Zľava: Patrick, Emmanuel, Wilson, Geoffrey. foto: Nejde Oto.

 

Marián Šimo

Na olympijskej trati zavládla totálna dominancia bežcov jednej krajiny. Mužský maratón prežíva revolučný rok. Vďaka talentom z Kene, ktoré sa už nezdržujú na dráhe, ale v najlepších rokoch mieria rovno na cestu.

BRATISLAVA. Po traťových rekordoch v Londýne, Bostone, Berlíne a Chicagu padol v nedeľu rekord aj v New Yorku, v poslednom z piatich behov seriálu World Marathon Majors označovaného za maratónsku formulu.

Všetky utvorili Keňania. Nadvláda Kene v kráľovskej atletickej disciplíne je momentálne doslova absolútna.

Keni patrí 24 top výkonov

Pred desiatimi rokmi boli v prvej desiatke bežci šiestich krajín. Teraz všetci jedenásti, čo bežali trinásťkrát maratón pod 2:06 h, sú Keňania.

Z dvadsiatich piatich, ktorí 29-krát zabehli klasickú trať v čase lepšom ako 2:07 h, sa nenarodil v Keni len Brazílčan Marílson Gomes dos Santos: jeho výkon 2:06:34 z Londýna, kde skončil štvrtý, figuruje na 25. mieste.

Medzi 124 vytrvalcami, ktorí v predolympijskom roku zvládli 42 195 m pod 2:10 h, je takmer dve tretiny Keňanov – 77. Najlepší Európan – Ukrajinec Oleksandr Sitkovskij – sa časom 2:09:26 nezmestí ani do prvej stovky.

„Gebreho“ rekord je minulosť

Mužský maratón prežíva revolučný rok, zhodujú sa experti. Kenský.

Na jeho začiatku bol svetovým rekordérom Etiópčan Haile Gebreselassie tri roky starým časom sekundu pod 2:04 h. Ostal ním aj po tom, čo Keňanovi Geoffreymu Mutaiovi v apríli v Bostone namerali úžasných 2:03:02 h a jeho krajanovi Mosesovi Mosopovi len o štyri sekundy horší.

Trať najstaršieho maratónu sveta totiž nezodpovedá dnešným predpisom: netvorí ho okruh, nie je ani obrátkový a má spád 136,29 m (povoleným maximom je 42 m). Keď na jednosmernej trati fúka správny vietor, ako tentoraz, bežcov zvýhodňuje.

Fenomenálneho Etiópčana regulárne vymazal z rekordnej listiny až v septembri v Berlíne Keňan Patrick Makau (2:03:38). 


Svetový rekord Patricka Makaua

Nedávno sa vo Frankfurte pred neho dostal aj ďalší Keňan Wilson Kipsang (2:03:42).


Ohrozený svetový rekord Patricka Makaua Wilsonom Kipsangom

Na dráhe sa už nezdržujú

Americký Sport Illustrated si vo vysvetľovaní výkonnostného boomu pomohol výrokom medailistky aténskej olympiády Deeny Kastorovej: „Teraz ťahajú maratón bežci v najlepších rokoch.“

Svätá pravda. Predošlí rekordéri Paul Tergat a Haile Gebreselassie boli pokročilí tridsiatnici, lebo na maratón prešli, až keď zredli ich šance triumfovať na dráhe, kým vekový priemer tohtoročnej jedenástky s výkonmi pod 2:06 je 26,9 roka.

„Keď sa Keňan nedá na maratón, ostane mu len farmárčenie,“ tvrdí taliansky kouč Gabriele Nicola, ktorý loví bežcov priamo v Keni. „Talentovaní už idú rovno na maratón bez zabíjania času na dráhe.“

Najviac dostal druhý

Maratón zažíva druhú vlnu rozmachu. Newyorskí organizátori dostali 142 903 prihlášok – prijali tretinu (47 107). Od sponzorov napriek kríze zinkasovali o 30 percent viac ako pred rokom. Bezmála milión dolárov dali na prize money.

Geoffrey Mutai dostal 200-tisíc. Za víťazstvo aj za nečakané dvaapolminútové zlepšenie rekordu: do nedele nikto neveril, že na newyorskej trati s prevýšeniami sa dá zabehnúť 2:05:06. Na jar v Bostone sa „nabalil“ ešte viac (225-tisíc), napriek tomu netromfol menovca Emmanuela Mutaia, ktorý síce v New Yorku dobehol „až“ druhý, ale vyhral seriál World Marathon Majors 2010 – 2011 a len za to dostal pol milióna.

Druhá polovica za 61:49

Keňania sa okrem peňazí bijú aj o olympijskú nomináciu. V Londýne budú môcť štartovať iba traja. Samuel Wanjiru svoj pekinský triumf, vôbec prvý kenský v histórii, obhajovať nebude – v máji sa zabil, keď podpitý po rodinnej hádke skočil z terasy svojho domu. Mal 24 rokov a bol jeden z prvých, čo sa vybral na cestu bez dráhovej minulosti: v osemnástich bol svetovým rekordérom v polmaratóne.

Istotu má vraj dvojnásobný majster sveta Abel Kirui (29) a svetový rekordér Patrick Makau (26). Tretí bude možno niektorý z Mutaiov. Ale ktorý?

Renomovaný portál LetsRun.com má jasno. „Geoffrey Mutai je nepochybne najlepší vytrvalec planéty,“ tvrdí. Argumentuje tým, že vyhral dva americké maratóny bez vodičov (Boston a New York) a že v nedeľu, hoci trať vôbec nepoznal, zabehol jej druhú polovicu (posledných 10 km sám) za úžasných 61 minút a 49 sekúnd, skoro o pol druha minúty rýchlejšie ako prvú.