vzadu: Fúra Štrku,
vpredu zľava: Pefo (za TG), Šaňo, Jarino, Dominik, eN, foto:
Samo Spúšť

ŽH117/16 - Žilina, 30. 10. 2010.

Výsledky

„A čo deti! Majú sa kde hrať?" položilo si otázku zopár chytrých hláv na Žilinskej radnici. Na stole s kôpkov €U peňazí roztočili fľašu. Jej hrdlo sa zastavilo presne v šatni Žilinských Hamburgov. A veci nabrali nebývalo rýchly spád.

Letité preliezky a hojdačky, ktoré boli od vzniku ŽH súčasťou šatne, už nie sú. Zmizol aj statív pre Samo Spúšťa

Na ich mieste rastie nové detské ihrisko. Už nie podľa gusta Gusta, ale podľa gusta €Ú. Už nie asfalt. Tartan. Už nie železo. Drevo. Preč je mix psov a detí. Plot okolo tomu zabráni. Bezpečnosti detí patrí 1. figúra. 


A čo bežci! Majú sa kde hrať? Z dlhodobého hľadiska majú. Akurát kope drobných okrúhliačikov, ktorú niekto umiestnil presne na trať, je treba nájsť vhodnejšie miesto.

Miro eN Kriško (4:34 - 4./42,2km) prišiel na Bôrik prvý. Keď uvidel fúru štrku, oči mu vyliezli z jamiek. Nebyť sklíčiek dotykov, boli by mu vypadli. 

Ihneď si spomenul na jedeN ľadový Hamburg. Behával po ceste, čo bolo dlhšie, ale drsnejšie. Nešmýkalo sa.

Variantu veľkého obchádzania prekážky zavrhol. Palivo na zbytočné nadmierečné metre nemá k dispozícii. A nemal ani čas. To by musel vlak dofrčať do Žiliny o dve, tri hodiny skôr, ako mu prikazuje grafikon.

Pristúpil k prekážke. Okom mierečného stratéga zavrhol utekanie priamo skrz kopu. Táto možnosť prepadla na celej červenej čiare. "Pahorkovať" 41 krát a toľkokrát vyberať kamienky z cvičiek, sa mu veru nežiadalo.

Biela dlhšia, plynulejšia. Modrá kratšia, príkrejšie "zabáčky". Kľučkovanie pomedzi stromy zavrhol tiež, jablko hodil pani Bielej.

Lavičiek sa v "šatni" báger nedotklol. Priestor pred nimi rozryl ako divá sviňa. Ale to pred behom neriešil. Snažil sa čo najskôr prezliecť, lebo skvelý plán, nahodiť sa do utekacieho už vo vlaku, zlyhal z titulu príliš hustého výskytu cestovacieho druhu v kupé.

O 7:36 začal POLARny Švéd zapisovať kola, časy, tepy, ktoré šepkala vyoddychovaná podprseNka. Asi v polovici prvého kola prestal byť eN jediný účastník ŽH117/16. Do zdemolovanej šatne mieril 

Tóno Gombár (4:37 - 5./42,2km) s Jarom Pavlackým (4:37 - 5./42,2km). Ako dobre, pomyslel si eN, predčasne vybehnuvší. 

„Postrážia batôžtek a dosvedčia, že som fakt utekal a nesedel na lavičke, kde "naskakujú" kilometre rýchlejšie.

Tóno nemá rád neskoré štarty. To eN vedel. Že ani predčasné, to veru netušil. "Disciplína musí být, vy kluci pitomí!" má, čoby vojak, v mozgu zažraté príliš hlboko. Štartoval presne o 8,00. 

Keď robia dvaja to isté, nikdy to nie je to isté.     

     

...........miro.krisko@gmail.com.......................Achillova päta Nástenky..............