Zľava: Milan, eN. foto: Otto.

Ak si podtitul zápiskov z Třebovické cyklostezky spájate s motivačným heslom konzumentov alkoholistických nápojov "Do DNA!", ste tragicky mimo. Z huby notorického abstineNta by také vyznelo nanajvýš divne.

Ak Do DNA! chápete ako nadávku genetického inžiniera, ktorému sa nedarí prekuknúť fungovanie deoxyribonukleovej kyseliny, ste o hodný kus bližšie.

Na rovnako dobrej ceste sú aj tí vykladači podtitulu Do DNA!, ktorí v ňom hľadajú náraz Do DNA. Akurát, ak očakávajú aj odraz od DNA, sú zase mimo, ako alkoholistická vetva vykladačov.

Bingo môžu kričať vykladači, ktorí DNA rozkódovali ako arthritis urica, podagra, alebo jednoducho dna.

Práve o tejto metabolickej poruche (spôsobujúcej znížené odbúravanie purínov z organizmu, čo má za následok zvýšenú produkciou kyseliny močovej a jej usadzovanie sa v kryštalickej forme v kĺboch a iných tkanivách), šla reč, pokiaľ bolo dvom postavičkám do reči.

Trinásť šestnástin deviatej edície Memoriálu Jaroslava Dubničky utekali plece pri pleci a občas rýchlym zavadzali. Ale závažné veci sa ťažko riešia s výhľadom na chrbát, alebo do prázdna.

Milan Celuch (3:58 - 18./11.-M45-54) dobehol eN až po prvej obrátke, lebo zmeškal štart. Organizátor rezaný bežcom, to nemá jednoduché.

Keď Handlovsko-Prievidzko-Žilinská výprava dorazila na na tvár miesta, Milan s lopatou v ruke rozhadzoval štrk na najkritickejšie miesta ľadovej Třebovickej revue. Bola to činnosť, ktorú bežci počas behu nevnímali tak intenzívne, ako by im chýbala, keby na ňu organizátor hodil bobek.

Milan po dobehnutí do kolektívu zadefinoval utekací cieľ. Najtesnejšie Sub4, akého bude schopný. JedeN ho ihneď pochválil, že v otázke cieľotvorby stojí na pevnej, aj keď snehom a ľadom pokrytej zemi. Organizovanie maratónu s jeho rýchlym utekaním, sa jednej osobe dáva do kopy zložito.

Potom sa reč zvrtla na počty maratónov v rozbiehajúcom sa roku. eN bol za usilovného. Milan sa s nostalgiou vrátil až k Rajcu 2012. Vydaril sa mu podľa predstáv. S časom 3:35, ale hlavne s pocitom počas behu bol spokojný. Vytýčil si plán útoku na Kótu 100. Niečo do konca roku 2012, zvyšok v 2013, mu prišiel, ako plán prudko reálny. Napriek tomu bol Dubnička po Rajci Milanov prvý kúsok.

Bolesti kĺbov palcov na nohách ho po Rajci dohnali až k doktorovi. Ten skonštatoval, že dna.

Z čoho to vzniká, vyzvedal Milan. Z mäsa, z nedostatku pohybu..., odpoveď lekár. Ja už dvadsať rokov mäso nejem a behávam maratón. A čo jedávate? Zeleninu, strukoviny, občas ryby. Na strukoviny a ryby zabudnite. Obsahujú veľa purínov, ktoré spôsobujú vaše ťažkosti.

Keby Milan nejedol strukoviny a ryby, na vine by bolo voľačo iné, lebo čosi predsa jedávať musí. A keby nejedával, posledný tromf lekárov je  dedičnosť. Tej sa vyhnúť nedá. Lekári iba liečia, uzdravuje príroda.

...eN ihneď spomeNul Ruda Protinožného, ktorý tvrdí, že choroby sa nededia. Dedia sa iba nesprávne stravovacie návyky. Tie majú rovnaký vplyv na zdravie príbuzných. Kto vie, čo by Milanovi poradil Rudo?

Milan už naštudoval, čo môže a čo nesmie konzumovať. Ako sa vyhnúť prekysľovaniu organizmu, ktorým všetko začína. Kótu 100 neškrtol, iba ju posunul o pár sezón bližšie k budúcnosti. Nič iné, ako zvyknúť si na novú situáciu, mu totiž nezostáva.