Zospodu: Materiálny Bežec, Duchovné Batoľa. foto: Matej Kapusta a Ľubo Vrťo.

Pavol Mačičák

1. Marathon Banská Bystrica

Banská Bystrica, 23. 9. 2012

  Životaschopné maratónske batoľa a inovatívna medaila navrch!

Výsledky

Slovensko som na cestách za prácou a športom prebrázdil krížom – krážom. Ako doma sa cítim aj v Banskej Bystrici. Odkedy sa tu priženil brat, chodievam do mesta pod Urpínom pomerne často. 

Slogan Marathonu BB neklame. Bystričania sú srdcom športovci. Atléti, horolezci, skialpinisti, turisti, lyžiari, tenisti, futbalisti, basketbalistky, hokejisti, hádzanárky... 

Darí sa tu vari každej pohybovej aktivite. Poznáte Bystričana, ktorý by sa aspoň trochu nešportoval? 

Ani návštevy u brata sa zvyčajne bez pohybu nezaobídu. Obaja sme prepadli bedmintonu, v zime zasa radi lyžujeme. A čo môj obľúbený beh? Dva razy som v neďalekom stredisku Donovaly absolvoval adrenalínový horský polmaratón, raz si možno trúfnem aj na extrémne ťažký a dlhý beh hrebeňom Nízkych Tatier. 

Teraz je tu reálnejšia výzva – v meste SNP začína nová maratónska tradícia. Chcem byť pri tom! 

Návrat maratónu v modernom štýle 

Krátko prelistujme historické zápisy. Beh na trati s dĺžkou 42.195 m nie je pod Urpínom úplnou novinkou. V roku 1975 viedla z Brezna do Banskej Bystrice trať úvodného ročníka „Maratónu SNP“. Od šiesteho ročníka sa bežalo z Brezna už iba do Nemeckej a späť, Banská Bystrica z maratónskej mapy nadlho vypadla. 

Pod Urpínom ohlásili návrat vo veľkom štýle. Charakterizovala ho cielená mediálna kampaň, nechýbal v nej ani primátor mesta Peter Gogola. 

So známym bývalým hokejistom Vladom Orsághom sa stavil, že na prvom ročníku podujatia buď zabehne polmaratón, alebo – v prípade neúspechu – bude v Orsághovom penzióne robiť deň čašníka.

Informácia o stávke prebehla pred rokom Slovenskom a Bystričania odvtedy mediálnu hladinu čerili neustále. 

Jedným dychom pochváľme tiež slušnú webovú stránku, samostatný stánok podujatia počas jarného maratónu v Bratislave i neustálu mailovú komunikáciu s prihlásenými účastníkmi. 

Kto chcel, mohol si trať v rámci organizovanej predpremiéry vopred prebehnúť. Dokonca v dvoch termínoch. 

Večerná predpremiéra 

Dopredu som vedel, že prezentáciu v sobotu nestihnem. Poslal som teda link na maratónsky pas bratovi a pustil starosť z hlavy. Expo, pasta párty, nasávanie miestnej atmosféry a všetky ďalšie bežecké predkrmy mi tentoraz unikli, tak som v neskorý večer aspoň autom preletel pár kilometrov z maratónskej trate. Nikde ani stopa po tom, že sa tu zajtra bude bežať. Žeby organizátori nechali všetko na poslednú chvíľu?

U brata ešte letmo kontrolujem štartovací balíček, číslo a čip je tam, nechýba obligátne tričko, pekným bonusom je multifunkčná športová šatka s logom Garminu. A teraz už do postele! 

Zaživa v Bystrici, po smrti v nebi. Ale kam ísť na toaletu? 

Je ráno. Organizátori v noci prehľadne vyznačili bežeckú trať, po ceste do miesta štartu míňame kilometre červenobielej pásky. Tu sa teda naozaj nespalo!

Vchádzame na námestie, ktoré sa pomaly zaľudňuje. Je čosi po ôsmej, dosť času pokochať sa skvostným námestím s dvoma typickými vežami. Máme na čo pozerať. Nie nadarmo sa hovorí: „Zaživa v Bystrici, po smrti v nebi.“ 

Štart sa blíži, končíme exkurziu, vstupujem na mestské toalety. Vzduch obohatený o typické pachy, no cítim aj akési zvláštne napätie. Dve tetušky chcú vyberať po dvadsať centov, čo časť bežcov to ignoruje s pokojom, kým inú časť chytá zúrivý amoku. Ale z času na čas aj nejaké drobné zazvonia. 

Vysvetľujem tetuškám, že pýtať peniaze od ľudí, ktorí si zaplatili nemalé maratónske štartovné, nie je ten najlepší nápad. 

„Pažravá nad Hronom“, vykrikuje ktosi od pisoárov nelichotivú prezývku stredoslovenského centra. Dve panie mi chápavo pritakávajú, ale zároveň frustrovane dodávajú: „Vedúci nám povedal, že s ním nikto nič nedohodol . Musíme tie dvadsaťcentovky vyberať“. 

Čo s tým? Nemeckú precíznosť nedosahujeme. Slovanskú veľkorysosť pri riešení prešľapov vystriedala malichernosť. Kladiem na tanierik mincu a rýchlo preč! 

Pár minút do štartu

Moderátor Roman Juraško vyzýva maratóncov, aby prišli na kontrolu čísiel. Horné rožky môjho čísla, rovnako ako čísla trebišovského kolegu Mira Telepovského, sú počmárané modrou fixkou, čo nás odlišuje od polmaratóncov. 

Na kontrolu teda nejdeme. Radšej pózujeme pred objektívom Ľubomíra Vrťa, nech máme na pamiatku fotografiu zemplínskej bežeckej partie.

Z reproduktorov sa valia gitarové rífy rockových klasikov AC/DC, nálada je skvelá. 

Tesne pred štartom sa vítam s maratónskym „stovkárom“ Petrom Bucom, jedným z nepočetných zástupcov košickej enklávy. To sa dalo čakať. O dva týždne Košice organizujú prestížny Medzinárodný maratón mieru, vrchol slovenskej maratónskej scény. 

Adrenalín a iné hormóny 

Odpočítavame posledné sekundy, adrenalín stúpa. Štart! Špička trieli dopredu historickým centrom, za nimi sa valí dlhý bežecký had. 

Po pol kilometri sa vedľa mňa znova objaví Peťo Buc. Debatujeme: Peťo dnes beží polmaratón, ja mám v pláne na maratónskej trati po prvý raz prekonať hranicu 4:20. 

Chvíľu sa držíme za troma kočkami s oku lahodiacimi postavami, ale ich tempo je na môj vkus prirýchle. Nemá ho určovať hormón! Spomaľujem, lúčim sa a klesám v poli bežcov trochu hlbšie. 

Niekde na treťom kilometri ma spoza špaliera ktosi odušu povzbudzuje. Bývalý reprezentačný maratónec, rozosmiaty Marcel Matanin! Dá sa pred takým fanúšikom držať rozvážne tempo maratónskeho rozbehu? 

Kilometre rýchlo ubiehajú. Bežíme po štvorprúdovej ceste, od hustej dopravy sme oddelení samostatným koridorom, výfukovým plynom však hranice koridoru zjavne neprekážajú. 

Okolo známeho obchodného centra Európavbiehame do priemyselnej zóny. Doprava podstatne redne. Tempo a pocity sú také akurátne.

Méta s názvom Urpiner 

Niekde pred pivovarom Urpín zaregistrujem oproti bežiacu ľahkonohú Evu Seidlovú. Koľkýže maratón to dnes zabehne? Pravdepodobne číslo 251, čím vstúpi do druhej štvrtisícky. Tu netreba nič dodávať. 

Po obrátke na rovnakom mieste míňam primátora Petra Gogolu. Na tvári má trochu utrápený, ale zato veľmi odhodlaný výraz. Upratovaniu u Orságha sa určite vyhne...

Á propos, Urpín. Keď ma na jar v Bratislave v prezentačnom stánku pozvali na bystrickú maratónsku premiéru, nezaváhal som: „Prídem. Banská Bystrica a pohár Urpineru v cieli je kombinácia, ktorej sa nedá odolať.“ Dievčinka zneistela: „S pivovarom sa nám zatiaľ nepodarilo dohodnúť. Ale nevzdávame sa.“

Podarilo sa. Pivovar sa zaradil k partnerom podujatia a ja mám o jednu cieľovú métu navyše. Už sa mi zbiehajú slinky! 

Na húsenkovej dráhe

Pred jedenástym kilometrom opúšťame rušnú štvorprúdovku a ponad Hron mierime pod horu, do mestskej časti Uhlisko. 

Ani realitný agent, predvádzajúci voľné nehnuteľnosti, by nevymyslel komplikovanejšie slučky. Pekne sa to tu vlní aj horizontálne, prosto malá húsenková dráha. Zjavne mi vyhovuje viac, ako ostatným. 

Akurát jedna húževnatá bežkyňa sa nechce nechať predbehnúť – do briežku síce nestačí, ale dole briežkom mi opakovane ukazuje päty. 

Na nasledujúcej rovine nám to beží zhruba rovnako a tak sa dozvedám, že Detvianka Martina dnes absolvuje nielen svoj prvý polmaratón, ale aj prvé bežecké preteky vôbec. 

Ako sa dostala k behu? „Som ošetrovateľka v Rakúsku, robím v dvoch rodinách, teda prakticky bez prestávky a nechcem zblbnúť“, odpovedá s úsmevom. 

Vraciame sa späť do historického centra. V dlhom stúpaní sa lúčim s Martinoku. Trať vedie malebnými zákutiami, nohy mám ľahké, čas v polovici trate sľubuje výborný výsledok. 

Aké bude repete? Hádam ma húsenková dráha nevyvedie z rytmu ani v druhom kole.

Pragmatické repete s dotykom duchovna 

V uliciach už veľa pretekárov neostalo, bežím sám, široko ďaleko nikto. Kilometre sa mi zdajú akési dlhšie. Žartujem s milými dievčatami na občerstvovačkách a netrpezlivo vyzerám svoj podporný tím – manželku Dadu a brata Rasťa, ktorý to nedávno s bedmintonom poriadne prehnal a dočasne si vyšportoval barly. 

Využívajú výbornú maľovanú mapu, zo štartového balíčka a freneticky ma povzbudzujú na každom prístupnom mieste. Ďakujem! 

Vlastné tempo ma teší, hoci som niekde na chvoste bežeckého poľa. Po obrátke pri pivovare vidím oproti tých pár pomalších; okrem Laca Marasa a nezničiteľného Tóna Gombára sú to samé neznáme tváre. 

Predbieham sivovlasého maratónca. Až po chvíli mi dôjde, že to bol Ivan Jozef Teniak smerujúci k vytúženému stému maratónu. 

Debutoval ako zrelý muž, cesta k stovke mu trvala deväť rokov. Na stránke zberačov maratónov sa nedávno vyznal z lásky k behu a pripísal mu duchovný rozmer. 

Tvorcovi 42195.sk Mirovi Kriškovi sa jeho opus zdal patetický. Spájaniu behu a duchovna sa vo svojom komentári bránil, čím ma pobavil, lebo práve spôsob, akým Miro každodenne o maratóne a maratóncoch píše, je pre mňa jedným z najviditeľnejších dôkazov existencie duchovnej stránky behu. Môže sa pritom tváriť „neduchovne“ koľko chce... 

High Voltage Marathon 

Je príjemné maratónske počasie. Slnko občas iba skontroluje spoza mrakov, čo sa deje na trati. Hlavou mi neustále znie akási povedomá skladba. Čo to je? No jasne, AC/DC. Ale prečo práve It's A Long Way To The Top (Je to dlhá cesta na vrchol)? Taký mentálny náklad mám niesť ešte dvanásť kilometrov? To nie, skúsim nájsť v repertoári austrálskych rockerov niečo vhodnejšie. „Higway To Hell“ (Diaľnica do pekla) asi tiež nebude to pravé, skladba „Dirty Deeds Done Dirt Cheap“ (Špinavosti za pár drobných) by sa skôr hodila ako reakcia na niektoré zvláštne výroky arbitrov v kolektívnych športoch. 

Mám to!

Elektrizujúce dielko High Voltage (Vysoké napätie) presne vyjadruje moje potešenie z behania a aj z predbiehania bežcov predo mnou.

S húsenkovou dráhou na Uhlisku som skamarátil hneď na prvý raz a naše priateľstvo, na rozdiel od niektorých unavených kolegov, vydržalo aj v druhom kole. 

Kilometer za kilometrom sa cieľ blíži. Podporný tím stupňuje intenzitu povzbudzovania. Udržiavam tempo a už som v záverečnom stúpaní na námestie do cieľa. 

Mám sily aj na zrýchlenie. Obieham člena stovkárskeho maratónskeho klubu Petra Pavuka, známeho pod menom Spider Man a ešte mierne zrýchľujem.

Výborne, to si zaslúži medailu!

Vyvážené tempo a výsledný čas 4:16:58. Stlačil som svoj najlepší rezultát o viac ako päť minút! 

V širšom kontexte nič svetoborné, ale mojim cieľom ani nebolo niečo boriť. Konečne sa môžem výsledným časom rovnocenne porovnávať s takmer rovesníčkou, svetovou topmodelkou Christy Turlington 4:20:47, alebo s najčítanejším súčasným českým spisovateľom, päťdesiatnikom Michalom Vieweghom (4:20:38). 

Zároveň priznávam, že Michal je stále o dve triedy lepší. Keby som ja vypil v čase prípravy toľko červeného vína, ako podľa vlastných slov on, nepostavím sa ani na nohy, nie na štart maratónu. 

Medailu si dnes určite zaslúžim! Organizátori sľubovali „inovatívnosť v jej prevedení“. A medaila je naozaj inovatívna. Až tak, že sa na chvíľu nezdržím smiechu. Ale potom sa s medailou, tak ako všetci okolo mňa, hrdo fotím. 

Vydarený maratónsky debut

Keď som vysoko nad traťou uvidel vznášajúcu sa kameru, napadlo mi, že aj organizátori podujatia postavili latku podujatia poriadne vysoko.

Výborná prezentácia, priama športová účasť primátora, či špičkového hokejistu NHL Michala Handzuša, 

náročne označené bežecké koridory, sprievodné podujatia, zľavy v múzeách. Dalo by sa pokračovať ešte dlho, pretože je toho veľa, čo treba pochváliť.

Láka ma napísať, že organizátori si za debut zaslúžia medailu. No tuším, že viacero nespokojencov, ktorí po pretekoch vyratúvali organizátorské prehrešky, by hneď škodoradostne odpovedalo: „Bezpochyby, veľkú a inovatívnu! Najlepšie červenú, z gumy.“ 

Také hodnotenie by nebolo korektné. V Banskej Bystrici urobili obrovský kus práce pre šport, beh a zvlášť pre maratón. Každý súdny človek by im mal dať čas, aby so svojim podujatím postupne dozrievali ako dobré víno. Už teraz boli skvelí. V mnohom lepší ako ostrieľaní organizační matadori. 

Mierne kopcovitá trať sa ukázala ako rýchla, o čom svedčí čas, ktorý v prajnom počasí dosiahol kenský víťaz Elisha Kiprotich Sawe – 2:15:52. 

Slovensko má ďalší nádherný maratón s obrovským potenciálom. 

Do videnia v Banskej Bystrici

Listujem v brožúrke „Vitajte v Banskej Bystrici“. Je to príťažlivé mesto s pekným okolím, každý si tu nájde niečo zaujímavé pre seba. Výborný tip na predĺžený maratónsky víkend – hoci mne to tentoraz nevyšlo. 

Maratón pod Urpínom má veľa dobrých ohlasov. Ozvalo sa množstvo kritikov, ale poznáte české príslovie – „Co se škádlivá, to se rádo má“. 

Každému, kto reagoval, nie je Bystrický maratón ľahostajný a niekde hlboko vo vnútri mu želá ďalšie a ďalšie vydarené ročníky. 

Organizátorom teda prajem, aby si zachovali svoje obrovské nadšenie a chuť urobiť parádne podujatie, o ktorom sa bude veľa hovoriť i písať. Ale aj trpezlivosť pri vybrusovaní drobných, ale pre konečný výsledok podstatných detailov. Nech sa im darí po mnohé roky, nech maratón pod Urpínom čaká dlhý, bohatý a vzrušujúci život! 

Do videnia o rok, priatelia! 

Pavol Mačičák, Michalovce 26. 9. 2012