Michal Mike Holík

12 ^a edizione PisaMarathon 2010 - Pisa, 19. 12. 2010

( o maratóne, ktorý sa nekonal, i keď ....)

Býva zvykom, najmä u Akademika, že po každom z maratónov vzniká „umelecké dielo“ – nespisovne DOJÁK, ktoré by malo byť spomienkou na ubehnuvší maratón a zároveň by malo byť určitou pozvánkou pre tých, ktorí sa venujú behaniu mierečných vzdialeností v okresných podmienkach, prípadne i niekedy vyrazia za hranice všedných dní.

Naša akcia – 12. Pisa marathon 2010 sa nerodila tak, ako väčšina našich spoločných akcií v značnom predstihu – ale pomerne neskoro, až v novembri 2010 v Ljubľane večer pred štartom maratónu (ja polmaratónu a Akademik nezvyčajne pred nebežaním - zranenie) sme si podľa propozícii rozdávaných v stane prezentácie povedali – čo tak ísť do Pisy? 

Pretože sme večer zvolili večernú prípravu pri vínku s manželmi Stoličnými – Zuzka + Martin, ktorí v nedeľu mali bežať celý maratón, tak vznikla situácia, kedy som sa spýtal Zuzky – čo Vy na Pisamarathon – a ona povedala – veď my tam ideme a sme prihlásení. Keď kladne odpovedali na otázku, či nás zoberú so sebou – bolo ROZHODNUTÉ.

A tak v piatok 17.12.2010 sme o 10,00 hod nastúpili do auta a vybrali sme sa do Pisy. V Bratislave vtedy bolo – 10°C. Martin odhadol cestu na cca 10 hodín, v aute sme sa fajn bavili – všetci boli dobre pripravení, ja som kvôli práci 3 noci za sebou nespal – ale v zásade bolo všetko OK. 

Cesta Rakúskom prešla výborne Pri Villachu sme zapli navigáciu, ktorá tvrdila, že okolo 19 h by sme mali byť v hoteli Bologna v Pise. 

Začalo snežiť. Okolo Benátok a Padovy bola doprava hustá, jazdilo veľa kamiónov. Nakoniec, bol piatok podvečer. Pri Bologni boli nad cestou informácie, že čoskoro snežiť prestane. Žiadnu zradu sme necítili.

Cesta ubiehala v pohode až dovtedy, kým sme nemuseli v jednom z tunelov zastaviť. Snáď cez 50 sme prešli bez problémov, v tom kolóna aut pred nami zastavila. 

To sme boli ešte veselí. Rozoberali sme modelové situácie, že keď sa poniektorí naši politici nabalili na jednom tuneli pod Braniskom, koľko by sa boli nabalili tu v Taliansku, keď sme pomaly boli viac v tuneloch, ako vo voľnej krajine...

Po vyše dvoch hodinách státia v tuneli, skúsený cestovateľ Martin zavolal do hotela Bologna ****, že náš príchod nebude o 19,00 hod, ale asi až okolo 21,00 hod. 

Recepčná povedala, že nevadí a že 2 izby sú pre nás rezervované. Ale potom sme vyšli z tunela, prešli asi 1 km a .... a diaľnica bola 11 hodín odstavená!!! 

Samozrejme v tej chvíli sme to vôbec netušili, že na tak dlho, naokolo bolo maximálne 15 cm snehu a my sme verili, že príčinou je len nejaká drobná nehoda – odstránia jej následky a ono sa to pohne. 

Po cca 3 hodinách sme opäť zavolali do hotela, že ani o 21,00 hod.. V rozhlase rozprávali iba po taliansky, tak sme chceli vedieť, či v hoteli nevedia, čo sa deje a prečo je diaľnica nezjazdná. Recepčná povedala, že doprava v oblasti Firenze a celého Toskánska je paralyzovaná, vlaky nejazdia, lietadlá nelietajú, cesty a diaľnice sú upchaté autami..... 

V rádiu sme započuli výrazy ako: "Tutto blokato!", ktoré sme pochopili i bez prekladu. Neveštili nič dobré ....

Občas sme v aute prikúrili, občas sme driemali. V protismere sa kolóna áut pohla, ale tá naša nie. 

Až ráno, okolo 4,00 hod, nás zobudilo policajné auto. Šlo v protismere s majákom a sirénou. Zobudilo spiacich vodičov a o chvíľu sa pohla aj naša kolóna. Všetky kamióny v našom smere boli odstavené. Pustili iba osobné autá ...

Predbehnem trochu čas ... Presne o 6,00 hod sme zastali pred hotelom Bologna v Pise. Privítal nás recepčný, oznámil, že raňajky sú o siedmej. Dovtedy sme sa ubytovali a potom raňajky a potom sme zaľahli, lebo sme boli ako mechom udretí.

Okolo 12,30 som sa s Akademikom vybral hľadať prezentáciu, čo sa na prvý pokus podarilo. V sále nebolo veľa ľudí. Vedeli sme, že má bežať okolo 1300 maratóncov a 1/2M-cov. 

Slováci šiesti, Čechové iba dvaja. To dávalo veľmi dobré predpoklady v "bratovražednom" dueli. Vyfasovali sme krásne čísla s menami a čipy. Jediný problém bol, že tričká budú podvečer, alebo až v nedeľu ráno. Kamión, ktorý ich viezol, ešte nedorazil. To nám bolo jasné a skôr sme predpokladali príchod kamiónu ráno, ak vôbec...

Podvečer sme v našom hoteli stretli jedného Poliaka, ktorý mal úplne iné informácie. „Košuľky“ už vraj dorazili, ale vzhľadom na počasie, keď v Pise o tom čase už 30 rokov nesnežilo, organizátori rozhodli, že pretek nebude z dedinky Pontedera do Pisy, ale bude sa bežať v meste 6 krát 7 km okruh. Akademik moc spokojný nebol, ale to ešte strávil. 

Pátrali sme po podrobnostiach a dozvedeli sa holú pravdu: Marathon je zrušený !!!. Oznámili nám, že sa s tým nedá pohnúť, lebo tak rozhodli „autority provincie Pisa a Pontedera“....

Pre istotu, ešte v nedeľu ráno poslali majiteľom mobilov SMS správu, ktorá v preklade bola asi takáto :

Pretože je veľmi zlé počasie a chceme zabrániť Vášmu zraneniu, sme nútení zrušiť Pisa maratón (42 km a 21 km). Ďalšie informácie nájdete na www.pisamarathona.it. 

V hoteli na recepcii sa objavila ďalšia dôležitá písomná správa:

MARATONA ANNULLATA!

Štartovné sa nevracia, ale platí pre ďalší ročník v decembri 2011.

Večer sme svorne navštívili fajnú taliansku reštauráciu, kde bolo mnoho podobne postihnutých „maratóncov“. 

Pri pizze, olivách, Tiramisu a toskánskom červenom a sme zapíjali žiaľ nad zmareným maratónom. 

Musím prezradiť, že najviac bol sklamaný Akademik. Nemohol „pretaviť“  poctivú prípravu do ďalšieho super času. Najmenej to vadilo mne, súc si vedomý prípravy úplne opačnej....

Ráno o 9,00 hod sme išli ku krivej veži odbehnúť si Happy christmas family run, kde sa zišlo možno 150 bežcov, aby odbehli aspoň náhradu v podobe 4 km okruhu mestom. 

Organizácia bola „perfektná“. Dobehli sme a tri hodiny sme sa v rámci Zlatej nedele prechádzali mestom, keď nás najlepšie informovaný Poliak (košulka) opäť oboznámil, že blízko cieľa rozdávali medaily a navyše aj občerstvenie. 

Vidina mať krásnu medailu nám zavelila opäť zamieriť do priestoru cieľa. Tu sme skutočne mohli odovzdať čipy, vrátili nám po 5 € a fakt každý dostal krásnu medailu. Ako keby sme odbehli celý maratón....

Čo dodať záverom? Predovšetkým, že som pochopil, že ak sa u nás o niekom hovorí, že je Talian – tak to nie je pochvala. 

Ďalšie dôležité. Taliani jazdia aj v zime na letných gumách a smerovky zo zásady nepoužívajú. Nikdy neviete, kam chcú odbočiť. Talianskou špecialitou je okrem pizze aj to, že zásadne jazdia v dvoch jazdných pruhoch, teda čiaru majú v strede auta. Sú teda nerozhodní....

Zato rozhodnosť, s akou zrušili maratón, je príkladná a moje zdravie na nich bude dlho spomínať.

Z Bratislavy do Pisy je to 1 000 km, čo je nie malá vzdialenosť. Stretli sme tam však i usmiateho bežca, s nápisom Austrália na tričku. Len sa nádejam, že nemeral cestu až od protinožcov. 

Hádam najsmutnejší pohľad bol na jedného pretekára z Kene. Prišiel si vyhrať nejaký peniaz za umiestnenie a takto dopadol. Ani v maratóne nie vždy ide karta.

Taký bol 12. ročník Pisamarathon 2010. Rozmýšľam, aké poradové číslo bude mať ročník v roku 2011. 13, alebo 12.? Nakoniec, je mi to jedno.

Štartovné mám zaplatené, dostal som pekné číslo, ešte krajšie tričko a jednu z najkrajších medailí v mojej zbierke.

A bonus, videl som nahnevaného Akademika, keď maratón "anulato" a to mi už nikto, nikdy nezoberie.... Ak pre nič iné, tak za ten pohľad to fakt stálo.

Michal Holík, Bratislava, 21.12.2010