Paľo, FeroMišo, Pefo, Pišta, Šaňo, Peter, Tóno, náš kamarát Fero, Vlado, eN.
foto
: Samo Spúšť

Žilinský Hamburg 115/14 - Žilina, 4. 9. 2010.

Výsledky

Seba lepšie zabehnutý ŽH115/14 nenapraví logistické zlyhanie, ktoré sa podpísalo pod abseNciu medzi mierečnými vo výsledkoch ŽH114/13. 

Plán získať jedným výjazdom dve akcie zlyhal. Šlo o to, či bude aspoň jedna. 

„S bežeckou akcieneschopnosťou z 1. 9., ostrúham aj 4. 9.. Ihneď po príchode na Bôrik musím vybehnúť, aby som nezdržoval rýchlejších a opäť to netípol," hovoril si eN počas nasadania do autobusu. 

Vyškrtol z plánu odskočeNie si do obchodu po príjazde do Žiliny. Hneď sa ponáhľal na okruh, aby vybehol s náskokom. Bol ta prvý, ale nebol dlho sám.

Tóno Gombár (4:17 - 7./42,2) prifrčal na Bôrik pár minút po eN, ale s rovnakou myšlienkou bezodkladného štartu v hlave.

Na nátlak musel na poslednú chvíľu meniť cieľ cesty. 26 kôl a kúsek v Nitre mu bol zatrhnutý ženou, lebo:

„Ani kúsek, lebo tam určite lezieš kvôli Seidlovej."

Nitrianska koľaj zarúbaná, žilinská voľná. Ľahko sa Tónovi jazdí, keď má výkonnú dispečerku.

Miro eN Kriško (4:05 - 6./42,2) chcel bežať v "gacuškach", lebo príliš teplo nebolo. 

Keď Tóno vytasil z trenírok kenské špáradlá, zmeNil chceNie na kontru obnažeNými tlstými nôžkami.

Tóno je bývalý vojak. Presnosť je jeho generálnou doktrínou. Presne o 8,00 vybehol s eN v pätách.

TeN aktivitou nehýril, lebo sa mu Tónove tempo zdalo príkrejšie, ako trvalo udržateľné. Na brzdu nešliapol, lebo si trúfal s Tónom krok držať. Predpokladal, že po chvíli tempo upadne.

Gro účastníkov ŽH115/14 vybehlo skôr, ako eN predpokladal. S Tónom mali náskok iba dve kolá a ten kúsek, ktorý Tónovi žena zarazila. Príliš málo, aby sa pri predpokladanom spomalení nestali brzdou rozvoja.

Paľo Košťan (4:03 - 5./42,2) je nová mierečná tvár nie iba vo zväzkoch ŽH, ale v mierečných zväzkoch ako takých. Na Bôriku zaknihoval svoj prvý maratón.

Je prihlásený do Košíc. Prišiel si nanečisto vyskúšať, či má nádej mierečnú trať zvládnuť, nedajoné Sub4. Nemal v pláne utekaľ full dávku, ale keď bol po 30km sviežejší ako očakával, pridával si dovtedy, kým full nedosiahol. 

Mal utekať už v stredu, ale dážď ho presvedčil, že sa utekať nebude. Prišiel si zaklusať až na fajront.

FeroMišo (za chvíľu) ho poučil, "ani dážď na zberača neplatí" a povedal eN o jeho Sub4 neistote.  

„Sub4? Snáď si myslel Sub3," divil sa eN, keď hľadel na Paľov krasopisne atletický krok. 

Po štarte sa Pavol pripojil k Tónovi s eN a cupkal ich tempom hodnú chvíľu. Keď ho to neprestalo baviť, bez problémov sa odpútal, aby získal kolo náskok.

eN ani nenapadlo, pripojiť sa k utečencovi. Tónove tempo považoval na prekoteNie dostatočne rýchle. Neveril svojmu telu, ktoré sa bezdôvodne tvárilo, že vládze.

Paľo Sub4 nakoniec nedal a to je dobré. S aký motívom by putoval do Košíc? Sub4 je skvelý motív. Skoro tak skvelý, ako prvý maratón, ktorý Paľo zrealizoval skôr. 

"Dobehnem - Nedobehnem" má vyriešené. Zostáva mu vyriešiť už iba večnú mierečnú otázku, ako rýchlo? Podľa toho, čo eN vypozoroval, by na ňu odpovedal, že 3:45 je v momentálnych Paľových silách. Časom si môže vyšliapnuť aj na 

Fera Michaličku (3:30 - 3./42,2), ktorý sa so Sub3:30 zahráva priam tantricky. Neustále zlomenie tejto hranice odďaľuje, aby zvýšil rozkoš z jej podbehnutia. Šaňo s eN ho opäť upozorňovali, aby s tým neváhal až dovtedy, kým zistí, že to už premeškal. 

Ale FeroMišo vie veľmi dobre čo robí, keď "osobákovú" salámu krája na veľmi tenké kolieska. Veľkosť salámy je daná. Zväčšiť ju nedokážeme. Počet koliesok ovplyvniť vieme. Čím tenšie, tým viac. Čím viac, tým viacej radosti. A o radosť tu beží. Beh bez radosti je ťažké remeslo.

FeroMišo zatiaľ o radosť núdzu nemá, napriek tomu, že naháňa viacej zajacov, navyše s bubnom. Behanie maratónov na počet sa s behaním za osobnými rekordmi rýmuje rovnako zle, ako zbieranie so služobne nízkym vekom. Navyše, keď eN mláti do bubna, že FeroMišo útočí na rekord v odbehnutí prvej 50-ky maratónov za počet dní.

FM akciopis zatiaľ nemá na Nástenke pevne prideleNé miesto, lebo nie je člen SZM. Jeho vytvoreNie je nadpráca, aby bolo možné sledovať život SZM-áka už počas prenatálneho života. Tu je FeroMišov EKG. 

Pri prvom predbiehaní eN sa FeroMišo podivoval, že tlsté stehieNka sú vystaveNé bez bázne a hany chladu okolia. Zababušený ako polárnik od hlavy po päty argumentoval , že ráno bolo iba 8°C. 

MeroMišo je medzi nami mierečnými chlapcami iba 300 dní. Ešte nevie, že ak nefúka a neprší, je teplota okolo 10°C blízka ideálnej. 

Zapísal eN 8. 9. 2010

29 kúskov, nasyslených za prvých 295 dní mierečnej kariéry, je málo vídaný jav. Čo na FM psie zberačské kúsky vraví konzervatívne jadro ortopedického cechu nás zaujíma meNej, ako to, kedy zaknihuje 50-ty inauguračný maratón. 

Náročnými trojčleNkovými výpočtami sme dospeli k termínu začiatok apríla 2011, čo je príliš neskoro na na prideleNie polovice Chodbovej miesteNky. Ak by 50-ty kúsok pripadol na Chodbový termín a aj Ondrej Hanzlík by FeroMišovi pridelil polovicu pozvánky, mal by celú. Mohol by ho k 50-temu kúsku doviesť karusel 6-tej Chodby. 

Ale to sú úvahy vzdialené 21 x 42195 metrov, čo je setsakrameNtsky ďaleko. A setsakrameNsky ďaleko je aj rozlúsknutie tohto kódu:

Jeho zapeklitosť spočívala v chybe na piatej písmeNkovej pozícii. Kto to opisoval!? Aby sme z neho neurobili nezamestnaného.

Rozlúsknuť správne zneNie 

už bude hračka. Jedine že by nebola. 

Zapísal eN 9. 9. 2010

znamená Náš kamarát Fero. To je nad slnko jasná vec. Fero už nebehá. Tých, ktorých to ešte stále drží, sa mu neťaží prísť ráno pozdraviť. 

Ferov dávny lekár bol členom konzervatívneho jadro ortopedického cechu. Toľko opakoval Ferovi, „Smelo behávajte. A hlavne chodievajte na MMM do Košíc. Tam pretekajú aj invalidi na vozíkoch. K nim to raz behaním dopracujete. 

Fero skočil na lekársky kyslý med. Nebehá. Chodí, nemá vozík, do Košíc nechodí. Ale na Bôrik chodí včas, Samo Spúšť ho odfotokamarátoval, aj keď neutekal. 

Konzervatívno ortopedické rečičky vliezli Ferovi tak hlboko pod kožu, že infikovali jeho náhľad na mierečnú hyperaktivitu prezidenta SZM. Ale

Alexander Simon ( 3:35 - 4./42,2) neváha, zbiera. Konzervatívne rečičky si pod kožu nepustí. Nie preto, že by mal kožu Supermana, ale preto, že počúva reč tela. V úvode sezóny počul, že môže behávať maratón o kus rýchlejšie, ako tesne Sub4. Vyslovil métu 3:30. Aj keď ju do bodky zatiaľ neuchopil, párkrát tesne pri nej zaparkoval. Ale 3:30 má iba za symbol. Nie je to dogma, ktorú musí dosiahnuť za každú cenu. Ak povie telo "POZOR", uberá plyn. Počúvanie tela je prvoradé.

„V Kravanoch som z kraja bežal neuveriteľne rýchlo. Fúkalo do chrta a po Štúrovo som kládol päťky hlboko pod 25 minút. Potom sme sa zvrtli proti vetru, ale Sub3:30 bolo napriek tomu reálne. Pýtalo si to ale viac sily do kroku, čo sa začalo nepáčiť hamstringu. Dalo sa čas naháňať aj cez bolesť, ale to by ohrozilo septembrové štarty. Tak som nechal 3:30 plávať dole Dunajom, ubral plyn a dobehol bez zranenia," zaspomínal si Šaňo na Maratón Lábatlán - Kravany po druhýkrát. Prvú spomienku mu venoval behom behu ŽH115/14.

Začal, ako koniec koncov vždy svižne. Napriek tomu, že eN držiac sa Tóna, utekal vyšším úsilím, ako máva na Hamburgoch zažité, strácal na Šaňa kolo za kolom, ale eN to neriešil. Doba rozdala karty tak, že baví momeNtálne nižšiu ligu, ako Šaňo.

Po ŽH114 sa Šaňo zamyslel nad vyhláseniami Tóna Gombára o ukončení mierečnej kariéry na čísle 150. „Nerozumiem tomu. Ak mu beh škodí, je potrebné prestať pri akomkoľvek čísle. Ak mu neškodí, prečo končiť pri 150-tich? 

Je v tom kus skúsenosti z odpočúvania tela. Životu človeka je počet maratónov ukradnutý. Nie je vzorkované v desiatkovej sústave. Limity, ani body zlomu nie sú okrúhle čísla. 

Medecína je o počúvaní tela, ale hlavne o hádaní. Nie všetci hádači hádajú správne. Keď sa myli neomylný dr. Haus, potom sa musia obyč. Mudr-lanti mýliť rádovo častejšie. Čo jeden zakáže, iný povolí. Tak ako ortodoxné ortopedické jadro a FeroMišo.    

Skôr, ako bolo bývalo zvykom, zjavil sa na okruhu tréner

Vlado Krčmárik (0:56 - 9./10km), lebo na poslednú chvíľu uchopil ideu vycestovať do do Poznane. Nič, čo by eN prekvapilo. Poľské mierečné záležitosti má v srdci na polici "velice obľúbené". 

Keby Voloďkin prišiel utekať na Bôriku mierečný kus, vtedy by jedeN šiel do kolieN.

Tréner sa pripojil k TéGéeN vlaku, na tempe ktorého sa eN vôbec nepodieľal, na 13-stom km. 

Tónom udané tempo sa Vladovi zdalo príliš plochšie, ako jeho predstava pred pripojením, ale pokiaľ kvákal s eN, trpel ho. Vhod mu prišla vzbura vo vnútre eN, ktoré neprešlo pred štartom redukciou prezamestnanosti. Čo v predštartovom chvate nestíhal, musel zariaďovať v 15-tom kole. Hneď, ako odpojil svoj vagón, Voloďkin TéGéčku ubzikol. 

eN je v riešení prezamestnanosti vnútra neobratný. Počas behu ju robí iba zriedkavo. Nemá pripraveNý výstroj na rýchle pit stop časy. Miesto gumy v trenírkach má šnúrku. Miesto všitých slipov má plavky a v nich samozrejme tiež šnúrku. Uzlovanie zdržovalo, Tóno utekal. 

Napriek tomu, že tempo po odbočeNie do krovia nebolo pomalé, počas štyroch okruhov bol eN späť pri Tónovi, aby bez zdržovania pokračoval k cieľu a TéGé lokotku nechal za sebou. 

Jediná vec na strane toľkej sebavedomosti, bolo počasie. Iné okolnosti boli na strane prekoteNia poriadny kus pred 35-tym km. Odtiaľ je to do cieľa tiež ďaleko, ale bližšie, ako z 25-ky.

Keď eN opäť dobehol Šaňo, prijal jeho tempo. To ako eN Šaňove. Ďalší pripraveNosťou nepodložeNý krok, vďaka ktorému bol svedkom vzbury v Šaňovom vnútri. Pokazila mu výborne rozohranú partiu. Pár pit stopov trochu zredukovalo svižné tempo a umenšilo mu nádej na úžasný čas a umožnilo FeroMišovi dobehnúť ho.

Po reštrukturizácii sa Šaňo opäť rozbehol a svoj 583/31 maratón končil v najlepšom čase sezóny, pol hodinu pred eN, z ktorej urobil predčasný štart prijateľných 15 minút. 

eN samozrejme prekotilo, ale našťastie až štyri km pred cieľom. Prišiel o Sub4 a dobehnutie Paľa Košťana, ale to mu žily netrhá. Aj 4:05 je čas rýchlejší, ako očakával a príliš si ho nezaslúžil. Doba sa asi zľutovať a zúfalcovi prizdobila 350-ty kúsok lepším časom, ako očakával. Nebol to čas príliš vzdialeNý od hranice momeNtálnych možností.

Naopak víťaz ŽH115/14 bol od spomínanej hranice vzdialený na hony.

Peter Tichý (3:09 - 1./42,2km) odhaduje svoju súčasnú fazónku na 2:30. 

Po minuloročných problémoch z prehnaného počtu ostrých pretekov Pefo ich počet zredukoval. 

Zameraný je na MMM, kde sa rysuje zaujímavý duel v M-SR, ktorý ho zaujíma. Slovenských borcov okolo 2:30 tam bude snáď aj pätica. 

Aby sme neboli obviňovaný z nekompeteNtnosti, počítajte ich s nami. Matanin, Pastor, Holečko, Dávidík, Tichý. Päť zelených, jeden červený. Päť mierečných, jediný SZM-ák. Ťažko hádať kto, ľahko komu držať palce.

V prvej správe septembra sme hĺbali nad Pefovou hravosťou a jeho stej akcii vrámci MMM. Zdá sa, že sme trafili do čierneho. Napriek tomu, že Pefo netuší, či chlapci od MMM neodignorujú jeho chodecké maratóny a ultra akcie, ale stú akciu chce získať 3. 10. v Košiciach. My ignorovať nebudeme, honor viceprezidenta radi udelíme. 

Predpokladali sme, že Pefo je hravý typ. Ale že sa nechá nadchnúť GPS Garminkami, ktoré vyhral v Rajci, by sme neuhádli. Teší sa z nich ako malý chlapec a ruku na srdce, nedivíme sa mu. 

eN sleduje životopis GARMINiek od ich narodenia. Dvere, aké nosieval na ruke Vlado Krčmárik, keď venčieval na Bôriku GPSíka by nechcel. Tie čo má eN kámo Laco Brezáni sú už krajšie, ale prijímač mení remienok na tvrdé putá, ktoré nemajú s hodinkovým remieNkom nič spoločné. Ani také by eN nechcel. 

Ale Garminky, ktoré má Pefo, sú už hodinky, aké majú byť. Sú menšie a ľahšie POLARneho Švéda, sú múdrejšie a hlavne majú výtvarný talent. Ich grafy sa eN páčia aj z grafického hľadiska. Tie by nemusel kresliť nanovo, ako to musí robiť s obrázkami od Švéda. Toto nakreslili Pefove Garminky 4. 9., keď ich Pefo vzal na výlet do Žiliny

Pefo nechodí na ŽH pretekať, lebo nemá s kým. Chodí tam trénovať a potom si ide zaplávať. 98-mu akciu pripísal, 99-tu môže získať 18. 9. tamtiež a viceprezidentom sa môže stať 3. 10. po MMM. Nemusí, môže. To je na tom to najdôležitejšie. 

Peter Gajdoš (3:10 - 2./42,2km) sa nezainteresovanému pri pohľade do rezultátov môže javiť, ako veľký Pefov súper. Pri pohľade do Zväzkov ŽH o tom bude ešte viac presvedčený. 

Peter G. totiž drží druhý čas 115 edíciovej mierečnej histórie ŽH (2:52:46) Pefo je tretí, 97 skúnd späť.

Ďalší dôkaz, že Pefo chodieva na Bôrik iba trénovať. Ale hlavný dôkaz toho, že Kysucké Nové Mesto drží dlhodobo prvé husle, čo sa mierečnej kvality týka.

Peter je na Bôriku varený, pečený, vie ako to chodieva s dodržaním štartu o 8:00. Prišiel pár minút pred ôsmou a Samo Spúšť už mal padla. Preto ho na table ŽH115/14 zastupuje PG duch z predošlej edície. Ale výkon 3:10 zabehol ozajstný Peter G. z mäsa a kostí. 

XYZ v jeho kóde znameNá, že nevieme, ako je na tom s počtom akcií. Rovnakú sekveNciu v kóde má 

Štefan Szöllös (1:38 - 8./21,1km), ktorý si prišiel dať už tradičný 1/2M. Evidentne má v úmysle utekať MMM o kus rýchlejšie, ako posledne za 3:29. 

ŠS polmierečné opusy by opäť nezainteresovaného mohli pomýliť, že mu v hrudi bije iba polovica srdca. Logo namiesto podobeNky dáva vec na pravú mieru. Srdce je celé, ale mierečné XYZ značí, že nemáme k ruke údaj o početnosti mierečných úderov.

Vieme iba, že Štefan patrí do klubu Sub2:30, spolu s Pefom, Petrom G. a dokonca, čo by nezainteresovaný neuveril, aj s eN. Keby prišiel bežať ŽH115 Juro Čuntala, bolo by ich dokonca päť, ako ašpirantov na titul Majstra Slovenska v maratóne pre rok 2010. 

Takto pekne sa nám spojila dejová niť príbehu o ŽH115/14. Možno je o kus dlhšia, ako znel pôvodný plán, al predbehnúť v počte edícií Boston a Běchovice sa prihodí iba raz za život.

Zapísal eN 10. 9. 2010

...........miro.krisko@gmail.com.......................Achillova päta Nástenky..............