...lebo BAH spája veľkých s menšími a rýchlych s pomalšími. Foto: Mike

Milan Roskopf

Bratislavský Hamburg v Sade Janka Kráľa.

Bratislava, 8. 12. 2012.

Výsledky

Keď som sa dozvedel, že Miško Holík organizuje s Jankom Kráľom v jeho sade decembrový Hamburg, skoro mi od radosti vyskočilo srdce.

V sobotu 8. decembra, krátko po deviatej rannej hodine sa rozbehlo 25 členné štartové pole na mnohookružnú cestu v sade Janka Kráľa. Medzi nimi aj moja 204 centimetrová maličkosť s tromi guľami.

Zbožňujem viachodinové okruhové behy, pri ktorých môj pomalý beh nie je tak očividný, nakoľko pri tomto druhu behu nie je na prvý pohľad ( a niekedy ani na druhý) vidieť, kto je vedúci pretekár a kto uzatvára štartovné pole. Takže náhodní okoloidúci sa len prizerajú ako niektorí bežci bežia, prípadne beh iba imitujú. No a do tej druhej skupiny sa zaraďujem.

Už niekoľko rokov experimentujem s ultramaratónmi v kombinácii so žonglovaním s tromi guľami. Väčšinou sú to však iba plné gumenné loptičky, ktoré sa aj dobre odrážajú od zeme.

Na Slovensku pôsobím dosť exoticky, no v zámorí je táto kombinovaná disciplína veľmi rozšírená a robia sa aj rôzne majstrovstvá celých krajín, na rôznych dĺžkach tratí a dokonca sa evidujú aj svetové rekordy v kategórii joggling, v slovenskom preklade by to bolo niečo ako žonglobeh.

Mne sa táto disciplína veľmi zapáčila. Rád aplikujem pri viachodinových behoch, kde sa dá už asi po hodine a pol zažiť mimoriadny stav duše- hypnotický tranz. Pri ňom zažívam pocit levitácie. Vznášania sa nad zemou, vôbec necítim, že bežím. Čím dlhšie sa počas behu oddávam aj žonglovaniu, tým je tento stav povznášajúcejší.

Pri dlhotrvajúcom žonglovaní a behu, sa človek úplne uvoľní a známe endorfíny sa vytvárajú ešte vo väčšej miere, ako len pri samotnom behu. Aj sa mi asi po necelých troch hodinách behu stalo to, že som súčasne začal popri behu a žonglovaní v euforickom rozpoložení aj tancovať a spamätal som sa až vtedy, keď som sa, ako som bol dlhý (široký aj bystrozraký), zrazu ocitol na zemi. Rýchlo som však pozbieral svoje gule a v euforickom stave bežal a žongloval ďalej a tanec som už pre istotu vysadil.

Popri tom som prehodil zopár euforických viet s bežcami, ktorí ma v pravidelných intervaloch predbiehali. Multi maratónci Evička Seidlová, Vilko Novák, David Nagy, či Pranjal, ktorého si nesmierne vážim za to, že už 6 krát zvládol najdlhší certifikovaný okruhový beh na svete. Tento beh sa každoročne beháva v N.Y.C.. Meria 3100 míľ, čo je 4988 km.

Trochu mi bolo ľúto, že nebežala s nami aj Andrejka Benčová, ktorá sa v marci na tejto trati mimoriadne vytrápila, ale nakoniec zvládla celý maratón. Vzorne ju však nahradil manžel Peter, ktorý po dlhotrvajúcich problémoch s nohou dokázal bežať maratón hlboko pod 4 hodiny.

Vilkova manželka sa vzorne starala o podávanie nápojov, ktoré mi padli veľmi vhod, aj keď bolo mrazivé počasie.

Stanovil som si, že každý 1691 metrový okruh absolvujem v čase tesne pod 12 minút, čiže v každej ubehnutej hodine zvládnem 8,5 km. To je moje optimálne tempo pri 6 hod. behoch.

Pôvodne som mal v úmysle bežať minimálne 3 hodiny. Ale keď som sa dostal do hypnotického tranzu, trúfal som si takto zvládnuť aj maratón. Nakoľko akcia končila zhruba po 4 hodinách a mne by to trvalo ešte bezmála ďalšiu hodinu, zvolil som rozumný kompromis a po 4 hodinách beh ukončil. Vtedy som netušil, že veterán Peter Pavuk z Levíc bude srdnato ako lev bojovať ďalších 40 minút a zvládne celý maratón!

Po ukončení behu sme si navzájom ponúkali dobroty. Mišo nezabudol na tradičný a výborný mastný chlieb s cibuľou.

Miško, ďakujem Ti za krásny zážitok a pozdravujem aj Janka Kráľa in memoriam.

Milan Roskopf, 12. 12. 2012.