Pavol Mačičák

Eufória v meste finančných obrov

30. BMW Frankfurt Marathon - 30. 10. 2011

Výsledky

Frankfurt Marathon je bežecký sviatok, ktorý vytrvalcom odporúča navštíviť hádam každá maratónska publikácia. 30. októbra 2011 sa športový sen v európskej bankovej metropole splnil aj mne...

Maratón ako spoznávanie sveta 

Myšlienka sa začala rodiť po aprílovom maratóne v blízkom Krakove. S manželkou Dadou sme si užili príjemný výlet a videli krásny kus poľskej histórie. Pocítili sme, že cesta za športovými výkonmi je zároveň plná zážitkov spojených s poznávaním iných krajín a ľudí. Dostali sme chuť pozrieť si aj iné zaujímavé mestá. Keď nás v lete manželkina sesternica Monika pozvala na návštevu do Nemecka, kde už niekoľko rokov s rodinou žije, rozhodnutie padlo zakrátko – naším najbližším športovým a turistickým cieľom sa stal Frankfurt nad Mohanom.

Od drevených kostolíkov k nebotyčným mrakodrapom 

Po prvých dvoch maratónoch, zabehnutých v roku 2008 (maďarský Debrecín a domáce Košice) u mňa nastala dlhšia maratónska pauza.

Vytrvalostná príprava si vyžaduje zodpovedajúci čas a rodina protestovala, že sa doma všetko točí okolo behu. Keď sa mi po takmer troch rokoch začalo za kráľovskou trasou veľmi cnieť, hľadali sme spôsob, ako urobiť prípravu zaujímavou aj pre moju lepšiu polovičku.

Riešenie? Dávno nás lákalo počas víkendov spoznávať Zemplín od poľskej až po maďarskú hranicu. Bežecký tréning sa stal zaujímavejším, manželka prepadla čaru dvoch kolies bicykla a spolu sme objavovali malebné miesta najvýchodnejšieho regiónu Slovenska. Najviac nám učarili drobné, no nádherné drevené kostolíky v Miroli, Bodružali, Ruskej Bystrej, Hrabovej Roztoke, Jalovej, či Inovciach. 

To všetko sa mi preháňa hlavou teraz, keď sa popod štíhly mrakodrap Messeturm, pri ktorom Frankfurtský maratón zajtra štartuje, blížim k miestu registrácie. 

Zdá sa, že architektonicky príťažlivá veľtrhová veža, nazývaná aj ceruzka, svojim hrotom vo výške 256,5 m píše až v oblakoch. 

Nečudo. Dominantná „turňa“, vedľa ktorej by zemplínske drevené kostolíky vyzerali ako malé orechové škrupinky, bola istý čas najvyššou budovou v Európe. 

V roku 1997 ju predstihla iná prestížna stavba – sídlo Commerzbank (jeden z hlavných partnerov zajtrajšieho podujatia), ktoré má strechu vo výške 259 m a stožiar umiestnený na budove vystrkuje svoj dlhý prst až nad hranicu 300 m.

Nemýlite sa, aj táto aktuálne najvyššia budova v Európskej únii sa nachádza vo Frankfurte. 

V meste financií a obchodu nájdete tiež dve veže sídla Deutsche Bank. Spolu s Commerzbank sa ocitli v čerstvo publikovanom zozname 29-tich najdôležitejších bánk sveta. Ale oblaky nad Frankfurtom trhajú ďalšie nápadité budovy, väčšinou sídla prestížnych finančných inštitúcií.

Spolu tvoria úchvatnú panorámu mesta, ktorá je zaradzovaná medzi tri najkrajšie v Európe. 

V znamení precíznosti

Frankfurtský maratón je organizovaný na miestach, kde prebieha aj legendárny autosalón, či svetoznámy knižný veľtrh. Perfektné značenie, poriadok a čistota sú samozrejmosťou. Vydanie štartového balíčka napriek záľahe ľudí trvá len niekoľko sekúnd. V obrovskej hale vystavuje svoj tovar množstvo výrobcov športového artiklu, ktorým kraľuje japonský Asics – už na prvý pohľad jasná bežecká jednotka v Nemecku, a zároveň jeden z hlavných partnerov celého podujatia. Pekné a rozsiahle prezentácie majú mnohé značky, o ktorých som doteraz iba čítal, prekvapivo chýbajú nemecké giganty Adidas a Puma. Odtiaľ mierime k tradičnému občerstveniu. Cestoviny sa podávajú na „Pasta Party“ vo Festhalle, centre kultúrneho a spoločenského diania mesta, kde o pár dní vystúpi spevácka hviezda George Michael. Frankfurtskou špecialitou je umiestnenie cieľovej rovinky do haly, zajtra si teda užijeme svojich pár sekúnd slávy na červenom koberci pod vysokým klenutým stropom aj my, bežci! 

Teraz vychutnávame zábavný program. Mravenisko na ploche haly zodpovedá prihláseným pätnástim tisícom bežcov, tanečné čísla na pódiu striedajú rozhovory s bežeckými legendami, ktoré sledujeme na veľkoplošných obrazovkách. Javisku kraľujú nablýskané „bavoráky“ – generálnym partnerom podujatia je prestížna automobilka BMW. Okrem tohto frankfurtského podporil bavorský výrobca pred mesiacom aj najväčší nemecký maratón v Berlíne - toto spojenie sveta rýchlych kolies s vytrvalostným športom je mi veľmi sympatické. Pred maratónom uprednostňujem vlastnú stravu a tak sa cestovinami s omáčkou a parmezánom napcháva syn Michal. S úsmevom provokuje, že mám životosprávu, ako keby som sa hotoval na umiestnenie v prvej desiatke. Nechávam ho vyšantiť sa a sám si prezerám koridor, ktorým budem zajtra do Festhalle vbiehať do záverečných metrov. 

Frankfurt je modernou metropolou 

Nové krajiny a mestá najlepšie spoznáte s ľuďmi, ktorí sa v nich vyznajú. Naši hostitelia Monika a jej manžel Thomas robia všetko pre to, aby sme sa v Nemecku cítili výborne. Pozorná Monika so mnou ráno napriek prechladeniu a kašľu dokonca absolvovala polhodinový beh. To ešte netuším, že v noci bude musieť navštíviť pohotovosť... Po občerstvení vo Festhalle spolu vyrážame do ulíc. Piate najväčšie mesto Nemecka bolo v druhej svetovej vojne takmer úplne zničené a po nej obnovené v modernom duchu. Chceme si vychutnať auru luxusu a mierime na prestížnu Goethestrasse, kde ženy obzerajú výklady svetových značiek haute couture a my chlapi sa kocháme v zaparkovaných autách – najvyberanejšie kúsky nemeckých prestížnych automobiliek sem-tam dopĺňa Ferrari. Naše ďalšie kroky potom smerujú do obrovskej nákupnej štvrte Zeil, ktorej obchodné galérie sú nielen plné špičkového tovaru, ale ohúria aj unikátnou architektonickou nápaditosťou. 

Primerane uťahaní sa ešte vo večerných uliciach kocháme sprievodom autenticky pôsobiacich strašidelných masiek. Halloween je tu zjavne populárny, húf „strašidiel“ tvorí niekoľko sto mladých ľudí.

Bežecká eufória pod bankovými vežami

Nastal deň D. Od rána sa cítim výborne. Z mestečka Rodgau, kde u našich príbuzných bývame, nás čaká trištvrtehodinová cesta S-Bahnom do centra Frankfurtu. 

Po každej zastávke pribúdajú bežci, na pleciach majú modré plecniaky s logom dnešného maratónu. Priamo zo stanice metra vstupujeme dovnútra do veľtržných priestorov, ktoré sa postupne zahusťujú pretekármi. 

Organizačne všetko klape na jednotku. Iba s radmi pred toaletami sa nepodarilo vymyslieť nič ani geniálnym frankfurtským organizátorom.

Mám oblečené tričko z krakovského maratónu, pristavuje sa pri mne veľa Poliakov, lúčime sa s prianím všetkého najlepšieho. Slovenčinu nepočujem nikde. Rozcvičujem si kĺby, na ulicu vychádzam až desať minút pred štartom.

Bežci sú rozčlenení do výkonnostných blokov. Môj je predposledný, ale aj z diaľky viditeľne označený zelenými balónmi, na ktorých svieti logo producenta minerálky Rosbacher. 

Staviam sa do hlúčika za bežkyňu držiacu žltý balónik s číslami 4:29. Svoj štvrtý maratón si chcem poriadne užiť, ale zároveň by som ho rád konečne absolvoval pod štyri a pol hodiny. Plánujem tempo kilometer za 6:20 a v závere chcem ešte trochu zrýchliť. 

Odštartované!

K nebu letia stovky balónov, atmosféra je nabitá vysokým napätím štartovacej eufórie. Elita hltá prvé kilometre, my „rekreanti“ sa pomalými krokmi posúvame do miesta štartu. Bežci sú komunikatívni - hrám sa so športtesterom a niekoľko mladíkov okolo mňa ma hneď unisono upozorňuje, že ho mám spustiť až v mieste štartu. Kým sa tam dostanem, najlepší borci už majú za sebou viac ako päť kilometrov! 

Pod bránou s nápisom „Štart“ ma nohy hneď tlačia dopredu, ale ja tlmím rozbehový adrenalín a detailne si vychutnávam architektúru obrovských bankových vežiakov, ktoré obiehame zo všetkých strán, atmosféru mesta, skvelé skupiny bubeníkov a neúnavné povzbudzovanie ľudí v uliciach. 

Je ideálne maratónske počasie. Na prvej občerstvovačke ešte bežci zjavne nie sú vysmädnutí, pod nohami končia nedopité papierové poháriky a ja obchádzam koľaje s vodou, pretože mokré topánky nie sú ideálnym priateľom na dlhej trati. 

Po desiatich kilometroch sa mi zdá, že by som mohol trochu zrýchliť a obieham balónik s nápisom 4:29. Postupne opúšťame centrum, prebiehame cez rieku Mohan a ja znovu, tentoraz z diaľky, vychutnávam pohľad na bankové mrakodrapy – odtiaľto tvoria už spomínanú jedinečnú panorámu známu z pohľadníc. Nohy sú ľahučké, čas na polmaratóne naznačuje, že by som v cieli mohol byť pod hranicou 4:25. 

Keď o pár sto metrov ďalej zahrá rocková kapela vedľa trate moju obľúbenú „Smoke on the Water“, načisto jej prepadnem, pristavím sa na krátku chvíľu a napodobním gitarovú pózu. Slávna skladba Deep Purple za mnou ešte chvíľu príjemne znie, až kým ju nevystrieda iný motív v podaní ďalších zabávačov vedľa trate. 

Bežíme v úhľadných mestských častiach vedľa Mohanu, vzďaľujeme sa od miesta štartu. Cítim sa výborne, bežím uvoľnene, mierne rýchlejším tempom, ako som mal v pláne. Registrujem však, že húf bežcov predo mnou sa pri občerstvení zdržiava predsa len o trochu dlhšie, ako doteraz. 

Vraciame sa do centra Frankfurtu, tabuľa s nápisom 35 km je už na dohľad. Postupne tuhnem, v hlave sa mi vybavuje dávny rozhovor s maratónskym „stovkárom“ Petrom Bucom. Keď som sa ho pýtal, kedy si tých svojich 42 195 m konečne užijem, povedal mi s úsmevom, že maratón je vždy aj o drine. 

Vzápätí si spomeniem na slová športového kouča a motivátora Mareka Trávnička, ktorý zdôrazňuje, že ak veci nejdú ľahko, treba povedať telu, čo od neho chceš. Prosím svoje stuhnuté nohy, aby bežali ľahko a efektívne do méty 40 km. 

Napätie postupne odchádza, telo sa pohybuje opäť v obvyklom rytme a štyridsiatka je celkom blízko. Na záver ešte určite pridám, veď som si zaumienil, že tentoraz bude druhá polovica pretekov rýchlejšia než prvá. 

„Už ide, tam je!“, počujem zrazu nezameniteľný výkrik a hneď mierim z klbka bežcov k zábranám na pravej strane ulice. 

Dada, Monika a Thomas ma predsa našli a nadšene kývajú. Tľapnem si s nimi. Monikin fotoaparát cvakol tesne pred tým. Áno, takto vyzerá účinný a s ničím neporovnateľný doping! 

Mierne nakláňam panvu dopredu, krok sa mi predlžuje, čakajú ma posledné dva kilometre. Moja rýchlosť sa po prvý raz dostáva pod šesť minút na kilometer. Veľtrhová veža, vedľa ktorej na mňa žmurká muž s kladivom, sa rýchlo približuje. 

V bežeckej literatúre sa výraz „muž s kladivom“ používa ako metafora pre bežecké krízy, ktoré najčastejšie prichádzajú medzi 32 až 35 km. Frankfurtský muž z ocele je symbolom blížiaceho sa úspechu. Dáva nám s úsmevom najavo, že čoskoro vbehneme do koridoru, po ktorom nasleduje cieľová rovinka. 

Chcem ešte zrýchliť, ale v zúženom priestore koridoru je už tlačenica, tak vychutnávam posledné metre pod holým nebom. 

Vbieham do hlučnej Festhalle, vnímam vysokú klenbu nad hlavou, pod nohami červený koberec, burcujúcu hudbu, zvučný hlas moderátora, šarmantné mažoretky a už som v cieli! 

Napĺňa ma eufória. Čas 4:24:21 a druhá rýchlejšia polovica, aj keď nie o veľa, môj pocit ešte umocňujú. Som nadšený, ruku letia hore! 

Eufória pokračuje: Frankfurt patril rekordom, aj Slovensku 

Prúd finišujúcich bežcov opúšťa arénu, vonku nám vešajú medaily. 

Sú vydarené. Je to v skratke celý maratón. Bežci, nádherná panoráma mesta, okrúhla kupola Festhalle, červený koberec a finiš so zdvihnutými rukami. Frankfurt, ďakujem! 

Nebotyčná Messeturm sa mi už nezdá taká vysoká. Teraz mám hlavu v oblakoch ja. 

Dávam si čaj, potom minerálku, prechádzam sa po širokom rozptylovom priestore, kde si niektorí bežci aj sadajú, alebo líhajú. Na záver ešte po malých dúškoch usrkávam z graperfruitového piva, chutí celkom dobre, ale je dosť studené a to by nemuselo byť pre unavené telo to pravé. Teplá polievka vonia lákavo, ale na tú zasa nemám ani najmenšiu chuť.

Prezlečiem sa, odovzdám čip a idem poďakovať svojmu podpornému tímu. 

Zdá sa mi, že od skončenia behu prešlo iba niekoľko minút, uplynulo ich ale pekných pár desiatok... Ešte niekoľko fotiek, chvíľu povzbudzujeme bežcov, ktorí stále dobiehajú v hlúčkoch a obdivujeme, že preteky majú aj vo svojej šiestej hodine poriadnu zvukovú kulisu.

V rozhovore s blízkymi sa dozvedám, že ženská víťazka pretekov, Etiópčanka Mamitu Daska, aj najlepší muž, Keňan Wilson Kipsang, senzačne prekonali traťové rekordy. 

Kipsang, ktorého energický krok som obdivoval na veľkoplošnej obrazovke počas behu, dokonca zaostal časom 2:03:42 za svetovým rekordom iba o neuveriteľné štyri sekundy! 

Víťaz Kipsang a druhý Matebo ušli nielen tretiemu v poradí, Albertovi Mateborovi (na obrázku), ale aj objektívu Moniky.

Vraciame sa do nášho nemeckého domova, súťažíme v karaoke, prezeráme fotografie, popíjame pivo. Surfujem na internete, zaujíma ma, kto zo Slovenska zažil dnešný výnimočný deň tu, na trati pri Mohane. Vidím dobre? 

Prvé meno v krátkom zozname je Katarína Bérešová a vedľa mena svieti čas, ktorý znamená splnený „B“ limit na londýnsku olympiádu.

Paráda! Frankfurt teda patril aj Slovensku a zázračnému trebišovskému dievčaťu. Skromná bežkyňa. Na pretekoch sa s ňou často stretávam. Dokázala zabehnúť po štyroch týždňoch od maratónu v Košiciach ďalší špičkový čas a zlepšiť sa o neuveriteľné štyri minúty. Úžasné! 

S jej trénerom Gabrielom Valiskom som dlho spolupracoval počas svojho manažérskeho pôsobenia v hádzanárskom klube Iuventa Michalovce a obom tento mimoriadny a určite nie posledný úspech prajem. 

Chcete zažiť radosť z behu? Príďte do Frankfurtu! 

Frankfurt nad Mohanom nie je síce za rohom, ale jeho dostupnosť možno považovať za primeranú. Tunajší maratón si zaslúži prívlastok výborne zorganizovaný bežecký sviatok. Výhodou je rýchla trať, stabilné počasie, vytrvalé povzbudzovanie fanúšikov a vysoká početnosť účastníkov, ktorá je hlavne pre rekreačných bežcov s časmi nad 4 hodiny motivujúca – za vami dobiehajú ešte tisícky, alebo prinajmenšom stovky bežcov.