foto: ?, poslal VNS

Už 28. Rajecký maratón...

...ani tentoraz nikto neprechladol.

Rajec - 13. 8. 2011

Výsledky

Nie si Eva Hatalová?  

Prihováram sa peknej, štíhlej dievčine, (obézna by tento maratón vari ani neubehla) približne na prvom kilometri Rajeckého maratónu, ktorý sa beží v sobotu 13teho augusta 2011.

Zrejme som sa s ňou ešte nestretol, ale pamätám si ju z fotografíí na „našom“ webe a z chvál, ktoré na ňu Mišo Holík vŕšil počas tréningov na Železnej studničke. 

Áno, som to ja - odvetí. 

Som Vilo Novák, ja na to. 

Však ja ťa poznám z fotografií a z dojákov, rečie. 

A pretože bežala voľne,

ako som mal naplánované aj ja, pridal som sa k nej. Nakoniec sa z toho vykľul „romantický spolubeh“, ktorý nám vydržal do 35 kilometra. A tam sa mi milá Evička zabehla, aby mi v cieli „dala“ asi pol minúty.

Slávny a obľúbený maratón,  

zvaný Rajecký, ma priam neodolateľne priťahuje. Odhodlal som sa naň ísť, napriek nedostatkom v mojom bežeckom potenciáli - achilovka „načatá“ a evidentne biedna forma, ktorú som priam cítil. 

Ale do Rajca sa nedá neisť.  

Trať je to síce prekrásna, ale aj preťažká. Najmä, keď nám „Najvyšší“ prikúri, ako v roku 2010.


zľava:
Šaňo Simon, Vilko Novák, Drago Boroja (SRB)

Samozrejme, jednou z príčin, prečo tám chodím rád, sú kamaráti, ktorí tam tiež zrejme chodia radi, lebo ináč by zostali sedieť doma. Býva ich tam neúrekom. Dokonca aj Milan Furín, hoci nemohol bežať, pricestoval až hen z Košíc, aby nasal atmosféru rajeckého sviatku. 

Čím ešte je ten „rajecký“ pre mňa taký príťažlivý?  

Keď som nad tým rozmýšľal, zrejme jeho kompaktnosťou. Všetci sme sústredení na malom, ale peknom námestí, kde sa každý s každým isto stretne. Mávam pocit, že som na nejakej rodinnej oslave. 

Keď sa to tak vezme, my maratónci sme vlastne jedna rodina. Spája nás vášeň k „úchylke“ zvanej beh. 

No a to nespomínam kvalitnú prácu spolku organizátorov na čele s „otýcom“ Paľom Uhlárikom, bez ktorej by RM taký obľúbený nebol.

Odštartovali sme skoro načas. 

Či to bolo výstrelom z pištole, alebo inak, neviem. Zrazu sa to celé pohlo. A bolo nás dosť. Možno by si mali „raječtí“ požičať Kolárovský kanón, lebo ten má takú ranu, že zobudí aj mŕtveho. Gejza Kele by im to vari vyjednal.

Slniečko praží, noha „mierne“ bolí,  

takže moja taktika je jasná. Bežať pomaly hneď od začiatku. Vyhýbať sa „impaktom“, hlavne pravého chodidla na vozovku. Bežať krátkymi krokmi, s dopadom na celé chodidlo a dúfať, že mi mierne boľavý úpon achilovky vydrží. Cítim pravú nohu pri každom kroku, ale bolesť to nie je. Len nech to tak vydrží.

Moji dvaja spolubežci zo Železnej studničky Bratislava  

sa prehlásili na polmaratón. Mali pocit, že nie sú na tom najlepšie a nechceli riskovať. 

Peter Šafarik (s krátkym a) okamžite „vystrelí“ dopredu. Paľo Hajduk ide chvíľku so mnou, ale keďže je mu to pomalé, posúva sa dopredu.

Aha, tam „máš“ Evu Seidlovú,

upozorňuje ma Paľo. Choď s ňou. Na mňa je to teraz prirýchle vravím. Evička sa svojim strojovo rovnomerným tempom pomaly vzďaľuje, až kým sa jej červený dres nestratí kdesi vpredu.

Pretože na maratóne nikto nemusí byť sám, ani ja som sám nezostal. Pridal som sa k Eve – ale Hatalovej, ktorá beží umiernenejšie tempo.

S Evou čas ubieha rýchlo

Je to štebotavé stvorenie. Viac počúvam, ako rozprávam, je to veľmi príjemný beh. Sem – tam sa niekto „prihovorí“, Čo je toto? Debatný krúžok, alebo maratón? 

Je mi jasné, že ideme „správne“ pomaly.  

Mám pomerne ťažké nohy. Je to pamiatka na minulotýždenný orešanský polmaratón. Ale aj tak som prekvapený, keď náš čas na „päťke“ je hodne cez 28 minút... 

Takto pomaly som maratón ešte nikdy nezačínal  

a pritom nemám pocit, že by som to „až tak“ flákal. Ale, je teplo a mám neoddýchnuté, „ťažké“ nohy. Nevadí, len nech mi to vydrží. Mojim cieľom je dobehnúť. Ak by to bolo pod „štyri“, bol by to úspech. 

A čo Eva? Chce to tiež iba v zdraví dobehnúť. Ale mám pocit, že má aj „vyššie“ ambície. 

Podľa predpovedí malo byť dnes zamračené, ba aj popršať malo.

Zatiaľ však svieti slniečko. Je teplo a pri občerstvovaní polovicu vody nalejem do úst, druhú na hlavu. V Rajci to tak má byť. 

Na trati sme častým objektom fotografov.  

Je mi jasné, že nie moja „krása“ ich priťahuje. Ale robí to dobre aj mne. Vystieram sa ako kohút pred zakikiríkaním.

Primotá sa Jožo Mecele. Občas sa ozýva Milan Vago, lebo povzbudzuje každého „trnaváka“, ba aj autá s trnavsku značkou. Proste trnafský patriot. 

Prví polmaratónci v protismere,  

jasný signál, že sa blížime k Fačkovu. V tejto „probežecky“ naladenej dedine je vysoká frekvencia nielen divákov, ale i lavórov s vodou. Stoja pred bráničkami, umiestnené na stoličkách.

Za obrátkou polmaratónu je zrazu na trati pusto.  

To sa netýka áut, ktorých je tu nebývalé množstvo. Musíme kľučkovať pomedzi ne. Šoféri sú ohľaduplní, ale aj tak... 

Teším sa , že po odbočke do Čičmian. Tam to bude lepšie. Bolo, ale aj tak je tých áut priveľa.

Zjavuje sa nezameniteľná „prezidentská“ figúra Šaňoprezidenta.

Naše stretnutie sa samozrejme neobíde bez jeho šťavnatej poznámky.

Aby ste si nemysleli, že sme len predbiehali

Napríklad ja som skončil 118 zo 193 „dobehnutých“ mužov, ale všetky predbiehačky sa udiali na začiatku. Teraz už máme pokoj. Iba sem tam niekoho obiehame.

Drobná postava v červenom, drobčiaca pred nami, 

nemôže byť nikto iný, ako Eva Seidlová. Táto statočná deva je hore kopcom o čosi slabšia ako smerom nadol. Dobiehame ju, ale Evička sa zahákne a beží s nami až po obrátku.

Polmaratón: 1:58:58. 

Bieda, ale nevadí. Však sme bežali do kopca. 

Konečne obrátka.

Okolo fľaše, ako sa na Slovensku patrí. Tak ahojte, vraví Eva S., však viete, ja dolu kopcom... Vieme, vieme. Zvýši frekvenciou drobčenia a evidentne sa vzďaľuje. Nakoniec, jej beh dolu kopcom je povestný. Aj my sme zrýchlili. Nepatrne. 

Zamračilo sa približne po polmaratóne. 

Vďaka aj za to, ale teplo bolo stále. Po obrátke dokonca začal fúkať vetrík a jemne sa rozpršalo. Všetci to vítame, tepla bolo dosť.

Tak teda, zostali sme s Evou Hatalovou. 

Konečne a zase sami. Prvý sa odporúčal Jožo Mecele, dnes mu to teda ide... Po chvíli nás obehol Milan Vago s poznámkou: „ Vy ste ma chceli o...“ volá na nás.

„Nechceli, ale potešilo by nás to...“ ja na to. Jeho bielo- žltý „netrnafský“ dres sa pomaly posúva dopredu, až mizne z dohľadu.

Bežcov v protismere je už pomenej

Je tu eN. TeN si aj dnes siahne iba na drevo drevenej medaily, ako keď kedysi tento maratón vyhral. Zdenka Trulíková, též z Trnavy, ako Milan, Tomáš Kopčík, alebo Radka Paulínyová. Ťažko pracujúci Jarda Kabelík, zvaný „číňan“,. Obdivuhodný pán Zikeš bol ešte pred ním, lebo Jarda nevyužil možnosť štartovať o hodinu skôr.

Začínam mať toho dosť. 

Znervózňuje ma boľavá noha a slniečko, ktoré vykuklo po 30 kilometri. To zo mňa vysáva zbytky síl. Cítim, že to s Evou (bežať) nevydržím. Nie, že by som nechcel, veľmi by som chcel, ale pomaly, pomaličky za ňou zaostávam. 

Na jednej s občerstvovačiek skúšam aj pivo. Hneď ho cítim v hlave, ale je to príjemné. 

40-ty kilometer v Šuji  je vhodne umiestnený pri kostole, 

aby sa Panbožko zľutoval nad našou biedou. Ešte pred ním vidím Evu Hatalovú vo vzdialenosti vari 150 metrov. Zrazu sa cítim pri sile. Prebral som sa ešte pred kostolom . 

Zrýchľujem, nejakých borcov aj predbieham. Držím relatívne slušné tempo, pomaly skracujem vzdialenosť k Eve. 

Dobieham bradatého bežca so sprievodom bicykla. Bude to zrejme Ivan Požár. Ten býval a stále je dobrý. Dal to pod „štyri“, napriek tomu, že má 74 rokov!

Konečne cieľová rovinka.  

Gabo Kováč, ktorý to tu komentuje, ženie bežcov „domov“ do cieľa.

Tak a podarilo sa to.  

Som v cieli a mám to pod štyri (3:57:30), v čistom 3:57:06. Drevená medaila, tie rajecké mám najradšej a cítim sa ako majster slnečnej sústavy a okolia. Aj keď môj čas nie je žiadna sláva, som spokojný. A noha? Krívam síce, ale vydržala. 

Škoda, že tento maratón je len raz za rok,

bolo to fajn, vravím Eve H., ktorá si odmontúva čip. A nasleduje... no najskôr pivo, alebo lepšie pivá, potom nekonečné stretnutia a debaty s kamarátmi a s kamarátkami. 

Uvidíme sa na MMM v Košiciach!  

Lúčime sa s týmto vždy vydareným naj-maratónom.

Bratislava, 14.8.2011. Vilo Novák