|
|
Žilinský Hamburg 114/13 - Žilina, 1. 9. 2010. Nechváľ deň pred večerou a vlak pred vystupovaním. ŽH114 sa počtom edícií dostal na úroveň Bostonského maratónu a Běchovíc. Všimol si to Mirek Hasal, ale mraky mu účasť znemožnili. Keď sa to dozvedel eN, uchopil myšlieNku, že by mal byť pri tom. Ale v stredu sa v Česku maká, ergo cesta do Žiliny je drahá ako Volvo. Keby šiel po akcie dve, bolo by to už iba pol Volva za akciu a to sa neoplatí rovnako. Keby do toho vložil vybavovačky po úradoch v Prievidzi, ktoré by ho neminuli tak či tak, bolo by to štvrť Volva a to sa už oplatí. Do Pardubíc zadara. Spiatočná leteNka Pardubice - Žilina - Pardubice iba 829,- Kč, utešoval sa veci neznalý. Autokar ZA - PD - ZA 155 Kč v prepočte, Pardubice - Skuteč 54,- Kč. PodtržeNo, sečteNo 1038,- Kč, no nekup to! Znie to prijateľnejšie, ako podčiarknuté, spočítaNé 43,07 € / 1297,5 Sk. Navyše, mraky sú na vlaky krátke. Kam sa hrabú na ČD ČSA. A keď vo vlaku objavil eN prázdne kupé, lebo streda nie je sobota, nevedel si ČD vynachváliť. Zaujal polohu ležiaceho človeka a vytešoval sa. Okolo 2:30 ho upozornila konduktorka, že vlak mieri na Horní Lideč. Ale ak ide do Žiliny, nech to vyhodí z hlavy. Vyhodil a pokračoval v polohe ležmo. Keď odbila svetlá hodina, prebehla vlakom iná konduktorka, že o chvíľu rýchlik, uháňajúci tempom vynikajúceho mierečného bežca stojí, všetci von a ďalej sa pokračuje autobusom. Rýchlik sa dovliekol na SVK hrudu do Čadce, ľud vystúpil do hustého dažďa, vypochodoval pred stanicu, kde stáli dve zamknuté obstarožné Karosy. Vodiči nikde. Národ sa presunul pod prístrešok autobusovej stanice a čakal na Godota. eN si krátil chvíľu počítaním, koľko autobusov by musel vidieť, aby si dokázal predstaviť, že ľud z vlaku vyhnaný v nich má útočisko. Keď ich natlačil ako haringy, dopracoval sa k číslu štyri. Nižšie to nešlo. Zjavili sa dvaja chlapíci, na prvý pohľad šoféri opustených autobusov. Dav im vyrazil v ústrety, aby narazil na zraňujúce info, že berú iba ľud do Krásnej nad Kysucou. Väčšina z vlaku vyhnaného ľudu boli vyhodňare, ktorí k britkému slovu nemajú ďaleko. Pár ich z davu vyletelo a mierilo na vodiča. Kysuce sa zaskočiť nedali. Vodič Bravúrne riternoval, „Čo po mne hulákaš!? Choď sa sťažovať na stanicu. Ja idem do Krásnej. Môžeš sa rozdrapovať, koľko len chceš." Moknúci ľud nechal autobusy autobusmi, pobral sa späť na železničnú stanicu, aby sa dozvedel, že má opäť nastúpiť do vlaku, z ktorého ho ktovie kto vyhnal. Kedy má odchod, bola prísne tajná informácia. Cestou do vlaku sa eN zmiloval nad starenkou s francúzskou barlou a s poštárskou taškou na koliečkach. S vypätím posledných síl sa sunula dole schodmi. Vzal tašku, aby sa mohla jednou rukou priŕdžať zábradlia. Keď pre nič iné, tak kvôli nej by ten, kto si robí z ľudí bláznov, zaslúžil čierny bod. Ako meškanie narastalo, eN postupne škrtal predčasný, spoločný štart, o kúsok zmeškaný, hodne zmeškaný aj únosne zmeškaný štart, aby sa v duchu rozlúčil aj s akciou. Do Žiliny prifrčal rýchlik s deklarovaným meškaním dve hodiny. Ale to bolo asi upravené vekovým koeficientom mašinfíru. V skutočnosti to bolo bezmála 2:30. eN vystúpil už nahodený v utekacom úbore, lebo nič nerobenie v Čadci využil na prezlečeNie. Na Bôrik dorazil niečo po 9:30. Cvakol pár zlých záberov a o 9:45 vybehol za padnutou mierečnou 350-kou, ktorú pred pár hodinami považoval za hotovú vec. Nechváľ deň pred večerou, vlak pred vystúpeNím a nemaľuj zlateNkou mierečné číslo pred cieľom.
ŽH114/13 bol hlavne o behu. O tom nepadlo zatiaľ ani slovo. Padne, ale až po ŽH115/14, kde by chcel eN z 350-ky oškriabať hrdzu. Preto musí ísť spať. O chvíľu odchádza z Prievidze autobus, ktorému snáď mraky... nechajme to radšej bez komeNtára. Zapísal eN 3. 9. 2010 Mraky boli, neprekážali, ale o tom až po 114-ke. Prvé blízke stretnutie mierečného druhu zažil eN po pár krokoch v protismere kurzu na Bôriku. David Nagy (3:39 - 2./42,2), mokrý ako myš ho "osočil", že čakal kým prestane pršať. Faktom je, že v tom okamihu pršalo skôr vôbec, ako silne. David mal svoju 59-tu akciu rozbehnutú na lepší čas, aký mu svieti na Nástenkovom ukazovateli skóre. Je zhodná krvná skupina so Šaňom. Má rád rýchle začiatky a potom sa ukáže. V Deň ústavy sa ukázalo, že v závere má spomaliť. Ale Sub3:40 ustál. David prichádza na Bôrik neskôr, ako ostatní behuchtivci. Dáva mobilom echo, že sa blíži a so štartom potom Šaňo neponáhľa. Pred ŽH114 sa neponáhľalo dupľom, lebo dážď bol silnejší, ako chuť utekať mierečnú trať. Jediný záujemca, Šaňo Simon (3:43 - 3./42,2) už vážne uvažoval, že ani nezačne bežať, lebo ortodoxný Bôrikový 1/2M Pišta Szöllös (1:39 - 5./21,1) spriadal dažďové reči o 10-tich km. Šaňo má dobrú predstavivosť. Po 3/4 hodine by zostal na trati sám, čo by sa mohlo prejaviť spochybnením smeroplatnosti jeho akcie, z titulu žiadnej kontroly. Píšta bol súčasťou prvého blízkeho stretnutia polmierečných druhov. To množné číslo je na mieste, lebo priviezol z Bystrického Považia na Bôrik druha. Na tému Jano Súkeník (1:39 - 4./21,1) Vám toho veľa nepovieme. Polmiereční predbiehali eN dvakrát a bez okuliarov utekajúci eN nevychádzal 2krát z údivu, čo dohnalo na ŽH Joža Spišku z Handlovej a prečo sa drží ako kliešť Pištu S.. eN zotrvával v krátkozrakom omyle až kým Kancelária prezidenta SZM nevydala oficiálne výsledky a Joža S. nahradila Janom S.. Do takéhoto omylu dokáže uviesť jedna zabudnutá čeleNka. Jano sa Pištu ako kliešť nedržal. V závere mu o 10 sekúnd cukol, lebo v závere PB chlapci asi naháňali Sub1:40 a ako väčší mazák sa ukázal Pišta. Päť sekúnd pod sa mu javilo ako dostatočná rezerva. Z mierečnej neistoty vytrhol Šaňa až Fero Michalička (3:30 - 1./42,2). Má rozrobenú prácu na najrýchlejšej prvej 50-ke maratónov. Od prvého neuplynul ani rok, ale jeho akciopis čítal pred ŽH114 sedemadvadsať kúskov. Po ňom logicky 28. Čoraz dlhšiu chvíľu počas behu si zvykne jedeN krátiť aseNtírkou kroku bežcov, ktorí ho predbiehajú. Na Ferovom vypozoroval výrazne menšiu supináciu, akú má zapísanú v mozgovej kartotéke na karte FeroMišo. Fero si kúpil nové Adidas-ky. Vyberal metódou "Tri vajcia do skla", lebo rozhodujúca bola cena. Keby kúpil o 1/2, u ADI o 1/3 čísla väčšie, bol by to dokonalý kauf. eN mu poradil, aby si ešte jedny kúpil, lebo sa mu rýmujú s nohami. Fero je diametrálne iná krvná tempová skupina, ako Šaňo a David. Po štarte sa rozbieha komótne, v závere sa vytešuje, že zrýchľuje a že predbieha. Na ŽH114 mu pokazilo radosť to, že čoby víťaz už nebolo koho predbiehať a predbehnúť ho tiež nemal kto. Šaňo v závere 582/30 maratónu nie dramaticky, ale predsa spomalil. Cítil že pod 3:40 to už bez zaťatých zubov nedá a o tri dni ho čakal ďalší kúsok. Ferovi tak zostala jediná hračka, naháňanie osobáku. Uspel. Umenšil ho o vyše dve minúty. Šaňo s eN ho hrešili, prečo nie Sub3:30. Fero, že všetko má svoj čas. Že sa radšej bude tešiť viackrát z mini zlepšenia, ako raz z maxi. Múdro hovorí ten Fero. Musí byť školovaný. V Kamélii padla reč na brutálnejší osobák. 3:10, nedajoné Sub3. Okolo 3:10 Fero utekať môže, ale chcelo by to zredukovať počet mierečných štartov. Na Sub3 by to chcelo to isté a do tréningu zaradiť viac tempových behov a aj nácvik špeciálneho mierečného tempa. Ale, "kluk je to urostlej, tak proč by ne?" A teraz pravda von z vreca! Prečo iba 1/2M v riadku 42195.sk uteč? A žiadne vykrucanie. Keď usadal eN do vlaku, plán znel, že odštartuje aspoň pol hodinu pred 8:00, ak nie ešte skôr. Odštartoval 105 minút po 8:00, alebo 60 minút po oficiálnom štarte. Napriek tomu, že sa mu bežalo nebývalo zle, lebo mal vnútro nafúknuté na prasknutie a odvzdušňovací ventil sa mu zasekol, vybehol s ideou, že bude utekať až do trpkého mierečného konca. Dobiehajúc k stolčeku prestri sa v kole, v ktorom leží 1/2M, zjavil sa mu v krátkozrakom zornom civilista. Stál pri stolčeku a nalomeNé zmysly ho vyhodnotili ako trénera Vlada Krčmárika. Bežíš Mária, veď eN ho nezapísal do rezultátov ŽH115!!! OpraveNé. Ale vráťme sa k ŽH114. Pri stolčeku nestál Vlado, ale Martin Bednár jr. Prišiel za FeroMišom konzultovať problémy so slabinami. To eN nevedel a preto vykvaltoval. A keď už raz zastavil, nebolo tej sily, aby kvalt opäť zaradil. Ferovi chýbalo kolo, Šaňovi dve. Predstava, že by na spomaleNinu mal Šaňo čakať dve hodiny, kým sa dosunie do cieľa, bola neprijateľná. Škrtol akciu, pobral sa s chlapcami do Kamélie, kde TOSHIBA vyňuchala WiFi. To ju nakoplo k rekord vo vešaní ŽH výsledkov. Znie 13:28. PoučeNie? Nechváľ deň pred večerou, vlak pred vystupovaním a akciu pred dobehnutím do cieľa. Zapísal eN 5. 9. 2010 |
