|
|
|
Eva Seidlová 2. Lábatlan-Kravany Marathon, nešťastne preložený a čiastočne z trucu bojkotovaný. Podstatné je, že sa uskutočnil a udržala sa jeho kontinuita. Na budúci rok sa beží z Kravian pri Dunaji do Lábatlanu. Termín? 15. 9. 2012. Toľko na úvod. Neprináleží mi kritizovať, iba mám niekoľko pripomienok. Propozície: Boli v dvoch verziách. Prvé uvádzali, že prezentácia bude v reštaurácii Hullán v Lábatláne, druhé, že v ZŠ J. Aranya a samozrejme, na druhej strane Dunaja, v Kravanoch v športovej hale. Nebolo to tak veľa miest, každý sa mohol ľahko zorientovať. Čo sa nám podarilo, okrem lode na prevoz pretekárov. Mala previesť zo slovenskej strany pretekárov na štart v Maďarsku. V predošlý deň fungovala, v deň maratónu odmietla. Bolo treba v rýchlosti zháňať autobus, ktorý by bežcov a hlavne oveľa viac cyklistov s bicyklami odviezol 42 km, na miesto štartu. Dunaj totiž nie je potok, cez ktorý si každá obec môže postaviť lávku. Podarilo sa. Mala som možnosť sledovať pokoj maďarských organizátorov, lebo som so svojim „zákonitým“ prišla priamo do Lábatlanu. Keď sa dozvedeli, že slovenská strana bude meškať, presunuli štart na neurčito. Prijali sme to s pochopením. To ale chýbalo na druhej strane Dunaja. Podľa niekoľkých telefonátov sa zistilo, že tam zostalo pár pretekárov, bez možnosti dostať sa na štart. Autobus z Kravian odišiel bez nich. Konečne. Autobus dorazil. A ďalšie čakanie. Nie každý z privezených sa stihol v Kravanoch prezentovať, muselo sa to urobiť v Lábatláne. Hotovo. Ešte sa priezliecť, uložiť veci do auta a na štart. Štart cca 11:30.
Miesto štartu malo byť podľa propozícií na námestí. Neviem o čo šlo. Prvú várka cyklistov štartovala hneď pred budovou školy, druhá, ktorá nebola pripravená, o chvíľku neskôr. Bežci dostali pokyn, aby hneď po výstrele bežali opačným smerom hore ulicou, až po veľký zelený autobus a nasadli doň. Ten ich odvezie na miesto ostrého štartu. Pár statočných bežcov zelený autobus našlo, nasadli a...nič sa nedialo. Po hodnej chvíli sa jeden pán spýtal, kde sú ostatní, že by sa už bolo treba pohnúť. Deväť pretekárov ho ubezpečilo, že sú všetci a už nemá kto pribudnúť. Naštartoval a šli sme. Mohlo to byť tak 3 km. Keď sme vystúpili, štartér nám zavelil, že musíme utekať tým smerom, odkiaľ sme prišli, lebo štart bude „tam niekde“. Prestala som sledovať hodiny.
Gejza Kele pripomienkoval, že to trať predĺži, ale dostal odpoveď, pár sto metrov „hore-dole“. Konečne zaznel definitívny výstrel a za asistencie TV kamier a polície, ktorej bolo mimoriadne veľa, ako na našom „Národnom“ sme vyštartovali. Akurát vylúčiť dopravu si maďarskí policajti netrúfli. Ak by sa ma niekto opýtal, o koľkej bol štart, alebo ako merali čas, tak fakt neviem. Bežala som iba „od oka“. Potom už všetko prebiehalo dobre. Krásna, bezpečná cestička pre cyklistov, fungujúce občerstvovačky. Menej bezpečné miesta boli zaistené políciou. Keďže už bolo poludnie, slniečko hrialo a bežali sme v družnej debate. V nej som sa od Gejzu dozvedela, že cieľ bude o 180 metrov ďalej ako je maratónska méta , sme dobehli do Ostrihomu. Mimochodom, výprava bežcov z Ostrihomu v ten deň bežala v neďalekých Hronovciach. Cez most Márie Valérie, potom popri Bazilike a meníme smer. Beží sa „domov“.
Za Ostrihomom fúkal dosť silný vietor. Pohoda z prvej polovice sa vytratila, ako ponuka na občerstvovačkách. Boli zúfalo prázdne. Cyklisti sú rýchlejší, ako bežci. Za Ostrihomom im fúkalo asi viac, ako nám a vyhladlo im. Tak museli energiu doplniť. Bežci sa museli spoľahnúť na posledné zásoby vo vreckách. Debata sa vytrácala spolu s pohodou, aby po 35 km utíchla úplne, lebo skupina sa rozpadla a každý pokračoval až do cieľa sám. Ale v cieli na nás už pohoda opäť čakala.
V novovybudovanom mini amfiteátri v Kravanoch bolo veľmi príjemne. Podávali sa výborné koláče, ľudia boli milí a ústretoví. Dokonca aj Gejzov GPS ukázal, že sme bežali viac iba o 133 metrov. Všetci účastníci, vrátane polície,
dostali plexisklové medailičky, (ďalej medaila poznámka eN) na farebnej stuhe v národných farbách. A pretekári dostali k nej aj tričká. Všetci sľúbili, že sa určite stretneme aj o rok, na III. KLM.
Eva Seidlová, 17. 10. 2011 |
