha nadmieru zložitá.

Spomalil a túžobne očakavajúc Hiadeľské sedlo sa snažil zabudnúť, aký kus to ešte je z neho na Donovaly. Riešil radšej problém, kto si dal tú Sizyfovskú prácu a odtlačil sedlo o kus ďalej, ako sedelo minulý rok. 

Nedoriešil, lebo Votrelec mu zatarasil cestu stromom tak, že si to žiadalo príliš veľa zohýbania, aj príliš veľa preliezania. 

Zvolil podlezenie. Nebyť konárika, ktorý mu podal ruku, aby sa oň vytiahol na vystreté nohy, musel by pokračovať po štyroch. Zdvihnúť telo do vertikály, pomocou stehien, bola úloha neriešiteľná. Vďaka Ti za pomoc konárik. 

Za stromom nasledoval pád bez následkov. O dvadsať metrov ďalší. To už eN priznal, že že jeho obal je krehkejší, ako kamene a aj to, že krv má červenú, ako značka, po ktorej utekal.

Karoséria bola trochu odretá, ale bežať by sa dalo, keby sa dalo. S prázdnou nádržou sa nedalo. 

Ani občerstvovačka v Hiadeľskom ho nespasila. Iba drôtom vysokého napätia, na zem spadnutým z vysokého stožiaru nad občerstvovačkou, by bolo možné dobiť eN vybité baterky. Ale žiadeN drôt na zemi neležal. Nebolo sa čoho dotýkať.

Minulý rok bol eN v sedle optimista. Zlomilo ho blato a nulová trakcia v príkrom stúpaní na kozí chrbát. O žiadne hop na kozu sa tam nejedná. V priebehu 1,5 km& musíte prekonať vyše 300 výškových metrov! Tento rok bola trakcia výborná, ale nohy odmietli makať. Kým sa dočkal vyvrcholeNia, bol tak zlomeNý, že utekať dole kopcom sa radšej ani nepokúšal. Kráčal a čakal na Gaba. Čo urobí, ak sa dočká, nevedel. Až tak ďaleko to nedmýšľal.

Gabo prifrčal, eN sa za neho zakvačil a preklínal ho, lebo utekal. Nie rýchlo, ale rýchlejšie ako bolo eN milé.

Gabo niesol camel bag. Žblnkot vody v ňom privádzal eN do zúfalstva. Bol vysušený, ale nepýtal. Povedal si, „Vyžer si to ty debil, keď sa ti ťaží vodu nosiť".

Voda patrí k povinnej výbave bežcov na hrebeni. eN na poslednú chvíľu pripútal šnúrkou od topánky na remeň z nohavíc fľašu od Listerinu. Pod potítko z Maratona di Roma strčil dva gély 

a cammel bag, ako maľovaný bol na svete. Uzáver trochu prepúšťal, tak vodu za Štefáničkou vylial. Žblnkot ho rozčuľoval.

Keď Gabo vypozoroval, že eN už ide na podstatu, vyzval ho, „Vyber si z vaku tyčinku, je tam ešte polovica." 

„Tyčinka ma nezachráni, nechcem," odmietol eN, nazdávajúc sa, že sa jedná o nejaký prázdny cereálny švindeľ. Až v cieli sa dozvedel, že to nebol švindeľ, ale kultový PowerBar, ktorý si triatléti lepia na rámy. Ten by si vzal, keby bol býval vedel. 

Keď dobehli k prvej stavbe, Gabo spozoroval zástavky, smerujúce iným smerom, ako "utekal" eN minulý rok. Začal to skúmať. V smere, ako si pamätal eN, nebola žiadna značka. Gaba to ťahalo za zástavkami, ale eN nevidel na zemi žiadne stopy po bežcoch. Rozpor vyriešil dochtor.

Ľubo Okruhlica (7:53 - 64./8. M50) prefrčal okolo váhajúcich v kurze, aký si pamätal eN. Gabo upustil myšlienku zástaviek, ale nebol si istý, či dochtor uteká správne. 

„Tu tiež nevidno žiadne stopy," pochybovačne hundral.

„Jak nevidno? Tento kameň uhol pod nohou bežca, tento tiež, tu sa niekomu šmyklo. A Speed8 turista na zem nehodí. To je rukopis bežca.

Odskočíme od ťažkého eN remesla, lebo aj písať o ňom ho vyčerpáva.

Rišo Pouš (5:54 - 17./10 M18) si servítok pri kritike rukopisu niektorých bežcov nebral. Na Vetroplachu do vetra nehovorí, keď si neodpustil:

.... jednu poznámku k niektorým „vykradnutým mozgom“ z čela výsledkovej listiny, ktorí si asi myslia že sú na Tour de France a že keď šmaria obal z gelu do trávy, vďačné obecenstvo si ho zavesí doma na stenu – v národnom parku je to nielen neslušné, ukazuje to na vašu „inteligenciu“. 

A organizátori možno budú mať nabudúce o trochu viac práce s vybavením povolenia na správe NAPANTu. Inak to bolo zas super zorganizované, hlboká poklona všetkým, ktorí na tom makali – a klobúk dolu pred ľuďmi na občerstvovačkách na hrebeni!

Trochu expresívny, ale o to viac odôvodnený hnev. Podľa nás sa nejedná iba čelo výsledkovej listiny. eN na zemi pár obalov z gélov a iných života budičov videl. Nie veľmi sa mu to páčilo, ale nezastavil a nezdvihol ich, ako 

Nejaký Chlapík (?) v autobuse, ktorému sa žlté AminoStarr obaly na zemi Národného parku nepáčili až tak, že šesť kúskov zodvihol a hodil tam, kde patria.

Zem bola pre eN nižšie, ako inokedy. Ak by zastavil, už by sa nemusel rozbehnúť. Ak by sa zohol, už by sa nemusel narovnať. Neriskoval, bol radšej slepý. 

Na hrebeň sa zamietacie, ani smetiarske auto nevyštverá. Praktické je, ak smeti ktoré by sme mali hodiť na zem, znesieme dole do odpadu, kde sú ľahšie uchopiteľné, ako na hrebení. 

eN obaly z gélov majú rovnaký názor. Keby ležali na hrebeni, tak Sláva nesmrteľnú v tejto story by ich obišla. Nebuďme ignoranti,

„Doktor maká", skonštatoval Gabo, keď zmizol dvojici z radaru. Dali sme mu krídla, spomenul si eN na momeNt, keď uvidel Gaba. Predstava, že Gabo začne dochtora stíhať, ho desila k smrti. 

Našťastie Gabov pretekár mal voľno. Keď to bolo isté, nadhodil eN tému o svojej labutej piesni na hrebeňový motív. 

Gabo oponoval, „Vidíš to príliš pesimisticky. Prestaň sa porovnávať s tým, čo si bol. Užívaj si to, že bežíš. Ako, to je predsa vedľajšie. Tiež som menej pripravený, ako by som mal byť, ale keď som videl našich futbalistov, ako prekročili tieň a vyradili Talianov, povedal som si, že sa o niečo podobné pokúsim aj ja a prihlásil som. Nevládzem, ale užívam si to."

„Gabo, ale toto je už príliš trápny výkon, aby som sa z neho dokázal tešiť, držal pesimistickú linku eN a Gabo ho už nepresviedča.


foto: SK.pre.rados
ť

Pri vybiehaní z lesa na asfalt sa stal zázrak. Niekto zachytil eN vibrácie a položil na závoru poklad. Tri plastové poháriky. V dvoch niečo žlté a v treťom niečo bezfarebné s bublinkové. 

eN tak zavrtel chvostom, že mu skoro odpadol a vrhol sa k pokladu. 

„To by som nepil, keď neviem, kto to sem položil a čo to je," zbytočne eN upozorňoval pán Opatrný s cammel bagom.

„Je to čin dobrého človeka. Pripravil to pre bežcov. Zlý človek by niečo také neurobil," nedal sa eN, ktorého zázrak naplnil optimizmom mierou vrchovatou. Pod zázrak sa tvorca nepodpisuje. Nechá vysvetľovanie na tom, kto v ich zázrak uverí.

eN do seba hodil jeden strik. Nevypil všetko. Určite bol za ním nejaký zázrakofil, koho závora poteší rovnako.

Gabo posadnutý utekaním, začal na asfalte utekať. V príkrom stúpaní (na 100 metroch sa cesta zdvihla minimálne o dva metre), ho dokázal  eN presvedčiť, že treba šetriť sily. Do cieľa je ešte ďaleko.

Pochodili si, začalo klesanie, kde by sa utekať patrilo, ale eN mal počas 18. NSBHNT šťastia, že si ho snáď ani nezaslúžil. Spasili ho F3J-éčkari.

Čo kód značí, vie eN iba vďaka "lietadielkárovi" Gabovi. Vzduchom sa preháňali modely vetroňov s rozpätím krídel, aké môžu dospelí muži dosiahnuť iba za pomoci dvoch konských síl, opačne pôsobiacich a to iba raz v živote.

„Veď to musí človeka zabiť, aj sa to vymkne kontrole," zhrozil sa eN, keď videl rádiom riadených pterodaktylov lietať sto km rýchlosťou nad hlavami ich pastierov.

„To si píš. Videl som jeden prípad. Chlap mal šťastie, že ho trafilo iba krídlo. Ak by ho trafil čumák, zlomí mu chrbticu," vylovil Gabo príhodu z pamäti.

eN má tiež jednu, ale so smutnejším koncom. Na triatlone v Senci sa splašil rádiom riadený čln. Zastavila ho hlava triatlonistu, ktorý sa šiel rozplávať pred pretekmi. Čln ho trafil do zátylku tak presne, že už mu rozplávanie nebolo potrebná. Bol na mieste mŕtvy.

Túto príhodu eN Gabovi nestihol povedať, lebo téma sa zmenila na dve obrovské novostavby hotelov, ktoré boli oveľa väčšie, ako pekné.

„Ako chcú takéto obludy prevádzkovať? My nie sme Rakúšania. To musí byť veľmi stratová záležitosť," uvažoval Gabo. Ako dôkaz uviedol Joža Pribilinca, ktorý zápasí s problémom nedostatku peňazí v Dudinciach.

Hneď po tom, ako sa Gabo s eN dohodli na remíze, prišiel eN na to, že človek sa učí do smrti. eN ani pri druhom kráčaní do cieľa nešiel tade, kadiaľ behajú všetci normálni pretekári.

Nebyť Tomáše Ondráčka, vyzerajúceho strateného kamaráta, eN by Gaba presvedčil, aby kráčali na iný drevený most ponad cestu, ako velí zdravý rozum.

Už vie, že pri prechode cesty do cieľa platí pravidlo ľavej ruky. Napriek tomu to s Gabom strihli rovno. To by ich mohli diskvalifikovať, tak nie, že ich nabonzujete! Keby eN vedel, že vľavo, stačilo posledný kilometer cupkať a stihli by to Sub8.

Optimista Gabo sa o to môže pokúsiť o rok. eN iba v prípade, že by bol pripravený do takej miery, ako bol počas dvoch dotykov s hrebeňom nepripraveNý. A to je veľmi málo pravdepodobné, hovorí realista.

Treba už leN ukázať lístok na obed, teda pre eN večeru, ktorý sa mu zapatrošil a sľub, že ho vyhľadá a prinesie, keď doje, nesplnil.

Našiel ho až doma. Jeho podobeNka je dôkaz, že druhá porcia naň nebola vydaná.

A máme ďalší dôkaz, že eN mal z pekla šťastie. 88-ka "zaboduvala" v tombole. Vyhrala čelovku s batériami.

Tú Vám na obrázku neukážeme, lebo je to vec, ktorú eN nepotrebuje. Nebehá, keď je vidieť, nie aby vybiehal v noci.

Gabo má v pláne výjazd za maratónom do soľnej bane. Čelovka je tam v povinnom výstroji, zíde sa mu viac.

Ešte veľmi dlho by mohol eN rozprávať o 18-tej edícii NSBHNT, ale to by neskončil ani do súdneho dňa. Koniec.

P. S. Ak uvažujete o hrebeni a strašidlá v tejto story Vás vyľakali, tak vedzte, že na ne neplatí ani cesnak, ani krucifix, iba bežecký tréning. Toho sa strašidlá panicky boja. Presne ako eN hrebeňa.

Zapísal eN 30. 6. 2010