|
|
Žilinský Hamburg 109/8 - Žilina, 5. 7. 2010. Výsledkv ŽH109 Výsledky 1. CM ŽH triptych Každý Hamburg je niečím, nebojme sa väčších slov, unikátny. 109-ka bezmála prečíslila počtom dievčat chlapcov. Remíza dokazuje, že vízia o 3-ťom tisícročí patriacom ženám, nestojí na vode. Že vezmú dievčatá Žilinský Hamburg útokom tak skoro, je šokujúce. Vôbec sa nejednalo sa o náhodnú súhru okolností. Bol to cieľavedomý dievčenský útok, po predštartovej príprave pomocou spinálnych cvikov. Na rekognoskáciu terénu im postačilo 2,2 km. Ale generálny dievčenský útok visí vo vzduchu. Je otázkou času, kedy sa alegória, ktorou Bôrik privítal strateNého syna, stane skutočnosťou.
V plurále čochvíľa, v singuláre je krédo naplneNé. eN vozík sa prekotil a akcia mu z neho vypadla. Na vine je obyčajné svetské slovo, ležiace na asfalte bežeckého okruhu, ktoré dalo impulz k písaniu tejto auteNtickej story. Bez slovozbernosti na tvári miesta auteNticita abseNtuje. Keby eN na vlastné oči nevidel a na vlastné nohy nezažil, neuveril by, že aj obyčajné svetské slovo môže byť slovo s veľký S, teda K, ktoré má schopnosť v hlave rásť, nadobúdať tretí rozmer, človeka ovládnuť, zmagoriť a úplne paralyzovať. eN hral so slovom hru, koľkokrát ho dokáže zodvihnúť. Aj keď mal krídla zlámané z non stop hrebeňa a tri dni nejedol, lebo sa nemohol postaviť na nohu, aby si šiel niečo pod zub kúpiť, veril, že zodvihne slovo presne toľkokrát, aby z toho bola akcia. Nestalo sa. Slovo bolo čím ďalej tým ťažšie, zodvihol ho iba 30-krát. 31-vé, ktoré mu pomohol zodvihnúť verný fotokamarát sa už nepočíta. Ale môžete si ho vďaka tomu prečítať aj Vy.
Bacha priatelia! Nechytať, nepripúšťať. Ak toto svetské slovo začne v hlave rásť a oťažievať, čo je mimochodom jediné čo vie, ste stratení presne ako strateNý. Zapísal eN 5. 6. 2010 V prvú časť noci Cyrilovi a Metodovi zasľúbenej, noha náhle prestala eN bolieť. Skúsil poklusať po byte, nebolela. Skúsil zodvihnúť vyššie koleno, bolela. Ale kto by už na Bôriku dvíhal kolená? Uchopil myšlieNku, že dopíše správu o Badwater a vyrazí na vláčik 4:35. Ako povedal, tak sa nestalo. Správu nedopísal, ale na vláčik vyrazil.
RUNDr. Míra Krumer (3:56 - 3./42,2km) dokráčal o chvíľu po eN krokom rozvážneho akademika. Zvítali sa a Mirek sa začal sťažovať na Šaňa, u ktorého spal. Vraj mu povedal, spi do koľkej chceš. Mirek, že by chcel do 11-tej. Ale to mu už sľubotechna Šaňo Simon (3:55 - 2./42,2km) neodobril. Vraj telefonoval David Nagy, že nepríde. Takže boli iba traja istí. Mirek mohol spať dokedy chcel, ale o 8:00 musel byť na Bôriku. Nemal povolené meškanie, ako Fero Michalička (3:45 - 1./42,2), ktoré mu stanovil sám Mirek na 8:14. Kým eN s Mírou prebrali, prečo vynechal prvé dva dejstvá triptychu a aproximovali názory na beh dole kopcom metódou "priměřeně", udrela 8:14-ta hodina a Fero sa zosadal zo svojho tátoša. Nasledovalo skupinové foto s dievčatami, odchod na certifikovaný štart a utekalo sa. Šaňo prvá figúra, Fero druhá, Mirek tretia, eN štvrtá. Tak rozdal karty prvý okruh a nebyť rošády medzi Ferom a Šaňom, bolo by tak až do konca. eN sa pokorne zaradil na koniec. Nevedel, či ho noha nebolí naozaj. To že nebolela ho tešilo, ale to bolo asi tým, že mal úplne cudzie nohy. Že by sa im utekať chcelo, to nemôže tvrdiť.
POLARny Švéd tepal okolo 135 bpm, ale tempo stále klesalo. Bolo zrejmé, že 135 je trvalo neudržateľný, ale eN stále pevne veril v akciu.
Keď sa blížil k 30-ke, ktorá je (podľa necertifikovaného značenia) pri stolčeku prestri sa, teda v priestore cieľa, z agónie ho vyslobodil Vlado Krčmárik. Prišiel pozrieť, ako chlapcom dupú králiky a eN vedel, že je ten správny čas hodiť flintu do žita. Típol Švéda, driemajúceho pri 117 bpm a dal sa s Vladom do reči, čo že sa to dialo v Piteri, to ako v Petrohrade. eN vedel, že tam Vlado bol na stretávke a že mal v pláne utekať XXI. международный марафон "ERGO БЕЛЫЕ НОЧИ". SVK a Žilinu vo výsledkoch našiel, ale Krčmárika nie. BEHFIELD Alan si strihol čas 4:51:48. Vlado spresnil, že čas má svedomí on. Cítil sa asi tak, ako eN, ale v Petrohrade sa nedá vzdať, kde sa Vám zachce. Tak musel do cieľa dokráčať. Jednu vec si nevedel vynachváliť. Okolo cesty sú polmetrové obrubníky. Málokde sa tak dobre sedí, ako na nich. Keby eN nemal mindráky z toho, že naň budú musieť rýchlejší čakať a pokračoval by v "behu" trénera by nepochybne, čo sa pomalosti týka, prekonal. Ku koncu sa schyľovalo k dráme, lebo RUNDr. Míra, ktorý má oporu vo svojej Teórii rekreačnej relativity, za ktorú od nás dostal titul doktor behu, zle dotieral na Šaňa. Keby mal Mirek k dispozícii ešte jedno kolo, alebo ... možno by sa dráma udiala.
Nebyť na zápästiach Šaňa a Fera žltých znakov príslušnosti k davu, eN by o roduvernosti Žiliny musel vážne zapochybovať. Približne v rovnaký čas, ako Vlado Krčmoš, sa na Bôriku vyskytol aj druhý Vlado, fanúšik Šaňa. So šľachetným úmyslom, rozťahovať chlapcom cievy z titulu svojich narodenín, ho dohnal. Vlado kedysi behával, vie že zúžená cieva, hotové nešťastie.
SpomaleNý zliezol z trate a nebolo nutné na neho čakať, vazodilatácia pokračovala v Kamélii. Tam sa eN sa dozvedel pikošku, ktorá mu v hlave skrsla, ale nechcel sa za paranoika vydávať. Teraz ju má priamo od zdroja. Cyklistovi Saganovi, žilinskému toho sezónnemu zázraku, urobili v klube AD testy. Peter aj v nich dokázal veľmi pozitívne prekvapiť. Označili ho za unaveného, stiahli z obehu. Kde udělali soudruzi biochemici chybu?
Ľahká: Quo vadis eN a čo s tým ďalej? Odpoveď je, že to speje asi tam, kam má. Čo s tým dalej? Buď prestať, alebo začať. Prestať zbierať, alebo začať trénovať. Jediná výhoda prístupu eN k veci je tá, že názorne ukazuje, kadiaľ cesta nevedie. Ťažká otázka prišla mailom istého nemenovaného. Všimol si 13-stu komnatu a pýta sa, čo s tým eN mieni robiť. To keby eN vedel. Naznačuje do roztrhania tela, padá to na neúrodnú pôdu. Povedať to pred "všeckýma ľuďáma", na to eN zas nemá gule. Vŕzganie dvier 13-tej komnaty je čím ďalej, tým silnejšie. Okruh ľudí, ktorí ho počuli na vlastné oči, rastie. Niečo sa nepochybne stane. Čo, kedy a zásluhou koho, to eN netuší. Vie iba, že on smrtonosnú lavínu nespustí. Na to je príliš veľký srab. Zapísal eN 6. 6. 2010 |
Miro
eN Kriško (3:21 - 4. /
30km) bol na Bôriku prvý a hneď sa mu prihovorilo obyčajné svetské
slovo. Že ahoj, ako sa máš, dobre vyzeráš a podobné asertívne rečičky.
Keby bol eN býval vedel, čo na neho slovo chystá, vôbec by sa s ním
nebavil a nevšímal si ho. 
Po
troch okruhoch mu začal utekať aj Mirek. Svetské slovo prestalo byť žoviálne
a začalo byť odmerané, až protivné. Ale eN ani v najmenšom
nepochyboval, že dá potrebný počet okruhov, aby sa domov nevracal s prázdnou.
V
deviatom okruhu predbehol eN o celý okruh. Pár minút po tom aj Fero. Bežal
o poznanie rýchlejšie, už sa pripravoval na prebratie prvej figúry do
svojich rúk. 
eN
ubehol šesť okruhov a Šaňo mu bol za chrbtom opäť. Až vtedy si všimol,
že slovo z chodníka rastie a stavia pred eN stenu, ktorý treba pracne
preliezať.
NA
1/2M sa dosunul 9 minút po dvoch hodinách behu. Nič optimistické, ale
optimizmus zisku akcie bol mocný ako skala. Nenaštrbila ho skutočnosť,
že mu chlapci nadeľujú kolo za kolom, ani stále sa zväčšujúca bariéra,
ktorú vytváralo slovo.
Až
na 25-tom km eN prvýkrát pripustil, že by rastúca stena mohla byť nad
jeho sily. V nohách sa mu prebudila svalovica z behu hrebeňom NT, ktorú
nevybehal, iba zamaskoval týždenným nič nerobením. Bežal tak pomaly,
že krokom by šiel rýchlejšie, ale odmietal začať kráčať, lebo
vedel, že z kroku sa vzdáva ľahšie. 
Po
behu sa diali samé srandičky. Vlado a Fero demonštrovali
internacionalizmus. Vízia Janka
S. o autonómii, začína
naberať reálne kontúry.
ŽH109
bol tretie dejstvo