Michaela Kúdeľová -

Výsledky

Z päťdesiatich krajín bola Eva Seidlová jedinou Slovenkou, ktorá sa zúčastnila 16. marca maratónu v Izraeli. V 15-tisícovom dave obsadila vo svojej kategórii prvé miesto.

TLMAČE. Hoci mala po odchode zvláštny pocit, s manželom sa rozhodli, pokiaľ to bude možné, že vo svojej sedemdesiatke Jeruzalem navštívia opäť.

Nápad skrsol v Štokholme

Myšlienka navštíviť Izrael sa zrodila v Štokholme pred tromi rokmi, keď si maratónkyňa doniesla domov propozície o rôznych behoch. „Manžel si ich pozeral a zastavil sa pri Jeruzalemskom maratóne. V tom čase sa konal prvý ročník. Povedal, že ak by som tam chcela ísť, rád pôjde so mnou. Samozrejme som sa toho chytila, pretože nie je každodennou udalosťou, aby ma na maratónoch sprevádzal,“ vyznala sa po príchode.

Podujatie bolo strohé a vážne

Pre Izrael ako krajinu je maratón najväčšou športovou udalosťou vzhľadom na neustále nepokoje. Beh sa preto konal za veľmi prísnych bezpečnostných opatrení. Podujatia sa zúčastnilo 15-tisíc ľudí z 50 krajín sveta. „Maratón samotný bežalo asi 1500 bežcov. Zostatok tvorili polmaratónci, bežci na 10 kilometrov a ľudový beh na 4,2 kilometrov. Panovala tam strohá, vážna a opatrná atmosféra,“ približuje Tlmačanka, ktorá svoju kategóriu ženy nad 60 rokov vyhrala.

Počas behu padali krúpy

„Môj čas 3:56:29 bol adekvátny profilu trate a mimoriadne nepriaznivým poveternostným podmienkam. Hoci počasie na maratóne v Bratislave bolo takmer totožné, doma sa mi bežalo ľahšie. Pri zdravení sa s okolostojacimi a rozprávaní sa ubiehal čas rýchlejšie,“ konštatuje s úsmevom, no na štarte v Jeruzaleme o siedmej hodine ráno do smiechu bolo asi len málo komu. „Celú noc pršalo, fúkal silný vietor a bolo veľmi chladno. I keď sa miestami aj vyjasnievalo, znovu nás pokropilo a dokonca v závere padali ľadové krúpky,“ opisuje podmienky.

Navštívili aj pamiatky

Po maratóne zostali Seidlovci v Izraeli ešte päť dní. „Pochodili sme krížom - krážom Staré mesto, kadiaľ cez istú časť viedla aj trať maratónu. Nevynechali sme Krížovú cestu, Múr nárekov, Olivovú horu, Getsemanskú záhradu, či Kostol všetkých národov. Navštívili sme Pamätník a múzeum holokaustu, Parlament, ale aj mestské trhy. Ochutnali sme i domáce špeciality. Navštívili a prezreli si mesto Betlehem, okúpali sa v Mŕtvom mori,“ spomína bežkyňa, ktorá nikdy pred tým v Izraeli nebola.

Domáce bežkyne v sukniach

Zaujímavosťou boli domáce bežkyne. „V pestrom dave maratónskych bežcov bolo vidieť maratónkyne v sukniach po kolená, ktorým to pri behaní údajne vôbec neprekáža,“ hovorí E. Seidlová. Muži tiež dodržali tradíciu a tým nechýbali povestné židovské čiapočky a klobúčiky. „Pri kúpaní v Mŕtvom mori zasa miestni mládenci mali plavky až po kolená a tričko s krátkymi rukávmi. Ženy sedeli zahalené zvlášť s deťmi a do vody vôbec nemohli,“ opisuje zážitky s úsmevom.

štvrtok 12. 4. 2012 8:22 | Michaela Kúdeľová

 - - - - - - - - - - - - - Nástenková verzia - - - - - - - - - - - - - - - 

MARATÓN V JERUZALEME

Keď som pred tromi rokmi priniesla domov z maratónu v Štokholme rôzne propozície a pozvánky na maratóny, manžel ich pozeral a zastavil sa pri 1. ročníku Jeruzalemského maratónu. 

„Ak by si chcela ísť na tento, rád pôjdem s tebou", povedal. 

Takú ponuku som samozrejme nemohla nevyužiť. Nebýva každodennou udalosťou, aby ma môj muž na maratónoch sprevádzal. 

Prvý ročník som nestihla. Termín kolidoval s maratónom v Bratislave, kde robievame s Milanom Vagom vodičov na štyri hodiny. 

Ale druhý ročník mi už vyšiel. Cestu som začala pripravovať pre istotu s veľkým predstihom. Maratón sa mal bežať v piatok 16.3.. 

V piatok popoludní už majú židia sviatok. Nefunguje verejná doprava, obchody a reštaurácie sú zavreté. Sobota je čas pokoja, ale nedeľa je už pracovným dňom. Vtedy pre zmenu zasa nepracujú kresťania.

Vzhľadom na stále nie celkom pokoj v krajine, bol Jerusalem Marathon pre Izrael najväčšou športovou udalosťou v tomto roku. Konal sa za veľmi prísnych bezpečnostných opatrení, ktoré nás vlastne sprevádzali počas celého nášho pobytu.

Maratónu sa zúčastnilo asi 15 000 ľudí z 50 krajín sveta. Ale samotný maratón bežalo asi 1500 bežcov. Ostatní štartovali na polovičnej trati, na 10 km a v ľudovom behu na 4,2 km. 

V porovnaní s inými maratónami vo svete, ktorých som sa zúčastnila, bola v Jeruzaleme atmosféra strohejšia, vážnejšia a hlavne opatrnejšia. Každých pár metrov popri trate stál plne ozbrojený vojak, vojačka, či iná ozbrojená stráž. 

Vo svoje kategórii Ženy nad 60 rokov, som skončila na prvom mieste. Môj čas 3:56:29 bol adekvátny kopcovitému profilu trate, Jeruzalem stojí na pahorkoch a doslova hroznému nepriaznivému počasiu.

Celú noc pred štartom pršalo a fúkal silný, veľmi chladný vietor. Štart maratónu bol o 7 hodine ráno. Ostatné disciplíny od 9-tej, do 11-tej hodiny. 

Ale počasie sme mali všetci rovnaké. Aj keď sa miestami vyjasnilo, po pár minútach nás opäť kropil dážď. Posledný kilometer trať nepríjemne stúpala a mňa tam zastihli ľadové krúpky. No a osledných 200 metrov bolo na poriadne rozmočenom trávniku.

V štartovnej listine, ako i vo výsledkoch, sa orientovalo ťažko, pretože väčšina mien a krajín bola písaná v hebrejčine. Ale pokiaľ sa mi podarilo zistiť, zo Slovenska som absolvovala maratón ako jediná. 

Najstarším účastníkom maratónu bol v Izraeli žijúci 77-ročný Čech, pán ktorý je veľkým obdivovateľom Emila Zátopka.

Izrael je síce židovskou krajinou, ale zďaleka nie všetci jeho obyvatelia sú Židia. 3-4% sú kresťania a dokonca 15% ateisti. Žije tam aj mnoho moslimov. 

Jeruzalem je kolískou troch najväčších náboženstiev a symbol vyspelej starovekej kultúry. Je ajvýznamnejším miestom pre židov, kresťanov a moslimov celého sveta. To všetko sa pretavuje do koloritu mesta, do oslavovania sviatkov a dodržiavania zvyklostí.

Prejavilo sa to aj v pestrom dave maratónskych bežcov. Na mňa, ak neberiem do úvahy Ľudku Šunovú, pôsobili nezvyčajne maratónkyne v sukniach po kolená. 

Rozprávala som sa s mladou ženou, učiteľka, ktorá to zdôvodnila, že si nemôže dovoliť, aby ju žiaci videli v trenírkach. A vraj jej sukňa počas behu vôbec neprekáža. 

Ale aj mužov bolo vidieť bežať v jarmulkách, v klobúkoch, spod ktorých im viali typické vrkôčiky, či v iných židovských symboloch. 

Bolo vidieť aj mnohých bežcov vo veselých kostýmoch, či s vlajkami svojich krajín, čo je bežnejší obraz na iných maratónoch.

Po maratóne sme sa 5 dní venovali turistike, snažiac sa uvidieť pokiaľ možno čo najviac. 

Pochodili sme krížom-krážom všetky štyri štvrte Starého mesta. Prešli sme si bez náhlenia celú Krížovú Cestu, lebo trať maratónu viedla iba jej časťou. Nemohli sme vynechať Múr nárekov, Olivovú horu, Kostol všetkých národov, stavbu sponzorovanú mnohými krajinami sveta, Dóm Nanebovstúpenia, Getsemanskú záhradu...

Z novodobých symbolov Jeruzalema sme navštívili Pamätník a Múzeum holokaustu, Parlament, mestské trhy spojené s ochutnávkou domácich špecialít. 

Stihli sme navštíviť aj Betlehem s Bazilikou narodenia, vidieť v Jaskyni narodenia striebornú hviezdu, označujúcu miesto, kde sa narodil Ježiš, Františkánsky kostol s Mliečnou jaskyňou tiež v zozname významných turistických cieľov, ktoré nemôžem vymenovať všetky, nechýbal. 

Kto sa neokúpal v Mŕtvom mori na hraniciach Izraela s Jordánskom, ako keby v Izraeli nikdy nebol. My sme boli. 

Ležať bez pohybu, natretý povestným liečivým bahnom, na hladine tri milióny starého mora, najnižšie to položenej vodnej plochy na zemi, bol ojedinelý zážitok. Hladiny svetových morí a oceánov sa nachádzajú o 400 metrov vyššie. 

Izrael je jedinečná krajina, spájajúca realitu s mýtami a svetské dianie s náboženským. Byť tam bolo veľmi zvláštne. Rovnako pre veriacich, ako neveriacich. 

S kultúrou staršou viac ako štyri tisícky rokov sa nedá zoznámiť za pár dní. To je na takúto krajinu neskutočne málo. Ale som vďačná aj za tie dni, ktoré som tam mohla stráviť.

Eva Seidlová, 13. 4. 2012