eN občas opantáva nezvládnuteľný chtíč, radiť druhým. Častejšie ako občas, sa mu neubráni a nezriedkavo to končieva, že keby držal hubu, zostal by odborníkom. 

Prihodilo sa mu to nedávno, šak si o tom budete môcť prečítať v Chčije story a už je opantaný opäť. Recidíva ako prasa krásne korešponduje s veľkosťou 31. Commerzbank Frankfurt Marathonu. 

Ani Hamering Mann-ovo kladivo nedokázalo eN presvedčiť, aby dobrý výkon Maťa Dobromuža nekomeNtoval. Tvrdí, že mohol byť lepší, nebyť Veľkého Oka, ktoré dokáže radiť, ako maximum nedosiahnuť. 

Ale začnime čítať 2494-kovú ikonu pekne zľava. Patrick Makau, držiteľ mierečného svetového rekordu, o jeho prekonaní zvesela štebotal, ale keď prišlo na lámanie chleba, s rozvahou veľkého majstra, ktorá nebýva silnou stránkou KEN boys, prispôsobil taktiku stavu a povahe športovej formy. Od štartu na rady Veľkého Oka zvysoka kašľal, čoho výsledkom je tempografová čiara hodná víťaza  Uspokojil sa s víťazstvom a horším časom, ako by mal riskovať, že nezíska ani to. 

Veľkým okom hľadel pred sezónou na 2012 aj Renato Canova. A jedeN jeho víziu o svetovom rekorde prijal za svoju. Šak ITA mág operoval až ôsmimi menami, ktoré môžu na WR siahnuť. 

Sezóna nám pomaly končí a 2:03:38 zvesela starne. Aj keď 39. Berlin marathon ho umenšiť mohol. Ale to by nesmeli byť prvé dve figúry tak dobrí kamaráti, ako sú. 

Dennis Kimetto, držiteľ svetového rekordu na 25 km (2012), pôsobil v závere príliš sviežim dojmom, aby nevedel zlomenému Geoffrey Mutaiovi utiecť. Ale to by komplikovalo uchopenie pol melónového banku WMM a také sa medzi kamarátmi nerobí. 

Tak bude treba čakať na ďalšie pokusy. 

Tempografová čiara, ktorú napísal Geoffey v Berlíne, je rukopis nohopis borca, ktorý má potenciál na plánované tempo, akurát netrafil správny deň. Siedma päťka sa mu trochu vymkla z nôh. To spôsobilo ovisnutie konca čiary.

Takto má vyzerať čiara písaná nohami, glajchšaltovanými búdkou, čo má položky CHCEM a MÔŽEM v rovnovážnom stave.

Herecký výkon, aký Patrick vo Frankfurte predvádzal pred štartom, sa diametrálne líšil od toho, čo predviedol na trati. S útokom na svetový rekord nemá 42,2 km dlhá čiary spoločný ani meter.

Podľa nás Patrick veľmi dobre vedel, že fazónku na rekord nemá. Nebol na tom ale ani tak zle, aby nemohol hrať o víťazstvo. A túto rolu zahral tak dobre, že výsledkom pravdepodobne prekvapil aj seba. 

No a toto je tempografová čiara nôh, ktoré dajú na rady Veľkého oka.

Martin Guttman (2:38:27 - 136./38.M30-34) sa podľa nás prekopnutým začiatkom obral o tri až štyri minúty, o figúru v prvej Frankfurt stovke a o šieste miesto v SVK mierečnom rebríku 2012.

V čiare sa nedá nevidieť, že Veľké oko poradilo utekať na Sub2:30. Že to nebola rada najlepšia, prezrádza zlom a pokles tempa po 25km, ktorý sa zmierňuje až v poslednej, "krátkej" päťke. 

Škoda, že Martin po príliš rýchlej prvej päťke, ktorá ešte nemusí mať na konečný výsledok výraznejšie deštrukčné následky, neubral na 18:00 a ešte radšej na 18:15/5km. V tomto intervale by nemusela čiara prvého ČechoSlováka tvoriť až taký pahorok. 

Maťo je už vo veku, v ktorom začne telo švindľovať. Dokáže vykonať v obmedzených časových úsekoch tréningovú prácu ako v minulosti, ale už z toho odmieta podávať zodpovedajúce výkony v pretekoch. A tieto časové úseky sa budú skracovať a disproporcia medzi úsilím v tréningu a výsledkom v pretekoch zase zväčšovať. Škoda každého štartu, ktorý pokazí špatne nastavená ašpirácia.

Pán Canova, aby sme zakončili 2494-ku v pretekárskom a nie v hobby duchu, lebo Maťo je zatiaľ pretekár telom aj dušou, má peknú zásadu. Nikdy nedávaj zverencom ťažko splniteľné a už vôbec nie nesplniteľné ciele.

Kľúčom k úspechu je hlava. (Metódu EPO kategoricky odmieta :-) Ciele ťažko splniteľné a nesplniteľné, pôsobia demotivačne a blokujú cestu k výsledkom, ktoré môže správne motivovaný dosiahnuť. Preto dáva ciele ako ôsme, šieste miesto a až potom pódium, alebo 2:10, 2:08, potom 2:06 a 2:05, nedajoné WR. 

Sub2:30 sa nám u Martina javí ako demotivačný cieľ. Keby stíhal za rok tri, štyri a viac maratónov, nič sa nedeje. Metóda pokus-omyl by ho do rovnovážneho stavu, čo sa týka chcem a môžem, nastavila. Ale pri jednom, dvoch štartoch je škoda každého, ktorý nedopadne tak, ako dopadnúť mohol.

S Maťom sa v niektorých veciach zhodnúť nedokážeme. Táto bude na 100% jednou z nich. 

	Mato	29. októbra 2012 8:43
	eN, v prvom rade dakujem za pozornost v dnesnom clanku. Mat svoje meno hned vedla svetoveho rekordera, to je mozne iba na Tvojej stranke. V niecom mas urcite pravdu, minimalne v tom usili, ktore musi clovek do treningu vlozit so stupajucim vekom. Na druhu stranu, o prekopnutie sa u mna rozhodne nejednalo. Zmysel pre tempo som mal vzdy dobry, dokonca si trufam povedat, vycibreny a rozbiehal som to presne na 2:30. Vykonnost na kratsich tratiach mam ako za mlada a to dokonca z maratonskeho treningu. Formu som mal pred maratonom asi najlepsiu, pripravu bez zadrhelov, kilometraz vysoku (na svoje pomery). Nepokusit sa o cas, na ktory tabulkovo mam, to by som si navzdy vycital. Ak nevystrelis, gol nedas (tusim to povedal Gretzky). Problem vsak bol v tom, ze som do planovacich faktorov nezapocital hnusnu zimu, ktora prisla do Bavorska v piatok. V nej energia odchadza podstatne rychlejsie, najma u telesnych konstitucii, ako som ja (drobny a s minimom tuku). Zmena teploty behom 6 dni o 20 stupnov, 0 stupnov na starte a pokial ma pamat neklame, tak max 4 stupne pocas behu (na slnku) - nie nie je pocasie na trenky - aspon pre mna. Nie som vsak zvyknuty moc behat v elastakoch a tak pretekarsky duch velil - prezliect a ide sa do treniek. Cely beh mi bola pekelna zima, mal som neskoordinovany krok, ktory som musel sekat. Ziadne volne natiahnutie a plavny cruising... Ergo som vynakladal o dost viac energie na udrzanie tempa 3:33/km, nez v teplejsom pocasi. Plus si moje telo bralo nemalu cast energie na ohrievanie podchladenych noh a ruk (napriek dlhemu rukavu). Nieco ako ked odkryjes hrniec s horucou vodou - energia mi odchadzala ako para. Uz na 25ke som vedome spomalil, lebo som dobre vedel, ze mi energia nevystaci a na 30ke som ubral este viac. Po 35ke som presiel do stabilneho dobiehacieho rezimu s vedomim, ze kracat nebudem, ak ma nepostihnu krce. Ak by som tahal este dalsiu 5ku (do 35ky) podobnym usilim (17:50 az 18:00), tak by som musel dokoncovat chodzou a to som nechcel. Urobil som chybu a mozem si za to sam? Jasne ze ano. Beham uz dost rokov, aby som zvladol obliekaciu strategiu... Mal som si dat 3/4 elastaky a radsej stratit 2-3s na tempe. Hore som si mal dat este 1 tricko s kratkym rukavom. A dakujem svojej manzelke, ze mi na posl. chvilu zakupila rukavice, lebo by som bez nich pretek urcite zabalil. Mal som pripravene aj svoje flase s obcerstvenim, ale dostal som z nich dohromady asi len 2 deci, lebo boli zmrznute na kamen (ten plast, tekutina mala trosicku nad 1 stupen) a so zmrznutymi rukami v rychlom tempe som ich nevedel stlacit. Aky to bol pocit v bruchu, ked tam vojde 1 stupnova voda, asi nemusim spominat... Inak to bol pekny maraton, vyborne zorganizovany a dobehol som ho cestne. Nemam sa za co hanbit a robim si v duchu ciarku za prekonanie prekazok. Nie som vsak spokojny. Tym, co mi drzali palce, samozrejme dakujem a neprajnikom (viem ze aj taki su) - prajem, aby im to behalo a neminali energiu na nenavist. Nech Vam to vsetkym beha.

Nedalo sa chtíču ubrániť. Bol mocnejší potreby zostať odborníkom. Ale chtíč, aby preformuloval tvrdeNia, ktoré vznikli pred vysvetlivkami od Maťa, sa nedostavuje. Aj po nich je presvedčeNý, že Maťovi Veľké oko ukradlo z výkonu tri až štyri a nie osem až deväť minút. Ale o tom je možné presvedčiť sa iba tak, že sa o tom presvedčí. A to bude najskôr na jar. Debatovať o tom dovtedy, by valný zmysel nemalo.

A neodhadli sme ani potrebnú početnosť našich proti našima. PodceNili sme to o dvoch junákov. Čechové to majú do Reichu doslova na skok. To ako geograficky. S 39 : 18 dokážeme robiť nyšt. Čiže veľká aj malá prehra. 

Že čo teN sňach vo Frankfurtskej ikone? To nie je Frankfurt sňach. Ten je z Poľskej Lubomie, kde si vyrazili pohlavári SZM skoro na najvyššej úrovni. Šaňoprezident prítomný. Evkoprezidentka prítomná. Neprítomný iba jeden jedeN. Zaskakoval fotogfrafoman Laco Maras. Obrázky máme, wyniki nie. Keby radšej naopak. Ale to by sme zas nemali poľský sňach.

Máme iba rezultati z Ljubliany, ale treba ich skladať, česať a tak. Kto si počká, ten má očká, primerane veľké. Ak máš väčšie, nebezpečie. Ber sa k liečiteľke!

Očkám malým, že počkali, dáme rezultáty. Vyhrali sme, v slove, v písme, víťazné kravaty. Chcelo by to hrať hlasito víťazné chorály. LeNže sily nezvýšili. Došli minerály. 

Ak je v dlani veľké oko
nevšímaj si ukazovák
Z oka sa guľa delová
vykľuje Stáva sa sokom

Padnú ciele privysoké
hlbšie ako mali visieť
Obecenstvo zákulisie
píska Ciele útloboké

mocnou silou kohézie
zostanú jedine s tebou
Neúspech nie je pohrebom