|
|
|
Pavol Mačičák 7. ČSOB Bratislava Marathon - Bratislava, 1. 4. 2012 Slovenská maratónska jar začína v Bratislave Kde zabehnúť jarný maratón? Najväčším lákadlom je zrejme Londýn, často označovaný za svetový maratón číslo 1. Pri Temži už tradične súťažia na čele početného poľa bežcov rôznych výkonnostných skupín najrýchlejší z rýchlych a prepisujú tabuľky rekordov. Ani teraz to nebude inak. Aprílovej predpremiére olympijského maratónu mnohí predpovedajú prekonanie všetkých superlatívov. Dôvodom je kvalifikačná horúčka, o miestenku na beh pod piatimi kruhmi je veľká bitka hlavne v Keni a Etiópii. Rekordné plány hlásia tiež organizátori z holandského Rotterdamu, známom mimoriadne rýchlou traťou. Aj tam sa za vidinou olympijskej nominácie chystajú bežci svetového formátu. Boston, Paríž, či Hamburg sú ďalšie hity z takmer neprebernej jarnej palety, ktorú majú k dispozícii milovníci kráľovského behu. V stredoeurópskom priestore prestavujú absolútnu špičku Praha, Viedeň a Krakov. Vďaka dobrej práci organizátorov však najviac slovenských maratóncov dáva prednosť Bratislave.
Na pozvanie športového riaditeľa Túto sezónu začínam v Bratislave aj ja. Rozhodnutie padlo v závere minulého roka. Pred posledným behom regionálnej ligy v Michalovciach ma na ČSOB Marathon pozval Marcel Matanin. „Keby si bol oficiálnym emisárom, určite neodmietnem“, povedal som s úsmevom. Maratónsky olympionik z Pekingu 2008 na mňa šibalsky pozrel: „Nerozširuj to zatiaľ, ale...“ A bolo rozhodnuté. Medzičasom Marcela oficiálne predstavili ako športového riaditeľa podujatia. Jeho úlohou je hlavne angažovanie elitných bežcov. Myslím, že ako skúsený organizátor a komunikatívny človek určite prispeje k zvýšeniu úrovne maratónu v omnoho širšom meradle. Nie je mu totiž ľahostajný ani názor bežcov, ktorí výsledkovú listinu uzatvárajú.
V tej súvislosti sa mi vybavuje príhoda zo Slovenskej Kajne. Marcel, mladý starosta spomínanej obce na brehu Malej Domaše, organizoval v auguste 2008 Sokolský polmaratón. Lákalo ma to. Ale čo s deficitom objemu nabehaných kilometrov v príprave na októbrový maratón v Košiciach? Zaradil som bezprostredne pred preteky desaťkilometrový „rozbeh“... Do štartovacieho výstrelu sa mi podarilo trafiť, menej už do tempa bežcov. A tak som vari osemnásť kilometrov bežal na úplnom chvoste bežeckého poľa, ďaleko za sprievodným vozidlom, ktoré ho malo uzatvárať. Až potom si ma Marcel všimol, otočil auto a s veľkým ospravedlňovaním sa zaradil za mňa. Zjavne mu nebolo jedno, že jeden bežec ostal „zabudnutý“.
Bratislava v znamení technologickej moderny ČSOB Marathon si u mňa šplhol už pri prihlasovaní. Spolu s úhradou štartovacích poplatkov je to často nepríjemná tortúra. Tentoraz som našiel v mailovej schránke dve minúty po potvrdení prihlášky aj potvrdenie o zaplatení štartovného. Bingo! Takto si predstavujem platbu na akciu, ktorej partnerom je renomovaná finančná inštitúcia. To nebolo všetko, moderné technológie sú s podujatím zrastené. Maratónsku aplikáciu pre Android napríklad považujem za dôkaz novátorstva v oveľa širšom meradle, ako je to naše malé, slovenské.
Prehliadka v aprílovom počasí Konečne je tu nedeľné ráno! Na štart v pekných nábrežných priestoroch pri centre Eurovea sa prišlo pozrieť jarné slnko, ale aj nepríjemný vietor. Bežci netrpezlivo prešľapujú. Oproti môjmu predchádzajúcemu maratónu v Nemecku je úvod pretekov živelnejší, ale čoskoro naberie typický vytrvalostný rytmus. Patrím k tým, ktorí počas behu radi pokukujú po okolí, veď inokedy by som sotva našiel čas na päťhodinovú poznávaciu trasu mestom. Bratislava má svoje osobité čaro, premenlivé a veterné počasie neprekáža. Teším sa z krásnych pohľadov a atmosféry starých uličiek, obdivujem prírodu na hrádzi, vychutnávam nádherné mosty – famózne spojenie architektonickej krásy a fyzikálnych zákonov. Most SNP, aj most Apollo sú dva unikátne kúsky. Vôbec neľutujem, že cesta na ne stúpa v trochu prudšom sklone, všímam si detaily elegantných konštrukcií. Prvú polovicu maratónu si prosto užívam a s nadhľadom udržiavam rovnomerné tempo.
Slovenské druhé kolo Oba veľké slovenské maratóny tvoria dve kolá na jednom okruhu, na oboch bežia aj polmaratónci. Oba sú teda v druhej časti fádnejšie a smutnejšie. Ubúdajú bežci, ale aj mladosť a ladné ženské krivky. Našťastie z mojej chuti bežať neubudlo ani trochu, a tak udržiavam stabilné tempo. Postupne teda dobieham ďalších a ďalších sympatických bežcov, ktorí to trochu prepálili. Prehadzujeme pár slov, držíme si navzájom palce. Dnes mi čas odsýpa akosi rýchlejšie. V Starom meste ešte hlavou letia spomienky na študentské časy a už sa blíži záver.
Radosť v studenom cieli Cieľ! Mám dobrý pocit z rovnomerného tempa aj osobného rekordu, sympatická dievčina mi vešia na krk medailu. Dal by som si dúšok niečoho dobrého, ale na stole je len studená voda. Bŕŕŕ, sníval som o teplom čaji! V nepríjemnom vetre by potešila ochranná fólia, ale ani tá nie je v ponuke. Na udržanie teploty je k dispozícii iný vynález – k šatniam sa treba vyštverať cez konštrukciu s prudkými schodmi. Krásne zážitky si nenechám pokaziť drobnosťami a tak sa driapem hore a potom zasa dolu. Do budúcna sa hádam nájde jednoduchšia cesta... Prípadne – samozrejme, iba ak by maratón smeroval k adrenalínovému štýlu – navrhujem montované schodisko nahradiť vysokou nestabilnou lanovou sieťou. Teplá sprcha ma opäť dostane do eufórie. Masérky sa už balia, ale jedna z nich sa mi ešte ochotne povenuje. Ďakujem, bolo to naozaj fajn!
Bratislava rýchlejšia ako Frankfurt? Výnimočne ma dnes nesprevádza rodina, ale dvaja skvelí zemplínski maratónci, zrelí päťdesiatnici Vlado Hirjak a Gejza Vargaeštok. Tak sa ponáhľam do kaviarne, kde ma vítajú so širokými úsmevmi. Zjavne už zabudli, že nejaký maratón bežali. Vymieňame si dojmy. Vlado mal čas približne 3:20, Gejza ako vodič s tabuľkou 3:45 poznal svoj výsledok už dopredu, hoci sa pri tom trochu nudil.
Svojich 4:22:31 by som mal teda radšej zamlčať, ale ja nie. Nečudujte sa. Je to moje maximum, navyše som bežal o takmer dve minúty rýchlejšie ako v jesennom Frankfurte. Najbližšie podpichnem Marcela Matanina, že sa nemal zameriavať na mňa, ale na Wilsona Kipsanga, ktorý maratón vo Frankfurte vyhral. Ak by dnes bežal s nami v Bratislave a ubral z osobáku dve minúty ako ja, značka ČSOB Bratislava Marathon letí do sveta s neuveriteľným novým svetovým rekordom!
A teraz vážnejšie, na tému vodičov. Zdá sa mi, že by sa viac zišli práve bežcom s menšími skúsenosťami. Najpomalší kontrolóri tempa bežali na čas 4:00, ktorý bol nad sily takmer tretiny maratóncov. A to nie je zanedbateľná skupina. Maratón v Bratislave – príjemná jarná voľba Od roku 2007, kedy som pri Dunaji absolvoval polmaratón, urobil organizačný tím míľové kroky ku kvalite. Pochvala sa týka mnohých vecí, vari všetkého, na čo si spomeniem – športovej úrovne pozvanej špičky, propagácie, rozsahu vystavovaného športového sortimentu, registrácie, uloženia vecí, občerstvovacích miest, povzbudzovania na trati, fyzioterapie, zabezpečenia spŕch, vyhodnotenia, sprievodného programu. Pozvaním bežeckého kolegu zo zahraničia do nášho hlavného mesta si určite neurobíte hanbu, maratón má európsky šmrnc. Samozrejme, že nemusí vyhovovať každému. Podobne, ako pivo veľkých pivovarských spoločností smeruje k unifikácii chuti, približujú sa navzájom aj „chute“ medzinárodných maratónov . Proti gustu žiaden dišputát, domáca maratónska scéna ponúka dostatok špeciálov pripravených tradičným postupom podľa klasickej receptúry. Môžete si vybrať.
Hoci maratóncov bolo v cieli oproti minulému o čosi menej, presne 588, podujatie ako celok opäť lámalo rekordy. V budúcnosti sa to prejaví aj na počte prihlásených, či radšej na počte dobehnuvších maratóncov do cieľa. Mne jarná Bratislava chutila. Odporučím ju ďalším bežcom. V budúcom roku bude určite opäť lepšia, ako pred rokom! Pavol Mačičák, 4. 4. 2012. |
