30. 01. 2011 - Nedeľa

 1825.

Včera sa nám rozprava o vyprázdňovaní duše máličko vymkla z hnátov. To hlavné, čo malo odznieť, neodznelo. Trestuhodne sme strojový čas vyplytvali na duševnú stolicu, ktorá neblúdi bezcieľne medzipriestorom, lebo adresát, či skupina adresátov je neznáma.

Spomenuli sme aj to, že nepotrebujeme poznať od koho DéeS prilieta. Viac nám chýba informácia, komu je určená. Priestor na cudzie Dées-ká nie je bezodný. Prečo si ho zapratávať cudzími zásielkami.

Možno si poviete, ak nie je hus trafená, prečo gága. Prečo sa patlať v DéeS-ku určenému inému. Predsa musí vedieť, či mu patrí, alebo nie.

A to je práve to! eN to nevie. Ak Vladislav VL Lipovský v hneve cituje vetu, vysloveNú čoby reakciu na článok, ktorý nám podhodil do Knihy, musel by jedeN mať hrošiu kožu, aby nemyslel, že hnev je namierený na toho, kto vetu vyslovil. Je to logickejšie, ako sa domnievať, že takú istú vetu vyslovili aj VL neprajníci v krčme.

Alebo toto:

TrafeNá hus opäť zagágala, lebo má pocit, že DéeS-ka bez adresáta je adresovaná jemu.

Snažiť sa mať posledné posledné slovo a to zo zásady, treba v debate, o ktorej ste presvedčení, že pravda je na Vašej strane. Vyhadzovanie posledného slova na oči, je povestná slamka topiaceho sa.

Neviem a ani vedieť nepotrebujeme, kto napísal do Knihy kresťanskú srandu, na ktorej je nám najsrandovnejšie divné skloňovanie priezviska autora.

Ak Vendelín Javorka, tak snáď z aforizmov Vendelína Javorku. Vidíte a opäť drzá snaha mať posledné slovo, hoci pôvodne sme sa nazdávali, že neznámemu priateľovi križiackej srandy vypadlo z mena "s" a malo byť Javorského. Ale v tejto veci necítime príliš pevnú pôdu pod nohami. Kresťanské umenie je príliš neslobodné, aby nás zaujímalo natoľko, aby sme ho študovali aspoň povrchne. 

To sa radšej budeme veNovať mraveNčej práci na zbieraní názorov na tajnú galériu od Ruda Protinožného.

Prvá lastovička už dorazila. Ide skôr o asociáciu, ako povesť k obrázku, ale čo je v TOP SECRET, to sa počíta.

Ak poznáte akúkoľvek informáciu k niektorému zo 48. obrázkov, sem s ňou. Teda vlastne tam, do galérie s ňou. Anonymne!!! Veď sme Vás na to upozorňovali. Nejde o fazuľky. Ak nás zamerajú chlapci z MOSADU, z CIA, či nedajoné zo SIS, bude po srande. Adresáta, to znamená číslo obrázku, ale uvádzajte. Nech vieme, kam s Vami.

To, že bude meno chýbať Jaroslavovi Sopuchovi si nevšímajte. Platí a to zo zásady, na Nástenke má posledné slovo niekto iný, ako pán JS.

A predovšetkým. Nástenka je venovaná tomu, čomu je veNovaná a Kniha nie je súčasťou Nástenky.

Nie je potrebné legitimovať sa, ak chcete do Knihy vložiť postreh, či DéeS-ko. Ale, ak je to možné, uvádzajte adresáta. Gágajovi ušetríte gáganie, ktoré potrebuje na iné témy. Napríklad, zas nevygágal všetko, čo mal v pláne. Pokračko zajtra.