|
||||||||||||||||||||||||||||||
Žilinský Hamburg 139/13 - Žilina, 6. 6. 2000+6+6 Čertovská story Nezabudni! 6+6. 6. 2000+6+6, o 6:06 som tu ako na koni. Tak kukaj makať! Tak znelo Čertovo ultimátum, z ktorého sa dalo vycúvať iba smerom dopredu. Jedine dohotoveNie Č. story mohlo spasiť našu dušu pred vidlami a následným defektom. Šaňo Simon (4:16:16 - 6!/42,2km) mal 666-ty maratón pred sebou, ako ho každý iný zberač. Z pohľadu matematiky je 6-ka číslica, ako každá iná a 666-ka je číslo medzi 665-kou a 667-kou. Nič viac a nič menej. V istých nemeNovaných bigótnych kruhoch má 6-ka nie príliš dobrú povesť. A 666-ka? Hotové nešťastie! Na Chodbe sme sa od Šaňa dozvedeli, že sa rozhodol napraviť povesť odstrkovanej. Presne na Medzinárodný deň nespravodlivo odstrkovanej 6-tky, teda na 6. 6., naplánoval dobytie Kóty 666. V DS Žilina má najvyššiu právomoc, tak vydal Dekrét o zvýšení aktivity na Bôriku a začal neľahký cieľ realizovať. Samotné šestky majú s čertom pramálo spoločné. Až splnenie cieľa robí zo 666-ky Čertovsky čertovský zberačský kúsok. Šak kukajte na to:
Čertovsky čertovské stĺpce ukazujú, že 666-ka nebol špacír ružovou záhradou. Január 2012, klasický zberačský týždenný rytmus. Čo týždeň, to jeden kúsok, je dlhodobo udržateľný rytmus. Február 2012, veget, spôsobený nezjazdnosťou trate na Bôriku, z titulu ľadu, snehu a tak. Od hrozby ešte väčšej priekopy, nakreslenej čiarou činorodosti, zachránila Šaňa Chodba a hlavne dabl v Dunajskej. Marec 2012, šplhanie z priekopy vyhlásením Hamburgovej pohotovosti. BAH, BOH, 3 x ŽH. Apríl 2012, tri "ozajstné" a šesť Hamburgov ženú priemer na dva kúsky za týždeň. Navzdory prvým horúčavám, ktoré Šaňo príliš neľúbi. Máj 2012, doslova pekelný. Horúčka kulminovala v Michalovciach a na Silesii v Katowiciach. Nasledujúce tri ŽH za štyri dni, boli z klimatického hľadiska umravnenejšie a 665-ty PIM, 16 dní pred 666-kou, už doslova ideálny. Šaňo ho dal po sedem týždňovej forsáži (15 kúskov) za 3:54. Chlapci z grafomanského oddeleNia nám vydodali ešte 2 kúsky grafov, ktoré vidia skrz Šaňovu celú mierečnú kariéru a jeden, jasne ukazujúci, že činorodosť v prvej polovici roka 2012 si v ničom nezadá s rekordnou, v roku 2007, kedy prezident SZM zaknihoval 76 mierečných kúskov. |
|
Z pohľadu 665-tej Prahy, sa 666-ty Šaňov kúsok za 4:16, môže komusi javiť pomalý. Za rýchly ho neoznačí pravdepodobne ani Šaňo. Asi chcel bežať rýchlejšie, ale 16 dňová pauza dokáže domýliť telo zberača viac, ako spomínaná aprílovo májová forsáž. Štart ŽH139/13 bol tak nesúrodý, že sme to do výsledkov nedokázali poznačiť. Štartovalo sa v niekoľkých vlnách. Šaňo odštartoval, keď už väčšina utekala. Nezačal pomaly, ale delová guľa nemala razanciu, akú zvykne mávať. JedeN sa domnieval, že si šanuje koníka na Čadcu. Po pár kolách sa k Šaňovi pridal Ondrej Chabada (3:29:53 - 1./42,2km), priniesol zdravicu od Spišského Hamburgu v Slovenskom raji. Bežal so Šaňom 10 kilometrov. Potom si dal svižnú 20-ku a zvyšok mierečnej kvóty vyklusával. Ondrej je nie len bežec, ale aj bežec lyžník. A je to na ňom vidieť. Svaly na ramenách a chrbte mu len tak hrajú. Ale nie na schovávačku pod sádlom, ako na tele, ktoré ho sledovalo, keď bolo predbiehané. Keď Ondro vyklusával, pripojil sa k eN a zaspomínal, ako ho v Krakowe prekotilo teplo. Bežal iba o minútu rýchlejšie, ako bežal na Bôriku. A to musel bojovať, aby dobehol, nie vyklusávať a rečniť. Po Bratislave, kde robil udavača 3:15 a odbehol to prekvapivo ľahko, čakal, že Krakow bude o kus rýchlejší. Nedočkal sa. Teplo je sviňa. Na lyžníkov obzvlášť. Ondrej si na Bôriku príliš nezapretekal. Nemal s kým. Zvyšok štartového poľa bol výkonnostne poriadny kus za ním. Tak si aspoň zatrénoval. Evka Seidlová (3:53:24 - 1./42,2km) neprišla na Bôrik, aby pretekala, ale aby vtlačila 666-temu maratónu ŠS pečať podujatia na najvyššej SZM úrovni. Utekali ho všetci traja SZM pohlavári. Keď sa Evka pridala ku skupinke, v ktorej utekal eN, mala na neho stratu troch kôl, lebo jedeN bol za ranné vtáča, čo skôr kráča. Slovo dalo slovo, prišla reč na predbehnutie Šaňa, ktorý v tom čase predbiehal Evku o vyše kola. Šaňa predsa nemôžem na jeho maratóne predbehnúť, nahlas uvažovala prezidentka. Aké nemôžem? zaprotestoval jedeN. Keby som vládal, predbehnem ho, leN by tak zahučalo. Evke nebolo viac treba. Drobučkým krokom sa zo skupiny vzdialila, aby 225-ty maratón, alebo 241-vú akciu, alebo aj 10-ty kúsok roku 2012, dobehla medzi dievčatami prvá a medzi chlapcami druhá. Po bezmála päť hodinovom blúdení v temnotách strechy SRo, sa vrátila na Bôriku Sub4, čo je vzhľadom na fakt, koľko už toho pamätá, pozícia budiaca rešpekt. Samojediná prezidentská štandarda SZM zostáva po ŽH139 v Tlmačoch. RUNDr. Míra Krumrů (4:09:42 - 1.) toho pamätá iba o rok menej ako Evka, ale služobne je o hodný kus mladší. Tiež si prišiel naprávať pošramotenú povesť. Uhnal si ju na Silva Nortica Run-e, kde utiekol hranici päť hodín iba o sekundičky, zato Václav Sadílek jemu o 40 minút. RUNDr. je hútavý typ. Vedel, že na Šaňov 666-ty prísť musí. Keby Čechové nepriniesli zdavicu, bolo by to diplomatické zberačské "fópá jako kráva" Vedel, že v sobotu na neho čaká Jirkov a vedel hlavne, že hamstring, ktorý ho ťahá, potrebuje oraz. Odštartoval spolu s eN, čoby najsamrannejšie vtáčeNce. Ale po pár krokoch zastal a študijným okom premeriaval stopky, či stopkujú. Žili, ale nestopkovali. Mirek to už eN spomínal, že občas mu robia prieky. Vráť sa na štart a pusti ich znovu, poradil mu jedeN. Pomaličky cupkal ďalej, lebo vedel, že Míra okolo neho o chvíľu prehučí. Na počudovanie neprehučal. Dobehol a šetril sval. Po troch kolách sa k nim pridal
Drago Boroja (4:10:28 - 4./42,2km). Priniesol do Žiliny zdravicu zo Srbska. Využil s Evkoprezidentkou pohostinnosť prezidentského paláca na Minčolskej. Pastapárty, nocľah, už iba odvoz na Bôrik na šaragli a rúre prezidentského bicykla chýba k dokonalosti. Drago s eN sa držali pri sebe skoro do konca, Míra sa odkapčal. Na 30km zaostával cca pol kola. Ešte pred tým sa ku nim pripojil tréner Vlado Krčmárik (1:29:15 - 4./15km), ktorého ku zvýšenému tréningovému úsiliu ženie ultimátum od kamarátov v Petrohrade, že ak chce blúdiť bezmála päť hodín Bielou nocou, to ako na trati International maratónu Belije noči, že na neho čakať nebudú. Pred PIM (4:13) utekal s eN 1/2M a jedeN mu veštil čas blízko 4 hodín. Veštba sa nenaplnila, lebo utekal s dámou. Tri dni pred Čadcou (4:02) bežal 15km, eN veštbu nemenil a už sa naplnila. Vlada bolí koleno. Bol u lekára a bolo mu povedané, držte sa, na vine je málo behania. Múdry lekár. A to hovoríme bez štipky irónie. S takým sa hneď tak nestretnete. Väčšinou majú beh za nepriateľa a zakazujú ho. Vlado sa od kolektívu po jeho 15-ke odpojil, ale na vyhodnotenie prišiel.
Šaňa o obed neoškodil, lebo už obedoval, ale zachránil Míru s eN, keď ich v poslednej minúte vyklopil z auta na stanici. Keby nie, museli by rozhodnúť, či obed, alebo skorší vlak, čo by nebola jednoduchá voľba. Tréner ju rozsekol tak, že jedeN najedeNý šiel skorším vlakom. Patrí mu za to vďaka skoro tak veľká, ako Šaňovi za hostinu. Miro eN Kriško (4:10:10 - 3./42,2km) prikvitol na Bôrik zo svojej planéty a nemal príliš veľké oči, čo sa výkonu týka. Stále sa nedarí natočiť tréningovú mašinu. Štyri dni sa tmolil po planéte a obýval jaskyňu bez pripojenia, čo sa internetu týka. Preto musel v noci spať, čo posledné dva roky nerobieva často. Spánok nie je špatný tréningový prostriedok. Príliš Vás hore neposunie, to je pravda, ale chráni pred poklesom, ktorý byť nemusí. JedeN hneď po prvých krokoch cítil, že je podozrivo čulý. Stíhal držať Sub6/km tempo v kombinácii s rečnením. Také ho na Bôriku prepadáva už iba výnimočne. Keď sa Míra odkapčal, nepripisoval tomu príliš veľký význam. Vedel, že nerezignoval a v závere sa bude snažiť stratu dohnať. RUNDr. sa bez boja nevzdáva nikdy. Aj tak bolo. Dvanásť kôl pred cieľom, keď jedeN stále utekal s Dragom, mal Mirek stratu 24 starých hendykepov, čo je cca 300 metrov, alebo 25 metrov na kolo. JedeN sa rozhodol, že figúru pred Mírou si ustráži. Pár kôl pred koncom sa k Dragovi s eN pridal Milan Šmárik (2:15:55 - 6./24,0km), ktorý nakrúžil vzhľadom na to, že radšej behá v hore, viac, ako by jedeN odhadoval. Keď ho jedeN zameral, chválil ho, aký je pekný. Mal obuté nové, krikľavo zelené Fastcwičky, svietiace ako maják. Milan najprv poletoval s rýchlejšími, aby sa v závere prišiel zregenerovať do oázy pokojného tempa. Teda pokojného pre neho. JedeN začínal byť z utekania doktorovi behu tak trochu rozstrapateNý. Pripojenie Milana, čoby lokomotívy skupiny, privítal. Prehodili pár slov o Malokarpatskom cross marathone. Milan vyzvedal, aké to bolo, lebo zvažoval, že si ho pôjde zabehnúť. Ak beháš rád po horách, začal dosť hlúpo na otázku Milana odpovedať jedeN, lebo veľmi dobre vie, že áno, potom si zaváhal, že si tam nešiel. Silne bežecká vec to je. Milan niektoré úseky trate pozná a určite sa tam v budúcnosti objaví. V cieli si jedeN obzeral Milanove Fastwičky štvrtej generácie.
Páči sa mu na nich ten kúsok gumy medzi prednou a zadnou časťou, na vonkajšej strane podrážky. Od prvej geNerácie sa ju tam, bez valného úspechu, pokúša vlepiť. Nepáči sa mu (to ako na Milanovom modele), že je s kontrolou pronácie. Také jedeN nechce. Keď Milanovi jedeN ukázal tuningové zásahy do jeho Fastwičiek 3, moc nerozumel. Nevedel, či si ich jedeN kupuje na behanie, alebo aby mal do čoho rezať. Milan nie je služobne príliš starý mierečný pes. Ak bude mať fajnovejšie nohy, pochopí, že ideálna noha, na ktorú je cvička navrhovaná. je iba výnimka. Pravidlom sú nohy s defektom. Každá si pýta úľavu. Spoliehať sa, že povolí cvička, je veľké riziko. Noha má tendenciu povoliť skôr. JedeN už ohovára cieľ, ale do cieľa mu zostávajú ešte tri kolá a Míra sa priblížil príliš nebezpečne. JedeN srdnato hájil zmeNšujúci sa náskok. Aj za ceNu, že si nemohol vychutnať posledné metre, uhájil. Čiže neuhájil. Zabudol, že Míra má pod širákom. Štartoval predsa neskôr. Nemusel eN predbehnúť, aby ho porazil. Stačila mu strata v cieli o sekundu menšia, ako strata na štarte. Je to koumák. Nie nadarmo má RUNDr. honor.
JedeN si to uvedomil až keď sa v kancelárii prezidenta SZM, s veľkou hrdosťou nakýbloval na druhú, čiže tretiu figúru, lebo kancelária robí výsledky v absolútnom poradí a Míra sa spýtal: A jaký měl čas? 4:10:10 odvetil Šaňo. Tak ho vyškrtni, až roztrhneš papír. Já mám 4:09:42, škeril sa Míra. Ak je v čase mierečné číslo, nič nevyhádate. Míra má 42, zákonite musí byť pred eN. VybaveNé, pochopeNé. Možno si myslíte, že jedeN mal z pekla smolu, ale on mal z pekla štigro. V posledných kolách, utekajúc pref Mírou, ušiel Dragovi, ktorý štartoval tri kolá po ňom. Keď jedeN dobehol, Dragovi zostávali trzy okrążenia. V rozpore s Hamburgovým pravidlom, "ja ho, on ňa", jedeN vypol stopky. V rozpore s tým čo chcel urobiť Drago, vypol ich tiež. Smola, že pred cieľom. Našťastie, z druhej strany okruhu dianie sledovalo čertovo oko Šaňove, ktoré Dragovi čas zachytilo a iba preto vieme, že dobehol iba 18 sekúnd po eN. Z pekla šťastie, nie smola. JedeN si overil, že čím je nepripraveNejší, tým je bojovnejší. Roman Minarovič (1:49:04 - 8./21,1km) priniesol zdravicu z Kysúc, keď Pefovi avizovanú účasť niečo prekazilo. Roman sa stáva nedeliteľnou súčasťou Hamburgov na Bôriku. JedeN už pozná jeho zvyky a obyčaje. Že uteká s vždy s batohom, ktorý je ťažší, ako na prvý pohľad vypadá, dodržal. Palice niekedy má, inokedy nemá. Teraz nemal, normálka. Ale jeho tempo sa javilo eN príkrejšie, ako mával vo zvyku. V stredu sú všetci slušní ľudia v práci. Do práce sa ponáhľal aj Roman. Preto si dal iba polmierečnú porciu. Mal to vyrátané na 1:49:00. Chýbali mu štyri sekundy. Snáď stratu dohnal a prišiel do roboty presne. Ak chceme dodržať Hamburgovský rýtus, čo chceme, načim ohovoriť už iba FeroMišovho Brata. Vieme, že je to Ivan Michalička (55:53 - 10./10,1km), ale krycie meNo FeroMišov Brat sa nám zarylo pod kožu. A nie leN nám. Ťažko sa bude vyťahovať. Ivan sa zjavil na Bôriku, keď mal jedeN okolo 30km. Zodpovedne sa zahlásil, povedal, že má v pláne 11 kôl a že presný údaj pošle mailom, lebo mu to vraj bude trvať dlhšie a my, ako mierečníci, už budeme preč. Je to veľký lichotník, ten FeroMišov brat. Spídy 5:30/km v poslednej 1/4-ne behu mierečného, okrem zopár zaverečných kôl Míry, s nami veru nelomcovali. Navyše, Ivan zmenil plán na desať kôl. Ale večer zodpovedne nahlásil čas aj vzdialenosť. Uvidíme, ako sa mu bude v utekaní, s ktorým iba začína, dariť. Motor značky FeroMišo má. Ak zhodí zo šasi zbytočné sádlo, môže po bratovi prevziať vypadnuté žezlo, ktorému sa nedarí uchopiť tak pevne, ako ho bol býval držal posledné dve sezóny.
Približne takýto bol Čertovsky čertovský deň na Bôriku. Šaňov žartík so šestkami mal dlhú a náročnú predohru, ktorá vyžadovala tvrdú povahu, v kombinácii s ojedinelou cieľavedomosťou. 666-ty šiesty maratón 6. 6. dokázal, že Šaňo takéto vlastnosti má. Uvidíme, aký žartík si pre nás pripraví do budúcna. Pred ním je 700-vka, neskonale šťastná 777-ka, 800-vka, nekonečno nekonečná 888-ka, o chvíľu na to 900-vka, po nej najmohutnejšia trojciferná 999-ka, potom jediná kóta, ktorá dokáže ako tak konkurovať v utešenosti 100-vke, majestátna 1000-ka. A medzi tým mnoho a mnoho ďalších čísel, ktoré majú niečo do seba. Ak chceme uvidieť, musíme si počkať. Potom uvidíme, ak neumrieme. Vysvetlivky pre citlivky, matematikov a autistov. Čertíčatá napichovali na vidličky čísla podľa absolútneho poradia, aby mohli prideliť Šaňovi šestku. Ale, keďže, nakoľko Nástenka koedukované výsledky netrpí, máme dve jednotky, lebo siahať kradmou rukou na figúru prvú neslobodno. Chlapčenskú druhú figúru a každú po nej, sme nahradili o level vyššou a dvojku sme zrušili Preto jedeN spadol z pódia a preto má Feromišov brat Ivan medzi nami arabskými deviatimi chlapcami rímsku figúru X. Šetriť písmeNká misíme. Zapísal eN, 6+6-teho 6-ty MMX+VI+VI. |