Žilinský Hamburg 143/17 - Žilina, 18. 8. 2012

Rýchla story

Výsledky

Rýchla preto, lebo jedeN má nôž na krku. Preto sa nemôžeme zabávať s neodfotokamarátovanou trojicou. Začnime teda od nich.

Vlado tréner Krčmárik (1:03 - 9./10km) sa pripojil k zvereNcovi na jeho 20-tom km. Predtým zrekognoskoval odborným okom vizuálnu stránku eN lokomócie a dal mu bez pardónu nedostatočnú. Pripojil aj verbálne hodnotenie, dnes to veru 6min/km nebude. A mal veľkú pravdu.

Dvojica zaostala za tempom srdcu G-PSíka o tri a pol minúty. Na vine bol jedeN, šak kto iný? Utekal v úspornom režime, lebo hrozba toho, že vo vzduchu visí dabl, nabrala reálne kontúry. 

Ale na vine bol aj tréner. Po Rajci nebehal. Opäť ho bolí koleno, tak sa po 10km komótny pár opustil.

Milan Šmárik (58:20/ - 8./10km) dopláca na svoju čestnosť. Keby nebol býval zamejloval svoj čas, mohol utekať za 56:03. Ale zase by sme sa nedozvedeli, že:

„Po Rajci (3:17 - 41./5.M50) som mal do utorka svalovicu. Pobicykloval som a od stredy som bol v pohode. Ale ako som bol dnes totálne tuhý a unavený, to som ešte nezažil." 

Na takéto úvahy zvykne Šaňo hovoriť, Si myslíš, že 50-ka je sranda? A počkaj na 60-tku. S touto tézou ťažko polemizovať.

Ivan Michalička (1:04 - 7./11,1km), FeroMišov to brat, sa napriek prvej mierečnej jazve na krupóne správa ako mierečný panic. Jedenásť kôl a padla. Darmo mu jedeN dohováral, ako svedok posledných mierečných metrov daj aspoň dvanásť kôl. Nýje! Jedenásť a fajka zhasla. 

Posledné dve a pol Ivanových kôl utekal eN za ním. Môže povedať, že to nbolo pomalé tempo. Sub5min na km eN doloval zo svojho eNgine iba silou vôle. Keď dokončil jedenástkovú dávku, bol smutný a v momeNte spomalil. 

Obiehajúc okolo stolčeka prestri sa, kde už stál Ivan, zisťoval tréner, či eN vykapal. Nevykapal, ale nemám vodiča. Tak ešte ťa kolo potiahnem, rozbehol sa Ivan a oči z eN búdky začali opäť vyliezať, ako durandzie. To si eN myslel, že beží predposledné kolo. Posledné si chcel oraziť. Ale prerátal sa o jedno, tak si orazil predposledné a na posledné si opäť najal vodiča. Schuti si zafartlekoval a Ivana donútil pridať k jedenástim ešte dve kolá. Ivan ich do výsledkov nenahlásil, ale čo je v nohách, to sa nestratí.

Roman Tománek (3:30 - 1./42,2km), ako jediný okrem eN, zobral vážne podtitul ŽH143/17 - "Rajecké vyklusávanie". Ale vyklusával iba prvých šesť(?) kôl. 

Najprv konzultoval s FeroMišom, majúceho dobrého ortopéda, či by mal preventívne ísť na operáciu kolena. Jeho ortopéd ho k tomu láme. 

Nevieme, čo mu povedal FeroMišo, od svojho nohára čo to pochytivší. JedeN z hľadiska absolútneho lajka, radí, nikdy nevŕtaj do fungujúceho a neboľavého kolena! Čo sa môže pokaziť, to sa aj pokazí. Potom treba riešiť, čo s tým.

Roman je mierečná mladá puška. K maratóncom prikvitol od futbalistov. Dal dva kúsky, prvý Sokolskú divočinu 2004 za 3:37, ktorú rozbehol na 2:50 a o dva týždne PIM za 2:53. Potom sa vrátil k futbalu, aby zistil, že starý kus si s mladými zajacmi nemá veľa čo povedať, tak sa vrátil k behu nadobro. 

Ale kolenu sa to nepáčilo. Na patele má kus kosti odumretej a tú chce jeho ortopéd odstraňovať. Koleno bolelo tak, že prestal behať. Ale za chvíľu mal o 15 kilogramov viac, tak si zadovážil ortézu a opäť začal. 

Koleno sa umúdrovalo, Roman začal postupne behať bez ortézy, až ju odložil nadobro. Teraz ho nebolí vôbec. A dáva mu dáva zabrať fest.

Ale je treba spomenúť jednu vec. Roman má úsporný krok. Keby ste hľadali bežca, ktorý beha s krátkym kontaktom s podložkou, na tlmenie nárazov používa hlavne členok, až potom cvičku (Adidas Adios), tak sa pozrite na Romana. Preto jedeN hovorí, čo nebolí, nerozbabrávať. 

Teraz má Roman na radare 100 maratónov. Preto je na Bôriku varený, pečený. Chce ju dosiahnuť na budúci rok. Teraz je na čísle, ak sa jedeN nemýli, 81. 

Toto všetko sa jedeN od Romana dozvedel počas pár kôl, ktoré utekali spolu. Potom Roman nahodil svoj tichý, ľahký, frekvenčný krok a dával mu jedno kolo za druhým.

Fero Michalička (3:49 - 2./42,2km) bol konfrontovaný ihneď pri prvom kontakte s eN so zásadnou otázkou, či ide po ŽH na Furču. Ak sa plán vydarí, idem, znela odpoveď, ktorá ovplyvnila snahu pýtajúceho sa. 

Dabl jedeN utekal, už ani nepamätá kedy. Pred pár týždňami bol na tom tak, že si nebol istý, či dobehne jeden kúsok. Preto cíti, že kus pokory je na mieste. 

Ale zároveň cíti, že ako kronikár mierečného času, by pri najrýchlejšej prvej stovke maratónov byť mal. Možno z tohto hľadiska je fartleková zábavka zbytočná nadpráca, ale ani s ňou neutekal hranu.

FeroMišo si pripísal 99-tu akciu spôsobom jemu vlastným. Z pomalého začiatku, zrýchlením v závere, si prehodil štvrtú za druhú figúru. 

V prvých kolách nezabudol eN s nadšením oznámiť, že bol uchvátený krásou Českého ráje, kde utekal pred týždňom maratón. Neľutoval, že po Rajci meral cestu do Prachova. Okrej prírody, značenie tratí, sa mu páčila organizácia. Malé podujatie, ktoré sa nehrá na niečo iné, ako je.

JedeN sa potešil, že našiel spriaznenú dušu, čo sa Prachova týka. Snáď sa podarí mať podobnú názorovú symbiózu aj na FeroMišov stý kúsok na Furči. Aby sa tam dobre cítil, nesie si stolček prestri sa, lebo J.I.T. je tejto neodmysliteľnej Hamburgovej pomôcky prostý.

Vondráček Dušan (3:54 - 3./42,2km) je nová tvár v análoch ŽH. Zjavil sa na Bôriku prsne o 7:40, kedy jedeN štartoval. Je rodený Košičan, študoval vysokú školu v Žiline, aby sa potom priženil do Trenčína.. 

Dušan nebehá dlho. Začínal dlhou chôdzou, prekladanou behom, ktorý postupne predlžoval, až chôdza vypadla úplne. Behajkove zväzky vedú jeho jediný mierečný záznam. ŽH143/17 bude druhý, ale prvý Sub4. 

eN si Dušana mohol obzrieť, lebo ním bol štyrikrát predbiehaný. 3:54 nie je zďaleka jeho posledné slovo. Nemá problém s rýchlosťou, trošku mu chýba vytrvalosť. Ale to je vzhľadom na krátke účinkovanie na scéne behania normálne.

Šaňo Simon (3:58 - 4./42,2km) sa vytiahol. Z Rajca si na Minčolskú priviezol prezidentskú štandardu, lebo predbehol Evkoprezidentku. Sub4 z Rajca potvrdil aj na Bôriku, čo hodnotíme ako hodnotnejší výkon, lebo klíma bola k behu neporovnateľne menej vľúdna.

Šaňo dabl škrtá. Má doma vnučku, chce sa venovať jej. O to dôležitejší tam bude, teda ak bude, jedeN. 

FeroMišov rekord, ktorý je na spadnutie, si v ničom nezadá so záľahou zberačských rekordov Šaňoprezidenta. Aspoň jeden pohlavár SZM pri tom byť musí. Evkoprezidentka varuje vnúčence, Šaňoprezident sa teší z vnúčat, jedeN vnúčat prostý, sa pôjde tešiť s FeroMišom na Furču.

Štefan Szöllös (1:49 - 6./21,1) vetrí MMM, preto sa začína jeho účasť na ŽH zhusťovať. Tento krát dorazil sám, ale dal tradičnú polmierečnú dávku, ako obvykle. 

Utekal skoro na sekundu v porovnaní s minulým ŽH, ale jeho krok sa eN zdal byť ľahším. Nevieme, či to bolo dané zmenou cvičiek. Minule utekal v hrubých NB(?), teraz mal na labkách žlté SAUCONY Tangent. 

Miro eN Kriško (4:21 - 5./42,2km) už nevie, čím by mal ešte svoj beh ohovoriť. Utekal bez orieNtácie v čase, lebo sa mu nechcelo podchvíľou vyťahovať Lídla v vrecúška na trenírkach. Utekal tiež bez orieNtácie v priestore, lebo rozptyl jeho počítania kôl, s počtami Šaňa, dosahoval chybu až tri kolá. Ale štyri kolá náskoku a jeho umeNšovanie, keď ho Šaňo predbiehal, ho udržali v reálnych číslach.

Ale jedeN problém tu je. JedeN utekal 4:23:20. Tak riekol Lídl. Vybehol skôr, preto na fotokamarátovanie musel zastať. A Šanislav, navzdory tomu, že to eN nepožaduje, mu dve minúty z real time ubral. 

Protokol nám nedovoľuje meNiť napísané na štvorčekovom papieri guličkovým perom z prezidentskej kancelárie. Sú iba dve možnosti, ako sa noreal time vyhnúť. 

Štartovať spolu s ostatnými a zdržovať ich, alebo sa vyprdnúť na foto. Jedna horšia možnosť, ako druhá. Vyberať meNšie zlo sa nemá, tak čo s tým?