31. 01. 2011 - Pondelok

 1826.

- Úšporko neblázni! Takýto obrázok nemôžeme zavesiť na Nástenku. Čo si o tom pomyslia leporelisti? Začnú šíriť poplašnú správu, že ČSOB BM trčia rebrá ako tebe.

- Nezačnú, veď som si napísalo na bok meno.

- Ešte lepšie! Teraz začnú robiť poplach aj pololeporelisti. Tí čítajú viac ako vôbec, ale menej, ako je potrebné, aby boli v obraze. Vysvetlia si to tak, že BM musí robiť úsporné opatrenia, aby nepošiel hladom.

- Hlavne že si v obraze ty! To bolo rečí. Úšpora ťa neminie, ak na seba vytetuješ logo ČSOB. Pliecko mám počarbané a úšpora kde nič, tu nič. Oklamal si ma. Tak ma neskrývaj a pekne môj obrázok zaves.

- Úšporko, to nebola moja vina. Platil som kartou z Exilu. Ako som mal povedať Robotovi, že sme klienti ČSOB? Preto nenaložil aj úšporu 7,5 €čka, na ktorú si sa tešilo. Ale keby sme to nestihli dnes, nemalo by si ani takú úšporu, akú ti Robot prestrel.

- A kto mal zistiť, ako na to? Ja som pán tvorstva?

- Mea culpa. Uznávam. Ale tak, ako sa nedostáva úšpor tebe, tak zas mne chýba čas. 

- A mne chýba môj obrázok nad dnešnou správou. Ak je problém iba v leporelistoch, napíšem im odkaz, že nie som ČSOB BM, ale chudé prasiatko Úšporko.

- Veď Ti vravím, že leporelisti zo zásady nečítajú.

- Ja rozumiem. Preto som im to napísalo obrázkovým písmom. Pobehaj myšou po obrázku a uvidíš. 

- No neviem či pochopia, ale už sa s tebou, prasiatko moje vychudnuté nemôžem zdržovať. Načim jednu divnú vec zhodiť zo stola.

Pán Jaroslav Sopúch uchopil myšlienku, že zmení Nástenkovú Knihy na Zobrané spisy JS a s usilovnosťou jemu vlastnou fabrikuje jednu stať za druhou. 

Nech sa páči. Kniha je na to. Môže do nej napísať ktokoľvek, čokoľvek, koľkokoľvek a kedykoľvek. Priznanie identity nie je potrebné. Ak sa neprekročujú elementárne hranice slušnosti, nemienime do chodu Knihy zasahovať, lebo nie je súčasťou Nástenky. 

Aby boli Zobrané spisy JS naozaj zobrané, tak každú stať pán Jaroslav zneprehľadní múdrosťou, ktorú zoberie niekomu inému. 

Nech sa páči. Poctivo vždy uvedie autora múdrosti. Akurát nie vždy mu korešponduje s jeho myšlienkou, ale ani do toho sa nevaracujeme. 

S Ctrl+C, Ctrl+V, začínal i Jojo Mecele a dnes je tieňový redaktor. Teda či ešte je, nevieme. Tlačil sa do ozajstnej redakcie, v ktorej je jediná stolička obsadeNá. Či na post tieňového redaktora nezanevrel, sa uvidí po jeho srdcovke, Bielej stope.

Jojo sa svojho času stal terčom pre skupinku čitateľov. Jeho usilovnosť sa im začala prejedať. Vtedy sme sa postavili za neho a zdôraznili to, čo zdôrazňujeme stále: "ktokoľvek, čokoľvek, koľkokoľvek a kedykoľvek a aj bez podpisu".

Ak pán Jaroslav nepoľaví v tvorivosti, čakajú na neho tiež odmietavé stanoviská. Prvá, neútočná lastovička už priletela:

ale tiež ho čaká obhajoba z našej strany a pasivita v snahe, akokoľvek ho v písaní obmedzovať.  

Akurát nevieme, či si pán Jaroslav uvedomuje, že Nástenková Kniha je veľmi špatné úložisko pre Zobrané spisy. Čím bude usilovnejšie písať, tým skôr mu ich Čert zoberie. 301-vý príspevok maže prvý. Bez zálohy, nenávratne.  JS spisy v Nástenkovej knihe budú čochvíľa Trojzobrané.

Na príspevky pána Jaroslava nereagujeme. Málokedy tušíme, o čo v nich go. A ak to dešifrujeme, máme väčšinou opačný názor. 

Pokiaľ protichodnosť názorov nezasahuje do chodu Nástenky, nie je dôvod sporiť sa. Je hrdinom človek iba preto, že sa zbytočne trepal do Talianska, kde maratón zrušili? My očakávame od Hrdinu hrdinskejší čin. Alebo, je organizátor povinný preplatiť hrdinom cestu? My vieme, že nie je. Pán Jaroslav vie, že musí. Keď musí, niet čo riešiť. Počkajme si. 

Pána Jaroslava sme prvý krát spomeNuli vo včerajšej správe, ako jeho nabádanie k písaniu príspevkov do Knihy pod pravým menom:

Dve vety, ktoré platia od prilepenia Knihy k Nástenke a budú platiť, až kým Knihu neodlepíme, dohnali pána Jaroslava k tomuto.

Neradi, ale sklameme Petra Doláka, ktorý sa teší na flame war. Nič také sa konať nebude. V stati pán Jaroslav svoj tieň neprekročil. 

Keby sa okolo Nástenky obšmietal dlhšie, ako pár dní, určite by vedel, že diskusie o všetkom, čo sa mu zdá divné, máme dávno za sebou a nie je v našich silách, každému novému čitateľovi vysvetľovať, že:

- Nástenka je deNíček, do ktorého si zapisuje jej výmyselník, čo sa páči jemu.

- Funguje v režime OsvieteNého absolutizmu, lebo iná forma nie je dlhodobo udržateľná.

- Prísť do cudzieho bytu a žiadať, aby jeho majiteľ vymenil obrazy na stenách, lebo sa nám nepáčia, nie je znakom dobrej návštevy.

- Odpúšťať niekomu je možné iba vtedy, ak sa voči nám previnil. 

- Opačný názor nie je vina.

- Doba temna- inkvizície, či normalizácie po r. 1968 nie je, ale je niečo, ako osobné vlastníctvo. Nástenka je deNníček v osobnom vlastníctve. Nazerať do neho môže každý bez povinnosti platiť a bez toho, že ho legitimujeme. 

- Je aj Jaroslav Sopúch národnostná menšina, keď píše, citujeme, „Nepoznám aforizmy V.Javorkého,...?

- Konfrontačný tón je nevyhnutný, ako obrana proti vybočeniu z kurzu, ktorý určuje lodivod.

- Názorová konzekventnosť nie je nenávisť. Lodivod sotva môže niekoho donútiť k nenávisti, ak ho vôbec nemá na radare. 

- Špecialista, univerzalista, všetko jedno. Dôležité je vedieť, kam chceme s Nástenkou plávať. 

- Nástenka je umelecké dielo, ktoré pán Jaroslav márne hľadá.

- Nevieme, čo si od najnovšej state sľubuje pán Jaroslav. My, ako vo väčšine jeho príspevkov, v nej nenachádzame ani fazuľku, o ktorú by sa dalo hrať. Pokračovať v tejto diskusii by bolo iba stratou času.

Sklamane hľadí Úšporko
Hrkoce rebrami smutne
Je mu zima a hneď horko
Dnes kalendár možnosť utne

Kúpiť v BA beh mierečný
Za celkom najnižšiu cenu
Dámy páni chlapci slečny
Zajtra už vstupné vyženú

O jedno poschodie hore
Lebo v diaľke na obzore
Edícia šiesta žiari
LeN či sa pristáť podarí