Foto: nemáme Gyulu v Kolárove, tak dáme Gyulu IM.

Kis Gyula

z Maďarčiny preložil Šaňo Simon

2. Kolárovský trojkrálovy maratón, alebo maratón vo víchrici.

 Kolárovo, 6. 1. 2012

Výsledky

“...Po 18-tom km sme sa otočili proti vetru a

bolo to hotové peklo.“

Tieto preteky mi ostanú v pamäti nie len pre 60-70 kilometrový vietor, (v nárazoch až 90km/h), ale i vďaka dokonale rovnomernému tempu, ako aj pohostinnosti organizátorov.

Maratón som plánoval už začiatkom zimnej prípravy, ale považoval som ho skôr za tréning, ako preteky.

Nový rok som zahájil výčitkami svedomia. Sviatočné prežieranie končilo miernou nadváhou. Tri vianočné kilogramy nezostali na mne dlho. Pár dlhších tréningov začiatkom týždňa a hlavne pocit previnenia za moju ľahkovážnosti, ich zo mňa vyhnal :) 

Mám v pláne v tomto prípravnom a v závodnom obdoby absolvovať viac podobných dlhých behov v závodnom tempe, alebo v ľahšom. Aj tento maratón bol súčasťou bežeckej prípravy. 

Aby nedošlo k nedorozumeniu, mám výlučný záujem o dlhý triatlon. Ani náhodou sa nemienim špecializovať na maratón. Iba si ním spestrujem tréning vo veľmi dôležitom období prípravy svoj.

Na štart maratónu som nastupoval s predsavzatím:

1. Neodfajčiť sa, je to tréning. (Netušil som, že pôjde o prvé miesto.)

2. Bežať stupňovite, čo sa vo vetre o sile orkánu nedá. 

3. Bežať tri hodiny V POHODE, nie nasilu. (Ani toto sa splniť nedalo.)

4. Nacvičovať občerstvovanie počas behu. 

Skrátka s takýmito predsavzatiami som do toho šiel. 

Štartovali sme na výstrel z dela z dôb druhej svetovej vojny, ktorý bol neskutočne silný. Od tej chvíle každý vedel, čo bude ďalej. 

17 km fúkal nepríjemný vietor do chrbta. Takže prvá hodine bola o tom, kto dokáže ako veľkú plachtu napnúť.

Bez srandy. Bol som prekvapený, ako ľahučko sme s Kis Imrom bežali v tempe 3:55-4:00. Tepovú frekvenciu na tomto úseku som mal 140 – 145. 

Trať bola rovnako monotónna, ako beh. Celý čas sme bežali úpätím hrádze na ľavom brehu rieky Váh. Pri spiatočnej ceste nám bola hrádza čiastočne nápomocná. 

Trať pozostávala z jedného 10,5 kilometrového úseku tam a späť a k tomu 21 kilometrovej slučky uprostred. 

Ako som spomínal, prvých 17 km dul tak silný vietor do chrbta, že ma párkrát skoro zhodil na brucho . Tak dobre, nezhodilo ani skoro, ale aj tak bol vietor neuveriteľne silný. 

Podľa môjho názoru takto silný vietor do chrbta nepomôže toľko, ako potom uberie pri behu proti nemu. To som si overil okolo polmaratónu. Po 18-tom km sme sa otočili proti vetru a bolo to hotové peklo.

Nezmienil som sa zatiaľ o súperoch. Bolo to vzrušujúce, lebo po štarte nám s Imrom dvaja slovenský (českosloveNskí) chalani ušli tak, že sme tomu ani nechceli veriť. 

O jednom z nich som vedel, že je veľmi dobrý, lebo je aktuálny majster Slovenska v maratóne (Imro Magyar). O druhom som ale súdil, že koná neuvážene, bez reálneho zhodnotenia síl, vplyvom vetra do chrbta. 

Tento šprintér, po otočení sa proti vetru, viditeľne narazil do steny. Po 25-tom km som po predbehol. 

Úsek medzi 20 - 26 kilometrom bol neuveriteľný. Vietor bol taký silný, že som mal dojem ako by sa mi koža rozotierala na tvári :) Fakt! 

Po tomto úseku priamo proti vetru bol bočný vietor vykúpením. Necítil som sa na prekvapenie zlámaný ani unavený. Boleli ma nohý, ale nebol som mŕtvy. Tak som bojoval. 

Po návrate pod hrádzu som už s rezervou bežal na druhej pozícii. Pred sebou som mal v hľadáčiku iba slovenského majstra : ) 

Ani na 30-ke som nepociťoval žiadne známky únavy. Začal som úsilie stupňovať aj v protivetre. Na šťastia, hrádza čiastočne tlmila vietor, čo mi pomáhalo. 

Prekvapil ma čas siedmej 5-ky medzi 30-35 km. 20:01! Dokázal som aj tu držať štvorminútové tempo. 

Bol som zaujatý prenasledovaním súpera, ale sledoval som aj vlastnú únavu. Náskok prvého bol cca minúta a pol. Pokúšal som sa z neho ukrojiť, ale na reálnu blízkosť, ktorá by mi umožnila bojovať o víťazstvo, som sa žiaľ nedostal. 

Na 37km som mal náznak krízy, ale rýchlo som ju prekonal. Cíti som, že cieľ je už blízko. Stratu som stiahol na 1:10 a nakoniec sa mi podarilo dosiahnuť čas 2:49:36, lepší ako som si vytýčil. Obsadil som 2. miesto v absolútnom poradí.

Blahoželám klubovej kolegyni Kiss Mirelle k víťazstvu, ako i k času 3:26! A ďakujem aj Szabó Gyuszimu, že bojoval s nami na bicykly a pomáhal s vodou a v prežití.

Medzičasy:

1. 5 km: 19:49

2. 5 km: 20:02

3. 5 km: 20:06

4. 5 km: 19:40

5. 5 km: 21:36

6. 5 km: 20:06

7. 5 km: 20:01

8. 5 km: 20:20

9. 2 km: 7:45

10. polmaratón: 1:23:50

11. priemerná tepová frekvencia: 159 bpm. 

Kis Gyula, Budapest, 6. 1. 2012.

Gyula je nie len Majster rovného tempa, ale aj Majster zrýchleného tempa 2. KTM.

Patrí sa mu teda nakresliť tempograf. Medzičasy sme upravili tak, aby bol ich súčet rovný času v cieli. 

Náš 1/2M sme počítali z oficiálneho medzičasu na 21,6 km. Preto sa o 8 sekúnd rozchádzame s údajom, ktorý si nameral Gyula. 

Nakoľko nemáme medzičase na 1/2M od každého borca, v rámci rovnakosti chyby sme ponechali náš 1/2M aj Gyulovi. 

prilepeNé 11. 1. 2012