Malá časť z rozsiahlejšieho cyklu. Foto: Mike.

Vilko Novák Svetobežný

2. Bratislavský Hamburg 10.marca 2012

Ako je to možné, že tým bezbožným Bratislavákom Najvyšší 

také pekné počasie zariadil?

Výsledky

Vilo, napíš aspoň krátky doják,

vraví mi pri záverečnom upratovaní v sade Janka Krála (SJK) hlavný usporiadateľ tohto príjemného podujatia, Michal „Mike“ Holík.

Ja by som aj, ale nepoznáš eN? Neuverejní doják z Hamburgu od toho, ktorý nebežal celý maratón. Bežal som len polovicu, vzhľadom na to, že celý by som chcel bežať až o týždeň v LA. 

Ale, nejako ho zlomíme, pridáva sa aj Gabo „Tiga“ Kováč. No len aby, rečiem (Vilo „akademik“ Novák). 

Pokúsim sa teda niečo zosmoliť, lebo podujatie to predsa bolo bohumilé a hojne navštívené. Ani n-té (neberiem meno nadarmo, aby uverejnil) demokratické voľby nezabrániť tým bežeckým fanatikom, navštíviť obe podujatia. Aj keď rozdiel medzi nimi je obrovský.

To hlavné sa vydarilo. 

Čo? No predsa počasie. 

Jaro Sopúch predviedol novú kolekciu letnej srsti.

Je asi 8:20. Proti všetkým predpisom sa spúšťam s vlastnou manželkou Katkou, nie tak, ako si v tomto momente možno myslíte, zablateným svahom od zastávky autobusu k Auparku. Rýchlo prrichádzam do SJK, kde už v diaľke vidím nejaké bežiace postavy. 

Jedna z nich je nenapodobniteľná. Samozrejme, je to eN. Biele tričko, tepláky, nohy ťahá skoro po zemi, posunuje ich tesne nad asfaltom; zarastený ako Ezau, len rohy mu chýbajú a naplní obraz rozprávkovej bytosti, ktorej sa aj malé deti boja...

Tak čo Miro, rozbehávaš sa? Nie, už skoro hodinu bežím, aby som stihol poobede vlak, dáva mi na vedomie, pomaly sa vzďalujúc od významnej inštitúcie tohoto parku, intim salónu. Je bez označenia, len večer na nej svieti červené svetielko. Ale nebojte sa, Miro beží iba okolo nej, nie do nej. Možno nemá chuť, alebo ešte pravdepodobnejšie peniaze.

Zľava: Jarka, Vilko, víťazný Roman, Mišo.

Pred štartom.

Pri lavičkách v oblasti štartu, neďaleko kaviarne Leberfinger, kde si dala kávičku neskôr aj EvaS, je už živo. Mnoho známych aj menej známych diev a mladoňov sa prezlieka, iba Mike tu ešte nie je. 

Kde je pán Holík? Počúvam otázky. Príde, príde, ale má na návšteve Jarku, o tú sa on stará, nie o nás.

Ale, po chvíli sa od cesty spúšťa Mike v oranžovej veste a za ním Jarka s proprietami, teda formulármi zoznamov, do ktorých sa budú zapisovať „hamburgeri“. Moja manželka Katka, zjednaná ako zapisovateľka na 1,5 hodiny, tu nakoniec strávila hodín šesť. Ktosi musel mať pod kontrolou aj formálnu stránku veci...

Z tejto haravary sa nesie množstvo zvukov; vzájomné zdravenie a výmena informácií nemá konca kraja. Ale aj v tejto kakofónii zvukov dominuje guľometná paľba slov Šaňaprezidenta, ktorý slovom a gestom čosi komentuje.

Blíži sa deviata,

ale Mike je ešte na obhliadke trate. Kriedou kreslí šípky. Ale kritike sa nevyhol. Keď som neskôr bežal s Janom „morousom“ Štekauerom, v blízkosti cieľa maratónu mu vytkol, že zabudol na asfalt zakresliť šípku, aby sa vedelo z ktorej strany sa má obiehať strom, ktorý stál v strede chodníka. Mal si bežať rovno, odvetil mu Mike.

Deväť. 

Motáme sa na štarte a čakáme na výstrel. Štart bude o desať minút, kričí Mike, pretože sa objavilo veľké množstvo bežcov na poslednú chvíľu, pribieha Andrea Benčová s apartným rozkladacím stolíkom aj s manželom Petrom.

Odštartované.

Po krátkej inštruktáži a odpočítavaní vybiehame smerom na západ a hneď doľava. 

Začínam s Gabom „Tigom“. Dávno sme sa nevideli, tém na debatu je neúrekom. Debatujeme a zostávame vzadu. 

Je asi 5 °C, slniečko svieti, tráva je ešte žltozelená, jar nedorazila v plnej sile. Pri debate ani nebadáme, ako nám pribúdajú kolá. Každé je dlhé 1691 metrov. 

Zatiaľ to vyzerá, že dominujú Moraváci. 

Prefrčal okolo nás Roman Tománek, aj Petr Kaňovský. Ale keď preletel aj Jano „morous“ Štekauer, už sa nezdržím a pustím sa za ním. 

Chce ísť polmaratón a beží svižne. Mám čo robiť, aby som ho dotiahol. Bežíme spolu asi 4 kolá, keď sa na obzore objavuje eN, Peter a Andrea B.. 

Neodolám, pripájam sa k nim, 

aby som si zase trochu pokecal... je to príjemné, ale začína byť teplo. Dávam Katke svoj „soft shell“ a bežím v tričku. 

Stále cítim minulotýždennú „desiatku“ z Majcichova, kde som to bežal na rýchlo. Samozrejme, na moje pomery. Veď dať desiatku skoro za 42 minút, nie je žiadny zázrak. 

V tomto pomalom tempe, v družnej debate s eN, prebieham métu 1/2M, 12 kôl a niečo. Čas je samozrejme slabučký 1:57 a klušem ďalej do cieľa, kde je už množstvo „dobehnutých“. Bežali polmaratón a menej.

Pijú jedia, debatujú, chvália Miša, počasie, občerstvenie (vlastné) v každom kole. Pivo je dovolené a nemusí to byť Corgoň, hoci Šaňo berie iba túto značku.

Jarka, ktorá Mikeovi pomáha, pripravila a doniesla debničku chlebov s masťou a cibuľou, ktoré sa míňajú jedna radosť. Na „roztrhanie“ je aj výborná „bábovka“ z dielne Andrey Benčovej. 

Občerstvený necítim žiadnu únavu. Dal by som aj maratón, keby ma o týždeň nečakal beh „from the stadium to the sea“ v Los Angeles. Preto radšej neriskujem. Nie som predsa EvaS, ktorá beží o týždeň maratón v Jeruzaleme a svojim rovnomerným, vysokofrekvenčným krokom pridáva jedno kolo za druhým a neje, nepije, nerozpráva.

Mám konečne viac času venovať sa ešte bežiacim maratóncom; je ich hodne, ale prednosť majú „krásky“ Andrea, Eva a ... čuduj sa svete Jarka M., ktorá chce (a dokázala to!) zabehnúť svoj prvý polmaratón!

Zľava: Adrian Oroš, Andrea Benčová.

Andrea!

Našu pozornosť priťahuje Andrea. Tentoraz ani nie svojou stepilou postavou a zvláštnym šarmom, ale očividným “nadštandardným“ trápením sa v poslednej tretine maratónu, ktorý (aj dobehla). 

Peter, vravím jej manželovi, ktorý si po zranení a dlhom čase odbehol polmaratón. Prečo sa to dievča musí tak trápiť. Nech sa na to vykašle. Povedať jej to môžem, hovorí Peter, ale ona sa prehovoriť nedá. 

Poďme jej teda oproti a skúsime jej to vysvetliť. Andrea, to nemá význam, aby si sa tak trápila, vykašli sa na to, vravím jej. Ani nápad, dobehnem... 

Neviem, neviem. Obdivujem jej vôľu, ale až takto sa premáhať ? Aby som to teda dokončil: Andrea dobehla v čase 4:44. Museli sme na ňu všetci čakať, ale urobili sme to radi.

Janko Horný s Vilkom Svetobežným gratulujú Romankovi Víťaznému. 

Ako pribiehali maratónci do cieľa.

Prvý dobehol Roman Tománek, aby urobil časom 2:59:51 Mikemu veľkú radosť. Výborný bol aj Petr „matematik“ Kaňovský. Jeho štýl behu nie je vzorový, ale čas 3:07:46 vzbudzuje rešpekt. Tretí mládenec z Košíc, s menom u nás nezvyklým, Zuščin Ananda – Lahari (3:12). 

Robustný Pranjal M., je už tiež tu (4:02), ako aj exotická figúra Cyra Bohunického (z Hoste). Milan „trojguľový“ Roskopf, si dal „iba“ 35 km, sympatická Zuzka Stoličná 25 km za pekných 2:05. No a Dag Úlehla, samozrejme s morálnou podporou manželky, zabehol solídnych 3:32:55, čo je jeho osobák.

Dobehlo 20 maratóncov a dve maratónkyne. EvaS za 3:59:59. 

Zľava: Petr Kaňovský, Evkoprezidentka, Šaňoprezident.

Nielen množstvo, ale aj estetika.

Ozdobou podujatia boli prezidenti Šaňo a Eva. Samozrejme iba dve z mnohých. Tak aby som nezabudol, aj Jarka M., Andrea B., Zuzka S. a mnohé dámy, ktoré k našej radosti bežali a ich úplný zoznam nájdete na našej webstránke vo výsledkoch....

Účasť ľudu bežeckého dosiahla počet 58. Takmer masové podujatie. To teší, ale aj dalo zabrať hlavne mojej manželke Katke, ktorá to všetko do výsledkov zapisovala, čoho výsledkom bol môj neskorý obed. 

Myslím, že boli spokojní všetci (ba aj Mike). Slniečko sa usmievalo na všetkých rovnako, pozbierali sme všetky papiere a prázdne plechovky od piva a rozišli sa do volebných miestností.

Ale my „železnostudničkári“ sa večer stretneme u Majka. Oslavuje totiž jubileum. Aké? Nepoviem.

Vilo Novák, 11.3.2012