15. 01. 2011 - Sobota

 1810.

V časoch, kedy boli veci drahšie ako zdravie, si istý prefíkaný chlapík úmyselne vypichol oko. Za peniaz z poistky si kúpiť farebný televízor.

Hrdý, že dokázal s poisťovňou vyjebabrať, snoval plány, že si vypichne druhé a kúpi si aj video.

Veľmi podobnú myšlieNku uchopil dnes iný chlapík. Úrazovú poistku si neplatí, vyhútal to fikanejšie. A nebude to ani bolieť. Prestane behať maratóny a za ušetreNý peNiazý kúpi Gagarmina Forerunnera 110 HR. ČerveNého, to dá rozum. POLARneho Švéda načisto porazí.

Pýtame sa Dnešného, či nie je trochu včerajší. Nebehajúci potrebuje GPSíka asi tak, ako slepý potrebuje farebný televízor s videom. 

Ale Dnešný drží myšlienku pevne. Vraj včerajší nie je, lebo slepému oči nenarastú. On sa s pomocou Gagarmina na utekací orbit možno vráti. Nohy si neodrezal. Škrtá ako zmyslov zbaveNý a počíta úšpory. 

K takej geniálnej myšlieNke sa nedopracoval sám. Vyplynula z faktu, že škrtá Rundr. Míra Krumer. Mali ísť spolu do Bělského lesa a Kolárova, Mirek nemohol z rodinných dôvodov, škrtol. To zväčšilo úšporu, ktorej sa odolať nedalo.

Dnes by mali byť v Ostrave na Dubničkovi. Miíra má boľavú pätu, škrtá. Nebude v Ostrave, ani v Garáži. Či bude v Ostrave Dnešný, záleží od toho, či sa na horizonte zjaví Hviezda jasná, ktorá posvieti na cestu do Ostravy jasnejšie, ako Hviezda úšporná. A to je problém. Vo vesmíre vo vnútri hlavy Dnešného je veľmi málo svietivejších objektov, ako úšpora.

Míra verí, že do 12. únorára, kedy sa uteká na Chodbe, sa mu priečnu päta podarí spacifikovať a Prievidzu škrtať nebude. 

Chodba je reprezeNtatívny test sily uchopeNia myšlieNky úšpor. Keby ju Dnešný škrtol, až vtedy by bol včerajší. 

Na tvári miesta byť musí. Nemusí utekať. Ale z toho nerezultuje úšpora. Akurát by mu za bioelektronickým časomerným zariadeNím puklo srdce. To nech radšej pukne pri utekaní. Keby nedajoné nepuklo, na úšporné škrty bude po Chodbe príležitostí nad hlavu. Raz sa tou podprseNkou od Gagarmina určite opáše.

- Kde sú slová o behaní? 

- Nerozumieme. Doteraz znelo čo? 

- Slová o nebehaní.

- To je ale pekne sprostá ... pravda. Sory, opravíme.

Mirek Hasal, tabuľkár od behajka, je charakter. Užil si pár hodín slávy na prvom mieste ČSSR tabulečky a uvoľnil miesto ľadovej brade Roba Tatraia

Toho striedal Roman Baláž s dolicitovaným časom. Nebyť Šaňoprezidentovej nezáväznej úvahy o divne meraných časoch v Bělskom lese, Roman by mal čas 

- Prečo o desať? Šaňo bol spomínal 15 sekúnd. 

- Ako to máme vedieť? 

- Ale ani smeroplatá 15-ka vteřin by nestačila, aby Romana striedal na prvej figúre v behajkových tabulečkách Imro Magyar. Načim to hodiť za hlavu.

- Tak s tým neotravuj! My to hodeNé už máme. 

Ale za hlavu sme nehodili charakterného Mirka. Aj keď s ťažkým srdcom musíme priznať, že utešeNý rok sme aj vďaka nemu začali prehrou

- Ak je veľký charakter, prečo malý obrázok?

- Doprdele! Kto si a čo stále mudruješ!?

- Som Véháčko. Nemudrujem. Iba sa pýtam. Čo urobíte, je iba na vás. Nemusíte ma v dnešnej správe spomeNúť.

- Šak by sme ani nespomeNuli, keby si nebrblal rovnakým hlasom, ako máme my. Že to hovorí niekto iný, zbadáme, až keď je to na skle. Komu by sa chcelo už napísané mazať?

- Ale však bývali obrázky bratovražedných duelov väčšie.

- Bývali a čo má byť?

- Nič, iba nás zaujíma dôvod zmeNšenia.

- Nemáme Nástenkové rezultáty, čoby corpus delicty.

- To je nemilé. Také sa musí prihodiť práve veľkému charakterovi.

- Ak ti to trhá srdce, vylúskaj výsledky z pedofilného formátu a my ich obratom zavesíme.

- Som Véhačko. Ja lúskať nesmiem. Smiem sa iba pýtať. Ale jedná sa o charaktera. Nedalo by sa tých pár pretekárov vylúskať?

- Mňa z teba... tu to máš. Spokojný? 

- Pozerám, že chýbajú kluby. Neboli tam?

- U niekoho boli, u niekoho nie. Štrbavé rezultáty sa nám nepáčia, tak sme ich vygumovali každému.

- A polotovar to je čo? Také sme ešte vo výsledkoch na Nástenke nevideli.

- To, čo sa vo výsledkoch nemá zverejňovať. Časy v pretekoch na ceste sa uvádzajú v celých sekundách, zaokrúhlených hore. Sandokan by nás nepochválil, keby zistil, že sme ich iba odrezali.

- Sandokana dobre poznám. Pozdravte ho, keď sa stretnete.

- Ak tam pôjdeme, pozdravíme. Ale kto vie, kedy to bude?

- Ja viem. Možno skôr, ako si myslíte. Ale ozajstné výsledky sú bez vekových kategórií. Kde sa vzali v Nástenkových?

- Vypočítala nám ich Japonka TOSHIBA. 

- Ale chlapci vo Švajci podľa age kategórií nikoho neodmeňovali.

- Odmeňovať a urobiť poradie sú dve rozdielne záležitosti. Urobiť vo výsledkoch poradie podľa kategórií veľa nestojí. Sypť maratóncov na jednu kope, nedajoné dievčatá s chlapcami, bez poradia v agekat, je mrzké a neúctivé k starším kusom. 

- Hovoríte nám z duše. Až na tie kusy. Výsledky visia, už môžete obrázok o kus zväčšiť?

- Teraz už môžeme:

- Vy ste ale veselá kopa. Nebolo to náhodou 2 : 0?

- V Zürichu 2 : 0, po Zürichu 1 : 0. Klikni si na obrázok.

- Veľká myšlienka. Ale nemáte tam preklep? Bratovlažedný duel?

- Bratovražedné slovo evokuje Kajna a Ábela. To nechceme. Sme dobrí bratia. Ábel a Ábel, ktorí svoje vzťahy zavlažujú, aby nevyschli. Preto bratovlažedný.

- Ešte väčšia, doslova  myšlieNka, ktorá si zaslúži odmeNú.

- Cŕŕŕn. Ahoj Miro. Tu Vašek Sadílek. Jedeš do Ostravy? 

- Bol som na 100% rozhodnutý, že nie, ale keď voláš... Ty pôjdeš, aj keby som ja nešiel?

- Jo, pojedu.

- Výborne. Ak nasadnem v Pardubiciach vo vlaku, dám Ti vedieť, aby si nekupoval lístok. Ak nezavolám, buď som vlak v Pardubiciach nestihol, alebo som ani nevstal.

- Dobrý. Ale volej mi na číslo, které ti pošlu přes SMS.

- OK, dohodnuté.

- To si ako dokázal? Za odmeNu mi môžeš tykať. 

- To je pre Véháčka maličkosť. Občas vidíme dopredu viac, ako iní. Hovoril som Ti, že možno skôr, ako si myslíš.  A nezabudni pozdraviť toho Sandokana.

- Ak vyrazím, určite pozdravím? A čo to máš za divné meno? Také som ešte nikdy nepočul.

- Véhačko je iba skrátená verzia. Celé meno znie Vnútorný Hlas.

- Konečne som v obraze. Preto som si ho mýlil so svojim hlasom. Ale poviem ti, príliš si ma tým telefonátom nepotešil. Úšpora neporastie a či narastie zberačské konto, je viac, ako otázne. Ozaj, nevieš, či mi je súdeNé dobehnúť do cieľa?

- Viem. 

- Na a? Dobehnem?

- Dobehneš.

- Vďaka, konečne si ma potešil. 

- No ja by som sa príliš netešil. Isté je, že dobehneš. Ale či do cieľa, alebo iba seba, to je viac, ako otázne.

Vnútorný hlas robí si z nás
veľmi často žarty
Málo platné Občas špatné
namieša nám karty

Sú prípady Že zo zrady
Seba treba viniť
Neujme sa Smiech bez esa
Darmo prsty sliniť