|
||
17. 3. 2011 - Štvrtok |
1871. |
|
Georg, Thomas, Theodor a Abraham, majú hlavy mnohonásobne väčšie, ako "Labuďe" zo Štrkovca, letiac skrz blue sky nad Mount Rushmoore, aby zblúdeNému pripomenuli, že túlačky veci neprospievajú. Načim sa mysľou na rodnú hrudu vrátiť. Malé, ale bystré labutie hlavy majú tie Labuďe. Do Južnej Dakoty si jedeN odskočil verifikovať uzneseNie Akademického seNátu. Mal česť, robiť zapisovateľa výjazdového zasadnutia, či skôr zabehnutia, tohto významného orgánu. Konkrétne si v USA overoval vzťah medzi veľkosťou hlavy a múdrosťou jej nositeľa. Akademik Vilko Svetobežný, priamo počas zabehnutia, priamu úmeru v spomeNutom probléme experimentálne vylúčil. Ako dôkaz použil hlavu Vlada Bilika, ktorá je múdra, napriek tomu, že je malá. Preto "leží v žalúdku" tvrdému jadru veľkohlavých, na čele s Mišom Holíkom. K veľkohlavým patrí aj eN. Preto šiel k štyrom gigantom. Zaangažovať ich do boja proti uzneseniu AS, s ktorým sa nevie stotožniť. To bol cieľ jeho cesty. Hovorí, argumentuje, presviedča, zdôrazňuje, nič. Big Heads mlčia, ako keby boli z kameňa. Nebyť malohlavých Labuďí, čakal by na vyjadrenie kvarteta veľkých ksichtov snáď do súdneho dňa. BAH mal byť prvý a posledný. Počas prípravných prác sa tak vyjadroval jeho zhotoviteľ, Mišo Holík. Po veľkom úspechu BAH sa Mišo názorovo zvrtol. Napriek veľkej hlave, eN nerozumel, čo bol ten veľký úspech. Márne po ňom pátral, kým mu ho neukázal:
Jano nosí na krku malú hlavu. Je to iba náhoda? eN by vsadil majland, že Vilko Svetobežný zviaže stovku akcií skôr, ako Mišo. Keby bol BAH prvý a posledný, už by to bola remíza. Ale ak bol iba prvý, skóre je 89 : 88. Mišo stále vedie. Dokedy bude vedieť, to my nevieme. Príliš veľká hlava. Jasné ako facka, že BAH nebol posledný. Prečo musia veľkým hlavám, takéto jasné súvislosti unikať. Ak nepošepnú hlavy malé, sú strateNé. Veľké
hlavy Malé hlavy Tie
ohromné hmoty kusy Tá
strhne hviezdu z oblohy ktorý
Pokračovať! kričí Hrozba dekapitácie |